Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312206560
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2312206560.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobkyne: A.

Q., J.. F., Z.. XX.X.XXXX, B. V. XXX/XX, zast.: JUDr. Marcel Blažo, so sídlom Za kasárňou 1, 831 03
Bratislava, proti žalovanému: P. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. P., G. V. XXXX/X, zast.: JUDr. Ľudovít Földes, so
sídlom Domašská 11, 820 08 Bratislava, P.O.BOX 21, o zaplatenie 12.600 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 8.450 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti 4.150 Eur zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Štátu proti žalobcovi a žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd rozsudkom č.k. 23C/102/2012-311 zo dňa 1.12.2015 (ďalej len „Rozsudok“) vo výroku IV.

odmietol podanie žalobkyne ohľadne širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ostatné
výroky Rozsudku nadobudli právoplatnosť dňom 24.11.2016. Podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. 2
zapísanomnalistevlastníctvač.XXXX,nachádzajúcomsavkatastrálnomúzemíJelka,vbytovomdome
súp.č.XXXnaparcelereg.“C“č.XXX/XX-zastavanéplochyanádvoriavovýmere369m2spodielomna
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v podiele XXXX/XXX XXX k celku
(ďalejlen„Byt“)súdzrušil,Bytprikázalžalobkyniazaviazaljukzaplateniusumy14.950Euržalovanému.
Súd v Rozsudku tiež zastavil konanie o návrhu žalobkyne o zaplatenie polovice výdavkov súvisiacich

s užívaním bytu a vrátenie všetkých kľúčov a tiež konanie ohľadne vzájomného návrhu o zaplatenie
5.350 Eur. Súd rozhodol, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd Trnava uznesením č.k. 9Co/96/2016-357 zo dňa 18.7.2017 zrušil výrok IV. rozsudku a vrátil
vec prvostupňovému súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
zastavil konanie o vypratanie garáže. Úlohou súdu je v zmysle bodu 30 rozhodnutia odvolacieho súdu
prejednať nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 12.600 Eur.
2. Na pojednávaní dňa 29.9.2015 žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, prikázal

nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa vyplatí žalovanému náhradu 6.500 Eur, čím
by došlo k započítaniu pohľadávky žalobkyne za vložené investície voči pohľadávke žalovaného na
vyplatenie náhrady za prikázanie nehnuteľnosti druhému podielovému spoluvlastníkovi. Uznesením č.k.
23C/102/2012-282 zo dňa 8.10.2015 súd vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoj návrh, nakoľko započítanie
niejemožnéaouvedenejpovinnostižalovanéhojepotrebnérozhodnúťsamostatnýmžalobnýmpetitom.
Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2015 žalobkyňa navrhla v samostatnom výroku III. rozsudku
zaviazať žalobkyňu k úhrade sumy 6.500 Eur žalovanému. Súd rozsudkom vo výroku IV. odmietol

predmetné doplňujúce podanie žalobkyne. V odvolaní proti výroku IV. rozsudku žalobkyňa navrhla
zmeniť rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 12.600 Eur na tom skutkovom
základe, že žalobkyňa zaplatila za byt sumu 31.700 Eur, žalovaný zaplatil 6.500 Eur, pričom jeho
investícia mala byť 19.100 Eur, čo je polovica zo sumy 38.200 Eur, za ktorú bol Byt kúpený. Na základeuvedeného žalobkyňa investovala do podielu žalovaného sumou 12.600 Eur, ktorej zaplatenia sa od
žalovaného domáha.
3. Žalobkyňa podaním zo dňa 10.11.2017 uviedla, že spornou skutočnosťou je len to, či sa žalovaný

podieľal na zaplatení kúpnej ceny sumou 8.300 Eur alebo 6.500 Eur, tak ako tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa
si uplatňuje rozdiel medzi žalobkyňou uhradenou časťou kúpnej ceny Bytu a cenou, ktorú za získanie
Bytu vynaložil žalovaný. Na pojednávaní dňa 13.11.2017 strana žalobkyne uviedla, že si uplatňuje nárok
z titulu spoločného záväzku z kúpnej zmluvy na zaplatenie kúpnej ceny, a teda rozdielu, ktorým sa
podieľala na tejto kúpnej cene žalobkyňa oproti žalovanému. V podaní zo dňa 12.2.2017 žalobkyňa

uviedla, že z kúpnej zmluvy nevyplýva, že žalobkyňa a žalovaný kupovali zvlášť svoj spoluvlastnícky
podiel. Povaha spoločného záväzku zaplatenia kúpnej ceny môže vyplývať z dohody účastníkov alebo aj
z povahy veci. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v danom prípade podiely na dlhu rovnaké,
nakoľko medzi stranami neexistovala dohoda. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4M Cdo 12/2011 zo dňa 27.2.2012, povinnosť uhradiť bezdôvodné obohatenie
(neoprávnený majetkový prospech) z titulu zhodnotenia podielu neinvestujúceho spoluvlastníka vzniká

až momentom zániku podielového spoluvlastníctva. V uvedenom podaní žalobkyňa z opatrnosti uviedla
inú právnu kvalifikáciu nároku oproti predošlej, a to že si uplatňuje obohatenie v sume 8.450 Eur,
čo je suma rozdielu ceny náhrady (14.950 Eur) a sumy, za ktorú nadobudol podiel žalovaný (6.500
Eur). Na túto sumu rozdielu 8.450 Eur žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného k úhrade podaním
zo dňa 12.3.2018, ktoré výslovne označila ako čiastočné späťvzatie žaloby v podaní doručenom

súdu dňa 24.5.2018. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
10C/69/2010, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/239/2011 a
sp. zn. 4Co/46/2014, z ktorých vyplýva, že tieto súdy prihliadali a uznali percentuálne odlišné finančné
podiely oboch zo spoluvlastníkov na kúpnej cene bytu ako v prípade tu prejednávanej veci. Žalobkyňa
namietala tvrdenie žalovaného, že v priebehu konania zmenila žalobu, nakoľko predmetom žaloby

je stále vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a zmenila len právnu kvalifikáciu
nároku, ktorá je ponechaná na samotný súd. Žalobkyňa poukázala na to, že vyporiadanie (vrátane
vyporiadania v širšom zmysle) nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a že žiadny z účastníkov
právneho vzťahu nemôže byť zvýhodnený na úkor druhého účastníka. Žalovaný tvrdí bez preukázania,
že žalobca znemožnil užívanie predmetnej nehnuteľnosti, na druhej strane však pomlčí o skutočnosti,

že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nákladoch spojených s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti.
Nie je pravdou, že by žalobca znehodnotil hodnotu Bytu. Všeobecná hodnota nehnuteľností podlieha
bežnému pohybu, ktorý je a bol nezávislý od konania, či už žalobcu alebo žalovaného; ide o vývoj na trhu
s nehnuteľnosťami a napokon obe všeobecné hodnoty boli stanovené príslušnými znalcami. Žalobkyňa
žiada, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 8.450 Eur a k náhrade trov konania. Na pojednávaní

dňa 21.6.2018 strana žalobkyne spresnila, že k výpočtu sumy dospela odpočítaním sumy 6.500 Eur zo
sumy náhrady 14.950 Eur, teda z hodnoty Bytu stanovenej znaleckým posudkom a nie ako sa mylne
predtým domnievala z kúpnej ceny Bytu. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa v podaní zo dňa 18.2.2016 a následne v priebehu konania bránil tým, že žalobkyňa
sa domáha zaplatenia polovice úveru, čo predstavuje jej osobný záväzok voči peňažnému ústavu, kde

žalovaný ani nebol v pozícii ručiteľa. Tiež, z titulu kúpnej zmluvy nevznikol spoločný záväzok strán,
ale výlučný záväzok žalovaného ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky podiel
v sume 8.300 Eur, čo aj zaplatil. Žalobkyňa si neuplatnila nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda o tom, že by žalovaný mal uhradiť časť
úveru žalobkyne. Žalovaný v podaní zo dňa 18.2.2016 vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia v 2-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo
12/2011 zo dňa 27.2.2012. Žalovaný poukázal na to, že Byt užíva výlučne žalobkyňa, do údržby
Bytu neinvestovala, naopak ho znehodnotila, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku D.. J. I. pod č.
XX/XXXX zo dňa 17.10.2011, kedy mal podiel žalovaného hodnotu 20.000 Eur a podľa znaleckého

posudku D.. G. H. č. XX/XXXX zo dňa 5.9.2014 bola hodnota jeho podielu už iba 14.950 Eur. Žalovaný
namietal, že k bezdôvodnému obohateniu jedného z budúcich podielových spoluvlastníkov nemôže
dôjsť pred vznikom ich podielového spoluvlastníctva k svojim spoluvlastníckym podielom, ktoré vzniká
až vkladom do katastra nehnuteľností. Ďalej namietal, že vyporiadanie, ktoré navrhuje žalobkyňa je
možné iba v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho

zákonníka a z toho dôvodu sú rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 10C/69/2010, v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/239/2011 a sp. zn. 4Co/46/2014
založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný nepovažuje podanie žalobkyne zo dňa
12.3.2018 za čiastočné späťvzatie, ale za zmenu žaloby, nakoľko až v uvedenom podaní si žalobkyňauplatňuje po prvýkrát právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný namietol nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá požaduje od žalovaného zaplatenie
časti kúpnej ceny, nakoľko žalobkyňa nebola vlastníkom a ako vlastník nepredávala spoluvlastnícky

podiel žalovanému. Žalovaný žiadal súd, aby v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby
nakoľko je zjavne bezdôvodná. K výpovedi svedkyne M. B. (bod 5 rozsudku) sa žalovaný vyjadril tak,
že táto sa pozná s rodinou žalobkyne. Ohľadne výšky sumy, ktorú mal zaplatiť žalovaný sa nevedela
vyjadriť. Svedkyňa si nepamätala kúpnu cenu, ale pamätala si, že im kupujúci zaplatili o 1.800 Eur
menej. Cena, ktorú mal zaplatiť žalovaný je objektívne a preukázateľne v zmysle Dodatku zo dňa

19.11.2011 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.11.2011 v sume 8.300 Eur. Žalovaný poukázal na závery
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 204/2010 zo dňa 23.3.2011 (citované nižšie). Žalovaný
žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Z výpovede svedkyne M. B., predávajúcej z titulu kúpnej zmluvy, na základe ktorej strany nadobudli
strany do podielového spoluvlastníctva Byt, vyplynulo, že časť kúpnej ceny vyplatená v hotovosti bola
uhradená v nižšej sume ako bolo dohodnuté, mala za to, že išlo o sumu 1.800 Eur. Tieto peniaze mali

byť predávajúcej bez prítomnosti jej manžela odovzdané žalobkyňou i žalovaným v jej byte. Nevedela
uviesť o koho peniaze malo ísť.
6. Súd aplikoval na danú vec najmä ustanovenia § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 142 ods. 1, zákona č.
40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovenia citované nižšie.
7. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol,akoajmajetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov.Podľa§456Občianskehozákonníka,
predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
9.Podľa§107ods.1a2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/253/2012 zo dňa 28.5.2014 vyplýva, že
záväzok z titulu úveru je osobnou povinnosťou, nie spoločným záväzkom podielových spoluvlastníkov a
tento nie je možné vyporiadať v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v zaplatení časti úveru podľa § 451 Občianskeho
zákonníka. Širšie vyporiadanie je podľa krajského súdu možné len v prípade vyporiadania spoločného
záväzku vzniknutého v súvislosti s nadobudnutím veci.
11. Okresný súd Bratislava V v rozsudku sp. zn. 10C/69/2010 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
určitú sumu (rozdiel medzi náhradou za spoluvlastnícky podiel a sumou investície povinného)

neoprávneného majetkového prospechu z dôvodu, ktorý odpadol, pretože podielové spoluvlastníctvo
účastníkov bolo zrušené, a to v súvislosti so zhodnotením spoluvlastníckeho podielu. Z potvrdzujúceho
rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. sp. zn. 4Co/46/2014 vyplýva: „...Nemožno sa stotožniť
s názorom odporcu, že pri vyporiadaní v širšom slova zmysle by malo ísť zo strany navrhovateľa
o investície týkajúce sa zhodnotenia bytu ako takého po jeho nadobudnutí, t.j. počas podielového

spoluvlastníctva. Tým by došlo k majetkovému prospechu odporcu na úkor navrhovateľa a k
vyporiadaniu v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného
ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv
a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje
Ústava Slovenskej republiky, t.j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom
záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.“

12. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 204/2010 zo dňa 23.3.2011 vyplýva, že „...pokiaľ
počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má
voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom
ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúcispoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci
tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom
zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami.

O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie
v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991).“.
13. V rozhodnutí Krajského súdu Košice, sp. zn. 5Co/147/2011 zo dňa 27.1.2012 sa uvádza: „So
zreteľom na tú skutočnosť, že ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej
nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku pre každého spoluvlastníka, je potrebné

pri určení výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi - odporkyni vychádzať z veľkosti podielov, ktoré
majú účastníci k predmetnej nehnuteľnosti (1/2) a výšku primeranej náhrady určiť ako 1/2 zo všeobecnej
ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorej sa obaja účastníci zhodli, t.j. z .... a samostatným
výrokom rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni prislúchajúcu sumu. So zreteľom na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova (účastníci žiadali zohľadniť to, čo obaja
ako podieloví spoluvlastníci investovali do spoločnej nehnuteľnosti - pričinili sa o jej nadobudnutie a

žiadali zohľadniť ich investície, ktoré vložili do jej kúpy), suma súdom zistených investícií na základe
návrhu navrhovateľa a vzájomného návrhu odporkyne v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa musí premietnuť do ďalšieho samostatného výroku rozsudku, ktorým bude uložená
povinnosť zaplatiť jednému z účastníkov hodnotu preukázaných investícií do spoločnej nehnuteľnosti.
Tieto investície vynaložené na spoločnú vec - nehnuteľnosť v rámci širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súd nesprávne premietol priamo do sumy, ktorú uložil zaplatiť navrhovateľovi odporkyni
ako náhradu za spoluvlastnícky podiel. Preto bude potrebné osobitným výrokom uložiť tomu, ktorému
účastníkovi povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi sumu, výšku ktorej zistí (pri vyporiadaní nároku v
rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva) , ktorá nebude uvedená v rámci náhrady za
spoluvlastnícky podiel.“.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, hodnotením dôkazov každého jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a aplikovaním vyššie uvedených právnych noriem s prihliadnutím na súdnu prax, dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že dohodnutá kúpna cena za Byt bola 40.000 Eur, a že suma 31.700
Eurbolauhradenápredávajúcimzúveru,ktorýzáväzoksizobralanasebavýlučnežalobkyňanazáklade

úverovej zmluvy s peňažným ústavom. Spornou skutočnosťou bolo či žalovaný investoval do kúpnej
ceny Bytu sumou 6.500 Eur alebo 8.300 Eur nad rámec sumy vyplatenej predávajúcim z úveru vo výške
31.700Eur.ZvýpovedesvedkyneM.B.súduvyplynulo,žekupujúciobdržalkúpnucenunajviacvovýške
38.200Eur.Svedkyňatotižtvrdila,žečasťbolapredávajúcimvyplatenázúveru(amedzistranaminebolo
sporné, že táto časť predstavovala 31.700 Eur), a tiež že im bola vyplatená cena nižšia ako dohodnutá o

čiastku 1.800 Eur (sporné medzi stranami nebolo, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 40.000 Eur).
Strany sa nedohodli na vyporiadaní vyššej investície žalobkyne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ak tvrdil, že vynaložil sumu 8.300 Eur k nadobudnutiu spoločnej veci. Poukázal na výpis z účtu, z ktorého
vyplýva výber peňažných prostriedkov v sume 10.000 Eur z jemu poukázaných úverových prostriedkov
(č.l. 118 a nasl.), avšak ani z jedného listinného dôkazu nevyplýva, že tieto prostriedky investoval

do nadobudnutia Bytu. Uvedené tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Na základe uvedeného súd
vyhodnotil, že žalovaný investoval do nadobudnutia Bytu sumou 6.500 Eur, a túto skutočnosť žalobkyňa
nespochybňovala.
16. Podľa súdnej praxe vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v
širšom slova zmysle, a to na základe návrhu účastníka, prípadne vzájomného návrhu a základom pre

to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
je, že ide o majetkové právo, ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového
spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na
takto vzniknutom práve dotknutý. Zmyslom vyporiadania PS je teda vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré
sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.

Súd má za to, že v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je možné vyporiadať aj to,
čo strany investovali, resp. vložili do kúpy spoločnej nehnuteľnosti, t.j. čím sa pričinili o jej nadobudnutie.
Hore citované rozhodnutia len zdôrazňujú, že o takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným
výrokom. Takýto nárok - rozdiel medzi náhradou za spoluvlastnícky podiel a sumou investície -
predstavujeneoprávnenýmajetkovýprospechtoho,ktorýsaobohatilzdôvodu,ktorýodpadol.Povinnosť

uhradiť bezdôvodné obohatenie (neoprávnený majetkový prospech) z titulu zhodnotenia podielu
neinvestujúceho spoluvlastníka vzniká totiž až momentom zániku podielového spoluvlastníctva. Toto
majetkové právo sa premlčuje v súlade s § 107 Občianskeho zákonníka. Podielové spoluvlastníctvo
strán k Bytu bolo právoplatne zrušené k 24.11.2016. Byt bol prikázaný žalobkyni a táto bola zaviazanázaplatiť žalovanému sumu 14.950 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Strany sa nedohodli
na vyporiadaní vyššej investície žalobkyne, teda ich investícia do spoločnej veci by mala byť v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Súd má za to, že žalobkyni

na základe uvedeného vznikol nárok voči žalovanému na širšie vyporiadanie toho, čo investovala
naviac oproti žalovanému do nadobudnutia Bytu, ktorý nárok súd vypočítal v súlade s návrhom
žalobkyne, s ktorým sa súd stotožnil, a to ako rozdiel medzi náhradou 14.950 Eur (polovica všeobecnej
hodnoty Bytu) - 6.500 Eur = 8.450 Eur. Toto právo nie je premlčané, nakoľko bolo uplatnené v rámci
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a takýto nárok vzniká až zánikom podielového

spoluvlastníctva. Súd teda zaviazal žalovaného k úhrade sumy 8.450 Eur, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný namietal, že žalobkyňa znehodnotila Byt opierajúc sa o výpočet
hodnoty podielu v znaleckých posudkoch produkovaných v konaní. Žalobkyňa sa bránila, že žalovaný sa
nepodieľal na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti. Stanovenie ceny znalcami bolo nezávislé
od posúdenia pričinenia sa žalobkyne či žalovaného, ale vychádzalo z kritérií stanovenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, preto uvedená argumentácia nič nemení na povinnosti uloženej žalovanému vo

výroku I rozsudku.
17. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.3.2018 vzala žalobu v časti 4.150 Eur späť s čím žalovaný vyjadril
nesúhlas,nakoľkomalzato,žežalobkyňazmenilažalobuapoprvýkrátžiadalaovydaniebezdôvodného
obohatenia až v tomto podaní. Je pravda, že žalobkyňa výslovne označila svoj procesný úkon ako
čiastočné späťvzatie žaloby až v podaní doručenom súdu dňa 24.5.2018. Podľa § 124 CSP, každé

podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Súd podanie žalobkyne zo dňa 12.3.2018 posúdil ako
čiastočné späťvzatie a nie ako zmenu žaloby. Je pravda, že žalobkyňa zmenila spôsob výpočtu
žalovanej sumy (pôvodne vychádzala z kúpnej ceny Bytu, v súčasnosti z jeho všeobecnej hodnoty)
a právnu kvalifikáciu, ktorá je ako správne tvrdí žalobkyňa na posúdení súdu, ale žalobkyňa zotrváva
na rovnakom skutkovom základe, žiadajúc súd o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

zohľadňujúcinvestíciužalobkynedospoločnejnehnuteľnosti.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu. Dôvod, pre ktorý žalovaný nevyjadril súhlas s čiastočným späťvztatím, t.j., že má
za to, že v danom prípade žalobkyňa zmenila žalobu, nie je vážnym dôvodom, pre ktorý by súd konanie
v predmetnej časti nezastavil a o veci konal. Žalovaný neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý má záujem, aby
súd o danej časti nároku ďalej konal. Súd posúdil podanie žalobkyne podľa jeho obsahu ako čiastočné

späťvzatie, ktorý úmysel žalobkyňa vyslovene vyjadrila, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
18. Súd vo výroku VII. Rozsudku rozhodol tak, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko rozhodnutie ako celok nenadobudlo právoplatnosť,
súd zároveň rozhodoval o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa a pred súdom odvolacím
v zmysle ustanovení CSP.

19. Podľa § § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
24. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal

s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v
plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012).
Súd konštatuje, že žiadna zo strán nebola v konaní úspešná v celom rozsahu. Žalobkyňa sa žalobou
domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva s tým, že Byt a pôvodne aj garáž budú prikázané dojej vylúčeného vlastníctva. V konaní neskôr tiež žiadala od žalovaného zaplatenie polovice výdavkov
súvisiacich s užívaním bytu a vrátenie všetkých kľúčov, v ktorej časti zobrala žalobu späť a súd konanie
v tejto časti zastavil. Žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne

a žiadal (vzájomným návrhom), aby bola žalobkyňa zaviazaná k úhrade náhrady, ktorú sumu následne
v konaní menil (najprv rozšíril nárok, potom zobral z časti späť), a to s ohľadom na výsledky znaleckého
dokazovania. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu čiastočne späť aj v časti vyporiadania
garáže (súd konanie v tejto časti zastavil) a uplatnila nárok z titulu širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní ohľadne odmietnutého podania v časti

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súd ďalej konal o nároku 12.600 Eur. Ohľadne
tohto nároku bola žalobkyňa úspešná, ale v tomto ohľade žalobkyňa správne ustálila výšku nároku až
podaním zo dňa 12.3.2018 a vo zvyšnej časti 4.150 Eur zobrala žalobu späť. Na základe uvedeného
žalobkyňa bola úspešná vo výroku, ktorým súd prikázal Byt do jej výlučného vlastníctva, pričom sa
snažila aj o mimosúdne urovnanie (č.l. 145). Žalobkyňa bola úspešná v časti odvolania sa ohľadne
nároku na širšie vyporiadania. Späťvzatia žaloby a následné zastavenie konania v predmetných častiach

je nutné pripísať zavineniu žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že stanovenie všeobecnej hodnoty Bytu bolo
závislé od znaleckého dokazovania, súd pri rozhodovaní o základe nároku na náhradu trov konania
nepripísal čiastočné späťvzatie vzájomnej žaloby zavineniu žalovaného, a teda v časti peňažnej náhrady
za spoluvlastnícky podiel je nutné pripísať úspech žalovanému. Vzhľadom na uvedené boli obe strany
čiastočne úspešné súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak ako to vyplýva z výroku III. rozsudku.

25. Náklady na znalecké dokazovanie nariadené v konaní boli hradené z časti z preddavku zloženého
žalobkyňou a z časti z prostriedkov štátu, nakoľko žalovaný nezložil preddavok na trovy dôkazu. Súd v
zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, v spojení s príslušnými ustanoveniami CSP o náhrade trov konania rozhodol s
vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán tak ako to vyplýva z výroku IV. rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).