Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2513212244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: C. G., nar. X.X.XXXX, bytom G.
M., t.č. H. X, T., právne zastúpený advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, so sídlom Gercenova 6/
A, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. B. G., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, M., právne
zastúpená splnomocnencom RS legal s. r. o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, IČO: 36 864 358, o
zaplatenie 3.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany,
č.k. 4C/230/2013-130 zo dňa 28. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým
výrokom žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o
výšketejtonáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením.Svojerozhodnutie
súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 18, § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a
vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové

strany v roku 1999, po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ešte ako
manželiauzatvorilipredmetnúdohodu,podľaktorejsažalovanástalavýlučnouvlastníčkoupredmetných
nehnuteľností. V zmysle čl. II. predmetnej dohody sa žalovaná osobným záväzkom zaviazala umožniť
žalobcovi "dosmrtné" bývanie a užívanie v predmetných nehnuteľnostiach. Predmetné nehnuteľnosti
boli ocenené súdnym znalcom na 445 220,- Sk; hodnota spoluvlastníckeho podielu patriaceho do
BSM predstavovala sumu 222 610,- Sk. Z predmetnej dohody súd prvej inštancie ďalej zistil, že
splatenie zostatku pôžičky od Slovenskej sporiteľne, a.s., vo výške 62 040,- Sk, prevzala žalovaná,

ktorá pôžičku aj dovtedy splácala. Z predmetnej dohody súd prvej inštancie tiež zistil, že žalovaná
prevzala aj splatenie zostatku ďalších dvoch pôžičiek od Slovenskej sporiteľne, a.s., v celkovej sume
28 193,30 Sk, ktoré pôžičky aj dovtedy splácala. Podľa bodu VI. dohody podiel žalobcu na BSM
sporových strán predstavovala suma 200 000,- Sk, ktorá bola použitá na vyrovnanie jeho záväzkov,
ktoré mu vznikli pri podnikateľskej činnosti. Predmetnou dohodou si sporové strany vyporiadali spoločne
nadobudnutý hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetná
dohoda bola uzatvorená za trvania manželstva sporových strán v čase, keď ako manželia spolu

žili. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa z predmetnej
nehnuteľnosti odsťahoval po tom, čo sa vzťahy sporových strán po ich rozvode vyhrotili, ako aj to, že
žalovaná obmedzila žalobcu v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, pričom ale mal možnosť uspokojiť v
predmetnom dome svoju potrebu bývania, ako aj hygienické potreby a mal tiež možnosť pripravovaťsi stravu (v letnej kuchyni). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej dohode nie je
žiadna zmienka o tom, či žalobca bude mať právo užívať predmetnú nehnuteľnosť odplatne alebo
bezodplatne. Pokiaľ teda sporové strany uzatvorili predmetnú dohodu ako manželia, mali obaja (teda

žalobca aj žalovaná) povinnosť starať sa o zabezpečenie potrieb ich rodiny (všetkých jej členov), a to
podľa svojich možností a majetkových pomerov. Medzi potreby rodiny nepochybne patrí aj zabezpečenie
bývania rodiny (ako základná potreba), s ktorým sú samozrejme spojené aj náklady, ktoré musia
manželia znášať. Zánikom manželstva sporových strán sa situácia zmenila. Žalobcovi naďalej patrilo
právo "dosmrtného" bývania a užívania predmetných nehnuteľností, avšak nemohol legitímne očakávať,

že jeho bývalá manželka (žalovaná) bude zo svojho znášať aj náklady spojené s bývaním žalobcu
ako jej bývalého manžela, ktorý sa po zániku ich manželstva rozvodom stal pre žalovanú v podstate
cudzou osobou a teda nemala už voči nemu žiadne povinnosti v zmysle cit. ust. zákona o rodine,
teda ani povinnosť znášať zo svojho náklady na bývanie žalobcu, vrátane nákladov na spotrebované
médiá (ako napr. náklady na žalobcom spotrebovanú vodu, elektrinu, plyn). Sporové strany v tomto
smere neuzatvorili žiadnu dohodu, iba žalobca tvrdil, že po istú dobu (ktorú nevedel spresniť) platil

žalovanej sumu 600,- eur mesačne, pričom nevedel uviesť, aká časť tejto sumy pripadala na výživné
na deti sporových strán. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané,
že žalobca si zabezpečil uspokojenie potreby bývania zmluvou o vypožičaní veci zo dňa 20.9.2012,
uzatvorenou s manželmi Petrekovými. Na tomto zmluvnom základe žalobca užíva horné poschodie
rodinného domu požičiavateľov, ktorým sa zaviazal uhrádzať mesačne sumu 300,- eur za plnenia

spojené s užívaním predmetu vypožičania (teda bytu), spočívajúce v dodávke vody, elektriny, plynu,
stočného a podiel na upratovaní s tým, že prípadné preplatky mu budú vrátené. Žalobca nepreukázal
skutočné náklady na vodu, elektrinu, plyn, stočné a podiel na upratovaní, teda nepreukázal, či suma
300,- eur mesačne bola skutočne aj bez zvyšku skonzumovaná. Uvedené by ale malo význam vtedy,
ak by žalobca preukázal, že náklady na uvedené mal vyššie ako mal v predmetnom dome žalovanej.

Vychádzal (mylne) z toho, že má "dosmrtné" právo bývania a užívania predmetného domu žalovanej, a
to bez toho, aby uhrádzal aspoň náklady na ním spotrebované médiá. Pokiaľ sa predmetnou dohodou
žalobca nezaviazal na platenie nájomného žalovanej (čo sa nezaviazal), mal právo užívať predmetný
dom -ako manžel žalovanej- bez platenia nájomného, čo je zákonné a legálne, ale ako manžel bol
povinný podieľať sa na nákladoch spojených s bývaním rodiny sporových strán. Žalobca sa domáhal

prisúdenia žalovanej sumy titulom náhrady škody. Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je a/
protiprávny úkon, b/spôsobenie škody a c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Iba pri preukázaní uvedených zákonných predpokladov je možné úspešne sa domáhať náhrady škody
voči zodpovednostnému subjektu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,

že žalovaná obmedzila žalobcu v užívaní predmetného domu, ale nebolo preukázané, že by mu
celkom znemožnila užívanie domu v rozsahu, potrebnom na uspokojenie potreby bývania žalobcu.
Je teda namieste záver, že jednak nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda a že by za jej
vznik zodpovedala žalovaná porušením jej právnej povinnosti. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia
žalovanej sumy titulom náhrady škody, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázania existencie škody a

jej výšky, zavinenie škody žalovanou porušením jej právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodou
akonanímžalovanej;žalobcavtomtosmeredôkaznébremenoneuniesol.Súdprvejinštanciepovažoval
za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca po zániku manželstva užíval predmetnú nehnuteľnosť (dom)
žalovanej a neuhrádzal náklady za ním spotrebovanú vodu, elektrinu, plyn, bola by tu namieste otázka,
či tu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalobcu na úkor žalovanej (čo ale nebolo predmetom tohto

konania). Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jediným možným výsledkom bol
neúspech v spore (strata sporu). Nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol, plný (100%-ný) úspech
v spore mala žalovaná, má preto proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu; o
jej výške rozhodne súdny úradník, samostatným uznesením (výrok II. tohto rozsudku).

2. Proti tomuto rozsudku v plnom rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobca v zákonnej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného
sporovéhoporiadku.Vedomísisvojichprocesnýchpovinností,nielenžeuniesolsvojebremenotvrdenia,
ale uniesol aj bremeno dokazovania. Predsa samotná žalovaná a aj svedkovia vypočutí v konaní zhodne
uviedli, že mohol užívať len časť rodinného domu a neskôr mu už nebolo rodinný dom umožnené užívať

vôbec. Súd prvej inštancie na pojednávaní vo veci dňa 13.12.2017 skonštatoval, že je nepochybné, že
žalobca nemôže nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. M., zapísané na LV č. XXX - dom s.č. XXX, parc.
č. 502 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, parc. č. 503- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 24m2 a parc. č. 504 - záhrada o výmere 576 m2 užívať, len musí preukázať, že mu nebolobránenévužívanínapr.neskôrakouviedolvžalobe,abybolazrejmážalovanásuma.Súdprvejinštancie
napriek vykonanému dokazovaniu dospel k nesprávnym právnym záverom. Ako žalobca sa domáhal
náhradyškodyzaobdobie,keďmuboloznemožnenéužívaťpredmetnénehnuteľnosti,ktorésažalovaná

zaviazala osobitným záväzkom, že mu ich užívanie do konca jeho života (doživotne) umožní. V dohode a
ani v žiadnom právnom predpise nie je uvedené, že nemôže užívať aj inú nehnuteľnosť, alebo že osobný
záväzok žalovanej zanikne, keď bude užívať inú nehnuteľnosť. Žalovaná a ani súd žiadnym spôsobom
nespochybnili pravdivosť vyjadrenia pani T., ktorá na súd zaslala svoje vyjadrenie prostredníctvom listu.
Vzhľadom na skutočnosť, že jej vyjadrenie žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, nebol dôvod

navrhovať ju predvolať. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov dospel nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti a relevantnosti vyjadrení žalovanej a svedkov v súčinnosti s porušením
pravidiel formálnej logiky. Neobstojí argument súdu, že osobný záväzok si žalovaná plnila, kým sme
boli manželia a následne už nemusela, keďže sa nepodieľal na úhrade za užívanie predmetných
nehnuteľností. Dohoda o vyporiadaní BSM nemá so zákonom o rodine, či už účinným v čase zániku
BSM alebo v čase podania žaloby, nič spoločné. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek právneho dôvodu

aplikoval na posúdenie predmetnej veci zákon o rodine, ale neobťažoval sa ani len uviesť, v akej
účinnosti. Ide tu o povinnosť dosiahnutia komplexnosti výkladu, vrátane kontextu, za ktorého bol úkon
realizovaný,keďjenavôľutoho(tých),čoúkonkonal(konali)prihliadaťtiežsprihliadnutímknáslednému
správaniu sa zmluvných strán (strán dohody). Následnú zmenu správania sa žalovanej, keď si našla
priateľa, kvôli ktorému došlo k zániku manželstva a po znemožnení užívania predmetných nehnuteľností

sa k nej nasťahoval (vyjadrenia svedka L. G. v konaní pred OS Trnava vo veci vedenej pod spis.
značkou 38 Pc/11/2017 dňa 21.3.2018) je možné hodnotiť ako kalkuláciu s využitím zmeny pomerov
pre vlastný prospech. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vydá rozsudok,
ktorým žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.900 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
a žalobcovi prizná 100 % náhradu trov konania, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu podala písomné vyjadrenie. Uviedla, že rozsudok
súdu prvej inštancie považovala za vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
navrhovanom stranami sporu a výsledky vykonaného dokazovania správne právne posúdil. Skutkové

vymedzenie údajnej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, je však zmätočné, pretože žalobca raz
uvádza, že ide o škodu, ktorá mu vznikla tým, že platí na základe zmluvy o vypožičaní veci mesačné
náklady spojené s bývaním vo výške 300,00 eur, na inom mieste žaloby zas uvádza, že mu vznikla
škoda vo výške 300,00 eur, pretože platí mesačné nájomné v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobca však
žiadnu nájomnú zmluvu nepredložil, predložil len zmluvu o vypožičaní veci zo dňa 20.9.2012, z ktorej

jednoznačne vyplýva, že za predmet vypožičania platí len náklady spojené s užívaním predmetu
vypožičania, spočívajúce v dodávke vody, elektrickej energie a plynu, úhrad nákladov stočného,
kanalizácie a podiel na upratovaní predmetu vypožičania vo výške 300,00 eur mesačne. Z tejto
zmluvy o vypožičaní veci tiež vyplýva, že ju uzavrel ešte v septembri 2012, hoci v žalobe zo dňa
21.10.2013 uvádza, že si prestala plniť svoj osobný záväzok umožniť mu bývať v jej rodinnom dome,

počnúc mesiacom október 2012, z čoho vyplýva, že zmluvu o vypožičaní veci uzavrel ešte skôr, než
mu údajne začala brániť v užívaní rodinného domu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
ich vzájomné vzťahy so žalobcom sa po rozvode ich manželstva zhoršili do tej miery, že spoločné
bývanie v jednom rodinnom dome bolo neúnosné a zaťažovalo najmä ich deti. Bolo preukázané, že
žalobca sa odsťahoval z jej rodinného domu dobrovoľne a postupne, a spätného nasťahovania sa nikdy

nedomáhal, ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ani cestou súdu. Je nesporné, že žalobca
má uzavretú zmluvu o vypožičaní veci, na základe ktorej doteraz užíva byt na poschodí rodinného
domu manželov Petrekových, za čo im uhrádza náklady spojené s užívaním predmetu vypožičania
špecifikované v článku III. tejto zmluvy vo výške 300,00 eur mesačne. Ide o nákladové položky, ktoré
súvisia s užívaním predmetu vypožičania a s jeho bežnou údržbou. Nejde teda v žiadnom prípade

o škodu, ktorá by žalobcovi mesačne vznikala, pretože náklady spojené s užívaním bytu je povinný
platiť každý, kto byt užíva. Ak platí za užívateľa bytu tieto nákladové položky niekto iný, dochádza
na strane užívateľa k bezdôvodnému obohateniu, čo správne konštatuje aj súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozsudku. Podľa dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM, ktorú uzavreli so
žalobcom dňa 11.11.1999, za trvania ich spoločného manželstva na základe zrušenia ich BSM za trvania

manželstva, žalovaná sa zaviazala prevziať osobný záväzok umožniť žalobcovi právo dosmrtného
bývania v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom tejto dohody. Neprebrala na seba žiaden záväzok,
že bude za žalobcu počas výkonu jeho práva bývania uhrádzať za neho náklady spojené s bývaníma bežnou údržbou nehnuteľností. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia §
387 odsek 1 CSP potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 4C/230/2013 bola žaloba o
nahradenie škody vo výške 3.900 eur s príslušenstvom.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

8. Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy

škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne

dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa
21.12.2009)

9.Kodvolacejnámietkežalobcu,žesibolvedomýsvojichprocesnýchpovinností,nielenžeuniesolsvoje

bremeno tvrdenia, ale uniesol aj bremeno dokazovania, je potrebné sa vyjadriť, že žalobca nepreukázal
ani tú skutočnosť, že mu bolo úplne zabránené vstupovať do domu, ktorý bol predmetom dohody o
vyporiadaní BSM (ďalej len „vyporiadaný dom“) a ani vznik škody. K vstupu do vyporiadaného domu sa
vyjadrovali svedkyňa H. Q. na pojednávaní zo dňa 13.12.2017 (č.l. 95) a svedok L. G. na pojednávaní zo
dňa 28.3.2018 (č.l. 117) a o tejto otázke sa zmieňujú aj čestné vyhlásenia G. W. zo dňa 26.3.2018 (č.l.

113) a N. T. zo dňa 16.3.2018 (č.l. 112). Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej
inštancie o tom, že vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že žalovaná obmedzila žalobcu v užívaní
vyporiadaného domu, ale nebolo preukázané, že by mu celkom znemožnila užívanie vyporiadaného
domu v rozsahu, potrebnom na uspokojenie potreby bývania žalobcu. Tu je potrebné pripomenúť,že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 4.11.1999 (č.l. 8) žalobcu neoprávňuje na vyslovene výlučné
užívanie vyporiadaného domu, čo znamená, že je povinný strpieť užívanie vyporiadaného domu aj
inými obyvateľmi. K vzniku škody je potrebné uviesť, že žalobca sa v zmysle článku I. až III. zmluvy o

vypožičaní vecí zo dňa 20.9.2012 (č.l. 5-6) zaviazal v súvislosti s dočasným užívaním obytnej jednotky
na poschodí uhrádzať mesačne sumu 300 eur za náklady spojené s užívaním predmetu vypožičania
spočívajúce v dodávke vody, elektrickej energie a plynu, úhrad nákladov stočného, kanalizácie a podiel
na upratovaní. Uvedená suma nepredstavuje nájomné, ale náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.
Takéto náklady by vznikli žalobcovi aj vo vyporiadanom dome a bol by ich povinný uhradiť, nakoľko

dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 4.11.1999 (č.l. 8) negarantuje žalobcovi právo na bezplatné užívanie
vyporiadaného domu. Právny inštitút náhrady škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu a má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, ale v preskúmavanom prípade žalobca
nepreukázal žiaden vznik škody. V prípade, že žalobca nemohol užívať časť vyporiadaného domu v
zmysle dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 4.11.1999 (č.l. 8), mohol podať žalobu, ktorou by sa domáhal
vstupu do vyporiadaného domu, čo však neurobil.

10. K odvolaciemu argumentu žalobcu, že súd prvej inštancie neuviedol, v akej spojitosti aplikoval
ustanovenie zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) na uvedený prípad, je na mieste
konštatovať, že žalobca a žalovaná boli pred rozvodom manželstva v čase uzatvorenia dohody o
vyporiadaní BSM zo dňa 4.11.1999 (č.l. 8) manželia, na ktorých sa vzťahovala právna úprava ZoR,

čo malo vplyv na spôsob financovania ich spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti, keď žalobca a
žalovaná sú už rozvedení, právnu úpravu ZoR na ich vzájomný vzťah nemožno aplikovať.

11. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto štádiu konania mala plný úspech v konaní žalovaná, keď
odvolací súd neuznal ani jednu z odvolacích námietok žalobcu. Preto odvolací súd žalovanej v tomto
prípade priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že výšku týchto trov ustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).