Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Haitová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718200616.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátuJUDr.AndreySedlačkovejaJUDr.MartyŠašinkovejvprávnejvecižalobcu:J.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. proti žalovanému: AISK, a.s., Mlynská 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50
618 326, zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 18.193,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/39/2018-49 zo dňa 28.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/39/2018-49 zo dňa 28.6.2018
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalovaného doručené súdu dňa
31.5.2018. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 3.4.2018 bol
vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.193,19 eur spolu s náhradou trov konania. Platobný rozkaz bol
žalovanému doručený dňa 14.5.2018. Žalovaný dňa 31.5.2018 doručil súdu prvej inštancie podanie,
ktoré bolo označené ako odpor proti platobnému rozkazu, a ktorým žiadal platobný rozkaz zrušiť, žalobu

zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Odpor voči platobnému rozkazu bol žalovaným podaný
dňa 30.5.2018.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 121 ods. 1, 2 a 5 CSP, § 267 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že
žalovanému doručil platobný rozkaz dňa 14.5.2018, pričom žalovaný mal 15 dní odo dňa doručenia
na podanie odporu voči platobnému rozkazu. Posledný deň lehoty nastal dňa 29.5.2018, pričom dňa

30.5.2018 platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Podľa údajov z Ústredného portálu verejnej správy
(ÚPVS) právny zástupca odoslal dokument dňa 30.5.2018, pričom posledná časová pečiatka podpisu
právneho zástupcu žalovaného je z 17:28 hod. tohto dňa. Odpor voči platobnému rozkazu bol doručený
súdu dňa 31.5.2018 o 11:00 hod. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný podal
odpor voči platobnému rozkazu oneskorene.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Uviedol, že odpor bol dňa 30.05.2018 podaný na základe toho, že do dispozičnej sféry
žalovaného sa dostal platobný rozkaz až v rozmedzí dní medzi 15.5.2018 a 18.5.2018, preto by mal
byť považovaný za podaný včas. Žalovaný konštatoval, že v rámci jeho interného systému došlo z
technických dôvodov, spočívajúcich v nesprávnom, resp. neexistujúcom zaevidovaní a zažurnalizovaní
podaní preberaných z elektronickej schránky žalovaného, k nesprávnemu spracovaniu doručovaného

platobného rozkazu a z toho dôvodu aj k podaniu odporu až dňa 15.5.2018, pričom žalovaný sa
objektívne neoboznámil s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany, a preto nemohol objektívnepodaťodporvočiplatobnémurozkazuskôr.ŽalovanýpoukázalnajudikatúrusúdovSlovenskejrepubliky,
v zmysle ktorej nemožno odvolateľovi pričítať subjektívnu nečinnosť, ak sa objektívne o doručenom
platobnom rozkaze nedozvedel. Uvedené je tiež v súlade so základnými princípmi civilného sporového

konania, najmä s čl. 10 CSP. Žalovaný zároveň požiadal o odpustenia zmeškanie lehoty, keďže ju
strana zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu a bola preto vylúčená z úkonu, ktorý jej patrí. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Písomným podaním zo dňa 23.10.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý mal
vzhľadom na § 32 ods. 4 Zákona o e-Governmente v spojení s § 266 ods. 1 CSP za to, že tvrdenie
žalovaného, že platobný rozkaz bol do jeho dispozičnej sféry doručený až v rozmedzí dní 15.5.2018
až 18.5.2018 neobstojí, nakoľko pre účely vystavenia elektronickej doručenky o doručení platobného
rozkazu bolo zo strany adresáta nevyhnutné doručenie platobného rozkazu do elektronickej schránky
potvrdiť. Potvrdením prijatia písomnosti do elektronickej schránky žalovaného bol platobný rozkaz

sprístupnený žalovanému a objektívne sa tak nachádzal v dispozičnej sfére žalovaného. Elektronická
doručenka, ktorá bola následne vystavená a doručená súdu, je verejnou listinou potvrdzujúcou,
že platobný rozkaz bol do dispozičnej sféry žalovaného doručený dňom 14.5.2018, ktorý je dňom
rozhodujúcim pre začatie plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odporu žalovaného. Žalobca
považoval tvrdenia žalovaného, že sa o platobnom rozkaze objektívne nedozvedel, za preukázateľne

nepravdivé a účelové, nakoľko žalovaný vo svojej elektronickej schránke doručenie platobného rozkazu
potvrdil a preukázateľne sa tak o jeho existencii týmto momentom dozvedel. Skutočnosť, že žalovaný
predmetné dokumenty „nesprávne zaevidoval a zažurnalizoval“ je podľa žalobcu irelevantná, nakoľko
skutočnosťou rozhodujúcou pre začatý plynutia lehoty na podanie odporu je doručenie písomnosti
žalovanému, a nie jej spracovanie žalovaným ako adresátom. Žalobca mal ďalej za to, že v prípade, ak

žalovaný disponoval akýmikoľvek dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenia, nakoľko v podanom odvolaní
len všeobecne poukázal na judikatúru slovenských súdov, mal tieto predložiť spolu s jeho odvolaním, v
opačnom prípade súd nemá povinnosť na neskôr predložené dôkazy prihliadať. Žalobca mal za to, že
žalovaný sa snažil navodiť dojem jeho vylúčenia z úkonu, ktorý mu patril, avšak žalovaný mal možnosť
sa s platobným rozkazom riadne a včas oboznámiť a v prípade jeho nesúhlasu včas podať vecne

odôvodnený odpor. Záverom žalobca dodal, že z údajov dostupných na Ústrednom portáli verejnej
správy je preukázané, že žalovaný podal odpor až dňa 30.5.2018, čo bol deň nasledujúci po poslednom
dni lehoty na podanie odporu. Napriek tomu žalovaný v druhom odseku odôvodnenia odvolania uvádza,
že odpor podal dňa 15.5.2018, čo je vzhľadom na preukázateľnosť doručenia odporu, ako i ďalšie
tvrdenia žalovaného skutočnosťou zjavne zavádzajúcou a nepravdivou. Doručením platobného rozkazu

žalovanému dňa 14.5.2018 lehota na podanie odporu v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP o
doručovaní a plynutí lehôt začala plynúť dňom 15.5.2018 ako prvým dňom lehoty a uplynula dňom
29.5.2018 ako posledným dnom na podanie odporu voči platobnému rozkazu. Žalobca vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 265 ods. 1 CSP ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

7. Podľa § 267 ods. 2 písm. a) CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

správne, keď odpor žalovaného proti platobnému rozkazu odmietol ako oneskorene podaný. Platobný
rozkazč.k.43Cb/39/2019-33zodňa3.4.2018bolžalovanémudoručenýdňa14.5.2018o12:21hod.Dňa
31.5.2018 doručil žalovaný na súd podanie, označené ako „Odpor“, ktorým žalovaný podal odpor proti
predmetnému platobnému rozkazu. Uvedené podanie, ako nepochybne vyplýva z údajov Ústrednéhoportálu verejnej správy (ÚPVS), bolo realizované elektronicky dňa 30.5.2018, pričom dátum a čas
poslednej časovej pečiatky bol 30.5.2018 o 17:28 hod. Posledným dňom na podanie odporu v zákonnej
lehote bol však deň 29.5.2018, pričom platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2018.

9. Žalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, že platobný rozkaz sa do jeho dispozičnej sféry dostal
až v rozmedzí dní medzi 15.5.2018 a 18.5.2018, preto považoval odpor za včas podaný. Poukázal
na technické dôvody spočívajúce v nesprávnom zaevidovaní a zažurnalizovaní podaní preberaných z
elektronickej schránky, čím došlo k nesprávnemu doručovaniu platobného rozkazu.

10. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z doručenky na č.l. 35 súdneho spisu vyplýva, že platobný
rozkazč.k.43Cb/39/2019-33zodňa3.4.2018 spolusožalobouapoučenímbolžalovanémudoručovaný
elektronicky, spôsobom doručenia: Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia s dátumom a časom
odoslania dňa 10.5.2018 o 11:59:59 hod. Z predmetnej doručenky je tiež zrejmé, že dňa 14.5.2018
o 12:21 hod. bola správa úspešne doručená. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť obrane

žalovaného, nakoľko úspešné doručenie predmetného platobného rozkazu mal súd prvej inštancie za
preukázané práve z doručenky na č.l. 35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.4.2012, ktorý uviedol, že „riadna vyhotovená
doručenka má povahu verejnej listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej
potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu

platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní
nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť“. Odvolací súd dospel k záveru, že doručenku na
č.l. 35 je potrebné na účely tohto konania považovať za riadne vyhotovenú verejnú listinu, preukazujúcu
priebeh doručovania, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadnej strany sporu, ale táto
je vygenerovaná systémom elektronického doručovania (Ústredným portálom verejnej správy). Ak chcel

žalovaný docieliť spochybnenie údajov na doručenke, mal riadne uviesť konkrétne dôkazy, prípadne
preukázať, že vykonané dôkazy sú nepravdivé či zavádzajúce. Žalovaný tak nepreukázal a ani sa
preukázať nesnažil opak toho, čo bolo vo verejnej listine - doručenke uvedené.

11. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 43Cb/39/2019-95 zo dňa

1.8.2019, ktorým zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči
predmetnému platobnému rozkazu a so záverom ktorým sa stotožnil, keď žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia o technických dôvodoch, ktoré mali za následok nesprávne doručenie
platobného rozkazu žalovanému, pričom žalovaný ani v odvolacom konaní také dôkazy nedoložil.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/38/2017-124 zo dňa

4.4.2018, z ktorého odôvodnenia ale vyplynulo, že v konaní strana sporu predložila súdu potvrdenie,
z ktorého bolo okresnému súdu zrejmé, že z technických dôvodov nedošlo k náležitému spracovaniu
doručovaného podania. V konaní na súde prvej inštancie sp. zn. 43Cb/39/2019 však žalovaného dôkazy
ostali výlučne v rovine ničím nepodložených tvrdení.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia, pričom súd prvej
inštancie správne posúdil plynutie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Odvolací súd je
v názorovej zhode so súdom prvej inštancie v tom, že odpor bol podaný oneskorene, a preto tento bol
v súlade s § 267 ods. 2 písm. a) CSP odmietnutý ako neskoro podaný.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/39/2018-49
zo dňa 28.6.2018 bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.