Opravné uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200315
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616200315.3

Opravné uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35
831 154, zastúpenej V. proti žalovanej W. narodenej X.X.XXXX., bývajúcej v N. zastúpenej Občianskym
združením OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688, o zaplatenie
8 683,93 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd o p r a v u j e prvý výrok rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2016-65 zo dňa 22.11.2019

v číselnom vyjadrení výšky sumy, v časti ktorej konanie zastavuje, a to nasledovne :

,,Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 904,02 € zastavuje.“

V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2016-65 zo dňa 22.11.2019
n e z m e n e n ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.1.2016 sa pôvodná žalobkyňa Consumer Finance
Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 8 683,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 10.2.2013 až
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uznesením z 11.7.2017 č. k. 4C/6/2016-21 súd pripustil, aby
do konania namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila terajšia žalobkyňa. Súd vo veci samej rozhodol

rozsudkom zo dňa 22.11.2019 č.k. 4C/6/2016-65. V prvom výroku rozsudku zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 2 807,54 €, pričom rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania odôvodnil v odseku
22 odôvodnenia rozsudku.

2. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

3. Súd zistil, že v prvom výroku rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 4C/6/2016-65 zo dňa 22.11.2019
prišlo v číselnom vyjadrení výšky sumy, v časti ktorej súd konanie zastavil, k počtárskej chybe, resp.
inej zrejmej nesprávnosti. Vo výroku uvedená výška istiny je totiž v zjavnom rozpore s odôvodnením
predmetného rozsudku (porovnaj odsek 22 odôvodnenia), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vzala žalobu
späť najprv čo do sumy 1 184,02 € a potom ešte v časti 1 720 €, z čoho je zrejmé, že súd zastavil konanie

v časti sumy 2 904,02 € a nie 2 807,54 €.

4. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. US 576/2013-30 zo dňa 24.7.2014, cit.:
„Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní
nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej
činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov

(čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v
súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôlevo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania)
navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská
vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy,

keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca,
ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa
(„rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od
toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych
vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať

alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach
(nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média apod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je
spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým
z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje
skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo
zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z

nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo
možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej,
interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva
podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. naposledy napr. II. ÚS 591/2012).
Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno

vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie
podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne)
nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie
§ 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu
„chybyvpísaní,počítaníainézrejménesprávnosti“.Kýmpojmy„chybyvpísaní“,resp.„chybyvpočítaní“

sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už
vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní
je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v
písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske
chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá

sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v
zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle,
ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je
z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto
verejnomocenskej(autoritatívnej)vôle.Musíísťochybusúdu,nieúčastníkovkonania(súdpretonemôže

postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť
rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava
sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.

5. V zhode s uvedeným, súd opravil zrejmú nesprávnosť prvého výroku rozhodnutia v časti sumy, v ktorej

konanie zastavuje, keď táto jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pričom do výroku opravného
uznesenia pre jednoznačnosť znenia uviedol celý prvý výrok tak, ako má správne znieť.

6. Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2016-65 zo dňa 22.11.2019 súd ponechal
nezmenené.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357
písm. f/ C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).