Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kalata

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 17P/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205310
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418205310.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIV,vkonanípredsudcomJUDr.PetromKalatom,vovecistarostlivostiomaloletú:

M. bytom u matky na adrese V. zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. otec - J., o návrhu na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá M. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

III. Každý z rodičov je oprávnený v bežných veciach maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec maloletej M. je povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 180 eur mesačne vždy do 15
dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 21.11.2018.

Zročné výživné vo výške 2400 eur je otec maloletej povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 21.11.2018 navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletej
tak, že ju navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok
uložiť otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne od 01.05.2015
k rukám matky. Uviedla, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti do roku 2008 do mája 2015,

kedy otec spoločnú domácnosť opustil. V čase podania návrhu bola bez práce, nakoľko jej z dôvodu
starostlivosti o maloletú nevyhovuje pracovať na zmeny. Otec o maloletú neprejavuje takmer rok žiaden
záujme, neprispieva na ňu. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádza. Maloletá v čase podania návrhu
navštevovala 4 ročník základnej školy v E.., navštevuje tiež tanečný krúžok Y., ktorý stojí mesačne 50
€, náklady na dopravu na krúžok predstavujú mesačne 40 €. Každý rok platí dcére školu v prírode,
koncoročné výlety a rôzne školské aktivity.

2. Otec maloletej vo vyjadrení k návrhu uviedol, že spoločnú domácnosť neopustil, opustila ju matka
po častých hádkach. Na maloletú prispieval, až kým v dôsledku úrazu neprišiel o prácu. Následne si
našiel viaceré brigády prispieval na maloletú podľa svojich možností. Od októbra 2016 začal pracovať
pre firmu M., ako pracovník logistiky O.. Matka v tom čase bývala s maloletou u rodičov. V zamestnanísa stretával s otcom matky maloletej, z rozhovorov s ktorým uzavrel, že matka maloletej svojim rodičom
zatajovala, že im finančne pomáha a preto matkini rodičia zakazovali matke, aby mu dávala maloletú.
Následne sa matka presťahovala do podnájmu v Z. kontaktovala ho, potrebovala psychickú aj finančnú

podporu. Našiel si ďalšie zamestnanie, aby mohol dcére a jej matke pomôcť. Následne po odsťahovaní
išla matka maloletá bývať k matkiným rodičom a matka sa nasťahovala k nemu na ubytovňu, v ktorej
býval. Potom žili v spoločnej domácnosti do konca januára 2018, kedy sa pre opätovné spory s matkou
odsťahoval. V čase od septembra 2017 do februára 2018 pracoval na stavbe, následne prišiel o prácu.
Od mája 2018 začal pracovať brigádne v reštaurácii, kde bol do júna 2018. V júni 2018 vycestoval za

prácou do G., kde bol do 30.09.2018. Stále bol v kontakte s maloletou a matka vedela, kde je. Hľadá si
prácu, nemôže si však dovoliť prispievať matkou požadovanou sumou 250 eur. V prípade rozhodnutia
súdu o jeho vyživovacej povinnosti navrhol, aby mu bola táto uložená k rukám starého otca k maloletej,
nakoľko mal pochybnosť o tom, že prostriedky budú použité výhradne na potreby maloletej. Súhlasil s
tým, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil, aby právo zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok bolo zverené len matke.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletej a listinami rodným listom
maloletej, potvrdením o návšteve školy maloletou, výplatnými páskami a potvrdeniami o príjmoch
navrhovateľky za obdobie rokov 2015, 2017, 2018, lustráciu sociálnej poisťovne týkajúcu sa
navrhovateľky, lustráciu sociálnej poisťovne týkajúcu sa otca maloletej, potvrdením o výške príjmu otca

maloletej.

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že býva s maloletou u svojich rodičov, otec je X., mama
je nezamestnaná, bola dlhodobo chorá, prispieva rodičom na bývanie sumou 170 eur každý druhý
mesiac, prípadne prispieva na nedoplatky. S maloletou sa stravujú samé. Dcéra chodí v škole na obedy.

Navštevuje tanečnú školu Y. náklady 50 eur na krúžok. Iný krúžok jej už nevychádza. Na cestovné majú
náklady okolo 40 eur mesačne, keďže musí s dcérou chodiť do mesta na krúžok. Na obedy v škole sú
náklady 35 eur mesačne, plus okolo 150 eur mesačne na stravovanie doma (desiate, večere, varenie
cez víkendy). Náklady na školu v prírode na konci školského roku sú 200 eur. Každý rok chodí dcéra s
navrhovateľkiným bratom k moru, nakoľko spolu nemôžu ísť s finančných dôvodov. Dáva preto bratovi

200 eur, a on ju berie k moru. Jej príjem je 500 eur. Pracuje v X. vo firme W. začínala ako agentúrny
pracovník v decembri, teraz je zamestnaná priamo u zamestnávateľa. Ak uvádza otec, že od mája 2015
prispieval na výživu maloletej, tak spolu odvtedy prispel na výživu sumou spolu maximálne 400 eur.
Navrhovateľka v máji 2015 odišla zo spoločnej domácnosti. Zo začiatku vozila malú za otcom, aby boli
spolu. Potom sa na 8 mesiacov úplne odmlčal, nevedeli o ňom nič. Pokiaľ ide o stretávanie maloletej s

otcom, chcela, aby sa s ňou otec stretával, ale maloletá v druhom ročníku sama žiadala učiteľku, aby
ju nepúšťala s otcom, nakoľko sa bála, že ju vezme preč.

5. Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, pokiaľ ide o jeho mesačné výdavky, prispieva priateľke,
ktorá býva v O. (keď je v G., posiela jej peniaze na účet) na domácnosť 200 eur mesačne. Potrebuje

niekde bývať, keď sa vráti z G. a nemôže tam bývať bez prispievania. Na dcéru chcel prispievať, kým
sa s ňou stretával, tak prispieval, keď mu bol zamedzený styk, tak prestal prispievať. Niekoľkokrát sa
snažil s malou kontaktovať, písal jej k narodeninám, k Vianociam, zablokovala si ho však v telefóne. Má
odložené doklady o platbách, ktoré vkladal na účet. Vždy keď bolo treba pomôcť finančne, vyhovel, alebo
poprosil priateľku, aby vložila na účet (v poznámke bolo uvedené, že je to výživné na maloletú). Pokiaľ

ide o dovolenky v H., dcéra si ho odbolokovala, povedala mu, že doma so ním telefonovať nemôže, že
jej to mama zakazuje. Keď bol na Slovensku, zobral ju párkrát do cukrárne. S tým, aby bola maloletá
zverená do starostlivosti matky, súhlasil. Pokiaľ ide o správu majetku a zastupovanie maloletej, súhlasil
aby toto právo mala matka, nechcel by som však o to právo úplne dôjsť. Jeho príjem je okolo 700
eur mesačne. Doklady vie predložiť do dvoch týždňov. V G. pracuje od mája minulého roku. Predtým

pracoval vo O. - zamestnávateľom bola firma M.. Príjem mal okolo 650-700 eur. Pracoval tam rok od
roku 2017, potom išiel pracovať do G.. Predtým mal rôzne brigády a práce na dohodu v stavebníctve
ako pomocník a podobne. Ďalšie výdavky má s bývaním v G., strhávajú mu 150 eur mesačne, plus
náklady na stravovanie okolo 300 eur mesačne. Preto mu vychádza okolo 150 eur mesačne na plnenie
vyživovacej povinnosti. Sezónna práca v G. trvá približne od mája do septembra. V roku 2019 tam bol

od začiatku februára do polovičky marca (úprava skleníkov), medzitým bol zase doma. Keď som bol na
Slovensku, vykonával som pomocné práce na stavbách, prípadne v kuchyni.6. Z dokladov o príjmoch predložených matkou v spojení s lustráciou Sociálnej poisťovne súd zistil, že
pracuje od februára 2019 v spoločnosti W.. s vymeriavacím základom 1.077,60 eur za február 2019,
376,32 eur za marec 2019, 1.135,40 eur za apríl 2019, 1.305,26 eur za mesiac máj 2019, 1.085,09 eur

za mesiac jún 2019, 1.375,58 eur za mesiac júl 2019, 590,19 eur za mesiac august 2019, 1.252,59 eur
za mesiac september 2019 a 480,15 eur za mesiac október 2019. Predtým pracovala pre spoločnosť F.
s vymeriavacím základom 663,16 eur za mesiac november 2018 a 1.107,49 eur za mesiac december
2018.

7. Z potvrdenia spoločnosti W. súd zistil, že otec maloletej mal netto príjem v mesiaci jún 2016
vo výške 323,20 eur, v mesiaci júl 2019 981,78 eur, v mesiaci august 2019 805,97 eur, v mesiaci
september2019 641,53 eur, v mesiaci október 2019 821,51 eur. Pracovný pomer skončil otca maloletej
skončil 20.11.2019.

8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, medzi rodičmi bola zhoda na tom, aby
bola zverená do osobnej starostlivosti matky, o čom súd preto takto výrokom I. rozhodol. Otec maloletej
nežiadal konkrétnym spôsobom upraviť styk maloletej, preto súd výrokom dva rozhodol, že styk otca

s maloletou neupravuje. Pokiaľ ide o výrok III., matka navrhovala, aby právo zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok mala ona. Otec s týmto nesúhlasil, žiadal, aby mu toto právo bolo ponechané. Súd
nezistil dôvody, prečo by mal byť otec pozbavený práva maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
preto rozhodol, že ho v súlade so zákonom majú obaja rodičia. Rodičia maloletej sa nezhodli na výške
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Súd zohľadňoval tak oprávnené potreby maloletej ako aj

možnostiaschopnostijejrodičov.Súdzohľadniltiežskutočnosť,žemaloletávsúčasnostibývasmatkou,
pričom otec sa na výchove maloletej nepodieľa. Je zrejmé, že okrem základných potrieb, ktoré maloletá
má (strava, bývanie, ošatenie, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky) má aj ďalšie potreby,
ktoré slúžia jej rozvoju, či už sú to jej záľuby, prípadne záujmové aktivity. Preto súd uzavrel, že výživné
navrhované otcom vo výške 150 eur mesačne by nepokrývalo súčasné potreby maloletej. Súd uzavrel,

že výživné vo výške 180 eur mesačne zodpovedá súčasným odôvodneným potrebám maloletej, pričom
pri určení výšky vyživného zohľadnil súd, že o maloletú sa v prevažnej miere osobne stará matka a
je v objektívnych možnostiach otca výživné v takejto výške uhrádzať. Tu súd osobitne poukazuje na
ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.16. Zročné výživné súd určil za obdobie od podania návrhu, teda od 21.11.2018 do rozhodnutia súdu.
Matka maloletej pôvodne navrhovala zročné výživné priznať už od 01.05.2015, kedy sa otec maloletej

podľa tvrdenia matky odsťahoval zo spoločnej domácnosti, súd však nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by v konkrétnom prípade odôvodňovali priznanie výživného aj za obdobie predchádzajúce podaniu
samotného návrhu. Zročným je výživné za mesiace november (za obdobie od 21.11.2018) a december
2018 a za mesiace január až december 2019. Za mesiac november 2018 je to suma 60 eur, za mesiac
december 2018 je to suma 180 eur, a za obdobie 12-tich mesiacov roka 2019 je to suma 2160 eur, spolu

teda suma 2400 eur, ktorej povinnosť úhrady súdu uložil otcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(nakoľko sa jedná o už zročné výživné). V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Ak aj otec navrhoval,
aby súd mu uložil povinnosť uhrádzať otcovi matky maloletej, kvôli jeho pochybnostiam, či je využité v
prospech maloletej, súd uvádza, že takéto pochybnosti nemal súd za preukázané, naopak, súd mal za
preukázané, že matka starostlivosť o maloletú vykonáva a matka je tou, kto hradí výdavky maloletej. V
prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú matka a kolízny
opatrovník, ktorí sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.