Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/166/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010696
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819010696.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému R. Q., nar. XX.X.XXXX v X.,
okres Y., trvale bytom Y., I. ulica XXXX/XX A, toho času vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,
ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.11.2019, sp.zn. 3T/134/2019, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 17. decembra 2019 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný R. Q. - nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom Y.,
I. ulica XXXX/XX A, toho času vo väzbe v Ústave na
výkon väzby Ilava
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38
odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.11.2019, sp.zn. 3T/134/2019 bol
obžalovaný R. Q. uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmenob)Trestnéhozákonavspojenís§139odsek1písmenoc)Trestnéhozákonanatomskutkovom
základe, že dňa 5.7.2019 v čase o 07:30 hod. v Y., v rodinnom dome na Ul. I. XXXX/XXA, keď bol
pod vplyvom alkoholu, sa vyhrážal poškodenej - svojej dcére D. A. zabitím tak, že najskôr začal byť
agresívny, začal jej vulgárne nadávať, kde následne jej povedal, že ju zabije mačetou, zdochne do rána
a že ju otrávi, pričom uvedené konanie, vyhrážky zabitím u D. A. vzbudili dôvodnú obavu o svoj život.
Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestnéhozákona bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený i trest
prepadnutia veci - 1 ks mačeta čiernej farby s dĺžkou čepele 35 cm a dĺžkou rukoväte 15 cm, ktorá
sa ako doličná vec nachádza v Zozname vecí vzatých do úschovy na Okresnom súde Prievidza pod č.
28/19, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech
obžalovaného, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona. Súd prvého stupňa u obžalovaného videl dôvody
mimoriadneho zníženia trestu v okolnostiach prípadu a v pomeroch obžalovaného, pričom ukladanie
trestu aj na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, nakoľko
išlo o trestnú činnosť vyplývajúcu z disharmonického spolužitia obžalovaného s poškodenou, pričom súd
bral do úvahy aj to, že obžalovaný je opatrovníkom jeho dcéry, priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti od
počiatku konania a uznal vinu na hlavnom pojednávaní. Podľa prokurátora však v danom prípade žiadna
okolnosť prípadu ani pomery páchateľa vo vyššie uvedenom smere u obžalovaného zistené neboli.
Poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to staršie odsúdenie z roku 1977
sa týka trestného činu sexuálneho zneužívania, neskôr bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 10.02.2015, sp. zn. 2T 22/2015 odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči svojej dcére, ktorá je
poškodenouajvtomtokonaní.Uloženýmubolpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere8mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 6 mesiacov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúcom
v zákaze požívania alkoholických nápojov. Na obžalovaného sa v tomto prípade hľadí akoby nebol
odsúdený. Obžalovaný je vdovec a je opatrovníkom svojej dcéry, ktorá je pozbavená spôsobilosti na
právne úkony a teda starostlivosť o zdravotne postihnutú dcéru by za určitých okolností mohla byť
dôvodom na mimoriadne zníženie trestu, avšak súd sa v tomto ohľade nevysporiadal so skutočnosťami
vyplývajúcimi z výsluchu poškodenej a to, že sa o svoju sestru, ktorej opatrovníkom je obžalovaný,
stará ona a obžalovanému bol odobratý príspevok za opatrovanie, čo pripustil i obžalovaný, nakoľko
sa o svoju dcéru nestará. V tomto ohľade je potrebné nielen formálne vyhodnotiť to, že obžalovaný
je na základe súdneho rozhodnutia opatrovníkom svojej dcéry, ale je potrebné prihliadať na to, či
skutočne plní úlohy opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony. Poukázať treba aj na
neochotu obžalovaného spolupracovať v orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný v postavení
podozrivej osoby odoprel výpoveď a v postavení obvineného odmietal skutok, ktorý mu bol kladený
za vinu, preto muselo byť vykonávané rozsiahle dokazovanie. K spáchaniu skutku sa priznal až po
oboznámení s dôkaznou situáciou, teda nešlo o nezištné priznanie, ale o snahu dosiahnuť miernejšie
potrestanie, pričom o úprimnosti oľutovania skutku možno mať vzhľadom na povahu obžalovaného
dôvodné pochybnosti. Osobné pomery, rodinné pomery a zdravotný stav obžalovaného ani okolnosti
spáchania trestného činu nijako neodôvodňujú žiadne výnimočné skutočnosti, ktorými by bolo možné
odôvodniť mimoriadne zníženie trestu. Naopak, trestná činnosť bola spáchaná na blízkej osobe, na
vlastnej dcére, voči ktorej sa obžalovaný správal agresívne aj pred spáchaním trestného činu. Prokurátor
považuje okresným súdom uložený trest za príliš benevolentný a nedostatočný na nápravu páchateľa.
Je zjavné, že predchádzajúce odsúdenia nenapravili obžalovaného natoľko, aby ho odradili od páchania
opätovnej trestnej činnosti. Preto navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 18.11.2019 vo výroku
o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 360 ods.
2, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona uloží nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Prostredníctvom obhajcu sa k odvolaniu prokurátora vyjadril obžalovaný, pričom poukázal na to, že
sa k trestnej činnosti dobrovoľne priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Nepopiera predchádzajúce
odsúdenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, no v
dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby trestaný nebol. K okolnostiam
prípadu uviedol, že svoju dcéru, poškodenú D., ktorá má sklony k nadmernému požívaniu alkoholických
nápojov k sebe prijal, nakoľko táto po rozpade manželstva a potom, čo deti boli zverené do osobnej
starostlivosti jej bývalého manžela, nemala kam ísť a považoval za správne, aby jej vytvoril podmienky
na život, aby nezostala bezdomovcom. Je pravda, že v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov
aj z jej strany, dochádzalo medzi nimi k častejším hádkam a nezhodám, pretože nikde nepracuje a
on zo svojich prostriedkov, ako aj opatrovateľského príspevku, ktorý poberal na druhú dcéru, muselfinancovať potreby bývania, ale aj stravu pre všetkých troch. Toto prostredie, aj tlak, ktorý pociťoval,
pôsobil na neho stresujúco a keď požil alkoholické nápoje a poškodená D. tiež, končilo to nezhodami
a hádkami. Nikdy nemal tendenciu poslať D. z domácnosti preč, veď je to jeho dcéra. Má na starosti
aj svoju postihnutú dcéru, na ktorú poberal opatrovateľský príspevok, táto nie je schopná sa o seba
postarať, nakoľko je postihnutá Downovým syndrómom a na prostredie, v ktorom žije, je zvyknutá.
Tvrdenie, že sa o ňu stará poškodená D. nie je pravdivé, pretože tá nie je schopná sa postarať ani
sama o seba. Myslí si, že práve vyššie uvedené okolnosti prípadu odôvodňovali aplikáciu ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu. Odôvodnenie prokurátora, ktorým vylúčil uplatnenie
tohto ustanovenia práve pre neexistenciu okolností prípadu a pomerov na strane páchateľa, považuje
za nesprávne. Skutočnosť, že prokurátor nezačal konanie dohody o vine a treste neznamená, že by
súd v predmetnej veci nemohol analogicky aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona a
mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keď sa páchateľ ku skutku priznal a svoje
konanie oľutoval. Okresný súd Prievidza správne postupoval, keď celú vec vyhodnotil tak, že na jeho
strane existovala jedna poľahčujúca okolnosť a žiadna priťažujúca okolnosť a uložil mu za použitia § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, trest v trvaní päť mesiacov nepodmienečne. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie okresného prokurátora
zamietol ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.
Naverejnomzasadnutíkonanomoodvolaní,zástupcakrajskejprokurátorkyvkonečnomnávrhuuviedol,
žezdôvodovuvedenýchvpísomnomodôvodneníodvolanianavrhujezrušiťvýrokotrestevnapadnutom
rozsudku a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody tak ako je uvedené v dôvodoch odvolania.
Obhajca obžalovaného uviedol, že s poukazom na písomné vyjadrenie navrhuje odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný rovnako žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal z podnetu odvolania prokurátora napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
v intenciách § 317 ods.1 Tr.por., pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď potom čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods.1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., pretože obžalovaný
svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine
predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním prokurátora nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania,
preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora len výrok o treste, pričom dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.
Prvostupňový okresný súd síce v posudzovanom prípade pri ukladaní trestu postupoval správne, keď
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona
s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona za spáchaný prečin,
správnetiežustálilpoľahčujúcuokolnosťuobžalovanéhopodľaustanovenia§36písm.l) Tr.zákonabez
zistenia priťažujúcej okolnosti, čo i relevantne odôvodnil. Prvostupňový súd však nesprávne postupoval,
keď u obžalovaného, hoci to formálne vylúčené inak nie je, aplikoval i mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody u obžalovaného podľa ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam
pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, t. j. pod 6 mesiacov, pretože ani podľa odvolacieho súdu
na takéto mimoriadne zníženie v posudzovanom prípade relevantné dôvody neboli. V tej súvislosti je
potrebné uviesť, že samotné vyhlásenie o vine neodôvodňuje automaticky použitie ustanovenia § 39
odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, pričom v prejednávanom prípade okresný súd nedostatočne
vyhodnotilnajmäokolnostispáchaniaskutkuaosobuobžalovaného,takakonatopoukazovalprokurátor
vo svojom dovolaní, najmä skutočnosť, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholických nápojov pomerne
brutálnym spôsobom vyhrážal poškodenej zabitím, pričom nie bez významu je skutočnosť, že v minulostibol už za rovnakú trestnú činnosť odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa
10.02.2015, sp. zn. 2T 22/2015, ktorej sa dopustil voči svojej dcére, ktorá je poškodenou aj v tomto
konaní. Aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, uvedená skutočnosť nebráni súdu konštatovať,
že má sklony k páchaniu protiprávneho konania násilného charakteru a je zrejmé, že ani predchádzajúce
odsúdenie nemalo na neho dostatočný prevýchovný vplyv. Rovnako je nutné súhlasiť s názorom
prokurátora, že starostlivosť o zdravotne postihnutú dcéru by mohla byť dôvodom na mimoriadne
zníženie trestu, avšak v danom prípade je potrebné túto okolnosť vyhodnotiť nielen formálne a správne
prokurátor v tejto súvislosti poukázal na výpoveď poškodenej, z ktorej vyplynulo, že sa o svoju sestru,
ktorej opatrovníkom je obžalovaný, stará ona a obžalovanému bol odobratý príspevok za opatrovanie,
nakoľko sa o svoju dcéru nestaral riadne. Uvedeným skutočnostiam okresný súd nevenoval dostatočnú
pozornosť, keď obžalovanému ukladal trest s použitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia,
pričom na takýto postup neboli splnené podmienky, pričom argumentácia obžalovaného uvádzaná v
jeho vyjadrení v tomto smere neobstojí. Z uvedených dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania
prokurátora podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám
rozhodol v zmysle § 322 odsek 3 Tr. poriadku tak, že obžalovanému uložil podľa § 360 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, vo výmere 6 (šesť) mesiacov,
na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestusminimálnymstupňomstráženia.Narozdielodokresnéhosúdukrajskýsúdpriznalobžalovanému
i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Tr.zák., pretože obžalovaný sa k žalovanej trestnej
činnosti priznal už v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Nemožno v
tejto súvislosti súhlasiť s argumentáciou prokurátora, že obžalovaný v postavení obvineného spočiatku
odmietal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu a nemožno mu preto následné priznanie pričítať k dobru.
Obžalovaný bol totiž obvinený pôvodne pre závažnejší trestný čin, ktorý síce popieral, no po tom, čo bola
zmenená právna kvalifikácia skutku tak, ako je uvedená v obžalobe, sa už v prípravnom konaní k trestnej
činnosti priznal. Krajský súd uvádza, že nemožno nútiť obžalovaného, aby sa priznal k závažnejšiemu
trestnému činu, preto priznanie už v prípravnom konaní k žalovanej trestnej činnosti, spolu s jeho
vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa zohľadnil v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno n) Tr.zák. Záverom krajský súd uvádza, že takto uložený trest odňatia slobody na spodnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bez použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia,
spolu s uloženým trestom prepadnutia veci (ktorý touto zmenou zostal nedotknutý), zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu a skutočnosti rozhodné pre uloženie trestu uvedené v § 34 Tr.zák. a bude ním splnený
i jeho účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.