Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313217852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcov: D. X. M. N. R., T.. XX.X.XXXX Z. D.
X. M. R. R., T.. XX.X.XXXX, B. H. Č. Z. XXX/X, I., zastúpení Mgr. Marcelou Holubovou, nar. 10.5.1982,
bytom Československej armády 150/2, Medzilaborce, proti žalovanému: Mesto Medzilaborce, Mierová
326/4, Medzilaborce, IČO: 00 323 233, zastúpený JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, so sídlom
Hlinky 262/6, Stropkov, o určenie nadobudnutia vecného bremena vydržaním, o odvolaní žalobcov v 1.
a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/151/2013-257 zo dňa 12.6.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 15C/151/2013-257 zo
dňa 12.6.2015 rozhodol tak, že návrh navrhovateľov (žalobcov) v 1. a 2. rade zamietol, odporcovi
(žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že podaným návrhom žalobcovia žiadali, aby
súd určil, že majú titulom vydržania právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve
príjazdovej cesty, v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez
pozemok parc. CKN XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 122 m2, zapísaných na LV č.

XXXX vedeným Okresným úradom I., katastrálny odbor pre k. ú. I., obec I.. Po vykonanom dokazovaní
a právnom zhodnotení veci dospel k záveru, že návrh žalobcov je neoprávnený a je potrebné ho
zamietnuť. Žalobcovia žiadali určiť, že titulom vydržania majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
spočívajúce v práve príjazdovej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného
mal súd za preukázané, že žalovaný ako vlastník predmetnej parcely žalobcom nebránil, ani nebráni
vo výkone práva prechodu cez tento pozemok, ktorý slúži ako prístupová cesta, ako k pozemku vo
vlastníctve žalobcov, tak aj k pozemkom vo vlastníctve susediacich vlastníkov a užívateľov pozemkov.

Naopak žalobcovia zamedzili prístup na predmetnú parcelu vo vlastníctve žalovaného osadením brány,
ktorá znemožňuje prístup na pozemok vo vlastníctve žalovaného, ktorý má slúžiť ako prístupová cesta
a ktorý prístup žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti neobmedzoval ďalším subjektom, a to najmä
vlastníkov susediacich pozemkov. Pozemok vo vlastníctve žalovaného, ktorý má slúžiť ako prístupová
cesta a teda verejná komunikácia, má byť k dispozícii aj ostatným subjektom, ktorí o to majú záujem
a chcú nehnuteľnosti užívať v súlade s jej určením. Žalobcovia svojím konaním (osadením brány)
neprejavili dobromyseľnosť a nepreukázali dobrú vieru, že im výkon práva patrí, resp. že výkon takého

práva patrí výlučne im, bez ohľadu na vlastníkov susediacich pozemkov. O tom, že vo výkone práva
nie sú dobromyseľní, napokon svedčí aj to, že nesúhlasili s odkúpením časti predmetnej parcely, ktorej
odkúpenie o výmere cca 55 m2 im žalovaný ponúkol, resp. navrhol, pričom týmto postupom by boli
zachované aj záujmy susediacich vlastníkov, i SPP - distribúcia, a.s., v prospech ktorého vzniklo napredmetnej parcele vecné bremeno zo zákona z dôvodu zriadenia plynovej prípojky. Keďže žalovaný
žalobcom doposiaľ nebránil, ani nebráni v práve prechodu cez predmetný pozemok, súd nevidí dôvod na
zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov, ako ani možnosť nadobudnutia tohto práva žalobcami

vydržaním, a preto návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol.

2. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny
poriadok platný do 30.6.2016), v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a priznal ich náhradu
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, avšak v zákonnej lehote si trovy konania nevyčíslil, súd

nebol viazaný výrokom o trovách konania, ktorý vyhlásil pri vyhlásení rozsudku a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Uviedli, že napadnutý
rozsudok považujú za nesprávny, majú za to, že súd prvej inštancie pri zisťovaní existencie zákonných
predpokladov vzniku vecného bremena vydržaním neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedli, že súd sa v odôvodnení
predmetného rozsudku stotožnil s tvrdením žalovaného, že parcela CKN č. XXXX/X je verejná miestna
komunikácia, napriek tomu, že z vykonaných dôkazov podľa ich právneho názoru vyplýva, že predmetná

parcela nikdy neslúžila, ani nemôže slúžiť ako miestna komunikácia. Poukázal, že miestne komunikácie
sú vo vlastníctve obcí, pričom miestna komunikácia je inžinierskou stavbou. Na začatie stavby miestnej
komunikácie a jej zmeny je potrebné stavebné povolenie, na ktoré sa vzťahuje Stavebný zákon.
Výstavbu miestnej komunikácie mal zabezpečiť žalovaný, čo však neurobil. Podľa informácie vydanej
Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor zo dňa 10.4.2015 vyplýva, že v decembri 2014

bola vykonaná zmena na liste vlastníctva a v súbore popisných informácií bol opravený kód spôsobov
využívania parcely CKN č. XXXX/X na stav podľa katastrálnej mapy, t. j. pozemok, na ktorom je dvor.
Z tohto dôvodu majú za to, že tento údaj o spôsobe využívania parcely XXXX/X je v zmysle § 70 ods.
1 Katastrálneho zákona hodnoverný, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak. Taktiež poukázal, že
na samotnom pozemku parcela XXXX/X nikdy nebolo možné vybudovať miestnu komunikáciu, ktorá by

spĺňalaustanoveniaplatnýchtechnickýchnoriemokategóriicestyataktiežsamotnýžalovanýuviedol,že
neevidujeinformáciuovydanístavebnéhopovolenia,aleboinýchrozhodnutínavýstavbu,aleboužívanie
miestnej komunikácie a žalovaný teda nedisponuje takýmto rozhodnutím. Ďalej poukázali, že údržbu
predmetnej parcely vykonávajú výlučne žalobcovia, a nie žalovaný napriek tomu, že v prípade miestnej
komunikácie je povinná takúto údržbu vykonávať obec. Majú za to, že v súlade s účelom vymedzeným v

kúpnych zmluvách zo dňa 8.3.1988 mala byť vybudovaná miestna komunikácia až k súčasnému múzeu
moderného umenia Andyho Warhola, t. j. cez pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX Z. XXXX, avšak
od toho zámeru sa upustilo a nedošlo tak k naplneniu účelu uvedených kúpnych zmlúv. Na základe tohto
potom žalovaný v konaní nepreukázal právnym relevantným a hodnoverným spôsobom skutočnosť, že
parcela č. XXXX/X vždy slúžila a slúži ako miestna komunikácia, teda na verejné účely a preto je verejne

prístupná. Podľa ich tvrdenia, predmetná parcela vždy slúžila a slúži výlučne ako príjazdová cesta k
stavbám vo vlastníctve žalobcov, a nie na verejné účely. Taktiež poukázali, že v konaní relevantným
a vierohodným spôsobom preukázali, že predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
spočíva v práve príjazdovej cesty, a to v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/X vykonávajú pre seba a sú dobromyseľní v tom, že im toto

právo patrí. Poukázali aj na rozhodnutie ONV v Humennom zo dňa 22.8.1986 pod pol. W.-XXX/XXXX,
v ktorom sa výslovne uvádza, že žalobca ako žiadateľ je vlastníkom a užívateľom parcely č. XXXX a
všetky tri parcely sú vhodné pre výstavbu rodinného domu, pričom Miestny národný výbor v I. súhlasí a
doporučuje výstavbu rodinného domu s príjazdovou cestou na uvedených parcelách. Stavebný obvod
pre výstavbu rodinného domu žalobcov bol teda určený na vyššie uvedených parcelách ohraničených

červenoučiarouvsituačnomplánezodňa10.1.1984astavebnépovolenieprevýstavburodinnéhodomu
bolo vydané dňa 29.11.1988. Žalobca v súlade s územným rozhodnutím stavebný obvod riadne oplotil a
naichoplotenísvedomímasosúhlasomžalovanéhoosadilbránu,ktorousaspomínanýstavebnýobvod
uzatvoril. Pôvodný zámer vymedzený v kúpnych zmluvách zo dňa 8.3.1988 zriadiť miestnu komunikáciu
vedúcu k pozemkom určeným na individuálnu bytovú výstavbu na ulici Č. Z., sa neuskutočnil a keďže

o vydaní stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu v danej lokalite požiadali v tom čase len
žalobcovia, žalovaný ani neeviduje informáciu o vydaní stavebného povolenia na výstavbu tejto miestnej
komunikácie. Vlastníci susediacich pozemkov parcelu č. XXXX/X nikdy neužívali ako prístupovú, resp.
príjazdovú cestu k svojím nehnuteľnostiam, nikdy sa nepodieľali na údržbe a ochrane tejto parcely a nanákladoch s tým spojených, keďže títo vlastníci majú zabezpečený samostatný prístup a príjazd k svojím
nehnuteľnostiam, resp. priame napojenie svojich nehnuteľností na pozemné komunikácie. Poukázali aj
na naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko trvá stav objektívnej právnej neistoty

právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným a tento stav, ktorý je v ohrození právneho postavenia
žalobcov, nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami právnej ochrany. Žiadali, aby Krajský súd v
Prešove napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné zmenil tak, že určí, že vlastník nehnuteľností-
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria
o výmere 389 m2, dvojgaráže a letnej kuchyne súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X, druh

zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2, pozemku parc. CKN č. XXXX/X, druh záhrady o výmere
759 m2, pozemku parc. CKN č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2, pozemku
parc. CKN č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, zapísaných na LV č. XXX,
vedenom Okresným úradom I., Katastrálny odbor pre k. ú. I., obec I., okres I. (oprávnené nehnuteľnosti)
má titulom vydržania právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve príjazdovej cesty
- v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parc.

CKN č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom I., Katastrálny odbor pre k. ú. I., obec I., okres I. (zaťažený pozemok), za súčasného
priznania náhrady trov konania žalobcom v 1. a 2. rade, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade vyčíslia na
pojednávaní.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovia v tomto
súdnom konaní neuniesli dôkazné bremeno a vôbec nepreukázali naliehavý právny záujem na určení
uvedenom v ich návrhu, ktorý je nevyhnutne potrebný pri takomto type žaloby. Uviedol, že žalobcovia
užívali, užívajú a budú môcť užívať pozemok KNC XXXX/X nachádzajúci sa v kat. úz. I. aj bez takéhoto
rozhodnutia súdu. Má za to, že v doterajšom priebehu konania bolo preukázané, že ani žalovaný, ani

jeho zamestnanci, ani nik iný, nebráni žalobcom v užívaní verejného majetku, ktoré je vo vlastníctve
MestaMedzilaborceavsúčasnostiajnaďalejbymalslúžiťnaverejnéúčely.Poukázalvšak,ževprocese
dokazovania bolo súdom skôr preukázané, že samotní žalobcovia sami bránia iným v užívaní verejného
majetku, alebo by chceli mať určité nadštandardné práva k verejnému majetku oproti iným, a to možno aj
prostredníctvom prípadného rozhodnutia súdu. Taktiež poukázal, že nie je podstatné, čo je v uvedenom

liste vlastníctva ako spôsob užívania jednotlivých pozemkov, pretože dokumentom platným pre územie
mesta na využiteľnosť a spôsob využiteľnosti pozemku, je jedine platný územný plán mesta a žiadny iný
dokument, a aj samotné určenie využiteľnosti pozemkov uvedených v katastri nehnuteľností, by malo
byť zapísané v súlade s územným plánom. Žalobcovia nemajú žiadnu právnu neistotu, pretože územný
plán jednoznačne preukazuje, že parcela KNC XXXX/X v kat. úz. I. je verejným priestranstvom a bude

slúžiť ako verejné priestranstvo aj naďalej. Prípadné zmeny územného plánu je možné vykonať len v
procese ich schvaľovania rozhodnutiami mestského zastupiteľstva v I., ktorého zasadnutia sú verejne
prístupné a musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vopred zverejnené na
zákonom stanovenú dobu, a preto nie je možné, aby sa žalobcovia o prípadných zmenách územného
plánu nemohli vopred dozvedieť. Taktiež poukázal, že samotní žalobcovia neuviedli, že titulom vydržania

by mali nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to, či by malo byť toto ich právo odplatné
alebo bezodplatné, ak bezodplatné, na základe akého titulu, či na dobu určitú alebo na dobu neurčitú a
toto ich konanie samo potvrdzuje tú skutočnosť, že takéto právo by malo byť pre nich bezodplatné a na
dobu neurčitú a to žalovaného nabáda k tvrdeniu, že takémuto režimu užívania, ktorý navrhujú samotní
žalobcovia, zodpovedá užívanie verejných priestranstiev, ktoré ľuďom, a najmä obyvateľom mesta majú

slúžiťnadobuneurčitúabezodplatne.Poukázal,žepozemokparcelaKNCXXXX/Xkat.úz.I.jeverejným
priestranstvom, jeho funkcia je určená samotným platným územným plánom a preto nemožno od
súdu požadovať, aby určil žalobcom nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu na verejné
priestranstvo, pretože v takomto prípade ktorýkoľvek občan užívajúci verejné priestranstvo by mohol
od súdu požadovať, aby bolo súdom určené nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu na

verejnom priestranstve - ktorúkoľvek miestnu komunikáciu, chodník, námestie, ale pritom zo samotnej
podstaty a využiteľnosti verejného priestranstva vyplýva možnosť jeho verejného užívania a na takéto
právo užívanie parcely KNC XXXX/X kat. úz. I. žalobcami nespochybňuje ani žalovaný. Žiadal, aby
odvolací súd v odvolacom konaní rozsudok prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil a
zároveň zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaní po jeho doručení už nevyjadrili.6. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015
Z. z., platný a účinný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad
uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario)

a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza nasledovné:

7. Z obsahu podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú určenia
vecného bremena v zmysle § 151o, ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou

dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Tieto práva
prechádzajú na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky vydržania. Z ustanovení §§ 129, 130

a 134 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť tieto podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu:
a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí.
b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov (nepriamym

predmetom vydržania môže byť iba nehnuteľnosť).
c) do desaťročnej doby sa započíta i doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práv vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
d) na plynutie vydržacej doby sa primerane použijú predpisy o premlčaní.
e) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu

byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb.

8.Základnoupodmienkouvydržaniapreprávazodpovedajúcehovecnémubremenujenajmäoprávnená
držba tohto práva, čo znamená, že držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,

že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K vydržaniu nestačí správanie, ktoré by mohlo
byť obsahom takéhoto práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok), ak má viesť takéto správanie k
vydržaniu, musí byť využívané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto právo vykonáva pre seba.
Súčasne vydržanie vecného bremena predpokladá dobromyseľnosť oprávnenej osoby a nepretržitý

výkon práva, ak sú splnené i ostatné podmienky obdobné podmienkam vydržania vlastníckeho práva.
Súdna prax jasne definuje prípady, keď dobrá viera držiteľa nie je daná. O nadobudnutie práva
zodpovedajúce vecnému bremenu výkonu práva vydržaním nejde vtedy, keď ten, kto právo vykonáva,
sa domnieva, že pozemok, ku ktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníkom fyzickej osoby, patrí obci,
aj keď tento pozemok slúži chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám. Skutočnosť, že právny subjekt

užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí ešte sama o sebe viesť k
záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom a z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k vydržaniu
ani vlastníckeho práva, ani vecného bremena. Taktiež je potrebné uviesť, že na naplnenie dobrej viery
nestačí, ak tvrdené právo žalobcov k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník
nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané oddávna. Preukázaným osadením

brány zo strany žalobcov, bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, na spornú príjazdovú cestu, žalobcovia
dobromyseľnosťneprejavili.Nepreukázalitakýmto konanímanidobrúvieru,žeimvýkonprávapatrí,bez
ohľadu na vlastníkov susediacich pozemkov, ktorým takýmto svojvoľným konaním znemožnili reálny
prístup k ich nehnuteľnostiam. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno bolo výlučne na žalobcoch a
nebolo preto povinnosťou žalovaného preukazovať opak. Odvolací súd sa ďalšími odvolacími dôvodmi

podrobne nezaoberal, pretože tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Z týchto dôvodov nemohli žalobcovia byť ani dobromyseľní, čo znamená, že nesplnili základnú
podmienku pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním.10. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil ako vecne správne.

11.Úspešnýžalovanýsižiadalnáhradutrovodvolaciehokonania.Odvolacísúdmutakýtonárokvsúlade
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2
CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).