Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200904
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200904.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: L.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky v sume 288,26

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
13Er/45/2017-47 zo dňa 26.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) napadnutým uznesením č. k.
13Er/45/2017-47 zo dňa 26.09.2018 zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora

so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (EX 21125/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2
písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a

Súdneho dvora EÚ. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 288,26 eura s príslušenstvom a
trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 08122/16
zo dňa 06.06.2016. Oprávneným predložená zmluva o vydaní karty T - mobile zo dňa 06.12.2005
založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ.

2. Súd prvej inštancie posúdil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok
dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie

premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou.
Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú oprávnený predložil na podpis povinnému spolu s predmetnou
dohodou, bola vopred oprávneným naformulovaná, takže jej obsah už povinný nemohol ovplyvniť.
Oprávnený síce listom zo dňa 24.11.2015 vyzval povinného na výber stáleho rozhodcovského súdu,
resp. odmietnutie rozhodcovského konania do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy, avšak súd takéto
konanie oprávneného vyhodnotil ako účelové, keď sám spotrebiteľ má vyvíjať aktivitu, aby odvrátil

preňho nepriaznivejšiu alternatívu rozhodcovského konania, ktoré mu bolo vnútené oprávneným,
pričom v dôsledku absencie takéhoto konania spotrebiteľa oprávnenému už nič nebráni v tom, abyvec predložil na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčil tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi
uzavretú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda za nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

3. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenia

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým
legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa

právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných
súdov. Povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené
poskytnutie úveru. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne a dáva zmluvným stranám na
výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa obrátia. Súd podľa neho chce vyňať spotrebiteľa
spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy rozhodcovským súdom. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch
rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok
prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby
rozhodcovský rozsudok nebol považovaný za exekučný titul. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade
spotrebiteľskýchzmlúvpreskúmaniesprávnostirozhodcovskéhorozsudkuexekučnýmsúdomjemožné,
len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je

opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj

s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacíchopatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú

ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 06.12.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného
dňa 06.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn.
SRSAspA 08122/16. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 06.12.2016,
doručeným súdu dňa 23.01.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 26.09.2018
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa rozhodcovskej zmluvy
ako rozhodcovský súd bol dojednaný: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
arbitrážna a.s., so sídlom Krížna2, 811 07 Bratislava, IČO: 47245484, alebo b) Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35922761, alebo c) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore,

s.r.o., Mlynská 2, Košice, IČO: 36577928. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - nevydal
súd podľa rozhodcovskej zmluvy, ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že je
kompetentným orgánom na konanie, keďže boli splnené podmienky stanovené zákonom č. 355/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 78 ods. 3).

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). V tejto veci súd prvej inštancie na základe

listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 16.07.2014
nezodpovedala zákonným podmienkam zakotveným v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho
zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený

o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, či mal reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť a
či mu bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto
rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a
ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4
písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Veriteľ mal povinnosť predložiť povinnému

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, pretože uvedené informácie neobsahuje ani
Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a tak odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnému.

9. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť. To znamená, že súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Vzhľadomna to súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).