Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Johana Máčajová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206334
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117206334.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému 1: Y. J., B. XX.XX.XXXX,
bytom V. Z. XXX, U., žalovanému 2: P. J., B. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XXX, U., o zaplatenie 46. 241,23
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.150,- Eur zastavuje.
II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.496,65
Eur, úrok za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 865,53 Eur, nezaplatené poplatky
vo výške 60,00 Eur a úrok z omeškania 5,00% ročne
zo sumy 44 572,18 Eur od 20.09.2016 do 17.3.2017,
zo sumy 44 472,18 Eur od 18.03.2017 do 20.4.2017,
zo sumy 44 372,18 Eur od 21.04.2017 do 18.5.2017
zo sumy 44 272,18 Eur od 19.05.2017 do 16.6.2017
zo sumy 44 172,18 Eur od 17.06.2017 do 19.7.2017
zo sumy 44 072,18 Eur od 20.07.2017 do 15.8.2017
zo sumy 43 972,18 Eur od 16.08.2017 do 18.5.2018
zo sumy 43 872,18 Eur od 19.05.2018 do 19.6.2018
zo sumy 43 772,18 Eur od 20.06.2018 do 18.7.2018
zo sumy 43 672,18 Eur od 19.07.2018 do 17.8.2018
zo sumy 43 572,18 Eur od 18.08.2018 do 19.10.2018
zo sumy 43 472,18 Eur od 20.10.2018 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovaným zaplatiť celý dlh
v pravidelných mesačných splátkach po 600,- Eur, pod stratou výhody splátok v dôsledku nezaplatenia
niektorej zročnej splátky počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92,78 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2017 doručenou súdu dňa 13.03.2017 domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 46.241,23 Eur spolu s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015 (ďalej len „zmluva“). Taktiež sa domáhal, aby bola žalovaným uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným medziúver
vo výške 44.258,65 Eur. Čerpanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo dňa 22.04.2015 platbami: vovýške 20,99 Eur, vo výške 11.774,40 Eur, vo výške 16.8238,26 Eur, vo výške 4.300 Eur, vo výške 10.800
Eur a poplatok za spracovanie úveru vo výške 540,00 Eur (1,2 % z cieľovej sumy zúčtovaný pri prvom
čerpaní peňažných prostriedkov úveru). Žalovaní sa do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať
úroky medziúveru vo výške 5,49 % ročne mesačnou splátkou 205,88 Eur splatnou 15. dňa v mesiaci,
ktorá bola započítaná na dohodnuté úroky medziúveru. Jednotlivé mesačné vklady boli započítavané
na najstaršie splatné úroky. Žalovaní sa zároveň zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 88,17 Eur.
3. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali splácať riadne a včas. Listom zo
dňa 22.07.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných
upozornil na možnosť požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou
dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli zo strany žalovaných uhradené, žalobca dňa
15.08.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru a príslušenstvom. Ku dňu splatnosti úveru
žalobca zaúčtoval nasporenú sumu vo výške 612,00 Eur so sumou poskytnutého medziúveru, čo po
započítaní predstavuje sumu 43.646,65 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dlžná suma ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu vo výške 44.572,18 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške
43.646,65 Eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 865,53 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške
60,00 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že podľa článku X. bod 10.16 zmluvy úverová zmluva nezaniká a istina
sa úročí dohodnutým úrokom vo výške 5,49 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bola istina pohľadávky znížená o vykonaný vklad vo výške 800,00 Eur. Ku dňu 28.02.2017 je výška
žalobcovej pohľadávky 46 241,23 Eur a pozostáva: istina vo výške 42.846,65 Eur, úrok za úver vo výške
865,53 Eur do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nezaplatené poplatky vo výške 60,00 Eur, úrok za
úver za obdobie od 16.08.2016 do 28.02.2017 vo výške 1.266,57 Eur a úrok z omeškania za obdobie
od 16.08.2016 do 28.02.2017 vo výške 1.202,48 Eur.
4. Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.04.2015, výzva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.07.2016, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2016, výpis z obchodného registra, výpis z účtu zo zosplatneného
medziúveru,výpiszúčtustavebnéhosporenia,Všeobecnépodmienkyprestavebnésporenieprefyzické
osoby.
5. Súd uznesením zo dňa 19.09.2017 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 10 dní k žalobe písomne
vyjadrili. Dňa 12.10.2017 bolo súdu doručené podanie žalovaných, v ktorom uviedli, že úver priznávajú,
úverov majú veľa, prikladajú kópie úverov, ktoré platia. Žiadali o odklad splátok, avšak nedostali od
žalobcu žiadnu odpoveď. Popierajú, že podpisy na doručenkách sú manželkine, nakoľko sú iné ako
na zmluve. Nakoľko platia úver 100,- Eur mesačne, finančný rozpočet im nedovoľuje platiť celé sumy
úverov, ktoré majú. Naviac majú aj hypotéku v SLSP v sume 339,- Eur. Vymáhanú sumu nevedia splatiť
v plnom rozsahu, ale v splátkach primerane z ich platov 650,- Eur a 550,- Eur. Žalovaná v 2.rade
v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.12.2017 zhodne uvádza, že spolu s manželom majú veľa
dlhov, jej z platu strhávajú 172,- Eur pre Proficredit a 100,- Eur pre Pohotovosť.
6. K uvedeným vyjadreniam sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom uviedol, že žalovaní vyslovene uznali
dlh, a preto žiada súd o zváženie vydania rozsudku pre uznanie nároku žalovanými. K námietke ohľadne
podpisu žalovanej žalobca uvádza, že žalovanej bola riadne doručená posledná výzva na úhradu zo dňa
22.7. 2016 a bola riadne notifikované na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosť úveru. Podpis na
priloženej doručenke je jasne čitateľný, rovnako čitateľný je aj podpis na ostatných ich písomnostiach,
napríkladnazmluveoúvere,ktorýbolriadneoverený.Zdoručenkyzjavnevyplýva,žezásielkupreberala
žalovaná. V uvedenej veci žalobca poukazuje na uznesenie NS SR z 28. januára 2011, spisová značka
5Cdo 129/2010, podľa ktorého všeobecnou požiadavkou doručenia písomností je, aby adresát mal
objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.
Ohľadne možnosti splácania dlžnej sumy v splátkach, žalobca súhlasí so splátkami vo výške 600,- Eur
mesačne, čo zodpovedá právu žalobcu na splatenie dlžnej sumy v primeranej dobe, pri takto stanovenej
splátke bude splatenie samotnej istiny dlh trvať takmer 6 rokov.
7. Dňa 14.11.2018 sa pojednávania zúčastnili žalovaní, žalobca podaním zo dňa 8. 11. 2018 požiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti .8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že komunikoval s pánom z vymáhačskej spoločnosti
ohľadne dlhu voči žalobcovi, bolo mu odporučené splácať vo výške, ktorú zvláda, uvádza, že má veľa
pôžičiek, asi 25, momentálne je na PN, bude operovaný. Dlhy je schopný splácať vo výške 200,- Eur, je
si vedomý existencie dlhu voči žalobcovi, dlh zobral z rodinných dôvodov, vydala sa mu dcéra, doniesla
do domu 2 deti, o ktoré sa musel starať a preto sa rozhodol opraviť dom. Momentálne zarába okolo
700,- Eur, pracuje v spoločnosti Novares.
9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla zhodne, že úver si zobrali z dôvodu zabezpečenia rodiny
a detí. Momentálne zarába 640 Eur, rovnako pracuje v spoločnosti Novares, po odpočítaní zrážaných
súm jej zostáva cca 100 eur, pracuje aj nadčasy. V dome, ktorý prerábali prostredníctvom zabraného
úveru, bývajú. Dlh sú schopní splácať po 200 Eur.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4. 2015, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, s výpisom z účtu zo zosplatneného medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia, výzva
na úhradu zo dňa 22. 7. 2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.8.2016
spolu s doručenkami, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 08.11.2018 ako aj s ostatným spisovým
materiálom a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4. 2015 vyplýva, že žalovaným
bol poskytnutý medziúver vo výške 45.000,00 Eur s úrokovou sadzbou medziúveru vo výške 5,49 %
ročne. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola 205,88 eur. Konečná splatnosť medziúveru
bola stanovená na deň 15.05.2040. Dlžník sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami
jednou sumou vo výške 294,05 Eur, uvedená suma predstavuje vklady na účet sporenia vo výške
88,17 Eur a úroky z medziúveru vo výške 205,88 Eur, pričom sa uspokoja v poradí úroky medziúveru
a vklady. Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy je 198, počet splátok istiny
stavebného úveru je 103. Z výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru vyplýva, že dňa 22.04.2015
bola vyplatená suma vo výške 20,99 Eur, vo výške 11.774,40 Eur, vo výške 16.823,26 Eur, vo výške
4.300 Eur, vo výške 10.800 Eur, celková suma vo výške 44.258,65 Eur, vrátane poplatku za spracovanie
medziúveru 540,00 Eur, ktorý bol z účtu stiahnutý pri prvej výplate. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu vo výške 44. 572,18 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške
43.646,65 Eur z nezaplatených úrokov za úver vo výške 865,53 Eur a nezaplatených poplatkov vo
výške 60,00 Eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa
19.08.2016. Zároveň z tohto výpisu mal súd za preukázané, že posledná splátka úveru bola uhradená
dňa 15.02.2017. Nasporená suma započítavajúca sa na istinu medziúveru predstavovala 612,00 Eur.
12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodnýzákonník“)tátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,akpriichvzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“)súčinnosťoukudňuuzatvoreniazmluvyspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. ( ďalej len nariadenie)
21. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní
ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.
22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
24. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
20.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľposkytolžalovanýmmedziúvernazákladeuzatvorenejzmluvyostavebnomsporení.Predmetomzmluvy
bolo poskytnutie medziúveru vo výške 45.000,00 Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný
úver. Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver, čo vyplývaj
aj z predloženého výpisu z účtu medziúveru, podľa ktorého bol žalovaným poskytnutý medziúver vo
výške 44.258,65 Eur. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili, s jeho plnením sa dostali do
omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu,
žalobca listom zo dňa 15.08.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.08.2016. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bola istina pohľadávky celkovo vo výške 44.572,18 Eur, ktorá bola znížená
o platbu nasporenej sumy vo výške 612,00 Eur. Rozdiel tak predstavuje sumu vo výške 43.646,65 Eur,
pričom táto suma predstavuje nesplatenú istinu medziúveru ku dňu mimoriadnej splatnosti. Nakoľko
podaním zo dňa 9.11.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.150,- Eur z
dôvodu vykonaných úhrad žalovaným, v uvedenej časti súd v zmysle § 145 ods.2 Civilného sporového
poriadku konanie zastavil a o uvedenú sumu znížil výšku požadovanej istiny. Na základe uvedeného
tak suma neuhradeného úveru ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje čiastku 42.496,65 Eur uvedenú vo
výroku I.rozhodnutia.
26. Súd žalobcovi priznal aj vyčíslené nezaplatené úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru vo výške 865,53 Eur, nakoľko na tieto má podľa článku II. uzatvorenej zmluvy žalobca
nárok.
27.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Žalobca si k žalovanej sume žiadal priznať aj sumu 60,00 Eur z nezaplatených poplatkov vo
výške 60,00 Eur. Táto suma predstavuje poplatky za 4 upomienky, ktoré boli adresované žalovaným.
Napísanie upomienok, ich odoslanie a doručenie žalovaným bolo žalobcom riadne preukázané. Súd tak
priznal žalobcovi sumu 60,00 Eur za štyri upomienky, a to ako príslušenstvo pohľadávky.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu
20.09.2016 bola vo výške 0,00 %.
32. Žalobcovi vznikol za čas omeškania nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to od
uplynutia lehoty určenej vo výzve na zaplatenie dlžných splátok, ktorá bola doručená 19.08.2016, lehota
na plnenie uplynula dňa 19.09.2016 a od 20.09.2016 sa žalovaní dostali do omeškania, pretože dlh v
určenej lehote nesplatili. Výška dlžnej čiastky v čase omeškania bola 44.572,18 Eur, z uvedenej sumy
súd priznal úroky z omeškania. Súd tak nepriznal žalobcom požadovanú vyčíslenú výšku úrokov z
omeškania v sume 1.266,57 Eur, nakoľko žalobca nesprávne určil omeškanie žalovaných, čím došlo
k nesprávnemu výpočtu sumy úroku z omeškania za obdobie od 16.08.2016 do 28.02.2017. Výšku
úroku z omeškania súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením, pričom jednotlivé dlžné sumy
vrátane obdobia, za ktoré sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní platiť úroky z omeškania súd upravil v zmysle
čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom v časti istiny vo výške 1.150 Eur s prihliadnutím na dátumy
úhrad jednotlivých čiastkových vkladov.
33. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok asplátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných,
určil súd žalovaným možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 600,- Eur, s ktorou výškou takto
súhlasilžalobcavsúlades§232ods.4CSPvetaprvápočnúcnasledujúcimmesiacompoprávoplatnosti
rozsudku.
35. Súd nepriznal žalobcovi úrok za úver vo výške 5,49 % ročne od 16.08.2016 do 28.02.2017 vo
výške 1.266,57 Eur a úrok za úver 5,49 % ročne zo sumy 42. 846,65 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia.
Žalobca právo požadovať úrok za úver do úplného zaplatenia vyvodzoval z čl. 10.20 zmluvy. Toto
ustanovenie zmluvy je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako tak ustanovenie zmluvy je v
rozpore s ustanovením § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je záväzok vrátiť
úrok splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Splácanie úveru v splátkach
na strane veriteľa - žalobcu vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
zjednodušene predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
dlžník - žalovaní už nemajú právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
žalovanými. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ
by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku
a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkom by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred žalobcom vyvolanou zmenou záväzku.
Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči dlžníkom, a to navyše za stavu, že žalobca si môže nárokovať a môže sa domôcť
jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku dlžníka a nemusí trpieť nijaké obmedzenia
užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil
by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom žalobca ako veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti. Takéto konanie neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto
niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká dlžníkovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania dlžníka ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
dlžník je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robíabsolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a
nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi bola priznaná suma celkovo
vo výške 42.496,65 Eur s príslušenstvom, v časti istiny vo výške 1.150,- Eur súd konanie z dôvodu
spätvzatia pre úhradu žalovanými zastavil, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. S
ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca mal úspech vo veci v rozsahu 94,54 % a žalovaný
v rozsahu 5,46%. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v
rozsahu 92,78 % (96,36-3,61).
37. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.
38. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaní takéto
dôvody neuviedli, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.