Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014820
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014820.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti odsúdenému J. P., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V.,
naposledy trvale bytom Z. nad V., J. hrdinov XXX/XX, okres Z. nad V., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, vo veci návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom v

Trenčíne dňa 20. decembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 16. októbra 2019 pod sp. zn. 1Pp/173/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného J. P. z a m
i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16. októbra 2019 pod sp. zn. 1Pp/173/2019 zamietol podľa

§ 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona ako nedôvodný návrh odsúdeného J. P., nar. XX.XX.XXXX na jeho
podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16. mája 2019 (právoplatný toho istého dňa) pod
sp. zn. 5T/107/2015, pre trestný čin zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 druhá
alinea, odsek 4 Tr. zákona vo výmere 3 (roky) a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon
podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd citované rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci u odsúdeného boli splnené prvé dve zákonné
podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nebola však
v zmysle § 66 odsek 1 Tr. zákona splnená kumulatívne aj posledná tretia zákonná podmienka. Pokiaľ
ide prvú zákonnú formálnu podmienku, okresný súd skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú
časť - (2/3) výkonu jemu uloženého a nariadeného súhrnného trestu odňatia slobody dňom 16. mája
2019, keď počiatok výkonu trestu má odsúdený vyznačený dňom 02. júla 2019 (po započítaní väzby

a výkonu trestu z inej trestnej veci Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 33T/54/2016) a ukončiť by ho
mal predpokladane dňom 03. októbra 2020. Aj pokiaľ ide o druhú - materiálnu zákonnú podmienku,
okresný súd skonštatoval, že táto u odsúdeného naplnená bola, keď ako vyplýva z obsahu podaného
hodnotenia na odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, odsúdený preukazuje doposiaľ
adekvátny stupeň polepšenia plnením svojich povinností a stanoveného programu zaobchádzania. Pri
hodnotení naplnenia tretej zákonnej - materiálnej podmienky, t. j. predpokladu vedenia riadneho života

po podmienečnom prepustení, okresný súd však dospel k záveru, že u odsúdeného J. P., vzhľadom na
jeho doterajšie opakované viaceré odsúdenia (celkovo 9-krát), tiež uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, aj so zreteľom na skutočnosť, že odsúdený nemá kritický pohľad na ním spáchanú
tresnú činnosť a riziko sociálneho zlyhania je u neho vysoké (dlhodobá nezamestnanosť a príjmy z
nestatočných zdrojov, nízka úroveň vzdelania) nie je daný predpoklad, že odsúdený bude viesť skutočne
riadny život na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v posudzovanom

prípade. Práve naopak, existuje obava, že odsúdený v trestnej činnosti bude pokračovať.Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený J. P. sťažnosť, ktorú odôvodnil
prostredníctvom zvoleného obhajcu tým, že má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresnému súdu bola známa skutočnosť, že

jeho správanie vo výkone trestu je na požadovanej úrovni, že všetky príkazy a predpisy plní, že sa slušne
správa, že vykonával všetky upratovacie a čistiace práce v ústave a že nebol disciplinárne potrestaný a
s rodinou udržiava aktívny kontakt a aj počas výkonu sa snažil nájsť si zamestnanie na slobode, o čom
existuje dôkaz v súdnom spise. Urobil všetko pre to, aby bol podmienečne prepustený. V súvislosti s
postupom okresného súdu poukázal na to, že v jeho prípade nebola dodržaná zákonná 60-dňová lehota

na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý ho ani nepoučil o tejto skutočnosti a ani o tom, že sa môže v
tejto súvislosti sťažovať. Na základe uvedeného navrhol, aby nadriadený krajský súd zmenil napadnuté
uznesenie okresného súdu tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom
bola predložená 15. novembra 2019, na neverejnom zasadnutí dňa 20. decembra

2019 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. P.,
hoci bola podaná včas a oprávnenou osobou, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného J. P. na podmienečné prepustenie z

výkonutrestuodňatiaslobodyakonedôvodnýzamietol.Správnezistil,žeodsúdenýnespĺňakumulatívne
(súčasne) všetky tri zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 66 Tr. zákona, okrem jednej
(formálnej) zákonnej podmienky, ktorou je lehota pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený.
Nespĺňa však podľa názoru krajského súdu už i relevantné vedenie riadneho života v podmienkach
výkonu trestu a ostatnú, tretiu zákonnú podmienku - predpoklad vedenia riadneho života na slobode

po podmienečnom prepustení, keďže vzhľadom na okolnosti, správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä výrazný sklon k páchaniu trestných činov a aj z neho
vyplývajúca značne nepriaznivá resocializačná prognóza, vysoké riziko sociálneho zlyhania) nemožno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 odsek
1 Tr. zákona. Napadnuté uznesenie je však aj napriek nesprávnemu záveru okresného súdu o splnení

druhej (materiálnej) zákonnej podmienky celkom vecne správne a v súlade so zákonom podrobne
odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému konečnému záveru ako
okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje. V tejto súvislosti navyše krajský súd pripomína,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a
pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len

v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje vecne správne a
zákonné rozhodnutie. Vzhľadom ale na odlišný záver krajského súdu oproti záveru okresného súdu
o splnení druhej zákonnej (materiálnej) podmienky krajský súd uvádza, že pre takéto konštatovanie
musia existovať kumulatívne všetky relevantné skutočnosti, pričom okresný súd zrejme prehliadol, že
z hodnotenia odsúdeného, ktoré sa od jeho písomného vypracovania de facto do konania verejného

zasadnutia okresného súdu v ničom nezmenilo (ako to vyplýva z vyjadrenia zástupcu ústavu na výkon
trestu, prítomného na verejnom zasadnutí okresného súdu), odsúdený neplní na požadovanej úrovni,
resp. dôsledne stanovené reedukačné ciele v rámci určeného programu zaobchádzania s ním v časti
„edukácia,“ zrejme pre svoj neustále prezentovaný nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a
podľa názoru krajského súdu preto nie je možné ani konštatovať záver o naplnení druhej zákonnej

podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, aj to i pre doposiaľ existujúcu
absenciudisciplinárnejodmeny,akopodporyprezáveroadekvátnomstupnipolepšeniasaodsúdeného.
Vzhľadom na uvedené potom ani opakovane dávaná záruka štatutárnou zástupkyňou Občianskeho
združenia Ľudská nádej - Srdce so sídlom Šoporňa, IČO: 42 399 343 nie je dostatočným podkladom za
takéhoto stavu k tomu, aby bolo možné odsúdeného J. P. podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia

slobody. Pre úplnosť krajský súd ešte dodáva, že porušenie lehoty 60-tich dní vyplývajúcej z
ustanovenia § 415 odsek 3 Tr. poriadku, keďže táto má charakter iba poriadkovej lehoty, samo o sebe
ešte nemá vplyv na meritórne rozhodnutie.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov preto nepovažoval sťažnosť odsúdeného J. P. za dôvodnú,

neakceptoval ju a podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ju preto zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.