Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206389
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115206389.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. J., G. XX.X.XXXX,

K. O. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom: Mgr. Peter Kubala, so sídlom Pod Párovcami 55, Piešťany,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 237,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 237,88 eur ako primerané finančné zadosťučinenie, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2015 domáhal vydania rozhodnutia ktorým súd určí, že
úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
Ďalejžiadalurčiť,žepodmienka(zmluvnédojednanie)obsiahnutévčlánku8Dohodaoposkytnutíslužby
uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) Zmluvy o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobca sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažné prostriedky vo

výške vyčíslenej žalobcom (predstavujúcej rozdiel medzi sumou peňažných prostriedkov splatených
navrhovateľom vo forme splátok úveru a sumou skutočne odporcom poskytnutých peňažných
prostriedkov), a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Uznesením č.k. 19C/152/2015 - 66 zo dňa 17.6.2016 súd konanie v časti o určenie, že podmienka
(zmluvné dojednanie) obsiahnuté v článku 8 Dohody o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 15.10.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zastavil. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby
nasledovne:
„1. Súd určuje, že úver poskytnutý odporcom navrhovateľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
2. Súd ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 408,38 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 408,38 eur od 16.5.2016 do zaplatenia.
3. Súd ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 237,88 eur ako primerané finančné

zadosťučinenie.“

3. Rozsudkom č.k. 19C/152/2015-76 zo dňa 7. novembra 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 7. novembra 2016 č.k. 19C/152/2015-82, súd uložil žalovanémupovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 408,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 408,38
eur od 16.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo zvyšku
súd žalobu zamietol. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v

rozsahu33,34%trovkonaniasvýnimkoutrovkonaniazasúdnypoplatokvovýške57,-eurataktiežuložil
žalovanému povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava sumu 57,- eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

4. Na základe odvolania strán sporu, odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/157/2017-115 zo dňa 24.4.2018

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v napadnutej zamietajúcej časti
o určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov potvrdil.
Vo zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 237,88 eur a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 7.11.2016 zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: ,,Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať
primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne
preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto
porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok

je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje
samotná hrozba ujmy. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju
objektívne preukázať. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla
konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je
aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ,

teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznostinaporušenieprávspotrebiteľavzniknúťmohla,pričomsaúspešnedomáhalochranysvojich
práv. Účelom finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do
právanaochranuspotrebiteľaspôsobená.Zamietnutiežalobyvtejtočastižalobcomuplatnenéhonároku

(nárok na finančné zadosťučinenie) súd riadne neodôvodnil, takže jeho rozhodnutie vyznieva arbitrárne.
Svoj záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, keď predmetom
tohto konania nebolo uplatnenie nároku titulom porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi súd nijako bližšie neodôvodnil a vo
svojom rozhodnutí ani neuviedol ako uplatnený nárok žalobcu posúdil.“

,,Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo predloženými dôkazmi nesporne preukázané, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je bezúročný a
bez poplatkov, že žalovaný tiež plnil žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca
zaplatil žalovanému vyššiu čiastku, ako mu bola celkom poskytnutá z úverového vzťahu i plnením zo
zmluvy o úvere, a to podľa záverov súdu prvej inštancie dôsledne podložených a špecifikovaných v

odôvodnení preskúmavaného rozsudku, na ktoré odvolací súd opätovne v podrobnostiach odkazuje,
bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 408,38 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia opodstatnená.“

5. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnil vo výške

237,88 eur.

6. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa
ospravedlnil z neúčasti a zistil nasledovné:

7. Zástupca žalobcu k uplatnenému nároku na finančné zadosťučinenie uviedol, že časť finančných
prostriedkov, ktoré boli zaplatené neboli aktívne zaplatené žalobcom, ale tým spôsobom, že potom ako
žalobca upozornil žalovaného na to, že predmetná zmluva je bezúročnou a bezpoplatkovou a žiadal
ho o vydanie finančných prostriedkov, žalovaný uplatnil u zamestnávateľa žalobcu dohodu o zrážkach
zo mzdy a žiadal od zamestnávateľa realizovať zrážky zo mzdy. Takýmto spôsobom bola žalovanému

poukázaná suma vo výške 237,88 eur, ktorú si žalobca uplatňuje i titulom primeraného finančného
zadosťučinenia. Poukazovanie zrážok zo mzdy bolo zastavené až na základe súdom nariadeného
predbežnéhoopatrenia.Mázato,žežalovanývzhľadomnamnožstvosporov,ktorýchskutkovápodstata
je rovnaká, napriek viacerým súdnym rozhodnutiam si mal byť vedomý, že takýto úver, ktorý poskytoli žalobcovi je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. I vzhľadom na túto skutočnosť má
za to, že žalobca má nárok na primerané finančné zadosťučinenie, keď poukazuje i na skutočnosť,
že žalobca sa dostal do finančnej tiesne tým, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, bez pomoci

rodinných príslušníkov by nebol schopný zvládnuť situáciu. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoje
povinnosti voči žalobcovi a nepravdivými zamlžujúcimi a nekorektnými informáciami poskytnutými pred
poskytnutím zmluvy ho klamlivo o podmienkach úveru informoval, žalobca sa rozhodol k obchodnej
transakcii, ktorú by inak neurobil, uzatvoril so žalobcom zmluvu, ktorá neobsahovala predpísané
náležitosti od absencie rozdelenia splátok, nesprávnej výšky RPMN, neuvedenie predpokladov pre

výpočet RPMN, nesprávna výška úveru a iné, konal v rozpore s jeho povinnosťou konať s odbornou
starostlivosťou a nekonať voči žalobcovi ako spotrebiteľovi klamlivo. Má za to, že žalovaný sa od
momentu, kedy mu žalobca zaslal výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia obohacoval bezdôvodne
na úkor žalobcu a to dokonca úmyselne, má za to, že požadované zadosťučinenie má vo vzťahu
k žalobcovi okrem reparačnej funkcie v tejto výške aj charakter primeranej sankcie pre žalovaného,
nakoľko žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov viac ako 10 rokov a zásadne do času

uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere žiaden jeho zmluvný vzťah nebol súladný s predpismi určenými
na ochranu spotrebiteľa, výška požadovaného zadosťučinenia má tak aj význam odradiť žalovaného a
tiež obdobné subjekty od protiprávneho konania.
8. Žalovaný sa k nároku na finančné zadosťučinenie nevyjadril.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.10.2013 bola medzi veriteľom - žalovaným a dlžníkom - žalobcom
uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške
1.500,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť formou 36 mesačných splátok po 85,15 eur, a to pri ročnom
úroku 70% a RPMN 67,76%. Celková čiastka ktorú mal žalobca zaplatiť bola 3.065,40 eur.

10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, tak ako napokon konštatoval
i odvolací súd vo svojom rozhodnutí, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru je bezúročný a bez poplatkov, keď v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru
nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi
ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne
uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností,
ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi
ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len

pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy. Výška priznaného
finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi
určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou

žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je
povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Účelom
finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na

ochranu spotrebiteľa spôsobená.

13. V danej veci bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, so
žalobcom uzatvoril zmluvu, ktorá neobsahovala predpísané náležitosti, žalobca - spotrebiteľ si úspešneuplatnil svoje právo, keď súd konštatoval, že žalovaný nemá nárok na úrok a poplatky a žalobcovi bolo
priznané vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 408,38 eur. Tým, že žalovaný si vo vzťahu
k žalobcovi uplatnil zrážky zo mzdy, žalobca sa dostal do finančnej tiesne, bez pomoci rodinných

príslušníkov by nebol schopný zvládnuť situáciu. Uvedené vyvolalo u žalobcu stresové situácie a
psychické vypätie. Súd považoval výšku finančného zadosťučinenia za primeranú, keď predstavuje
sumu, ktorá bola žalovanému zaplatená formou zrážok zo mzdy žalobcu.
14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

15. V danej veci bol v konaní úspešnejší žalobca, keď žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy
408,38 eur s príslušenstvom a v časti uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť sumu 237,88 eur ako

primerané finančné zadosťučinenie.
V časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov bola žaloba zamietnutá.
Úspechžalobcuboltakvrozsahu2/3-ínaneúspechv1/3-ine,vpercentuálnomvyjadrenímátakžalobca
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34% (úspech 66,67% mínus neúspech 33,33%). Súd ale
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%, keď pri vyhlásení rozhodnutia opomenul

odúspechužalobcuodrátaťneúspech.(Súdviazanýrozsudkomtakakobolvyhlásenýuvedenénemohol
zmeniť pri vypracovaní rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.