Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201510
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4619201510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľa: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. Y. XXXX/XX, XXX XX O., proti odporcovi: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXXX/XX, XXX
XX O., zastúpenému Oľgou Gogovou, nar. 26.09.1961, bytom M. X. XXXX/XX, XXX XX O., o zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu O. č.
k. 4Pc/14/2019-22 zo dňa 27.08.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k.
10P/65/2017-36 zo dňa 22.09.2017 v časti vyživovacej povinnosti navrhovateľa a zrušil jeho vyživovaciu
povinnosť voči odporcovi v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od 24.06.2019. Zároveň vyslovil,
že v ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že odporca v júni ukončil štúdium
na strednej zdravotnej škole, neplánuje ďalej študovať, a teda je schopný sám sa živiť. Odporca s

podanýmnávrhomnesúhlasilzdôvodu,žeešteniejeschopnýsámsaživiťzobjektívnychdôvodov,preto
vyživovacia povinnosť otca voči nemu naďalej trvá. Potvrdil, že ukončil štúdium na Strednej zdravotnej
škole v Topoľčanoch v odbore masér maturitou v júni 2019, no od 20.06.2019 je evidovaný na úrade
práce.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči synovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/65/2017-36 zo

dňa 22.09.2017, kedy bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť
na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2017. Odporca v júni 2019 ukončil štúdium na
StrednejzdravotnejškolevTopoľčanochmaturitouavďalšomštúdiunepokračuje,pričomod20.06.2019
je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne,
pretože na strane odporcu došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa. Odporca ukončil stredoškolskú dochádzku maturitnou skúškou a od 20.06.2019 je

evidovaný ako nezamestnaný. Bolo teda preukázané, že odporca nadobudol schopnosť samostatne
sa živiť po ukončení štúdia v odbore masér. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že od 20.06.2019
je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Skončením stredoškolského štúdia totiž získal
predpoklad na výkon povolania, z ktorého môže dosahovať príjem na uspokojovanie vlastných životnýchpotrieb. Nemožnosť získať trvalé zamestnanie nie je možné spájať s existenciou vyživovacej povinnosti
navrhovateľa aj po tom, ako syn ukončil stredoškolské štúdium maturitou a získal odborné predpoklady
prevýkontrvaléhozamestnania.Neschopnosťživiťsazobjektívnychdôvodovnebolanijakopreukázaná

a v tomto smere neboli navrhnuté ani žiadne dôkazy, napríklad pre existujúce zdravotné problémy, ktoré
by mu bránili riadne sa zamestnať, prípadne iné skutočnosti obmedzujúce jeho schopnosť samostatne
sa živiť. Zo strany odporcu teda išlo o nepreukázané tvrdenie, na ktoré súd pri svojom rozhodovaní
nemohol prihliadať. Vzhľadom na to, že nadobudol schopnosť sám sa živiť dňom nasledujúcim po
dni ukončenia štúdia na strednej škole, návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti súd

považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o návrhu súd vychádzal z toho, že návrh na súd bol podaný
dňa 24.06.2019 a z toho dôvodu zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od tohto dňa. Rozhodnutie
vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť, ako aj na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté

dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Výrok o trovách konania súd oprel o
ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol zrušiť rozsudok o
zrušenívyživovacejpovinnostiodporcuzamesiacjúlaaugust2018.Akodôvodyuviedolzaujatosťsudcu

a aj to, že navrhovateľ mu je dlžný výživné za mesiac august 2018. Počas mesiacov júl a august 2019
bol ešte študent a podľa zákona je rodič povinný živiť svoje dieťa do 25 rokov dieťaťa..

4. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), bez nutnosti doplniť alebo zopakovať dokazovanie, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny

právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine.
Vzhľadom na to dodáva na dôvažok nasledovné:

6. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj

maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho
dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj
potreby duševné. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). V tomto prípade bolo

preukázané, že odporca po ukončení strednej školy s maturitou získal príslušné vzdelanie umožňujúce
mu vykonávanie konkrétnej práce. V priebehu konania odporca nepreukázal, že by z vážnych dôvodov
nebol schopný sám sa živiť, či už v odbore, ktorý vyštudoval, prípadne aj v inej oblasti. V podanom
odvolaní neuviedol žiadne také závažné okolnosti, pre ktoré by bol daný dôvod na posúdenie toho,
že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že na

strane syna, ktorý podal odvolanie proti rozsudku zrušujúceho vyživovaciu povinnosť jeho otca, sú dané
možnosti a schopnosti na to, aby vykonával primeranú prácu, z ktorej by sa mohol sám živiť od momentu
ukončenia stredoškolského štúdia. Po ukončení tohto štúdia odporca nepokračuje v ďalšom štúdiu,
ktorýmbysizvyšovalsvojukvalifikáciu,pretoniejemožnépovažovaťhonaďalejzaštudenta,kuktorému
by mali rodičia naďalej vyživovaciu povinnosť.

7. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami odporcu uvedenými v podanom
odvolaní, preto považujúc ho za neopodstatnené napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).