Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/337/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109202366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109202366.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v Q., W. T. XXXX/XX, proti žalovanému Mgr. Y.Ú. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v V., U. X, t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Košice-Šaca, zastúpenému Ing. T. Ď., F., Q. XX, o zaplatenie
829,85 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 14. decembra

2015, č. k. 25C/46/2009-210

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žalovanému ani štátu
náhradu trov konania nepriznal. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom z 26. februára 2015, č. k.

25C/46/2009-187, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. apríla 2015, pričom žalobu zamietol a určil, že o
trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
829,85Eurspríslušenstvomtitulomnáhradyškody.Uznesenímz21.októbra2009,č.k.25C/46/2009-31
priznal súd žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 21. októbra 2010, č. k.

25C/46/2009-68 súd priznal Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR, a.s. náhradu vecných
nákladov v sume 24,75 Eur (na výzvu poskytol Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. súdu
potrebné informácie), ktoré boli vyplatené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. Uznesením
z 26. októbra 2011, č. k. 25C/46/2009-118 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31.
mája 2013, č. k. 3Co/179/2013-141 súd žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V
odôvodnení uznesenia súd uviedol, že vzhľadom na získaný majetkový prospech veľkého rozsahu, tak

ako bol preukázaný trestným rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. apríla 2008, č. k. 2T/7/2008
sa žalovaný obohatil na úkor cudzieho majetku, keď ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti E. s.r.o. v
pobočkách spoločnosti na území Slovenskej republiky uzatváral zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy
o pôžičkách, podľa ktorých fyzické i právnické osoby poskytli jeho spoločnosti finančné prostriedky
na dohodnutú dobu, klientom ponúkal zabezpečovací prevod akcií spoločnosti E. a.s., ktorí v zmysle
uzavretých zmlúv stratili nárok na vrátenie vložených peňazí. Týmto konaním poškodil 26.742 klientov

a takýmto podvodným spôsobom vylákal od nich finančný obnos 2.435.377.712,90 Sk. Navyše, aj keď
je žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, má príjem.

3. Súd poukázal na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, platný a účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a zdôraznil, že v danom prípade, v
zmysle zásady úspechu v konaní, patrí úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči

žalobkyni, ktorá bola v konaní neúspešná. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil, resp. mu žiadne
nevznikli, preto tomuto účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa uviedla, že je 78-ročná starobná dôchodkyňa s vážnymi zdravotnými problémami. Podľa zdokladovaných pomerov súd
zistil, že žalobkyňa od roku 1992 poberá starobný dôchodok vo výške 318,40 Eur mesačne, poberá
aj príspevok na cukrovku v sume 17,00 Eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM, s

mesačnými výdavkami súvisiacimi s bývaním cca 230,00 Eur mesačne. Na lieky uhrádza 20,00 Eur
mesačne. Nie je vlastníčkou hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Manžel poberá starobný dôchodok
vo výške 360,30 Eur mesačne. Sama je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako manžel
je zdravotne postihnutý a odkázaný na starostlivosť. O uvedených skutočnostiach predložila listinné
doklady.

4. Pokiaľ ide o trovy štátu vo výške 24,75 Eur, súd poukázal na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a zdôraznil,
že neúspešnej žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu súd štátu
náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania

vo vzťahu žalobkyne a žalovaného zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
uznesenie zmeniť a priznať mu trovy prvoinštančného konania ako úspešnej strane sporu. Žalovaný
má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej
inštancie sa v rozpore s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. vôbec nezaoberal trovami konania, ktoré vyplývajú
zo spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný je vo veci zastúpený splnomocneným zástupcom, a teda

mu vznikli bez akýchkoľvek pochybností aspoň trovy spojené s ustanovením sa na pojednávanie v
predmetnej veci (3x) a spojené so štúdiom spisu, keďže splnomocnený zástupca žalovaného má trvalý
pobyt v F. a štúdium spisu, ako aj pojednávania vo veci, sa uskutočnili v sídle súdu prvej inštancie.
Žalovaný má za to, že v rozpore s ust. § 5 ods. 1 O.s.p. súd nepoučil žalovaného o tom, akým
spôsobom a podľa akých zákonných ustanovení si môže uplatniť náhradu trov konania. Predovšetkým

však poukazuje na to, že povinnosť vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia sa nevzťahuje na rozhodnutie v merite veci, ale na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Z dikcie ust. § 151 ods. 1 vyplýva, že táto povinnosť pripadá účastníkovi, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania a teda nie je možné spravodlivo očakávať od účastníka konania, že predloží súdu
vyčíslenie trov konania skôr, ako súd rozhodne, ktorému účastníkovi, a či vôbec, náhrada trov bude

prisúdená.Takémutovýkladutohtozákonnéhoustanoveniasvedčíajdikciaust.§151ods.2O.s.p.Preto
žalovaný zastáva názor, že realizácii jeho povinnosti vyčísliť trovy konania malo najskôr predchádzať
rozhodnutie súdu prvej inštancie o prisúdení práva na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie o to
viac, že nepostupoval v danej veci tak, ako spravidla súdy postupujú, mal poučiť žalovaného o možnosti
uplatniť si trovy konania a ako túto možnosť realizovať tak, aby neutrpel ujmu na svojich právach.

Zároveň žalovaný vyčíslil trovy konania, ktoré spočívajú v cestovných náhradách splnomocneného
zástupcu žalovaného za použité motorové vozidlo značky JEEP Grand Cherokee na trase F. - V. a späť,
t.j. 4x (2x 402 km). Cestovné náhrady splnomocneného zástupcu žalovaného uplatnil vo výške 962,87
Eur, náhradu za stratu času splnomocneného zástupcu uplatnil paušálne dohodou vo výške 300,- Eur,
trovy predstavujú celkovú sumu 1.262,87 Eur.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
platíajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(§470ods.1).Právneúčinkyúkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2
prvá veta).

7. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho
konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného nebol odvolaním
napadnutý,nadobudolprávoplatnosť(§367ods.3CSP),pretonebolovuvedenomrozsahuvodvolacom
konaní preskúmavané.

9. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu je opodstatnené z dôvodov v ňom uvedených.

10. Súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., teda
vychádzal zo zásady úspechu v konaní. Zdôraznil, že žalovaný, ako úspešná strana v spore, si
však žiadne trovy neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli, preto tomuto účastníkovi súd náhradu trovkonania nepriznal. Takýto záver súdu však nezodpovedá obsahu spisu, na čo poukázal žalovaný vo
svojom odvolaní. Zároveň súd v odôvodnení napadnutého uznesenia posudzoval majetkové a sociálne
pomery neúspešnej žalobkyne, avšak bez toho, aby uviedol, z ktorého zákonného ustanovenia pri

týchto úvahách vychádzal a aké závery z toho vyvodil. Z uvedeného dôvodu je uznesenie v tejto časti
nepreskúmateľné.

11. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP (predtým § 142 a nasl. O.s.p.) upravujú predpoklady, za
splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon,
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

12. V súčasnosti platnom a účinnom Civilnom sporovom poriadku (§ 262 ods. 1 CSP) sa upustilo
od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, pričom sa tým sledovalo

zjednodušenie a zhospodárnenie tohto inštitútu. O nároku na náhradu trov konania teda súd rozhodne
aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Súčasná právna úprava umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov konania
iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o trovách konania

takúto možnosť poskytovalo ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré však súd prvej inštancie necitoval ako
ustanovenie aplikované pri rozhodovaní o trovách, hoci - ako bolo uvedené vyššie - v odôvodnení
posudzoval majetkové pomery neúspešnej žalobkyne.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného

a účinného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či
sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ani dnes ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku

ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

15. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách strán sporu nepostupoval podľa vyššie
uvedených zákonných ustanovení, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozhodnutie vo výroku
o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude o trovách konania rozhodovať podľa ust. § 255 a nasl. teraz
platného a účinného CSP.

16. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.