Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412010133
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6412010133.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanému P.. Z. D., pre prečin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona
číslo 140/1961 Z. z. v znení zákona číslo 227/2005 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/, na hlavnom
pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 20.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P.. Z. D., H. XX.XX.XXXX N. Ž., R. C. S. XXXX/XX, XXX XX T.,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2 Pv 427/08 - 84 zo dňa 17.02.2012 pre skutok kvalifikovaný ako
prečin podvodu podľa 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona číslo 140/1961 Z. z., na tom
skutkovom základe, že

- ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., Zvolen, dňa 31.10.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s

A.H. S. na sumu vo výške 181 500,- Sk (6 024,069 €) s tým, že finančné prostriedky nevrátil,

- ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., Zvolen, dňa 15.12.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s A.
S. na sumu vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 €) s tým, že úroky budú vyplácané mesačne a finančné
prostriedky budú vrátené v jednej splátke do 14.12.2006, pričom vrátil iba sumu vo výške 195 000,- Sk
(9 958,17 €),

- ako fyzická osoba na základe ústnej dohody si požičal od A. S. finančné prostriedky vo výške 490

000,- Sk (16 265,02 €), ktoré mu A. S. dňa 13.12.2005 zaslal na bankový účet jeho dcéry E. D. s tým,
že finančné prostriedky vráti do 14.12.2006, ale vrátil iba 145 000,- Sk (4 813,11 €),

a uvedené zmluvy o pôžičke uzatvoril napriek tomu, že vzhľadom k svojim majetkovým pomerom a zlej
finančnej situácii vedel, že ich nebude môcť vrátiť v určených lehotách, čím poškodenému A. S., H..
XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 831 500,- Sk (27 600,74 €),

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodeného A. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXX/XX,
F. s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :PodkladomprehlavnépojednávanievoveciobžalovanéhoP..Z.D.bolaobžalobaprokurátorkyOkresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 20.02.2012 pre prečin podvodu podľa § 250
odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17.01.2013 vinu zo žalovaného skutku v celom rozsahu poprel.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, a to
výsluchom obžalovaného P.. Z. D., výsluchom poškodeného A. S., ďalej výsluchom svedkov A. S. st.,
Z. S., A.Á. Z., Z. Š., P.. S. E., ako aj množstvom listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovanom období (v roku 2005) ako konateľ
spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., dňa 31.10.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s poškodeným na sumu

vo výške 181 500,- Sk a tiež si ako fyzická osoba na základe ústnej dohody požičal od poškodeného
finančné prostriedky vo výške 490 000,- Sk, ktoré mu poškodený dňa 13.12.2005 zaslal na bankový účet
jeho dcéry E. D.. Tieto dve zmluvy obžalovaný nerozporoval a nespochybňoval ich uzavretie. Naopak,
rozporuplné bolo uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk. Obžalovaný
poprel, že by dňa 15.12.2005 uzavrel s poškodeným zmluvu na sumu 500 000,- Sk a tvrdil, že touto

sumou malo ísť asi o uplatnenie nároku poškodeného z poslednej pôžičky. Obžalovaný považoval
zmluvu na sumu 500 000,- Sk za falzifikát s tým, že ju nikdy nepodpísal a pečiatka spoločnosti a jeho
podpis sú sfalšované. Finančné prostriedky požičané zo zmluvy o pôžičke na 181 500,- Sk obžalovaný
uhrádzalpočastiach,pričomžiadnačiastkanebolavrátenápred31.01.2006.Prvásplátkabolauhradená
v sume 40 000 Sk dňa 24.07.2006, dňa 16.10.2006 bola uhradená druhá splátka v sume 20 000 Sk, tretia

splátka bola uhradená dňa 25.10.2006 v sume 40 000 a štvrtá splátka bola uhradená dňa 31.08.2007 v
sume 90 000 Sk, t. j. obžalovaný spolu uhradil sumu 190 000 Sk. K ústnej dohode zo dňa 13.12.2005 na
sumu 490 000,- Sk obžalovaný potvrdil, že z tejto sumy uhradil len časť, a to dňa 31.12.2007 vkladom na
účet poškodeného 25 000 Sk, dňa 09.11.2007 vkladom na účet poškodeného 25 000 Sk, dňa 23.03.2007
uhradil sumu 40 000 Sk prevodom z účtu E. D., dňa 16.02.2007 uhradil sumu 20 000 Sk prevodom

z účtu E. D. a dňa 23.01.2007 uhradil sumu 40 000 Sk prevodom z účtu E. D. na účet poškodeného
vedený vo VÚB banke, t. j. spolu 150 000 Sk. Dôvodom nesplácania pôžičiek obžalovaným bol podľa
jeho tvrdení zvrat v podnikaní v roku 2007, kedy sa jeho ekonomická situácia zhoršila haváriou na stroji
ťažká lanovka. Záverom uviedol, že v budúcnosti prejaví snahu o splatenie zvyšnej časti finančných
prostriedkov.

Proti výpovedi obžalovaného stála výpoveď poškodeného. Poškodený jednoznačne tvrdil, že s
obžalovaným uzavrel 3 zmluvy o pôžičke, resp. 2 písomné zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Klimastar,
spol. s.r.o., ktorej bol obžalovaný konateľom na sumy 181 500,- Sk a 500 000,- Sk a jednu ústnu dohodu
s obžalovaným ako fyzickou osobou na sumu 490 000,- Sk. Poškodený uviedol, že s obžalovaným (so

spoločnosťou Klimastar, spol. s.r.o.,) uzavrel dňa 31.10.2005 prvú zmluvu o pôžičke na sumu 181 500,-
Sk a to z dôvodu, že obžalovaný potreboval peniaze na opravy alebo nákup dreva. Peniaze mal zo
svojich úspor. Jednalo sa o bezúročnú pôžičku, pričom obžalovaný ju mal splatiť poškodenému v jednej
splátke do 31.01.2006. Podľa slov poškodeného bol pri uzavretí tejto zmluvy a odovzdaní peňazí aj jeho
kolega z firmy Lesostav Zvolen, a.s. Z. Š.. Druhú zmluvu o pôžičke uzavrel poškodený s obžalovaným

(so spoločnosťou Klimastar, spol. s.r.o.) dňa 15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk z dôvodu, že obžalovaný
potreboval peniaze na vyplatenie dreva. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť dňa 15.12.2005 v kancelárii
v Lesostav Zvolen, a.s. Z tvrdení poškodeného vyplýva, že ponúkol obžalovanému úrok vo výške 10%
mesačne, avšak uvedomil si že úrok je vysoký a preto zobral zmluvu, odišiel, vrátil sa a prvú stranu
zmluvy o pôžičke mal opravenú na úrok vo výške 8% mesačne a k podpisu tejto zmluvy s obžalovaným

skutočne aj došlo. Poškodený ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú - do 14.12.2007,
avšak v skutočnosti sa ústne dohodli, že obžalovaný mu vráti požičanú sumu o rok skôr - do dňa
14.12.2006. Tretiu zmluvu o pôžičke uzavrel poškodený s obžalovaným ako fyzickou osobou na sumu
490 000,- Sk, požičal mu peniaze ako kamarátovi s tým, že zmluva bola bezúročná, peniaze previedol
zo svojho účtu na účet obžalovaného. Na požičanie týchto peňazí obžalovanému potreboval výpomoc

od otca - založil jeho byt, aby si mohol zobrať hypotéku a z tých peňazí poukázal obžalovanému na
účet dňa 13.12.2005 sumu 490 000,- Sk. Poškodený vo svojej výpovedi tiež uviedol, že peniaze požičal
obžalovanému ako kamarátovi, pričom nemal dôvod mu nepožičať, lebo už predtým si obžalovaný
požičiaval peniaze od firmy Lesostav Zvolen, a.s. (ktorej bol poškodený v tom čase zamestnancom)a vždy všetko vrátil. Poškodený aj obžalovaný sa zhodli na skutočnosti, že obžalovaný poškodenému
vrátil z požičaných peňazí spolu sumu vo výške 340 000,- Sk. Poškodený si v adhéznom konaní uplatnil
náhradu škody vo výške 27 600,74 € (831 500,- Sk).

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj viacerí svedkovia. Svedok A. S. st., nar. XX.XX.XXXX, potvrdil
tvrdenie poškodeného, že poskytol synovi (poškodenému) byt na založenie, aby si mohol zobrať úver
(v sume 18 900 €) s tým, že peniaze potrebuje na podnikanie a až v roku 2007, keď prestal splácať
úver sa dozvedel, že obžalovaný prestal poškodenému splácať pôžičku a preto nemá peniaze na ďalšie

splácanie úveru. Svedkyňa Z. S., H.. XX.XX.XXXX, potvrdila skutočnosť, že so svedkom A. S. st., s
obžalovaným a s poškodeným sa v júni 2007 stretli vo Zvolene, aby vyriešili zložitú rodinnú situáciu
týkajúcu sa požičaných peňazí. Vyššie uvedení svedkovia si presne nepamätali detaily stretnutia.
Svedkyňa Z. S. len uviedla, že ju zaskočili vysoké úroky - vyše 400 000 Sk, avšak zmluvu neštudovala,
nepamätalasianivýškuistiny.SvedokA.S.st.tvrdil,ževidelzmluvuopôžičkena500000Skazaujímalo
ho, prečo obžalovaný túto zmluvu podpísal, načo mu obžalovaný povedal, že mu to vyhovuje a že v

septembri by sa mu mali obchody rozbehnúť a do konca roka by mohol túto sumu uhradiť.

Svedok A. Z., H.. XX.XX.XXXX, bol zamestnancom firmy Klimastar, spol. s.r.o. Svedok uviedol, že tiež
požičal obžalovanému 80 000,- Sk a podľa jeho tvrdení mu obžalovaný finančné prostriedky nevrátil.
Svedok potvrdil, že v roku 2007 sa firma Klimastar, spol. s.r.o. nachádzala v ťažkej situácii v dôsledku

havárie - prehodila sa lanovka, čo si vyžiadalo vyššie investície. Svedok Z. Š., H.. XX.XX.XXXX,
bol v rokoch 2005 - 2007 zamestnancom firmy Lesostav Zvolen, a.s. a potvrdil, že firma poskytla
obžalovanému nejaké finančné prostriedky, ale nevie či ako firme alebo jemu ako osobe a pokiaľ bol on
vo firme, tie peniaze neboli vrátené. Svedok vedel aj o pôžičkách medzi obžalovaným a poškodeným.
Svedok bol pri podpise jednej zmluvy a odovzdaní peňazí, nakoľko sa to udialo v jeho kancelárii v

Lesostave, avšak detaily nevie. Svedok P.. S. E., H.. XX.XX.XXXX, pracoval v roku 2005 v Lesostav
Zvolen, a.s. na pozícii generálneho riaditeľa a s obžalovaným mali v tom čase obchodnú spoluprácu.
Svedok potvrdil, že v roku 2005 Lesostav Zvolen, a.s. uzatvoril s obžalovaným zmluvy o pôžičke a nemal
vedomosť o tom, že by mal obžalovaný nejaké finančné podlžnosti.

S poukazom na protichodné vyjadrenia obžalovaného a poškodeného súd nariadil znalecké
dokazovanie a zo znaleckého posudku 6/2017 vypracovaného Mgr. Evou Forgácsovou, znalkyňou z
odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa) dňa 13.03.2017, ktorého účelom
bolo skúmať pravosť podpisu obžalovaného na sporných zmluvách o pôžičke, ktoré sú v predmetnom
spisovom materiály zaevidované ako:

- predmet č. 1 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa
15.12.2005, uzavretá v Žiari nad Hronom
- predmet č. 2 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa
31.10.2005, uzavretá v Žiari nad Hronom
- predmet č. 3 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar

spol. s.r.o. zo dňa 03.10.2005, uzavretá vo Zvolene
- predmet č. 4 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar
spol. s.r.o. zo dňa 04.11.2005, uzavretá vo Zvolene,
vyplýva, že pri analýze sporných podpisov znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu
niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po

pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu (napr. gumovanie,
porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto zistenia znalkyňa konštatuje, že sporné podpisy
sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a sporné podpisy označené ako SM1,
SM2,SM3 a SM4 vyhotovila totožná osoba. Znalkyňa tiež skonštatovala, že:
- sporný podpis, ozn. SM1, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi

veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 15.12.2005, je pravým podpisom P.. Z. D.,
- sporný podpis, ozn. SM2, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi
veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 31.10.2005, je pravým podpisom P.. Z. D.,
- sporný podpis, ozn. SM3, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi
veriteľomLesostavZvolen,a.s.adlžníkomKlimastarspol.s.r.o. zodňa03.10.2005,jepravýmpodpisom

P.. Z. D.,
- sporný podpis, ozn. SM4, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi
veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 04.11.2005, je pravým podpisom
P.. Z. D..Súd nariadil znalecké dokazovanie aj na preskúmanie odtlačku pečiatky spoločnosti Klimastar spol.
s.r.o. Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3815 vypracovaného Kriminalistickým a

expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo
dňa 6. júna 2017, ktorého úlohou bolo preskúmať odtlačok pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. na
porovnávacích materiáloch - predmet č. 2, predmet č. 3, predmet č. 4, ktoré boli porovnávané vo vzťahu
k predmetu č. 1, vyplýva že:
- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na rubovej strane listu 1 a na

rubovej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 2 boli vyhotovené tou istou pečiatkou ako
odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa v zmluve predloženej ako predmet
č. 1.
- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na lícnej strane listu 2 zmluvy
predloženej ako predmet č. 2, na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 3 a na lícnej
strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 4 boli vyhotovené inou pečiatkou ako odtlačky pečiatky

spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na zmluve predloženej ako predmet č. 1.
Ďalšou úlohou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bolo preskúmať odtlačok
pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. na porovnávacích materiáloch - predmet č. 3, predmet č. 4 vo
vzťahu k porovnávanému materiálu - predmet č. 2 a zo záverov posudku vyplýva, že:
- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na lícnej strane listu 2 zmluvy

predloženej ako predmet č. 3 a na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 4 boli
vyhotovené tou istou pečiatkou ako odtlačky na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 2.

Vzhľadom na vady posudkov vyhotovených Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ súd požiadal
ústav o doplnenie týchto posudkov. Z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku ČES: PPZ-6085/

KEU-BA-EXP-2009 a ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3815, značka doplnenia ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2019/3682 zo dňa 17.04.2019, vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ,
Sklabinská č. 1, 812 72 Bratislava vyplýva, že v odtlačku pečiatky spoločnosti Klimastar s.r.o. na lícnej
strane listu 2 predmetu č. 2, predmetu č. 3 a aj predmetu č. 4 sa nachádza IČO v tvare: 36624705. Z
Doplneniač.1znaleckéhoposudkutiežvyplýva,žeIČOspoločnostiKlimastar,spol.s.r.o.,nachádzajúce

sa v odtlačkoch pečiatky na lícnej strane listov 2 predmetov č. 2, 3 a 4 nevykazuje znaky upravovania.
Defekt na druhej číslici v IČO nie je výsledkom dodatočného úmyselného pozmeňovania tejto číslice,
ide o charakteristický individuálny defekt predmetnej pečiatky vytvorený pečiatkovou farbou pri odtláčaní
predmetnej pečiatky, t. j. pri vyhotovovaní odtlačku predmetnej pečiatky a podpisy križujúce sa s
odtlačkami pečiatky v mieste IČO pri podpisovej doložke s textom „Dlžník:“ na zmluve predloženej ako

predmet č. 3, resp. „Dlžník: P.. Z. D.olienčíkfffff“ na zmluve predloženej ako predmet č. 4, vyhotovené
písacími prostriedkami s náplňou atramentu, resp. pasty, neovplyvňujú identifikáciu textu odtlačkov
a nevykazujú charakter úmyselného pozmeňovania druhej číslice v IČO, podpisy sa nachádzajú na
odtlačkoch pečiatky, t. j. boli vyhotovené už na odtlačené pečiatky. V odtlačkoch pečiatky Klimastar
s.r.o. na lícnej strane listu 2 predmetu č. 1 a rubových stranách všetkých listov predmetu č. 1 a č. 2

sa nachádza IČO v tvare: 38624705. Odtlačok rovnakej pečiatky s IČO 38624705 sa nachádza aj na
rubových stranách listov 594 - 597 a lícnej strane listu 597 predloženého trestného spisu sp. Zn. 3T
48/2012, ide o originál zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi firmami Klimastar - Lesostav, pričom zmluva
jenalícnejstraneposlednéholistu(listu597)opatrenápodpisomibajednejzmluvnejstrany-originálnym
podpisom pri podpisovej doložke s menom „P.. Z. D.“.

Z vykonaného rozsiahleho dokazovania nesporne vyplynulo, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti
Klimastar, spol. s.r.o. a poškodený uzavreli dňa 31.10.2005 zmluvu o pôžičke na sumu 181 500,- Sk
a ústnu dohodu o požičaní finančných prostriedkov dňa 13.12.2005 na sumu 490 000,- Sk. Tieto dve
zmluvy neboli sporné, ich uzavretie potvrdil aj obžalovaný, aj poškodený. Obžalovaný aj poškodený

sa tiež rovnako zhodli na skutočnosti, že obžalovaný vrátil z požičaných finančných prostriedkov
poškodenému celkovo sumu 340 000,- Sk. Obžalovaný namietal uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa
15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk, avšak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že podpis
na tejto zmluve patrí obžalovanému - neboli zistené stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z
metód technického falšovania podpisov a sporný podpis je pravým podpisom obžalovaného. Tiež sa

vynorili pochybnosti ohľadom pečiatky na spornej zmluve a dokazovaním bolo preukázané, že odtlačky
pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na rubovej strane listu 1 a na rubovej strane
listu 2 spornej zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2005 boli vyhotovené tou istou pečiatkou ako odtlačky
pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa v zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2005.Znaleckým dokazovaním bolo tiež jednoznačne preukázané, že v odtlačkoch pečiatky Klimastar s.r.o.
na lícnej strane listu 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2005 a rubových stranách všetkých listov tejto
zmluvy a zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2005 sa nachádza nesprávne IČO spoločnosti Klimastar, spol.

s.r.o. v tvare: 38624705, pričom správne IČO spoločnosti je 36624705. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluvy boli jednoznačne podpísané obžalovaným aj poškodeným,
avšak na zmluvách boli použité rôzne pečiatky. Súd poznamenáva, že predmetom tohto dokazovania
nebolo zistenie skutočnosti, zavinením ktorej strany sa na zmluvy dostali „falošné“ pečiatky a pečiatky
s iným IČO-m.

Súd sa takisto oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k osobe obžalovaného P.. Z. D.. Z
týchtolistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,žeobžalovanýjeprihlásenýktrvalémupobytuvoZvolene
na adrese Prachatická 2473/14. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy, a
to z Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 1 Pv 1270/04, rozhodnutie zo dňa 23.12.2004 o podmienečnom
zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou 12 mesiacov do 25.01.2006 a z Okresného súdu

Banská Bystrica, sp. zn. 5 T 77/05, rozhodnutie zo dňa 11.10.2005 o podmienečnom zastavení trestného
stíhania so skúšobnou dobou 1 rok a 3 mesiace do 15.01.2007, avšak v súčasnosti sa hľadí na
obžalovaného, ako keby nebol odsúdený. V priestupkovom konaní bol obžalovaný postihovaný 12-krát,
z toho v 11 prípadoch za porušenie pravidiel cestnej premávky a v jednom prípade za vyhrážanie sa
ublížením na zdraví.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri trestnom čine podvodu sa vyžaduje na naplnenie objektívnej stránky
tohto trestného činu konanie, t.j. aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej
príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú
dispozíciu), ako aj následok vo forme škody a obohatenia (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku

malá škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spúšťacím mechanizmom pri trestnom
čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch,
keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o
spáchanie trestného činu podvodu. Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby
(osoby odlišnej od páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty

trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom
spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú
dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných
osôb,atoprostriedkamibežnedostupnýmiavobdobnýchprípadochajbežnepoužívanými,niejemožné
len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery
opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný a poškodený mali pred uzavretím predmetných
zmlúv o pôžičke nadštandardné vzťahy, či už pracovné, nakoľko uzatvárali obchody v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti, alebo aj rodinné, s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný žil v
partnerskom zväzku so sesternicou poškodeného. V rámci týchto nadštandardných vzťahov dochádzalo
k požičiavaniu peňazí obžalovanému od poškodeného, čo umožňovalo obžalovanému nakupovať drevo,
ktoré sa platilo dopredu a z ktorého mali následne obe strany zisk. Zlom nastal v roku 2007, kedy vznikli
obžalovanému nečakane vysoké výdavky súvisiace s haváriou ťažkej lanovky potrebnej na ťažbu dreva,

v dôsledku čoho nebol obžalovaný schopný pokračovať v splácaní pôžičiek poškodenému. Z tvrdení
poškodeného je nesporné, že obžalovanému požičiaval peniaze ako kamarátovi, pričom nemal dôvod
mu finančné prostriedky neposkytnúť, nakoľko skôr požičané peniaze od firmy Lesostav Zvolen, a.s.
(ktorej bol poškodený v tom čase zamestnancom) riadne vrátil. Preskúmaním predloženého spisového
materiálu súd nezistil, že by toto konanie obžalovaného naplnilo pojmové znaky trestného činu podvodu,

poukazujúc na absenciu úmyselného zavinenia obžalovaného vo vzťahu k následku. Z preložených listín
je zjavné, že požičané prostriedky boli obžalovaným používané na podnikanie (zadotovanie nákupov
dreva na pni, ktoré sa platilo dopredu), pričom sa predpokladá, že z tohto podnikania mali neskôr zisk
obe strany (aj obžalovaný, aj poškodený) a z toho dôvodu bolo požičiavanie finančných prostriedkov
poškodeným obžalovanému výhodné aj pre neho.

Podľa názoru súdu, úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov v takýchto prípadoch je
uplatňovať prostriedky trestného práva zdržanlivo, len ako krajný prostriedok v prípadoch, v ktorých
iné, najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú, resp. nie sú efektívne, inak by v takýchto prípadochdošlo zo strany súdov konajúcich v trestných veciach k neúmernému nahradzovaniu konania v
občianskoprávnych sporov. Sporné otázky, ktoré vyplynú zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu,
a ktoré sa týkajú porušenia tohto vzťahu, majú byť riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány

činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie sú oprávnené nahrádzať ich činnosť. Práve
súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré
vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim obdobným
prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo
súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Len takémuto striktnému prístupu

totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu
typovo najvážnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú
účinné (zásada subsidiarity trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio). Prostriedky trestného práva nie je
možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú
poskytnúť súdy v civilnom konaní. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní
a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov

a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej činnosti (princíp
ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad
nález I. ÚS 402/2008 , uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z 13. augusta 2013, sp. zn. 2
Tdo 35/2013 ).

Zároveň súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní otázky, či páchateľ naplnil znaky príslušného
trestného činu (typicky majetkovej povahy), je nutné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu
súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali páchateľ a poškodený a ktorý má význam
pre konkrétnu trestnú vec. Pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na

ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto
účastníkov je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zásady
opatrnosti, obzvlášť ak sú preto ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Za situácie, keď poškodený sám
svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, pristúpil k neistej finančnej dispozícii a
vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám a to za

použitia prostriedkov súkromného práva. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický štát
jeneprijateľné,abytrestnýmpostihomjednéhoúčastníkasúkromnoprávnehovzťahubolanahradzovaná
nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov.
Trestným postihom nie je možné nahrádzať inštitúty iných právnych odvetví, ktoré sú určené na ochranu
majetkových práv a záujmov.

Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť,
že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými
dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z

variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“
zvoliťvariantupreobžalovanéhonajpriaznivejšiu.Súdpritomnemienispochybňovaťalebobagatelizovať
postavenie poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak musí trvať na tom,
že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených k ochrane
majetkových práv a záujmov. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre
platnosť zmluvy o pôžičke v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa nevyžaduje osobitná forma.
Možno ju uzavrieť aj ústne. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je dočasnosť právneho vzťahu,
povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky resp. splnenia dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho veriteľ
o plnenie požiadal. Táto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
potom, čoho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s

vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že nebola preukázaná subjektívna
stránka žalovaného trestného činu. Nebolo preukázané, že by obžalovaný uviedol poškodeného do
omylu ohľadom svojej platobnej neschopnosti, práve naopak, v čase keď si obžalovaný požičiavalpeniaze od poškodeného si plnil svoje záväzky riadne a včas a do platobnej neschopnosti sa dostal až
cca o dva roky neskôr.

Všetky popísané skutočnosti vedú súd k záveru, že hoci sa skutkový dej uvedený v skutkovej vete
obžaloby stal, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Od trestného činu podvodu treba
navyše starostlivo odlišovať „neschopnosť dodržať zmluvný záväzok“ a Ústavou Slovenskej republiky
garantovanú zásadu, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný
záväzok.

Na základe uvedených právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade súdom ustálený skutok
nie je trestným činom a podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného P.. Z. D.
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, keďže obžalovaný svojom konaním
nenaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinupodvodupodľa§250odsek1,odsek4písmeno
b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

V kontexte s uvedeným súd s použitím § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného A. S., nar.
XX.XX.XXXX, R. C. M. XXX/XX, F. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný

súd Žiar nad Hronom k sp. zn 3 T 48/2012.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.