Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210762
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217210762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: O. S., D..

XX.XX.XXXX, H. N. B., N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom, Dunajská Streda,
Malá 13, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176,
o zaplatenie 2.522,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 16.05.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k zaplateniu sumy 2.522,92 eur a k náhrade trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Nárok odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 15.03.2002 úverovú zmluvu

o poskytnutí revolvingového úveru, žalovaný jej poskytol úver vo výške 4.228,67 eur a žalobkyňa
žalovanému celkom vrátila sumu 6.751,59 eur. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa
11.09.2014(právoplatnýmdňa15.06.2015)súdžalobužalovaného(vpostavenížalobcu)protižalobkyni
(v postavení žalovanej) o zaplatenie 1.279,09 eur s príslušenstvom zamietol v plnom rozsahu. Súd
zmluvu o úvere posúdil za neplatnú, pre absenciu sumy na úrokoch a poplatkoch, z ktorého dôvodu je
úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na úvere preukázateľne uhradila sumu spolu
6.751,59 eur, pričom mala vrátiť iba istinu na úvere, celkom vo výške 4.228,67 eur, a teda žalovaný získal

majetkový prospech vo výške 2.522,92 eur plnením bez právneho dôvodu s poukazom na § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 26.10.2016 žalobkyňa cestou advokáta vyzvala žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný nereagoval.

(2) Súd vo veci vydal dňa 03.08.2017 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu
uplatnenej sumy. Žalovaný podal včas odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne,
nakoľko bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto

obohatenie nie právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Žalovaný má za to, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu, keďže prijímal platby - splátky úveru žalobkyne oprávnene na základe platne uzavretej
úverovej zmluvy. V danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného
obohatenia, keďže žalovaný prijímal plnenie na splátkach uhrádzaných žalobkyňou, na ktoré mal v
zmysle úverovej zmluvy riadny nárok, žalobkyňa sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazala
k povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru a nie je tu ani príčinná súvislosť medzi

protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou žalobkyne. Poukázal na to, že
išlo o revolvingový úver, ktorý je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný, držiteľ revolvingového úveru
má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pri tomto type úveru je
obnoviteľnáfinančnárezerva.Ktvrdeniuoabsenciivýškyúrokovainýchpoplatkovuviedol,ženáležitostizmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené na jednom dokumente, k tomu poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Navyše žalovaný v súvislosti s
prípadným bezdôvodným obohatením jednotlivé splátky uhradené žalobkyňou považuje za premlčané.

Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 09.06.2017 vo veci sp. zn. 29Csp/30/2016, v
znení ktorého pri posudzovaní vedomostí žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v
prospech koho k obohateniu došlo, treba vychádzať z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
dňa/dní, kedy splatila žalovanému úver, a to bez ohľadu na skutočnosť, či skutočne vedela o prípadnej
bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru a o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje.

Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

(3) K odporu sa písomným podaním zo dňa 25.10.2017 vyjadrila žalobkyňa cestou advokáta tým, že
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného preukázala, keďže súd posúdil právny úkon, na
základe ktorého žalobkyňa plnila žalovanému, za neplatný, tým okamihom došlo k naplneniu skutkových
znakov bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania

zo strany žalovaného podľa žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko podľa rozsudku NS ČR z 11.12.2008
sp. zn. 33Odo/1136/2006 je začiatok plynutia subjektívnej - dvojročnej a objektívnej - trojročnej lehoty
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia stanovený odlišne a sú od seba nezávislé. Ak skončí
plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre určenie začiatku
plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne

došlo, bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve vedel alebo nie. Žalobkyňa vylučuje
uplynutie v objektívnej premlčacej doby. V danom prípade bezdôvodné obohatenie vzniklo okamihom
vyslovenia úverovej zmluvy za neplatnú, do toho momentu žalobkyňa plnila na základe platného
právneho úkonu. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo

k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Uvedené okolnosti prezentoval tunajší súd vo
svojom rozhodnutí č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014, až právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa
žalobkyňa dozvedela o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, na základe, ktorého sa
plnilo, je neplatný.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014 súd zamietol žalobu
podanú dňa 01.07.2014 žalovaným, ktorou sa domáhal proti žalobkyni zaplatenia sumy 1.279,09

eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne
ani sčasti, keď zistil, že žalovaný so žalobkyňou uzavrel písomnú zmluvu o poskytnutí úveru dňa
15.03.2002 s určeným úverovým rámcom, ktorá zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a úrokovej sadzbe
a o poplatkoch, preto žalovaný v nemal na úroky a poplatky právo a celú úhradu vykonanú žalobkyňou

mal započítať výlučne na úhradu dlhu na istine úveru, ktorý čerpala. Žalobkyňa zaplatila viac a preto
žalobu zamietol.

(6) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

(7) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(8) Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,

sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že
právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba
začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť

odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto
okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale
môže sa o nich dozvedieť aj neskôr.

(9) Žalovaný sa nároku žalobkyne bránil tým, že na jeho strane prijal plnenie zo zmluvy platnej. Tu
však súd poukazuje na to, že súdom v predchádzajúcom v spore bolo konštatované, že nemá nárok na

poplatky a úroky a žalobkyňa mala na úvere zaplatiť výlučne sumu, ktorú prečerpala, pričom zaplatila
viac. Plnenie, ktoré žalovaný prijal od žalobkyne platbami na úvere nad rámec prečerpaných peňažných
prostriedkov žalobkyňou, je tak povinný žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť. Keďže však
vzniesol námietku premlčania, súd sa s ňou musel vysporiadať, na základe čoho konštatuje, že námietka
premlčania bola dôvodná. Žalovaná sa síce najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia, na ktoré sama

odkazuje v žalobe dozvedela, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď súd
v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že plnila nad rámec svojej povinnosti a preto jej začala plynúť
(subjektívna) premlčacia lehota na uplatnenie nároku. V tomto smere treba konštatovať, že žaloba
bola podaná včas. V súvislosti však s objektívnou - trojročnou premlčacou lehotou, táto začala plynúť
platbami žalobkyne žalovanému nad rámec úverovej istiny. Sumu uplatnenú na zaplatenie v tomto spore

žalobkyňa zaplatila dňom úhrady poslednej platby (59,75 eur) - 20.10.2012 (ako táto skutočnosť vyplýva
zo spisu vo veci sp. zn. 8C/189/2014 na č. listu17 až 21, kde je žalovaným predložený výpis čerpania,
splátok a úhrad), objektívna lehota tak uplynula najneskôr 20.10.2015, jej uplynutím došlo k premlčaniu
nárokunavráteniebezdôvodnéhoobohatenia,akeďžesavsporežalovanýúspešnepremlčaniadovolal,
súd žalobu zamietol.

(10) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(11) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(12) Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyni podľa
pomeru procesného úspechu v rozsahu 100%.

(13) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).