Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115206389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom: Mgr. Peter Kubala, AK so sídlom Pod Párovcami 55, Piešťany,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o revolvingovom úvere
a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. januára 2019, č.k.
19C/152/2015-136 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zaplatenie sumy 237,88 eur p o t v r d
z u j e a závislý výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
237,88 eur ako primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď
zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., §
470 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne
preukázané, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
je bezúročný a bez poplatkov, keď v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru nie je uvedený údaj

o konečnej splatnosti úveru a údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danej veci
bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, so žalobcom uzatvoril
zmluvu, ktorá neobsahovala predpísané náležitosti, žalobca - spotrebiteľ si úspešne uplatnil svoje
právo, keď súd konštatoval, že žalovaný nemá nárok na úrok a poplatky a žalobcovi bolo priznané
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 408,38 eur. Tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatnil zrážky zo mzdy, žalobca sa dostal do finančnej tiesne, bez pomoci rodinných príslušníkov by
nebol schopný zvládnuť situáciu. Uvedené vyvolalo u žalobcu stresové situácie a psychické vypätie.

Súd považoval výšku finančného zadosťučinenia za primeranú, keď predstavuje sumu, ktorá bola
žalovanému zaplatená formou zrážok zo mzdy žalobcu. V danej veci bol v konaní úspešnejší žalobca,
keď žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 408,38 eur s príslušenstvom a v časti uloženia
žalovanému povinnosti zaplatiť sumu 237,88 eur ako primerané finančné zadosťučinenie. V častiurčenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu bol
tak v rozsahu 2/3-ín a neúspech v 1/3-ine, v percentuálnom vyjadrení má tak žalobca nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 33,34% (úspech 66,67% mínus neúspech 33,33%). Súd ale priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%, keď pri vyhlásení rozhodnutia opomenul od úspechu
žalobcu odrátať neúspech. (Súd viazaný rozsudkom tak ako bol vyhlásený uvedené nemohol zmeniť
pri vypracovaní rozsudku).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný v odvolaní namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a
tiež aj pokiaľ ide o základ priznaného nároku. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani označenie,
ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím. Taktiež z napadnutého
rozsudku nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a z rozsudku

nevyplýva, že by súd jej splnenie konštatoval, mal preukázané a v odôvodnení vôbec označil právo
alebo povinnosť ustanovenú zákonom a osobitnými predpismi, ktoré/ktorá bolo porušené. Z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nie je zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť, keď z pojmu primeranosť
možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť a povinnosť postupovať individuálne hodnotiť a posudzovať
okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého prípadu.

5. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca v ktorom uviedol, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil, keď súdne
rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami ani vadami, ktoré sú vytýkané v podanom odvolaní žalovaného.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi oprávnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko v

konaní bolo rozhodnuté, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti (vady zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). Žalobca sa aktívnym konaním žalovaného dostal do nepriaznivej finančnej situácie, keď iba
rozhodnutie konajúceho súdu zabránilo vzniku ešte väčšieho bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobcu a napokon žalobca musel súdnou cestou si uplatňovať nárok na vydanie
obohatenia. Žalovaný poskytol žalobcovi celkovo 5 úverov, kde ani jeden z nich napokon nespĺňal

zákonné požiadavky, nejde tak zjavne o náhodu, ide o nedôslednosť, možno aj zámer žalovaného.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia,
že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033255 zo

dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 408,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,38 eur od 16.5.2016
do zaplatenia, a taktiež sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 237,88 eur ako
primerané finančné zadosťučinenie.

8. Rozsudkom súdu prvej inštancie, č.k. 19C/152/2015-76 zo dňa 7. novembra 2016 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 7. novembra 2016 č.k. 19C/152/2015-82, súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 408,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 408,38 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohtorozsudku, keď vo zvyšku súd žalobu zamietol. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalovaný má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 33,34% trov konania s výnimkou trov konania za súdny poplatok vo
výške 57,- eur a taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava sumu 57,- eur

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na odvolanie strán sporu, odvolací súd rozsudkom č.k.
9Co/157/2017-115 zo dňa 24.4.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
a v napadnutej zamietajúcej časti o určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi v zmysle zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500033255 zo dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov potvrdil. Vo
zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 237,88 eur a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zo

dňa 7.11.2016 zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 237,88 eur ako primerané finančné zadosťučinenie a závislý výrok o náhrade trov
konania.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne
a i objektívne presvedčivo zásadne postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá
časť § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však z dôvodu vyporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní
a i pre úplnosť nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP <. zákonníka.

17. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie

má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý

práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

18. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku
určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani
podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená

konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výškyutrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je
primeranosť finančného zadosťučinenia.

19. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybnosti hrozil.

20. Rozsudkom č.k. 19C/152/2015-76 zo dňa 7. novembra 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 7. novembra 2016 č.k. 19C/152/2015-82, súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 408,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
408,38 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo
zvyšku súd žalobu zamietol. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 33,34% trov konania s výnimkou trov konania za súdny poplatok vo výške 57,-
eur a taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava sumu 57,- eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe odvolania strán sporu, odvolací súd rozsudkom č.k.
9Co/157/2017-115 zo dňa 24.4.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
a v napadnutej zamietajúcej časti o určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi v zmysle zmluvy

o revolvingovom úvere č. 8500033255 zo dňa 15.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov potvrdil. Vo
zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 237,88 eur a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zo
dňa 7.11.2016 zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca
taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
19C/152/2015 v ktorom spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bol dlhodobo nedôvodne vystavený

psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty a to až do doby právoplatného ukončenia konania vo
veci o zaplatenie sumy 408,38 eur s príslušenstvom.

21. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a pod. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa už v roku 2015 začalo súdne konanie v
tejto prejednávanej veci, ktoré bolo v časti o zaplatenie sumy 408,38 eur s prísl. právoplatne ukončené
až v roku 2018. Za primerané, vzhľadom na všetky okolností prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 237,88 eur tak ako to požadoval žalobca. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou

satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Žalobca sa v tomto prípade úspešne
domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného
zadosťučinenia.

22. S poukazom na vyššie uvedené a po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa potom
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku o veci samej ako
vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Súd prvej inštancie pochybil, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania síce správne aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, avšak nesprávne vypočítal pomer úspechu a neúspechu žalobcu v tomto
konaní. V danej veci bol v konaní úspešnejší žalobca, keď žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie
sumy 408,38 eur s príslušenstvom a v časti uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť sumu 237,88
eur ako primerané finančné zadosťučinenie. V časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu bol tak v rozsahu 2/3-ín a neúspech v 1/3-ine, v

percentuálnom vyjadrení má tak žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33% (úspech
66,66% mínus neúspech 33,33%) Na základe uvedeného, preto bolo dôvodné následne rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP v napadnutej časti náhrady trov konania zmeniť a
žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v pomere 33,33 %.24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

25. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd j priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).