Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:1109230374.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.ZuzanouSlušnouvsporežalobkyneM..O.N.Z.,D..XX.XX.XXXX,

Š. P. Z. F., N. N. N. - F., N. XXXX/XX, zastúpenej AS LEGAL, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hlučinská 1,
IČO 36 857 688 proti žalovaným 1/ M.. W. U., D.. XX.XX.XXXX, Š. P. Z. F., N. N., Š. X, zastúpenému
JELENČÍK A PARTNERI, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Doležalova 7, IČO 47 245
042, 2/ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. so sídlom Bratislava - Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a,
IČO 31 444 873, zastúpenému Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova
2, IČO 35 906 464, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trenčín o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2009 žiadala, aby súd uložil žalovanému 1/
povinnosť zaistiť, aby v hlavnom televíznom spravodajstve žalovaného 2/, t.j. v Televíznych novinách

o 19:00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „Dňa 14.08.2009 v hlavných
televíznych novinách televízie Markíza M.. W. U. vyslovil na adresu sudkyne G. Z. S. N. N., M.. O.
Z., nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti, a to že nepozastavenie výkonu funkcie sudkyne M..
O. Z. je dôkazom toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch. Vyššie uvedené
tvrdenia sú nepravdivé a dotkli sa občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sudkyne M.. O. Z.. Za uvedené
tvrdenia sa M.. W. U. ospravedlňuje.“ Ďalej žiadala, aby žalovaný 2/ bol povinný do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku odvysielať v hlavnom televíznom spravodajstve žalovaného 2/, t.j. v Televíznych

novinách o 19:00 hod. ospravedlnenie žalovaného 1/ uvedené vo výroku rozsudku. Žiadala, aby súd
žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie sumy 33.190,- € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
a uplatnila si náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 14.08.2009
žalovaný 2/ odvysielal v hlavnom televíznom spravodajstve - po večerných televíznych novinách o 19:00
hod. reportáž s názvom „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“. Predmetná reportáž sa týkala obvinenia
žalobkyne príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní z trestného činu účastníctva na trestnom
čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, ako aj trestného činu legalizácie príjmu z trestnej

činnosti. V reportáži boli rovnako opísané udalosti súvisiace s pozastavením výkonu funkcie sudkyne
v dôsledku uvedeného trestného stíhania žalobkyne a uvedená skutočnosť, že napriek obvineniu z
predmetných trestných činov nebol žalobkyni ku dnešnému dňu pozastavený výkon funkcie. Priestor
pre vyjadrenie svojho názoru k vyššie uvedeným skutočnostiam dostala ministerka spravodlivosti M..S. A. a žalovaný 1/. Po slovách reportéra: „Minister môže sudcovi pozastaviť výkon funkcie hneď ako
ho polícia obviní. Sudca vtedy dostáva 30 % platu a nepracuje. O. Z. obvinili už pred dvomi rokmi,
ani Š. C. ju nepotrestal.“ nasledovali slová žalovaného 1/: „Považujem to za absurdné; považujem to

za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch.“ Vyjadrenie žalovaného 1/
považovala za zasahujúce do jej práva na ochranu osobnosti. Žalovaný 1/ vo svojom výroku vyjadril
presvedčenie o tom, že skutočnosť, že žalobkyni v súčasnej dobe nebol pozastavený výkon funkcie
sudkyne je dôkazom toho, že v dnešnej justícií majú skorumpovaní sudcovia navrch. Predmetný výrok
je podľa žalobkyne spôsobilý navodiť u všeobecnej i odbornej verejnosti názor a presvedčenie, že

žalobkyňa patrí medzi sudcov skorumpovaných, a to vzhľadom ku skutočnosti, že ku dnešnému dňu
jej nebol pozastavený výkon funkcie sudkyne, t.j. patrí medzi sudcov, ktorí majú v dnešnej justícii
navrch. Žalovaný 1/ vychádzal zo zaujatej predstavy, že žalobkyňa spáchala trestný čin, z ktorého
je obžalovaná, napriek skutočnosti, že nebola právoplatne odsúdená a nebola vyslovená jej vina.
Žalovaný 1/ nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny. Žalovaný 1/ vo svojom výroku vychádzal z
nepravdivého skutkového základu a k preukázaniu svojho tvrdenia nedisponuje žiadnymi dôkazmi.

Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.2005 sp.zn. 30Cdo 1872/2004, podľa
ktorého sa o vecnú kritiku jedná iba vtedy, ak vychádza z pravdivých vychádzajúcich podkladov a
súčasne z týchto podkladov musia byť kritike dôvodené zodpovedajúce hodnotiace závery. Ak nie
sú podklady, z ktorých sa vychádza, pravdivé, prípadne hodnotiaci úsudok je difamujúci, nemožno
považovať kritiku za prípustnú. Žalovaný 1/ dal do spojitosti činnosť skorumpovaných sudcov v

dnešnej v justícii s výkonom funkcie sudkyne žalobkyňou a žalobkyňu svojím výrokom zaradil medzi
skorumpovaných sudcov, pričom k preukázaniu vyššie uvedených tvrdení nemá dôkazy. Žalobkyňa
nikdy nebola právoplatne odsúdená za trestný čin súvisiaci s korupciou a nebol jej preukázaný akýkoľvek
vzťah so skorumpovanými sudcami. Najvyšší súd ČR označil za neprípustnú takú kritiku, ktorá je
uskutočňovaná vo všeobecnej rovine a nie je opretá o potrebné konkrétne skutočnosti. Kritika nemôže

sledovať cieľ ohovárania, zahanbenia, urážky, prípade škandalizáciu určitej fyzickej osoby. Takáto
neprípustná kritika je zásahom do práva na ochranu osobnosti. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť
zásahu, na základe skutkových tvrdení je spravidla skutočnosť, že difamujúce tvrdenia sú pravdivé. Ich
pravdivosť musí preukázať ten, kto do cti a dôstojnosti iného difamujúcim tvrdením zasiahol. Považovala
za neprimeraný zásah do jej práva na ochranu osobnosti branie do súvislosti jej výkon sudcovskej

činnosti s činnosťou skorumpovaných sudcov. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 12.10.2006 sp.zn. 30Cdo 2232/2006, podľa ktorého ak je konkrétna fyzická osoba nepravdivo
spojovaná(čiužnedopatrením)skritizovanoualeboodsudzovanomčinnosťou,resp.stakouosobou,ide
pravidelne o zásah proti právu na česť a dôstojnosť takejto osoby. Ak dôjde k takémuto zásahu verejnou
publikáciou,budespravidla(sprihliadnutímkukonkrétnymokolnostiamprípadu)takýtozásahobjektívne

spôsobilý znížiť dôstojnosť, resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere. Poukázala na
spôsob, akým žalovaný 1/ podal svoj výrok. Celkové vyznenie výroku žalovaného 1/ je jednoznačne v
neprospech žalobkyne. Žalovaný 1/ uvádza svoje tvrdenia ako fakt bez akejkoľvek známky pochybností
a ponechania priestoru pre revidovanie svojho záveru. Svoj výrok žalovaný 1/ prezentuje presvedčivo
a jednoznačne. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2007 sp.zn. 30Cdo

332/2007, podľa ktorého difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné
posúdiť nie iba podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu, ktorým pôsobí,
s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je,
či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. Žiadala, aby súd pri posudzovaní miery a
závažnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti vzal do úvahy aj postavenia žalovaného 1/ v odbornej

spoločnosti, jeho vzdelania a predchádzajúce postavenie. Žalovaný 1/ pôsobí ako dlhoročný advokát,
poslanec a minister spravodlivosti. Široká verejnosť si výkon uvedených funkcií spája s osobou, ktorá
pozná veci verejné, spoločenské a odborné. Žalovaný 1/ má právnické vzdelanie. Uvedené vlastnosti
žalovaného 1/ ho predurčujú k tomu, že časť laickej i odbornej verejnosti mu dôveruje, teší sa ich
úcte a považujú jeho tvrdenia za pravdivé v prípade, že takáto verejne známa a pre veľkú časť

verejnosti dôveryhodná osoba vysloví výrok nepravdivý, zasahujúci do práva na ochranu osobnosti
a tento výrok je spôsobilý poškodiť dotknutú osobu v ďaleko vyššej miere aj ďaleko závažnejším
spôsobom, ako keby sa jednalo o osobu neznámu. Poukázala na článok 10 ods. 1 a ods. 2 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že sloboda prejavu nie je bezbrehá a
zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť a aj možnosť obmedziť alebo sankcionovať slobodu prejavu v

záujme práva na zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci. Súčasťou zachovania nestrannosti
súdov je obrana proti neprimeranému kritizovania sudcov. ESĽP mnohokrát potvrdil, že záujem na
ochrane autority súdu je silnejší ako záujem na ochrane slobody prejavu. Žalovaný 1/ sa nezdržal
nepravdivej kritiky vo vzťahu k žalobkyni, čím porušil právo na ochranu osobnosti, ktoré je v prípadesudcu tým intenzívnejšie chránené. Výrok žalovaného 1/ vyvolal v profesionálnom i osobnom živote
žalobkyne negatívne následky. Predovšetkým výrazne utrpela jej profesijná česť, dôstojnosť a dobré
meno žalobkyne ako sudkyne, nakoľko svojím výrokom žalovaný 1/ vyjadril názor, že žalobkyňa je

skorumpovaná a v sudcovskom stave by nemala naďalej pôsobiť. Rovnako nepriaznivú odozvu vyvolal
výrok i v osobnom živote žalobkyne, najmä prostredníctvom jej syna, ktorý pocítil dôsledky negatívnej
publicity žalobkyne v práci a súkromnom živote. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnila
okolnosťami prípadu s prihliadnutím na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu do práva
žalobkyne na ochranu osobnosti. Požadovaná výška nemajetkovej ujmy odráža rozsah neoprávneného

zásahu ako i vplyv, ktorý tento zásah mal na postavenie a uplatnenie žalobkyne v spoločnosti.
Formulácia výroku žalovaného 1/ dávajúca nepravdivo do súvislosti činnosť a pôsobenie žalobkyne s
korupciou, s korupčnými sudcami a zaraďujúca ju medzi takýchto sudcov, je spôsobilá vyvolať veľkú
škodu na dôstojnosti a cti žalobkyne. Je nevyhnutné zohľadniť spoločenské postavenie žalovaného 1/
ako aj presvedčivý a jednoznačný spôsob, akým sa žalovaný vyjadril. Spravodajstvo televízie Markíza
je najsledovanejším na Slovensku so sledovanosťou viac ako 1.000.000 divákov, z čoho vyplýva, že

rozsah zásahu do práva žalobkyne bol značný. Neoprávnený zásah ku dňu podania žaloby naďalej
trvá, nakoľko predmetné televízne noviny sú voľne dostupné v archíve relácií žalovaného 2/ na jeho
internetovejstránke.Značneutrpelajrodinný,spoločenskýaprofesionálnyživotžalobkyne.Spoukazom
na rozhodnutia iných súdov (Okresný súd Bratislava III č.k. 27C/31/00-548 zo dňa 25.03.2008, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/213/05 zo dňa 15.12.2005) považovala uplatňovanú výšku

nemajetkovejujmyzaprimeranú.Vrámcipodanejžalobyžiadalaajonariadeniepredbežnéhoopatrenia,
ktorým by súd žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa ďalších zásahov do práva žalobkyne na ochranu
osobnosti,t.j.predovšetkýmvýrokovaleboverejnýchprejavovvzťahujúcichsakvýkonufunkciesudkyne
žalobkyňou alebo vine žalobkyne v trestnom konaní prebiehajúcom pred špecializovaným trestným
súdom do vydania právoplatného rozhodnutia v tomto konaní.

2. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 16C/34/2010-387 zo dňa 10.04.2013, právoplatným dňa
19.04.2013, pripustil zmenu žaloby smerujúcej proti žalovanému 1/ tak, že žalobkyňa popri zaplatení
sumy 33.190,- € žiada, aby bol žalovaný 1/ povinný do 10 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné
náklady zaistiť, aby v hlavnom televíznom spravodajstve žalovaného 2/, t.j. v Televíznych novinách

o 19.00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: "Dňa 14.8.2009 v hlavných
televíznych novinách televízie Markíza M.. W. U. vyslovil na adresu sudkyne G. Z.W. S. N. N., M.. O. Z.,
nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti, a to, že nepozastavenie výkonu funkcie sudkyne M.. O.
Z. je dôkazom toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch. Vyššie uvedené tvrdenia
sú nepravdivé a dotkli sa občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sudkyne M.. O. Z.. Za uvedené tvrdenia

sa M.. W. U. ospravedlňuje."

3. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 16C/34/2010-112 zo dňa 07.06.2010, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/212/2010-133 zo dňa 20.07.2010, právoplatným dňa 02.08.2010,
návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 25.01.2011 uviedol, že dňa 14.08.2009 ho redaktor žalovaného 2/
B. B. požiadal o telefonický rozhovor na tému dočasného pozastavovanie výkonu funkcie sudcov v
prípadoch, ak je sudca obvinený z trestného činu. V niekoľkominútovom telefonickom rozhovore, ktorý
si redaktor nahral, poskytol vyjadrenie svojho pohľadu na opodstatnenosť a využívanie práva ministra

spravodlivosti SR dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcovi v prípade, ak je obvinený z trestného
činu. Dňa 14.08.2009 žalovaný 2/ odvysielal v televíznych novinách reportáž tohto redaktora, ktorá
trvala 100 sekúnd, pričom v nej bola použitá aj zostrihaná a skrátená časť rozhovoru, ktorý redaktorovi
poskytol, a to v dĺžke iba piatich sekúnd. Ohľadom svojho postavenia uviedol, že je politikom, zastáva
vrcholové pozície v legislatíve a exekutíve SR a v čase vzniku rozhovoru bol opozičným poslancom

NR SR a v predošlej vláde bol ministrom spravodlivosti SR. Vzhľadom na uvedené bolo bežné, že
bol od novinárov žiadaný o reakciu v témach týkajúcich sa rezortu spravodlivosti. Ako bývalý minister
spravodlivosti SR bol spôsobilý kvalifikovane sa vyjadriť k zákonnému právu ministra spravodlivosti SR
dočasnepozastaviťvýkonfunkciesudcu.Vpredmetnomrozhovoresredaktoromsavyjadrilakovyužíval
svoje právo dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu keď vykonával funkciu ministra spravodlivosti

SR, ako politik prezentoval svoj názor na aktuálny postup ministra spravodlivosti SR vo vzťahu k
uplatňovaniu tohto práva. V predmetnom rozhovore vystupoval ako politik a predovšetkým ako bývalý
minister spravodlivosti SR, vyjadril sa k tomu, ako sám uplatňoval právo dočasne pozastaviť výkon
funkcie sudcom a zároveň odpovedal na to, ako sa podľa neho toto právo využíva v čase rozhovoru,k čomu následne zaujal aj vlastný hodnotiaci úsudok. Ustanovenie § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.
sa netýka prezumovania vinny dotknutého sudcu, týka sa iba práva ministra spravodlivosti dočasne
pozastaviť výkon jeho funkcie sudcu. Považoval za legitímne a legálne, aby sa vyjadroval a kontroloval

spôsob uplatňovania tohto práva zo strany vtedajšieho ministra spravodlivosti SR, ktorý ako verejne
činná osoba podlieha zvýšenej kontrole a miere kritiky priamo z titulu svojej funkcie. K postaveniu
žalovaného 2/ uviedol, že tento je súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje nezávislú
televíznu stanicu, vysiela najsledovanejšie večerné televízne spravodajstvo SR, a to televízne noviny
o 19:00 hod.. Odvysielaná reportáž sa týkala uplatňovania práva ministra spravodlivosti SR dočasne

pozastaviť výkon funkcie sudcu, poukázané na konkrétnom prípade týkajúcom sa žalobkyne. V žiadnej
časti reportáže neboli uvedené nepravdivé tvrdenia, pričom v reportáži bolo odvysielané aj vyjadrenie
žalobkyne. Redaktor žalovaného 2/ v reportáži zhromaždil iba pravdivé fakty, ku ktorým nezaujal vlastné
stanovisko a ponechal na divákoch, aby si vytvorili na danú tému vlastné závery. Reportáž sa netýka
prezumpcie viny žalobkyne, pravdivo presne informuje o existujúcej obžalobe voči žalobkyni a práve na
tomto základe mohla reportáž poukázať na to, ako sa reálne uplatňuje právo ministra spravodlivosti SR

dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcom. Ohľadom postavenia žalobkyne v predmetnej veci uviedol,
že ako sudkyňa G. Z. S. N. N. z titulu svojej verejnej funkcie podlieha vyššej tolerancii pri prípadnej
kritike, vyššej miere kontroly a drobnohľadu zo strany médií a verejnosti. Zdôraznil, že žalobkyňa nebola
v reportáži kritizovaná, len sa poukázalo na pravdivé skutočnosti týkajúce sa jej osoby, s dôrazom
na význam jej verejnej funkcie. Cieľom reportáže nepochybne bolo ukázať, ako sa reálne uplatňuje

právo ministra spravodlivosti SR dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, pričom možné kritickosti
reportáže smerovala práve voči spôsobu uplatňovania tohto práva ministrom spravodlivosti SR, a
nie voči žalobkyni. Venovanie pozornosti tomu, že žalobkyňa je obžalovaná z dvoch trestných činov
nebola samoúčelná, pretože pri sudcoch, ktorí sú trestne stíhaní za úmyselný trestný čin môže minister
spravodlivosti SR uplatniť svoje právo dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu. Žalovaný 1/ poskytol

redaktorovi žalovaného 2/ rozhovor k reportáži, ktorú práve pripravoval. Redaktor si rozhovor nahral
a po jeho skončení sa žalovaný 1/ nijak nezaujímal o ďalšie použitie tohto rozhovoru. Reportáž bola
odvysielaná v podobe, že z celého rozhovoru žalovaného 1/ s redaktorom žalovaného 2/ odznelo v
reportáži od žalovaného 1/ iba nasledovné: „ Považuje to za absurdné... Považuje to za dôkaz toho, že
v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“. Vzhľadom na dĺžku výňatku z rozhovoru, ktorá

bola použitá v reportáži, nie je možné zachovať obsahovú a formálnu interpretáciu a najmä kontext,
ktorý dal rozhovoru žalovaný 1/. Zároveň je zrejmé, že odvysielané časti rozhovoru sú vytrhnuté z
kontextu, pričom žalovaný 1/ nikdy zverejnenie týchto častí rozhovoru v reportáži neautorizoval, nevedel,
čo v reportáži odznie a ani v akom kontexte. Je zrejmé, že na reportáž je potrebné pozerať ako na
koherentný celok, ktorý však žalovaný 1/ nemohol nijako ovplyvniť. Poukázal na to, že v reportáži

trvajúcej 100 sekúnd účinkovalo päť osôb (žalobkyňa vtedajšia ministerka spravodlivosti SR S. A.,
hovorkyňa špecializovaného trestného súdu G. G. a redaktor). Žalobkyňa však odvodzuje svoje závery
o zásahu do jej osobnostných práv z reportáže bez toho, aby preukázala, ktoré zverejnené slová či iné
konanie žalovaného 1/ a ako porušili jej právo na ochranu osobnosti. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné
bremeno, pretože navrhované dôkazy sa netýkajú rozhovoru samotného, t.j. konania žalovaného 1/,

ale týkajú sa prípadných reakcií na celú reportáž, resp. na reportáž samotnú. Žalobkyňa v podanej
žalobe prisudzuje žalovanému 1/ zodpovednosť za celú reportáž a za to, ako reportáž a jej obsah vyznel
alebo mohol vyznieť u televíznych divákov. Žalobkyňa neoznačila jediný dôkaz, ktorý by preukazoval,
že žalovaný 1/ v reportáži povedal čokoľvek, čo by sa týkalo osoby žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje
na celkový možný kontext reportáže, pričom vychádza z axiómy, že za tento kontext môže žalovaný

1/, pričom je nepochybné, že žalovaný 1/ nemohol a nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť prípravu,
ani konečnú podobu reportáže. Žalovaný 1/ nemohol dokonca ovplyvniť ani tú časť rozhovoru, ktorá
bola v reportáži odvysielaná a ktorá trvala celkovo len päť sekúnd a ani raz sa v nej nezmienilo meno
žalobkyne. Vzhľadom k tom, že v reportáži odznela len nepatrná a zostrihaná časť rozhovoru, na
jeho základe nie je možné konštatovať, čo žalovaný 1/ skutočne povedal a predovšetkým v akom

kontexte to povedal. Každému priemernému divákovi je z reportáže zrejmé, že uvedená bola len časť
z toho, čo v rozhovore žalovaný 1/ povedal. Uviedol, že to, čo odznelo v reportáži z rozhovoru, sa
nijakým priamym ani nepriamym spôsobom netýka žalobkyne, nemenuje ju a ani na ňu inak neukazuje.
Nemal vedomosť o tom, odkiaľ žalobkyňa vie, čo považuje žalovaný 1/ za absurdné a čo považuje
žalovaný 1/ za dôkaz toho, že v dnešnej justície majú skorumpovaní sudcovia navrch. Žalobkyňa tak

nerozoznáva medzi vyjadreniami, ktoré v celom rozsahu a v kontexte povedal žalovaný 1/ v rozhovore,
medzi zostrihaným a skráteným rozhovorom žalovaného 1/, ktorý odznel v reportáži a medzi celkovým
obsahom a kontextom reportáže. Žalobkyňa si prevzala jednu premisu zo zostrihaného skráteného
rozhovoru, ktorý odznel v reportáži, druhú premisu si prevzala z reportáže ako celku a vytvorila vlastnúkonklúziu, na základe ktorej žaluje žalovaného 1/ za zásah do jej práv na ochranu osobnosti. Považoval
za nepochybné, že slovné spojenie : „považujem to za absurdné... považuje to za dôkaz toho, že v
dnešnej justícií majú skorumpovaní sudcovia navrch“ nie je spôsobilé nijak privodiť akékoľvek porušenie

práv žalobkyne. Žalovaného 1/ možno brať na zodpovednosť iba za rozhovor, v žiadnom prípade nie
za reportáž, pretože na jej príprave a v konečnom výsledku sa nezúčastnil a ani zúčastniť nemohol.
Rozhovor nebol nikdy celý zverejnený, bola zverejnená len jeho päťsekundová časť, ktorá sama o
sebe nie je spôsobilá porušiť akékoľvek práva žalobkyne a tým ani založiť akúkoľvek zodpovednosť
žalovaného 1/. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu,

ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v
spoločnosti. Slová žalovaného 1/ odvysielané v predmetnej reportáži nie je možné subsumovať pod
žiadny ústavný dôvod limitujúci slobodu prejavu, zvlášť s dôrazom na skutočnosť, že žalovaný 1/
nemohol ovplyvniť slová, ktoré v konečnom dôsledku v reportáži odzneli, ani formu, obsah a kontext
celej reportáže. Vzhľadom k tomu, že nedošlo zo strany žalovaného 1/ k akémukoľvek neoprávnenému
zásahu do práv žalobkyne na ochranu osobnosti, žalobkyňa nemá nárok domáhať sa voči žalovanému

1/ náhrady nemajetkovej ujmy. Považoval za nepochybné, že žalobkyňa sa domáha ochrany svojich
osobnostných práv na základe relácie, nie odvysielaných slov žalovaného 1/. Tvorcom relácie je
výhradne žalovaný 2/ a keďže odvysielané slová žalovaného 1/ z rozhovoru, hoci boli vytrhnuté z
kontextu, zostrihané, nedôvodne skrátené a neautorizované, nie sú spôsobilé privodiť samé osebe
nejakú ujmu žalobkyni. Z tohto dôvodu tu absentuje okrem protiprávnosti aj ďalšia základná podmienka

pre vyvodenie zodpovednosti, a to príčinná súvislosť, pretože z vecnej súvislosti príčiny a následku je
nepochybné, že k odvysielaným slovám žalovaného 1/ a následku, ktorý sa žalobkyňa snaží dokázať,
nevyhnutne pristupuje aj reportáž samotná, jej obsah, spracovania a celkový kontext. Je nepochybné,
že bez reportáže, len zo zverejnených slov žalovaného 1/ v päťsekundovej časti rozhovoru, sa nedá
splniť podmienka príčinnej súvislosti. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu

náhradu trov konania.

5. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 29.11.2010 uviedol, že s podanou žalobou sa nestotožňuje, považuje
ju za nepreskúmateľnú z dôvodu nedostatku preukázaných dôkazných prostriedkov, tvrdenia žalobkyne
považujezavytrhnutézkontextuvzhľadomnacelkovýrozsahaspôsobodvysielanýchinformácií.Žiadal,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6.Žalovaný2/vpodanízodňa05.03.2013uviedol,ževkonaníozverejnenieospravedlneniažalovaného
1/ nie je žalovaný 2/ pasívne legitimovaný. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z
ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit

musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Uvedené je nutné z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o
čommákonaťarozhodnúť,lebosúdnemôžeúčastníkompriznaťinéprávaauložiťiminépovinnosti,než
sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinnosti
v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky

nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania. Namietal aj prekážku začatej veci vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu na Okresnom súde Prievidza vedenom pod sp.zn. 12C/244/2009. V prípade,
ak by bola žalobkyňa úspešná v uplatnenom nároku voči žalovanému 1/, nevzniká jej žiaden právny
nárokvočižalovanému2/naodvysielanieospravedlneniažalovaného1/.Rovnakotentonárokžalobkyni
nevzniká na odvysielanie požadovaného ospravedlnenia na náklady žalovaného 2/ v spravodajskej

reláciižalovaného2/.Žalovaný2/akovysielateľniejeoprávnenýposkytovaťvysielacíčastretímosobám
v rámci televízneho spravodajstva. Vysielací čas možno poskytnúť len v súlade so zákonom o vysielaní
a retransmisii č. 308/2000 Z.z.. Výrok žalovaného 1/ označil za podaný vo všeobecnej rovine s tým, že
nie je spôsobilý zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Samotný výrok je vytrhnutý z kontextu celej
relácie a je hodnotiacim úsudkom, ktorého pravdivosť nie je možné preukazovať. Pravdivostný základ

výroku možno posudzovať v kontexte celej relácie, pričom tento spočíva v skutočnosti, že žalobkyňa
bola v čase odvysielania predmetného výroku trestne stíhaná pre skutky právne kvalifikované ako
trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Uznesením Ústavný súd SR udelil súhlas na trestné stíhanie žalobkyne a úradom špeciálnej prokuratúry
bola podaná na žalobkyňu obžaloba. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na reportáž ako celok je

potrebné hľadieť ako na oprávnenú kritiku. Žalobkyňa v súdnom konaní nepreukázala, že dôsledkom
odvysielaného výroku žalovaného 1/ bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a jej dôstojnosť a vážnosť
bola v značnej miere znížená. Pred Okresným súdom Prievidza žalobkyňa dňa 11.11.2010 uviedla, že
účastnícivkonaní,vktorýchpojednávala,naďalejuznávajújejautoritu,poupozorneníotrestnomstíhanížalobkynenevznieslivočinejnámietky.Nebolatakvprofesijnejsférezníženádôstojnosť,česťavážnosť
žalobkyne. Žalobkyňa vykonávala funkciu sudcu do 23.09.2009, kedy jej ministerka spravodlivosti
pozastavila výkon funkcie z dôvodu jej trestného stíhania. Rozhodovanie o pozastavení výkonu funkcie

sudcu podlieha iným kritériám ako vysielanie televíznej reportáže. Samotné negatívne následky, ktoré
žalobkyňa pociťovala, sú dôsledkom jej trestného stíhania. Reportáž sa na webovej stránke žalovaného
2/ nenachádza od januára 2010, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že neoprávnený zásah trvá.
Žalovaný 2/ ako vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci
vysielanej programovej služby a zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám. Mal zato, že súd nemôže

svojím rozhodnutím zaviazať vysielateľa, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie podľa
zákona č. 308/2000 Z.z., spôsobom neprimeraným a nad rámec zákona zasahovať do programovej
tvorby vysielateľa. Poukázal na § 15 uvedeného zákona, podľa ktorého vysielateľ vysiela programy
slobodne a nezávisle, pričom do ich obsahu možno zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach.
Žiadal, aby súd konanie voči nemu zastavil, prípadne voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietol a
priznal mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.12.2012 uviedla, že vyjadrenie žalovaného 1/ v predmetnej
reportáži sa dotklo jej cti, hrdosti, poškodilo jej meno, a to aj profesionálne. Napriek tomu, že bola zatiaľ
neprávoplatne spod žaloby oslobodená, bude o nej každý hovoriť ako o "skorumpovanej Z.". To, čo
sa stalo, sa nedá ničím zmazať. Všetko sa to dotklo jej syna, ktorý mal z toho psychické aj zdravotné

problémy. Trestné stíhanie označila za umelo vyrobené. Výrok žalovaného 1/, ktorý bol odvysielaný
v súčinnosti so žalovaným 2/ spustil mediálny tlak na ministerku A.. Pod vplyvom tohto tlaku došlo k
pozastaveniu výkonu jej funkcie sudcu a už štvrtý rok je doma. Nemá dostatok financií, musí splácať
hypotéku a situácia pre ňu predstavuje ekonomickú likvidáciu, čo bolo podľa nej cieľom. Uvedený
výrok žalovaného 1/ mal priamy dopad na jej súkromný život, na život jej rodinných príslušníkov, najmä

syna, rodičov a brata. Priniesol nervozitu, vyostrenie vzťahov, profesionálne ju zničil. Následkom tohto
výroku sa kolegovia a právnická obec prestali s ňou stretávať, nikto sa nechcel ukazovať, že sa s ňou
rozpráva, nechcel mať problémy. Je vyradená zo spoločenského života, ktorého bola predtým súčasťou,
nikto ju nepozve na kapustnicu, večierok, čo sa predtým stávalo bežne. Vykonávala aj pedagogickú
činnosť pre justičnú akadémiu. Žalovaný 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/ jej zobrali meno, kariéru a aj

zdravie, nakoľko trpím ulceróznou koltritídou. Jej syn mal z toho psychické a zdravotné problémy, jej
mama mala pravidelne záchvaty z vysokého krvného tlaku. Následky považovala za neodstrániteľné.
Požadované finančné zadosťučinenie považovala za primerané ujme, ktorú preukázateľne utrpela.
Finančné zadosťučinenie je dôvodné aj preto, že je na pokraji ekonomickej likvidácie, žije na pokraji
existenčnéhominima.Kvôlihypotékemuselapredaťajbyt,ktorývlastnila.Totovšetkobysanebolostalo,

keby jej nebola pozastavená funkcia sudcu a toto by sa nebolo stalo, keby nebolo výroku žalovaného
1/, ktorý bol medializovaný v súčinnosti so žalovaným 2/.

8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.11.2017 uviedla, že na svojej podanej výpovedi trvá. mala za to, že
v konaní bolo preukázané, že k zásahu do jej osobnostných práv došlo. V súčasnosti je trestné konanie,

ktoré bolo vedené voči nej, právoplatne skončené. Mrzí ju postoj žalovaného 1/ ako bývalého ministra
spravodlivosti, že nenabral trocha ľudskej dôstojnosti a citu k nej ako k žene - matke s dieťaťom, na
ktorú celý komplot vyrobil jeho obľúbenec pán N.. Trpela za svoju rozhodovaciu činnosť a za to, že
nesplnila príkaz predsedu Krajského súdu pána N. vo veci pána U.. Keď začala táto kauza, žalovaný 1/
sa vyjadril, že jej prípad svedčí o tom, že skorumpovaní sudcovia majú navrch a spolu s ministerkou Ž.

spísali návrh na odvolanie A. z funkcie ministerky spravodlivosti, pretože žalobkyni nepozastavila výkon
funkcie sudcu a C. jej odmietol výkon funkcie pozastaviť. Žalovanému 1/ nevadilo, že trpí jej syn. Uviedla,
že ona nepatrila medzi skorumpovaných sudcov. Žalovaný 1/ sa neospravedlnil a žalobkyňu a jej syna
doposiaľ neodškodnil žiadnou sumou. Keď žiadala o prijatie u žalovaného 1/ ako vtedajšieho ministra
spravodlivosti, tento na stretnutie poslal 25-ročného riaditeľa kancelárie. Celé to začalo v roku 1999 s

vecou U., v roku 2003 boli použité ITP, v roku 2007 bolo vznesené obvinenie a rozhodoval Ústavný súd,
v roku 2009 bola podaná obžaloba, o ktorej sa dozvedela z televízie Markíza, preto podľa nej tu nie je
právny štát. Uviedla, že žalovaný 1/ jej veľmi ublížil, lebo sudcovia sa žalovaného 1/ báli. On povedal, že
je skorumpovaná, a to sa s ňou bude navždy vliecť. Deň po reportáži mal žalovaný 1/ prednášku na A. T.
S. N. N. o korupcii a jej syn potom odmietol chodiť do školy, psychicky sa zrútil a musel mať individuálny

študijný plán. Ona trpela, trpí, nemá šancu sa očistiť a čaká satisfakciu.

9. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 20.05.2013 uviedol, že prvá reportáž, v ktorej vystupoval, bola
urobená tak, že ho telefonicky kontaktoval počas dovolenky redaktor žalovaného 2/, pričom otázkyredaktora a jeho vyjadrenia sa výlučne týkali pozastavenia výkonu funkcie sudcu a nešlo o konkrétny
prípad žalobkyne. Celý rozhovor trval asi 10 až 15 minút. V rozhovore objasňoval svoju skúsenosť
s pozastavením výkonu funkcie sudcu osobám, ktoré boli obvinené z úmyselného trestného činu,

vyjadroval sa ako bývalý minister spravodlivosti SR a objasňoval prax, ktorá bola na ministerstve v
dobe, keď ho viedol. Vtedy bol okamžite pozastavený výkon funkcie sudcu každému sudcovi, voči
ktorému bolo vznesené obvinenie z úmyselného trestného činu. Podľa neho nie je vecou ministra
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania a dôvodnosť a správnosť podanej obžaloby, prehodnocovať
právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Považoval za správne, ak po tom, čo

bol sudca Ústavným súdom SR vydaný na trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie, bola sudcovi
pozastavená jeho činnosť. Ide aj o zachovanie dôveryhodnosti justície. Toto bolo obsahom jeho
rozhovoru poskytnutého redaktorovi žalovaného 2/. Nešlo o konkrétny prípad, ale vo všeobecnosti o
prax, ktorá bola v čase jeho vedenia ministerstva spravodlivosti. V ďalších reportážach, sa vyjadroval
osobne aj k prípadu žalobkyne. Pointou jeho vystúpenia v reportáži odvysielanej dňa 14.08.2009
bolo, že pokiaľ minister spravodlivosti nepozastavuje výkon funkcie sudcom, ktorí boli obvinení z

úmyselného trestného činu, považuje tento stav za taký, že majú navrch skorumpovaní sudcovia. V
ďalších reportážach, v ktorých vystupoval, už presne označoval procesné postavenie žalobkyne. V čase
poskytnutia rozhovoru bol na dovolenke s rodinou a reportáž nevidel v čase jej odvysielania. V dvoch z
troch reportáží označil procesné postavenie žalobkyne, pričom sa v týchto reportážach vyjadroval k jej
osobe. Jeho vyjadrenie v reportáži zo dňa 14.08.2009 sa týkalo výlučne inštitútu pozastavenia výkonu

funkcie sudcom obvineným z úmyselného trestného činu, v tejto prvej reportáži žalobkyňu menom
nespomenul. Iná situácia bola v ďalších reportážach, kde už uviedol meno žalobkyne aj s uvedením jej
procesného postavenia. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby. Cieľom
jeho vyjadrenia bolo poukázať na to, že pokiaľ bude akýkoľvek sudca SR pojednávať napriek tomu, že
je obvinený z úmyselného trestného činu, bude to znižovať dôveryhodnosť justície ako celku. Vyjadroval

sa ako bývalý minister spravodlivosti SR, ktorý každému sudcovi, ktorý bol obvinený z úmyselného
trestného činu, výkon funkcie sudcu pozastavil. Mal za to, že sudca, ktorý je obvinený z úmyselného
trestného činu a bol daný súhlas Ústavného súdu na jeho trestné stíhanie, nemá čo pojednávať, nakoľko
sa tak znižuje dôveryhodnosť justície. Priamo kritizovanou stranou bola M.. A. ako vtedajšia ministerka
spravodlivosti a táto v reportážach priestor na vyjadrenie dostala.

10. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 24.11.2017 uviedol, že reportáž, v ktorej uviedol výrok, ktorý je
predmetom tohto do konania, sa netýkal žalobkyne. Ako bývalý minister spravodlivosti sa vyjadroval k
praxi, ktorá bola na ministerstve spravodlivosti v prípade vznesenia obvinenia za úmyselný trestný čin
korupcie sudcovi a nebol takému sudcovi pozastavený výkon funkcie. Prax sa zaviedla znovu naspäť

a žalobkyni bol pozastavený výkon funkcie sudcu. Nechápe, prečo je na strane žalovaného vo veci on,
keďže reportáž ani nestrihal a ani neupravoval. Rozhovor trval asi 10 alebo 15 minút a týkal sa praxe
ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k trestne stíhaným sudcom. Nahrávku tohto rozhovoru dispozícii
nemá. Vo svojich vyjadreniach, ktoré boli zostrihané na Markíze, žalobkyňu menom ani iným spôsobom
neoznačil, preto vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie.

11. Okresný súd Trenčín rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 16C/34/2010-425 zo dňa 20.05.2013,
ktorým žalobu zamietol. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že témou reportáže bola
prax ministra spravodlivosti pri pozastavovaní výkonu funkcie sudcu a výrok žalovaného 1/ nie je
možné skúmať samostatne, oddelene od celkového obsahu reportáže, pričom predstavuje vyjadrenie

k téme, čo vyplýva z obsahu reportáže ako aj zo samotného vyjadrenia žalovaného 1/ a výpovede
svedka B. B.. Výrok žalovaného 1/ v slovách : „považujem to za absurdné; považujem to za dôkaz
toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“ vyznieva expresívne, nie je jasným a
zrozumiteľným podaním informácie o postupe pri pozastavovaní funkcie sudcu počas doby, keď bol
žalovaný 1/ ministrom spravodlivosti, ale je kritikou postupu vtedajšej ministerky a spája v sebe aj prvky

skutkového tvrdenia. Výraz „skorumpovaní sudcovia“ bol použitý bez uvedenia mena žalobkyne, ale s
uzrozumením žalovaného 1/, že bude použitý v reportáži, ktorá sa týka konkrétnej sudkyne obvinenej
z trestného činu korupcie. Takéto vyjadrenie výroku žalovaného 1/ navodzuje, že v justícii existuje
skupina skorumpovaných sudcov. To, že žalobkyni v tej dobe obvinenej z trestného činu korupcie, nebol
pozastavenývýkonfunkciesudcu,mábyťdôkazomtoho,žetítosudcoviamajúnavrch.Ztaktopodaného

výroku súd dôvodil, že žalobkyňa by mala patriť medzi týchto skorumpovaných sudcov. Súd tak dospel
k záveru, že napadnutým výrokom žalovaného 1/ odvysielaným v hlavnom televíznom spravodajstve
žalovaného 2/ došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka,
konkrétne do jej práva na občiansku česť. Svojou povahou sa jedná o výrok hybridný, ktorý v sebe spájaprvky kritiky, hodnotového úsudku ako aj skutkového tvrdenia. S ohľadom na spôsob podania výroku,
jazykový spôsob vyjadrenia a jeho formuláciu vyznel vo vzťahu k žalobkyni difamujúco, navodzoval, že
žalobkyňa je skorumpovaná. Vyjadrenie nebolo primerané ani sledovanému cieľu, ktorým bola kritika

postupuministraspravodlivostipripozostavovaníčinnostisudcom.Súdďalejdospelkzáveru,ženapriek
konštatovanému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nie je možné jej žalobe v časti uplatňovaného
primeraného zadosťučinenia vyhovieť, keď súd môže ukladať stranám povinnosti len na základe zákona
a v jeho medziach. Žiadne zákonné ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii ani iného zákona
neumožňuje súdu uložiť žalovanému 2/ povinnosť odvysielať ospravedlnenie žalovaného 1/ v relácii,

ktorá je svojim charakterom spravodajská a v ktorej sa nevysiela inzercia. Výrok súdu, ktorými bola
žalovanému 1/ uložená povinnosť ospravedlniť sa v takejto relácii by bol nevykonateľný. Súd preto
žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému 1/ ospravedlniť sa a o uloženie povinnosti žalovanému
2/ odvysielať toto ospravedlnenie žalovaného 1/ zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného
primeraného zadosťučinenia spočívajúceho v nemajetkovej ujme v peniazoch, nakoľko podľa súdu
nebolo ustálené, či tvrdené následky boli výsledkom odvysielania napadnutého výroku žalovaného 1/

alebo nastali v príčinnej súvislosti s odvysielaným obsahom reportáží žalovaného 2/ z obdobia august
a september 2009. Poukazovanie žalobkyne na svoju nepriaznivú finančnú situáciu považoval súd za
nedôvodné, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by jej bol výkon funkcie sudcu pozastavený v
dôsledku výroku žalovaného 1/, t.j. v priamej príčinnej súvislosti s ním. Samotné pozastavenie výkonu
funkcie sudcu nepredstavuje zásah do osobnostných práv žalobkyne. Súd prihliadol aj na vyjadrenie

žalovaného 1/ v reportáži zo dňa 18.08.2009 v hlavnej spravodajskej relácii žalovaného 2/, v ktorom
žalovaný 1/ spresnil, že vždy bude tvrdiť, že „majú navrch osoby obvinené z trestného činu korupcie
“. Žalovaný 1/ tak poukázal na to, že žalobkyňa je osobou obvinenou z trestného činu korupcie, a nie
je osobou skorumpovanou. Námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa prekážky začatej veci vo vzťahu ku
konaniu vedenému Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 súd vyhodnotil ako nedôvodnú

pre rozdielnosť predmetu konania a okruh subjektov na stranách konania.

12. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 19Co/731/2013-521 zo dňa
17.07.2014 rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/34/2010-425 zo dňa 20.05.2013 potvrdil.
So záverom súdu prvého stupňa o tom, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, sa

žalobkyňa v podanom odvolaní stotožnila, preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého
stupňa nepreskúmaval. Odvolací súd považoval za významné, ako žalobkyňa formulovala petit svojej
žaloby. Pokiaľ sa svojím spôsobom domáhala poskytnutia vysielacieho času vyhradeného televíznemu
spravodajstvu žalovaným 2/ žalovanému 1/, súhlasil odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa, že
v danom prípade zákon neumožňuje súdu uložiť žalovanému 2/ povinnosť odvysielať ospravedlnenie

žalovaného 1/ vo vysielacom čase, ktorý je vyhradený televíznemu spravodajstvu, v ktorom nie je
daný priestor na platenú inzerciu. Ohľadom uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa správne dôvodil, že nie je možné bez pochybností ustáliť, či
tvrdené následky žalobkyňou boli výlučne výsledkom odvysielania napadnutého výroku žalovaného 1/
v reportáži zo dňa 14.08.2009, resp. následkom iných odvysielaných reportáží žalovaným 2/ týkajúcich

sa žalobkyne. Žalobkyňa si z výpovedí svedkov robila vlastné skutkové závery o tom, že práve výrok
žalovaného 1/ vyvolal v jej živote tak závažné a nepriaznivé následky, s ktorými závermi sa odvolací
súd nestotožnil. V konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bol práve zásah do
osobnostných práv žalovaným 1/, ktorý spôsobil žalobkyni tak závažnú ujmu na jej osobnom, rodinnom a
profesijnom živote. Podľa odvolacieho súdu tak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,

že v jej prípade došlo práve v súvislosti s vyjadrením žalovaného 1/ v predmetnej reportáži k tak
kvalifikovanej ujme, negatívnemu ovplyvneniu jej života vo všetkých jeho oblastiach, že by jej prináležala
v tejto súvislosti nemajetková ujma.

13. Žalobkyňa podala Ústavnému súdu SR sťažnosť, v ktorej namietala porušenie svojho základného

práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod
sp.zn. 16C/34/2010 a v ňom s vydaným rozhodnutím zo dňa 20.05.2013, ako aj postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 19Co 731/2013 a v ňom vydaným rozhodnutím zo dňa
17.07.2014.14. Ústavný súd SR nálezom č.k. I. ÚS 689/2014-35 zo dňa 09.11.2016, právoplatným dňa 19.12.2016,
rozhodol, že základné právo žalobkyne garantované čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/731/2013 zo dňa 17.07.2014 bolo porušené. Ústavný súd rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/731/2013 zo dňa 17.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žalobkyni priznal finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktoré jej je Krajský súd v Trenčíne
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Žalobkyni priznal náhradu trov
konania v sume 340,80 €, ktorú je Krajský súd v Trenčíne povinný uhradiť na účet zástupcu žalobkyne

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. Ústavný
súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že informácie o osobe verejne činnej nemôžu byť podané
takým spôsobom, že dôjde k zásahu do osobnostných práv tejto osoby bezdôvodným zdôrazňovaním
faktu, že sťažovateľka bola právom obvinená pre korupciu, je preto absurdné, aby táto skorumpovaná
osoba nemala pozastavený výkon funkcie sudcu. Z takto podávanej správy sa zjavne vytráca jej
informatívna podstata a stáva sa z nej prostriedok dehonestácie sudkyne vedúci až k vyvolaniu pocitu

jej zodpovednosti za tento trestný čin. Legitimitu zverejnenia uvedenej informácie nemožno vyvodiť z
ústavnej ochrany slobody prejavu, pokiaľ bola dominantne motivovaná túžbou vyvolať senzáciu, a tak
poškodiť difamujúcu osobu bez štipky rešpektu k zásade prezumpcie neviny. Preto osoby zodpovedné
za takto podanú informáciu musia byť pripravené niesť za také konanie dôsledky, aj keď na nich
majú založenú svoju marketingovú (politickú) stratégiu či samotný účel svojej existencie, pretože je

celkom neprípustné aby sa tieto subjekty (politik a bulvár či len médium) permanentne zasahujúce do
osobnostných práv jednotlivca dovolávali verejného záujmu na podávaní informácií, lebo zlému úmyslu
vychádzajúcemu z konečného výsledku trestného konania nemožno v žiadnom prípade poskytnúť
ochranu. Prezumpcia neviny nebráni informovať o trestnom konaní alebo o okolnostiach, ktoré môžu
opodstatňovať záver, že sa niekto dopustil trestnej činnosti; vyplývajú z nej však určité medze, ak ide

o spôsob, akým má k takému prejavu dôjsť. Sloboda prejavu nemá viesť k tomu, aby bol ktokoľvek
v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným bez možnosti sa efektívne brániť proti obvineniam
voči sebe. Informácia verejnosti o trestnom konaní, ako i naň nadväzujúce verejná diskusia, nesmú
byť vedené v tom zmysle, že otázka viny je vopred rozhodnutá podľa priania politika či redaktora. K
podmienkam konania nepochybne patrí aj návrh na začatie konania. Súd je povinný skúmať určitosť

petitu a platí všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska obsahového petit plne vyčerpať. Súd nie je
doslovne, t.j. do najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. petitom. Účelom civilného procesu je totiž
riešiť spory a prinášať spravodlivosť. V tomto ohľade súd nie je, pokiaľ ide o nepodstatné veci petitu, ani
v sporovom konaní obmedzovaný vo svojej mandukčnej povinnosti. Požiadavka zákonodarcu vyjadrená
v § 79 ods. 1 O.s.p., že zo žaloby musí byť známe, čoho sa žalobca domáha, nedávala základ pre

prísne formalistické poňatie petitu žaloby, tak ako ho v priebehu konania zaujímali všeobecné súdy vo
vzťahu k morálnemu zadosťučineniu voči žalovaným, ktorým bolo možné uložiť povinnosť v zmysle § 13
Občianskeho zákonníka, teda odvysielať ospravedlnenie aj v hlavnom televíznom spravodajstve. Tento
postup je v súlade s čl. 13 ods. 1 ústavy, ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a
retransmisii. Právne normy totiž treba vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a

spravodlivom vyriešenie problému v tom zmysle, aby obstálo pred meradlom tzv. zdravého rozumu a
v spoločnosti panujúcich predstáv o spravodlivosti. Krajským súdom vykonaná interpretácia a aplikácia
citovaných právnych noriem spôsobila porušenie základného práva garantovaného čl. 19 ústavy. Z §
13 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi
konania, takže súdy podľa § 153 ods. 2 O.s.p. ani neboli viazané žalobným návrhom sťažovateľky.

Preto mohli a mali sami presne stanoviť, ktorý prostriedok ochrany osobnostnej sféry sťažovateľky ako
formulovaný v zmysle § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka priznajú najmä za predpokladu, keď
zhodne uznali, že zo strany žalovaných došlo inkriminovaným výrokom k zásahu do osobnostných
práv sťažovateľky. Podľa Ústavného súdu zo strany krajského súdu ale i okresného súdu došlo k
porušeniu základného práva sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6

ods. 1 dohovoru tým, že v rozpore so zmyslom zákonnej úpravy obsahu podania v civilnom konaní,
pre ktoré boli objektívne zistené aj hmotnoprávne dôvody ochrany osobnostných práv sťažovateľky,
garantované aj čl. 19 ústavy, tomuto právu neposkytol zodpovedajúcu ochranu či už vo forme morálneho
zadosťučinenia alebo aj formou relutárnej náhrady. Ústavný súd považoval za neprípustné uvalenie
excesívneho dôkazného bremena na sťažovateľku, pokiaľ Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno tým, že v konaní nepreukázala, že iba predmetnou reportážou došlo u
nej k takej kvalifikovanej ujme, za ktorú by jej prináležala nemajetková ujma v peniazoch. Ústavný
súd tiež nesúhlasil s argumentáciou Krajského súdu, že sťažovateľka nepreukázala naplnenie všetkýchkritérií pre priznanie relutárnej náhrady, pretože nemajetková ujma vznikla už samotným zásahom do
jej osobnostných práv.

15. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/202/2017-622 zo dňa 07.06.2017, právoplatným dňa
04.09.2017 rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/34/2010-425 zo dňa 20.05.2013 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že
pokiaľ bolo súdom prvej inštancie konštatované, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ale
nebolo možné vyhovieť žalobe v tej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti odvysielať

ospravedlnenie,odvolacianámietkažalobkyne,ktorouvpodanomodvolanívytýkalasúduprvejinštancie
nesprávne právne posúdenie veci, je s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR dôvodná. Z dôvodu
zachovania dvojinštančnosti konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať správnu interpretáciu a aplikáciu
citovaných právnych noriem v zmysle názoru dovolacieho súdu vysloveného v náleze Ústavného súdu
SR, ktorým právnym názorom sú odvolací súd ako aj súd prvej inštancie viazaný podľa § 455 CSP. Z

§ 13 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi
konania,takžesúdprvejinštanciepodľa§153ods.2O.s.p.nebolviazanýžalobnýmnávrhomžalobkyne.
Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie procesne stanoviť, ktorý prostriedok ochrany osobnostnej
sféry žalobkyne ako formulovaný jej zmysle § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bude priznaný
najmä za predpokladu, keď uznal, že zo strany žalovaných došlo inkriminovaným výrokom k zásahu do

osobnostných práv žalobkyne. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne posúdiť žalobou
uplatnený nárok a pre objektívne zistené hmotnoprávne dôvody ochrany osobnostných práv žalobkyne
poskytnúť žalobkyni zodpovedajúcu ochranu či už vo forme morálneho zadosťučinenia, ale aj formou
relutárnej náhrady s tým, že zohľadní závažnosť a intenzitu zásahu do základného práva žalobkyne na
súkromie, ľudskú dôstojnosť, profesijný život a podobne. Súd prvej inštancie opätovne predvolá sporové

strany, uskutoční ich podrobný výsluch, vykoná dôkazy potrebné na rozhodnutie v danej veci. Následne
každý z vykonaných dôkazov vyhodnotí samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, uvedie svoje
podstatné skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli, svoje právne posúdenie a vec opätovne
rozhodne.

16. Súd po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, opätovné posúdenie žalobou uplatneného
nároku a nové rozhodnutie vykonal dokazovanie opätovným výsluchom žalobkyne a žalovaného 1/, v
konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov M. Z., M.. M. N., M.. Ľ. N.L.,
O.. O. X., Y.., S. Š., B. B., prehratím reportáží na CD nosiči zo dňa 13.08.2009, 14.08.2009, 18.08.2009,
19.08.2009, 16.09.2009, oboznámením sa s podanou žalobou zo dňa 17.08.2009, doplnením návrhu

na predbežné opatrenie zo dňa 24.08.2009, 14.09.2009, 24.09.2009, článkov zo dňa 12.09.2009,
15.10.2009, 18.08.2009, podaním žalobkyne zo dňa 20.05.2010, uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 12C/244/2009-58 zo dňa 18.01.2010, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/86/2010-154
zo dňa 29.03.2010, podaním žalovaného 1/ s odôvodnením zo dňa 13.10.2009, prepisom vystúpenia
ministerky spravodlivosti zo dňa 15.10.2009, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 29.11.2010, 12.12.2011,

vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 25.01.2011, žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza sp.zn.
12C/244/2009, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 18.02.2010, vyjadrením žalobkyne zo dňa 03.03.2010,
04.11.2010, 15.02.2011, 14.12.2011, zápisnicou o pojednávaní Okresného súdu Prievidza vo veci
sp.zn. 12C/244/2009 zo dňa 11.11.2010, 07.04.2011, 15.12.2011, uznesením Ústavného súdu PL. ÚS
103/07-45zodňa27.06.2007,obžalobouÚradušpeciálnejprokuratúrySRč.k.VIIGv346/04-130zodňa

10.08.2009, správou o schôdzi NR SR zo dňa 15.10.2009, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 05.03.2013,
odvolaním žalobkyne zo dňa 08.07.2013, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 30.08.2013, vyjadrením
žalovaného1/zodňa28.08.2013,návrhomžalobkynenaprerušeniekonaniazodňa20.01.2015,výzvou
na vyjadrenie zo dňa 13.01.2015, nálezom Ústavného súdu I. ÚS 689/2014-35 zo dňa 09.11.2016,
oznámením žalovaného 1/ zo dňa 17.05.2017, formulárom zo dňa 24.04.2017 s doručenkou zo dňa

30.05.2017, podaním žalovaného 1/ zo dňa 27.01.2017, odpoveďou predsedníčky Ústavného súdu zo
dňa23.02.2017,uznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.15Co/2/2017-913zodňa14.03.2017,
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 12C/244/2009 zo dňa 15.12.2011, rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/244/2012 zo dňa 13.11.2014, rozsudkom Najvyššieho súdu SR s.zn. 3To
10/2012 zo dňa 27.03.2013, uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tdo V 1/2014 zo dňa 16.02.2016

a zistil tento skutkový stav:

17. Reportáž zo dňa 13.08.2009 pod názvom „Sudkyňu chcú postaviť pred súd“ sa týkala skutočnosti, že
Úrad špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na S. B.. z pokračovacieho trestného činu prijímania úplatkua inej nenáležitej výhody a O. Z.. z účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody ako aj z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V reportáži redaktor uviedol, že s
O. Z. sa mu dnes spojiť nepodarilo a v minulosti akúkoľvek korupciu poprela.

18. V reportáži zo dňa 14.08.2009 pod názvom „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“ bolo uvedené:
Moderátorka: „Hoci jej hrozí osem rokov za mrežami, ako sudkyňa naďalej pojednáva. Reč je o O. Z.
R. N. N.. Ministerstvu spravodlivosti dva roky neprekážalo jej trestné stíhanie a ani po podaní obžaloby
nemá pozastavený výkon funkcie.“

Redaktor: „O. Z. má aj na najbližší pondelok naplánované štyri pojednávania. Máloktorý obžalovaný
sudca má rovnaké šťastie. Ministri spravodlivosti zvyknú sudcom pozastaviť výkon funkcie už keď ich
polícia obviní a nečakajú ani na obžalobu. Ona je výnimkou. Je to podľa vás v poriadku?“
S. A.: „Vôbec o tejto skutočnosti nie som informovaná. Ja som sa včera vrátila z dovolenky, naozaj
neviem o tejto záležitosti nič.“
Redaktor: „Minister môže sudcovi pozastaviť výkon funkcie hneď, ako ho polícia obviní. Sudca vtedy

dostáva 30 % platu a nepracuje. O. Z. obvinili už pred dvomi rokmi, ani Štefan Harabin ju nepotrestal.“
Žalovaný 1/: „Považujem to za absurdné. Považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú
skorumpovaní sudcovia navrch.“
S. A.: „Akonáhle prídem do úradu teraz, tak si to prešetrím tieto veci a určite urobím príslušného
opatrenia.“

Redaktor:„O.Z.údajnedostalaúplatokvoformezatepleniasvojhodomu.Sdruhommalažiadaťpeniaze
od stavebného podnikateľa. Ako protislužbu mu podľa obžaloby vybavili zákazky na zateplenie bytov,
ktorých správcom bol jej druh. Obžalovaná je z dvoch trestných činov.“
Hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu: „Z účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody ako aj z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.“

Redaktor: „Sudkyňu sme v práci nezastihli. Keď v roku 2007 Ústavný súd rozhodoval o jej vydaní na
trestné stíhanie, akúkoľvek vinu poprela.“
Moderátorka prečítala vyjadrenie žalobkyne : „Táto kauza, ktorá tu je, je vykonštruovanou kauzou.“
Hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu: „Tam je trestná sadzba v rozmedzí od dvoch do ôsmich
rokov.“

Redaktor: „ Obžalobu už má na stole sudca Špecializovaného trestného súdu. Po naštudovaní materiálu
by mal rozhodnúť o tom, či vytýči pojednávanie alebo vráti prípad na došetrenie. B. B., televízia Markíza.“

19. V reportáži zo dňa 18.08.2009 pod názvom „Sudkyňa žiada zastaviť stíhanie“ moderátor uviedol, že
žalobkyňa prostredníctvom tlačovej agentúry oznámila, že zažaluje televíziu Markíza a poslanca W. U.

a zároveň požiadala špecializovaný trestný súd, aby zastavil jej trestné stíhanie. V reportáži sa vyjadril
aj žalovaný 1/ nasledovne: „Budem stále poukazovať na to, že za éry pána T. a C. majú navrch sudcovia
trestne stíhaní za korupciu nad čestnými a odvážnymi sudcami.“ V reportáži je uvedené vyjadrenie
žalobkyne o tom, že táto kauza, ktorá tu je, je vykonštruovanou kauzou.

20. Reportáž zo dňa 19.08.2009 pod názvom „Ministerka zatiaľ podržala sudkyňu“ sa týkala toho, že
ministerka spravodlivosti nateraz odmietla žalobkyni pozastaviť výkon funkcie sudcu, pričom sudcom
obvineným z korupcie L. Š., S. S. V. Š. O. bol pozastavený výkon funkcie sudcu hneď po ich obvinení.
V reportáži sa vyjadroval aj žalovaný 1/: „Čo si o tom majú myslieť obyčajní slušní ľudia, ktorí prídu
na pojednávanie, kde v talári sedí sudkyňa, ktorá je obžalovaná z korupcie.“ V reportáži je uvedené

vyjadrenie žalobkyne o tom, že táto kauza, ktorá tu je, je vykonštruovanou kauzou.

21. Reportáž zo dňa 16.09.2009 pod názvom „Pomsta za kritiku?“ sa týkala sudcov, ktorí kritizovali Š.
C.. V reportáži je uvedené vyjadrenie žalovaného 1/: „Ja podám trestné oznámenie vo veci podozrenia
z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdov.“ V reportáži ďalej uvedené, že úplne inak sa odvíja

kauza žalobkyne s tým, že hoci ju chce špeciálna prokuratúra pre údajnú korupciu postaviť pred súd, aj
naďalejbudepojednávať,pretožejejministerkaspravodlivostinaterazodmietlapozastaviťvýkonfunkcie
sudcu.

22. Ústavný súd uznesením PL. ÚS 103/07-45 zo dňa 27.06.2007 dal súhlas na trestné stíhanie

žalobkyne pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1
písm. c) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 252 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) na skutkovom základeuvedenom v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 19.07.2006 sp.zn. VII/1 Gv
110/05. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry SR podal špecializovanému
trestnému súdu dňa 10.08.2009 pod č.k. VII Gv 346/04-130 obžalobu na S. B. a žalobkyňu zo spáchania

pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 166 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona (účinného do 01.01.2006) voči obvinenému S. B. a zo spáchania účastníctva na
dokonanom trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c), §
160 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 01.01.2006), z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006) voči obvinenej

žalobkyni. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 06.09.2012 sp.zn. PK-1T
21/2009, podľa § 226 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov boli obžalovaní S.
B. a žalobkyňa oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli
obžalovaní stíhaní. Na odvolanie prokurátora rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp.zn. 3 To 10/2012 zo dňa 27.03.2013 tak, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a na základe
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaných S. B. a

žalobkyňu oslobodil spod obžaloby pre skutky tam uvedené, ktoré boli právne kvalifikované ako trestný
čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona voči S.
B., resp. ako účastníctvo na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods.
1 písm. c), § 160 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §
252 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona voči žalobkyni. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1Tdo

V 1/2014 zo dňa 16.02.2016 dovolanie ministra spravodlivosti SR podaného na podnet Generálneho
prokurátora SR proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 To 10/2012 zo dňa 27.03.2013 odmietol
podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

23. V konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 sa žalobkyňa voči

žalovanému 2/ domáhala ochrany osobnosti s tým, že žiadala, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť
do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaistiť, aby v hlavnom televíznom spravodajstve žalovaný 2/,
t.j. v televíznych novinách o 19:00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: “Dňa
13.08.2009, 14.08.2009, 18.08.2009, 19.08.2009, 16.09.2009, 22.09.2009 a 23.09.2009 v hlavných
televíznych novinách TV Markíza, televízia Markíza v rozpore s právom na ochranu osobnosti, zásadou

prezumpcie neviny a ust. § 34 zákona o sudcoch a prísediacich, neoprávnene uverejnila meno,
priezvisko, fotografie tváre a obydlia sudkyne G. Z. R. N. N. M.. O. Z.D., čím došlo k zásahu do
jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Za uvedené uverejnenie mena, priezviska, fotografií tváre a
bydliska sa televízia Markíza ospravedlňuje.“ Zároveň žiadala priznať nemajetkovú ujmu vo výške
100.000,- €. Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala ochrany osobnosti z dôvodu neoprávneného

a predčasného zverejnenia jej plného mena a priezviska, uverejnenie fotografie jej tváre a jej obydlia.
Okresný súd Prievidza rozsudkom sp.zn. 12C/244/2009 žalovanému 2/ uložil povinnosť do desiatich
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaistiť, aby v hlavnom televíznom spravodajstve žalovaného 2/,
t.j. v televíznych novinách o 19:00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „Dňa
13.08.2009, 14.08.2009, 18.08.2009, 19.08.2009, 16.09.2009, 22.09.2009 a 23.09.2009 v hlavných

televíznych novinách televízie Markíza, televízia Markíza v rozpore s právom na ochranu osobnosti,
zásadou prezumpcie neviny a ust. § 34 zákona o sudcoch a prísediacich, neoprávnene uverejnila
meno, priezvisko, fotografie tváre a obydlia sudkyne G. Z. R. N. N. M.. O. Z., čím došlo k zásahu
do jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Za uvedené uverejnenie mena, priezviska, fotografií tváre
a bydliska sa televízia Markíza ospravedlňuje.“ Žalovanému 2/ súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 30.000,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
s tým, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom sp.zn. 19Co/244/2012 zo dňa 13.11.2014 na odvolanie žalobkyne a žalovaného 2/
rozsudok Okresného súdu potvrdil.

24. V konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 bol dňa 15.12.2011
vypočutýakosvedokžalovaný1/,ktorývosvojejvýpovediuviedol,ženiekedyvauguste2009hooslovila
TV Markíza ako bývalého ministra spravodlivosti SR vo veci trestného stíhania žalobkyne. Problém bol v
tom, že žalobkyňa nemala pozastavený výkon funkcie sudcu hoci bola v tom čase už pomerne dlhú dobu
obvinená z korupčného trestného činu, preto považoval za škandalózne to, že jej nebol pozastavený

výkon funkcie sudcu od vznesenia obvinenia. Na otázky redaktora odpovedal, tento si potom vybral z
jeho slov to, čo považoval za vhodné. Čo sa týka žalobkyne, v reportážach sa vyjadroval vo všeobecnej
rovine. V podstate považoval za škandál to, aby sudca obvinený z korupcie dlhšiu dobu funkciu sudcu
vykonával. Uviedol, že v reportáži nebola podstatnou osoba žalobkyne, ani jej príbeh, ale skutočnosť, žesudca je pár rokov obvinený z korupcie. Jeho vyjadrenie by bolo rovnaké v prípade ktoréhokoľvek iného
sudcu. Uviedol, že jeho vyjadrenie v reportáži bolo všeobecné, konkrétne vyjadrenie bolo na základe
skutkových faktov, bolo jeho hodnotiacim úsudkom. Pred prípravou reportáži ho oslovil redaktor s tým, že

prvý kontakt bol telefonický počas jeho dovolenky. Hlavná myšlienka rozhovoru bola situácii, že sudkyňa
G. Z. S. N. N., ktorá je dva roky stíhaná pre korupciu, nemá pozastavený výkon funkcie sudcu. Uvedený
príbeh dovtedy nesledoval, avšak uvedená informácia ho zarazila. Rozhovor s redaktorom bol dlhší a
ten si z neho vybral nejakú časť. V jednej reportáži bol aj jeho hodnotiaci úsudok, ale vystihol základnú
myšlienku.

25. V konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 bol dňa 07.04.2011
vypočutý ako svedok O.. U. W., ktorý bol v roku 2009 šéfredaktor spravodajstva TV Markíza. Ako
šéfredaktor konzultoval s redaktorom B.N. B. jednotlivé témy v reportáži. Uviedol, že o podozrení
žalobkyne z korupcie boli zverejnené informácie už v roku 2006, následne v roku 2007. Stanovisko
žalobkyňa k veci sa pokúšali zabezpečiť telefonicky, následne ho odcitovali z tlačovej agentúry. Postup

tvorby v relácii konzultovali, nespomínal si, či konkrétne reportáže videl, je však zvykom, že reportáže
si pozrie. Úmyslom reportáže bolo informovať verejnosť o skutočnosti verejného záujmu. Relácia je
absolútne nezávislá, majú vlastný etický kódex, kde je uvedené, ako majú redaktori postupovať, čo majú
robiť, ako zachovávať objektivitu. Nemali žiaden úmysel kohokoľvek z politikov podporiť. Redaktori majú
zakázané politicky sa angažovať, snažia sa o všetkom informovať. Nevedel uviesť, či pred odvysielaním

reportáže videl, či bol s nimi oboznámený.

26. V konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 bol dňa 07.04.2011
vypočutý ako svedok B. B., ktorý uviedol, že v roku 2009 pracoval u žalovaného 2/ ako redaktor
domáceho spravodajstva. Niektoré z reportáží, ktoré videl na súde, sú jeho dielom, niektoré nerobil

on (reportáž o disciplinárne stíhaných kritikoch Š. C. a reportáž o rozhodnutí ministerky spravodlivosti
o pozastavení výkonu funkcie žalobkyne). Prvotným impulzom k uvedeným reportážam bola stránka
Ústavného súdu vo veci žiadosti generálnej prokuratúry o vydaní sudkyne na trestné stíhanie. O prípad
sa začal zaujímať. V takmer všetkých reportážach bolo citované stanovisko žalobkyne. Žalobkyňu sa
snažil kontaktovať telefonicky. V predmetnej reportáži boli názory všetkých zainteresovaných strán,

reportáže boli vyvážené. Vo viacerých reportážach bola prioritnou protistranou ministerka spravodlivosti
SR, pátral po tom, prečo v minulosti opakovane boli pozastavené výkony funkcii konkrétnych sudcov a v
tomto konkrétnom prípade nie. Nevedel uviesť, či oslovil so žiadosťou o vyjadrenie M.. C.. Predmetnými
reportážami chcel informovať verejnosť o skutočnosti, že na Slovensku pôsobí sudkyňa, ktorá je
obvinená z korupcie, hoci v minulosti bola prax taká, že v obdobných prípadoch za týchto okolností

sudcovia pojednávať nemohli, ale žalobkyňa pôsobila naďalej. Žalovanému 1/ dali priestor z dôvodu,
že v tom čase išlo o bývalého ministra spravodlivosti SR, ktorý mal takisto skúsenosti s prípadom, že
rozhodol o pozastavení výkonu funkcie sudcu obvineného z korupcie. Poprel, že by mu funkcia hovorcu
Ministerstva vnútra SR bola ponúknutá z dôvodu reportáži, ktoré by boli účelovo robené proti politickým
oponentom žalovaného 1/.

27. Z výpovede svedka M. Z., syna žalobkyne, vyplýva, že vyjadrenia žalovaného 1/ na adresu
žalobkyne považuje za neadekvátne, urážlivé a spôsobili jej a ľuďom v jej okolí ujmu. On tým, čo sa
stalo, trpí dodnes, najmä po psychickej stránke. Okolie ho v dôsledku reportáži začalo vnímať ako
syna korupčníčky Z. a tomu je tak aj dodnes. Ľudia si od neho držia odstup. Nechápe, ako si mohol

žalovaný 1/ dovoliť takto likvidovať súkromie iných osôb, prejavovať takéto hodnotiace úsudky, ktoré
majú také fatálne následky. Osobne videl všetky reportáže televízie Markíza, ktoré sa týkali žalobkyne.
Je študentom A. T.X. S. N.N.v poslednom ročníku. Niektoré z reportáží videl priamo, keď ich žalovaný 2/
vysielal a niektoré si pozrel na internete z podnetu iných osôb. Všetky reportáže osobne videl, reportáže
a výrok žalovaného 1/ ho hlboko zasiahli, dotkli sa jeho osobného života, spolužiaci od neho začali

bočiť a časť z nich sa vyjadrovala veľmi neúctivo, posmešne a arogantne o jeho mame. Toto veľmi
zle znášal. Uvedené udalosti sa odrazili aj vo vzťahu s jeho bývalou priateľkou. Výrok žalovaného 1/
a jeho medializácia žalovaným 2/ zasiahli do jeho života a predstavujú aj zásah do budúcnosti. Zásah
do súkromia považuje za neodstrániteľný, nič už nemôže danú situáciu zreparovať, ťažko sa opisuje a
chápe, aké to je, aké následky môže mať nejaký výrok alebo reportáž, ako sa to všetko môže závažne

prejaviť v osobnom živote osoby, ktorej sa to týka a aj osôb, ktoré žijú v jej blízkosti. Po odvysielaní
reportáži sa im začali priatelia vyhýbať. S kamarátkou spoločne dospeli k záveru, že ľudia by to možno
brali inak, keby nebolo medializácie. Ľudia so žalobkyňou nechceli nič mať, mali pocit, že by sa stali
"súčasťou jej trestnej veci" a oni by mohli pocítiť nejaké trestno-právne následky. Keby to prebiehalo vtichosti, každý by si pomyslel svoje, ale určite by nebola situácia taká vyhrotená, ako sa tomu stalo po
medializácii. Žalovaný 1/ je verejne známou osobou, bývalým ministrom spravodlivosti a jeho vyjadrenia
v médiách vzbudzujú určitú vážnosť, oslovujú určitú skupinu ľudí. On spôsobil to, že sa správanie ich

známych zmenilo. V súčasnosti má asi 10 ľudí, s ktorými ako-tak vychádza, predtým žil spoločenským
životom, reprezentoval školu, bol veľmi aktívny a výborný študent a mával aj 100 priateľov. V súčasnosti
ho spolužiaci zo strednej školy nepozývajú na stretnutia, priateľov, ktorí sa o neho úprimne zaujímajú, má
minimum. Pripustil, že boli obdobia, kedy o svojej mame zapochyboval. Ak ho tieto myšlienky prepadli,
riešil to alkoholom a tým, že odišiel z domu. Medializácia sa ho dotkla v tom smere, že sa mu ľudia začali

vyhýbať. Vzťah s matkou hodnotil tak, že v súčasnosti je síce dobrý, ale je poznamenaný tým, čo sa
stalo. V minulosti to matke často vyčítal a hádaval sa s ňou o tom, dával jej za vinu, že v dôsledku výkonu
tohto povolania teraz bude mať určitý druh problémov v ďalšom živote a problémy s uplatnením. V marci
2012 za volantom auta dostal epileptický záchvat, odvtedy sa lieči na objavenú epilepsiu. Podstúpil aj
psychologickévyšetrenie,naktorombolozistené,žestáleniejevyrovnanýstým,čosastalo.Vdôsledku
následkov medializácie jeho mamy predtým uvažoval o samovražde. V minulosti chceli jeho mamu

fyzicky zlikvidovať, ale vtedy stáli všetci pri nich a podporovali ich, teraz je tomu naopak. Situácia je taká,
že aj vlastný brat o mame pochybuje, vyvoláva to konflikty aj v rámci rodiny a je to veľmi nepríjemné.

28. Z výpovede svedka M.. M. N., životného partnera žalobkyne, vyplýva, že v roku 2009 sa v
spravodajstvežalovaného2/začalivysielaťreportážeohľadnežalobkyne.Považovalzaneuveriteľné,že

žalobkyňa sa o podaní obžaloby na jej osobu dozvedela zo spravodajskej relácie žalovaného 2/. Podľa
neho je žalovaný 2/ napojený na špeciálny súd, resp. na prokuratúru. Po správach u žalovaného 2/ hneď
na druhý deň vystúpil v reportáži aj žalovaný 1/, ktorý sa vyjadroval k žalobkyni a k veciam, ktoré mohol
poznať iba z trestného spisu. Okrem toho sa žalovaný 1/ o žalobkyni vyjadril v tom zmysle, že "korupční
sudcovia majú navrch". Žalobkyňa bola v tom čase veľmi známou osobou v justičnej oblasti, bola známa

všeobecne medzi občanmi N. N., jej brat je gynekológom a jej mama v minulosti učila na Právnickej
fakulte. Títo ľudia reagovali na vzniknutú situáciu rôzne, niektorí sa pravdepodobne tešili, niektorí sa
jej začali vyhýbať. Bol svedkom toho, ako sa jej ľudia na ulici vyhýbali, jej spoločenský život prakticky
skončil. Nikto ju nikam nepozval. Žalobkyni bol zničený profesijný postup. Väčšina z jej známych sa v
roku 2009 od nej odvrátila a dištancovala. Myslel si, že všetko bola pomsta za to, že žalobkyňa vždy bola

sudkyňou, ktorá nepodliehala žiadnym tlakom zvonka, rozhodovala podľa svojho svedomia, to niektorým
ľuďom nevyhovovalo a za to sa jej pomstili vykonštruovanou kauzou, ktorá mala zásadný dopad na
jej osobný a profesijný život. Poukázal na to, že žalovaný 1/ bol a je napojený na Špecializovaný súd,
má právnické vzdelanie, musí mu byť známy princíp prezumpcia neviny, ktorý však svojim správaním a
výrokmi absolútne negoval a poprel. Redaktor, ktorý predmetné reportáže spracoval, sa stal hovorcom

žalovaného 1/.

29. Z výpovede svedka M.. Ľ. N. vyplýva, že žalobkyňu pozná asi od 90-tych rokov z pracovnej oblasti.
Žalobkyňu si vždy vysoko vážil pre jej odbornú erudovanosť. Mali priateľský vzťah, stretávali sa v
kaviarni. K ochladeniu ich vzťahov došlo po odvysielaní reportáži žalovaného 2/ v roku 2009. Bolo

to obdobie plné atakov na justíciu a jednotlivých sudcov. Všetci boli terčom diskreditačnej kampane.
Každý si dával pozor na to, s kým sa stýka, nechcel, aby ho bolo vidieť s niektorými ľuďmi. Keďže bola
žalobkyňa v tom čase trestne stíhaná pre korupčný trestný čin, tak sa s ňou nechcel ukazovať toľko, ako
v minulosti, nevyhľadával ju, nekontaktoval ju, ich vzťahy ochladli. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa
bola neprávoplatne spod obžaloby oslobodená, ich vzťahy sa výrazne nezlepšili, nie sú tej kvality a

intenzity, ako boli v minulosti. Uviedol, že si veľmi dobre pamätá na nešťastné reportáže odvysielané
Televíziou Markíza. Konkrétne reportáž dňa 13.08.2009, kedy mal meniny, videl spolu s manželkou a
boli prekvapení ostrosťou reportáže a tým, že v nej bolo uvedené celé meno žalobkyne, jej podobizeň,
fotografia jej domu, čudovali sa, že ako je možné, že takto odhalili jej totožnosť a zverejnili jej údaje
o jej obydlí. V reportáži bol odvysielaný výrok žalovaného 1/, kde žalobkyňu nazval skorumpovanou.

Nepamätal si presné znenie výroku, ale bolo to niečo v tom duchu. Výrok žalovaného 1/ mal podľa neho
vplyv na všetkých, čo predmetnú reportáž videli. Žalobkyňa bola označená za skorumpovanú, takže to
muselo zanechať určitý vplyv na všetkých. Do odvysielanej reportáže žalovaného 2/ nemal vedomosť o
tom, že žalobkyňa je trestne stíhaná. Nedá sa povedať, že by uveril tomu, že takýto trestný čin spáchala,
ale dá sa povedať, že o nej pochyboval. Malo to vplyv aj na jeho vzťah k M.. N., ktorý bol jej partnerom a

s ktorým je v jednom senáte. Po odvysielaní reportáží sa s ním o žalobkyni nerozprával. Pamätal si, že
výrok žalovaného 1/ bol prednesený v kontexte so žalobkyňou, jej menom a používali sa tam výrazy ako
skorumpovaná justícia a skorumpovaný sudca. Na konkrétne znenie výroku si nepamätal. Zanechal v
ňom dojem, že sa týkal korumpovanej justície a sudcov. Reportáž odvysielaná 13.08.2009 bola rýchla,bolo v nej veľa informácií a bola aj pomerne dlhá. To, čo si s odstupom času pamätal bolo, že tam bol
výrok žalovaného 1/ ohľadne skorumpovanosti a tento výrok na neho zanechal určitý vplyv, ktorý sa
prejavil aj vo vzťahu so žalobkyňou. To, že bola reportáž odvysielaná v televízii, jeho vzťah k žalobkyni

poznačilo. Bez výroku žalovaného 1/ by to bral ako reportáž o tom, že žalobkyňa je trestne stíhaná.
Podľa neho bolo podstatné, že tam padlo slovo, že je korupčníčka, teda výrok žalovaného 1/.

30. Z výpovede svedka O.. O. X., Y.., strýka žalobkyne, vyplýva, že keď vznikla táto kauza okolo
žalobkyne, boli tým postihnutí v rodine všetci. Keď sa začalo verejne hovoriť o trestnom stíhaní

žalobkyne, tak jeho sestra skolabovala a neverila tomu, že by sa niečoho takého dopustila. Oni ostatní
však uverili, mali aj slovné výmeny, kde žalobkyňu obviňovali, že poškodila ich rodinu. Keď mal stretnutia
s veľvyslancami, tak sa ho po vyhlásení žalovaného 1/, že žalobkyni pomáha a za ňu intervenuje, na
toto pýtali, zisťovali si, kto je žalobkyňa a prešetrovali ho. Celá vec sa dotkla aj jeho dcéry, hovorili jej
rôzne poznámky. Už keď sa hovorilo o tom, že nejaká sudkyňa z N. N. je obvinená bez uvedenia mena,
ľudia si túto osobu zidentifikovali so žalobkyňou. Po tom, čo boli odvysielané o žalobkyni reportáže

s uvedením mena, tak na mítingoch s občanmi alebo pri pracovných stretnutiach musel vysvetľovať
celú záležitosť. Bolo to pre neho dehonestujúce, malo to negatívny dopad na jeho vzťah k žalobkyni.
V súčasnosti spolu komunikujú, ale ich vzťah je naštrbený. Ešte stále sa pri rodinných záležitostiach
nestretávajú, čo ho mrzí. Reportáž odvysielanú žalovaným 2/ videl, nevedel uviesť, či jednu alebo
viaceré. Vyjadrenia žalovaného 1/, ktorými ho napádal, že žalobkyni pomáha, zabezpečil jej, aby jej

nebol pozastavený výkon sudcu a podobne, si však opakovane prehrával, keď bol v Štrasburgu. O tejto
kauze nič nevedel, o žalobkyni s nikým v politike nehovoril. Toto musel vysvetľovať novinárom, ktorí sa
ho v nadväznosti na tieto výroky žalovaného 1/ spytovali. K narušeniu dlhoročných vzťahov došlo vtedy,
keď vypukla kauza, keď bola žalobkyňa obvinená. Začal to vnímať vtedy, keď sa o tom začalo verejne
šuškať. Nevedel uviesť, či to bolo pred odvysielaním reportáži žalovaného 2/. Po odvysielaní reportáží

sa to však definitívne zhoršilo. Nevedel uviesť, kedy sa dozvedel o trestnom stíhaní žalobkyne. Výrok
žalovaného 1/ ohľadne korupcie ho ovplyvnil výrazne. Nepamätal si presne, ako výrok znel, vnímal ho
ako výrok proti žalobkyni a aj ako politický atak voči nemu. Nasledujúcimi výrokmi, ktoré smerovali voči
nemu, sa mu to len potvrdilo. Aj v súvislosti s týmto výrokom začali o žalobkyni pochybovať, s výnimkou
jeho sestry verili tomu, čo sa hovorilo. Žalobkyne sa nikdy na túto záležitosti osobne nepýtal, atakoval

skôr svoju sestru, on aj jeho synovia boli nahnevaní, že čo žalobkyňa spravila. Situáciu vnímal inak,
keď boli len "šuškandy" a inak ju vnímal, keď prišlo oficiálne vyhlásenie žalovaného 1/. Vedel kto je
žalovaný 1/, preto predpokladal, že musí mať pádne argumenty, ak v televízii prednesie taký výrok,
aký predniesol. Jeho oficiálne vyhlásenie malo pre neho veľkú váhu a predpokladal, že má základ v
nejakých konkrétnych dôveryhodných informáciách, tak ho pokladal za podstatné aj pre posúdenie jeho

vzťahu so žalobkyňou. S odstupom času, keď videl oslobodzujúci rozsudok, považuje všetky výroky
žalovaného 1/ za nekorektné a nesprávne. Výroky žalovaného 1/ vo vzťahu k jeho osobe vedel posúdiť
ako nezakladajúce sa na pravde. Jeho výroky voči žalobkyni však posúdiť nevedel a predpokladal, že
má v ruke nejaké pádne argumenty, ak si dovolí niečo také na verejnosti povedať.

31. Z výpovede svedka Viktora Šurku vyplýva, že so žalobkyňou sa pozná zo svojej advokátskej praxe.
Pamätal si, že niekedy v lete v roku 2009 videl reportáže týkajúce sa žalobkyne. Na obsah reportáže
sa presne nepamätal, myslel si, že v nej bolo konštatované, že žalobkyňa je trestne stíhaná, pretože si
mala pýtať úplatok a bol daný priestor žalovanému 1/, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že úplatní sudcovia
majú navrch. Dovtedy poznal žalobkyňu ako sudkyňu s vysokou odbornou spôsobilosťou. Reportáže

mu pripadali veľmi ostré a bol z nich zhrozený. Žalobkyňa mu po tejto reportáži volala, pýtala sa ho,
či ju videl a čo si myslí, ako to naňho zapôsobilo. Povedal jej, že bol zhrozený z obsahu reportáže, z
toho, že si mala žalobkyňa vypýtať úplatok. Bol zhrozený aj z komentára žalovaného 1/, teda komplexne
z reportáže. Vyjadrenie žalovaného 1/, že úplatní sudcovia majú navrch, ho šokuje v kontexte celej
reportáže. Vyjadrenia žalovaného 1/ chápal v jasnom kontexte celej reportáže. Žalobkyňu považoval

za korektného človeka a informácia z reportáže v ňom vyvolala pochybnosti. Mal vedomosť o tom, že
žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby.

32. Z výpovede svedka B. B. vyplýva, že so žalovaným 1/ mal pracovný vzťah a v súčasnosti s ním
spolupracuje v rovnakej politickej strane. Žalovaný 2/ bol jeho zamestnávateľom, v rokoch 2006 až

2010 pracoval u neho ako redaktor. Uviedol, že reportáž zo dňa 14.08.2009 nebola prvou reportážou
na uvedenú tému, nadväzovala na predchádzajúcu reportáž. Reportáže sa týkali toho, že žalobkyňa
bola obvinená z trestného činu korupcie a nebol jej pozastavený výkon funkcie sudcu. Pátral po tejto
informácii, zisťoval, že v minulosti, ak boli sudcovia z takéhoto trestného činu obvinení, bol im výkonfunkcie pozastavený a čakalo sa na výsledok trestného konania. V prípade žalobkyne výkon funkcie
pozastavený nebol a tým sa zaoberal. V reportáži nebolo pre neho podstatné, či žalobkyňa úplatok
zobrala alebo nie. Cieľom reportáže bolo informovanie verejnosti o tom, že v minulosti bol sudcom

pozastavený výkon funkcie sudcu ak boli obvinení z úmyselného trestného činu korupcie ale v prípade
žalobkyne sa tak nestalo. Žalovaný 1/ bol oslovený z dôvodu, že bol v minulosti ministrom spravodlivosti
SR, v ktorého kompetencii bolo pozastavovanie výkonu funkcie sudcu. Konkrétne okolnosti rozhovoru
uviesť nevedel. Žalovaného 1/ kontaktoval telefonicky, na konkrétny obsah rozhovoru si už nepamätal.
Určite sa nedohodli na nejaké autorizácií výstupu z rozhovoru, nakoľko sa to v spravodajstve nikdy

nerobí. Na konkrétnu formuláciu otázky žalovanému 1/ v rozhovore si už nepamätal. So žalovaným
1/ sa o výroku v reportáži nerozprával. Nepamätal si, či bol pre reportáž oslovený aj M.. C.. Oslovil
aktuálnu ministerku spravodlivosti. V rámci rozhovoru pre reportáž sa nahráva úplne celý rozhovor od
úvodnéhopozdravenieažpozáverečnérozlúčenievreportážinebolodvysielanýcelýrozhovor. Nevedel
uviesť koľko rozhovor trval, aké otázky boli položené a zodpovedané. Rozhovory, ktoré sú podkladmi
pre reportáže, sa cielene nearchivujú. Nahrávajú sa do digitálneho systému a priebežne sa vymazávajú

pre nové nahrávky.

33. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

34. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

35.Podľa§75ods.1zákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyokonaní

pred ním a o postavení jeho sudcov právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok
ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak
rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy,
ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná(ďalejlen"orgánmedzinárodnejorganizácie"),vznikneSlovenskej
republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného

súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

36. Podľa § 75b ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu
medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia
Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu

zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to
vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné
na dosiahnutie účelu obnovy konania.

37. Podaním zo dňa 17.05.2017 žalovaný 1/ oznámil odvolaciemu súdu, že podal sťažnosť na Európsky

súd pre ľudské práva z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý proces, keďže Ústavný súd SR
rozhodovaložalovanom1/beztoho,abyhootomtokonanívôbecinformoval.Kpodaniupripojilvypísaný
formulár sťažnosti pre Európsky súd pre ľudské práva zo dňa 24.04.2017 a fotokópiu doručenky zo dňa
30.05.2017. Na pojednávaní dňa 24.11.2017 žalovaný 1/ navrhol, aby súd konanie prerušil z dôvodu,
že podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie jeho práv v konaní vedenom pred

Ústavným súdom z dôvodu, že mu neboli doručované zásielky v konaní, v ktorom rozhodol Ústavný
súd nálezom o zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Rozhodnutie ESĽP je jediná možnosť,
akým sa nález Ústavného súdu dá zvrátiť prostredníctvom obnovy konania.

38. Zákonné ustanovenie § 164 CSP dáva súdu možnosť prerušiť konanie vtedy, keď výsledok iného

konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré bolo prerušené. Posúdenie opodstatnenosti
prerušenia konania je ponechané na úvahe konajúceho súdu, ktorý zváži, či otázka riešená v inom
konaní môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa
ustanovenia § 164 CSP musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 2
Ústavy SR, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých

vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Súd dospel k
záveru, že návrhu žalovaného 1/ na prerušenie konania nemožno vyhovieť. Žalovaný 1/ v konaní
nielenže hodnoverne nepreukázal, že sa pred Európskym súdom pre ľudské práva vedie konanie o jeho
sťažnosti, keď predložil v konaní iba kópiu sťažnosti a doručenky, ale ani samotná prípadná okolnosť,že by rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vznikla povinnosť opätovného preskúmania
napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu sama o sebe nie je dôvodom pre prerušenie tohto konania
ale je iba podkladom nevyhnutným pre podanie návrhu žalovaným 1/ na obnovu konania pred Ústavným

súdom, ktorý by o prípadnom návrhu rozhodoval, pričom konanie o takomto návrhu je konaním o
mimoriadnom opravnom prostriedku. Preto aj s prihliadnutím na právo účastníkov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote, keď konanie sa vedie od 17.08.2009, súd návrh
žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol.

39. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

40. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

41. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

42. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

43. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

44. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

45. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30.04.2011

sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne
konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie
sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia
prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu.

46. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2011o dočasnom pozastavení
výkonu funkcie sudcu rozhoduje,
a) ak ide o sudcu najvyššieho súdu, súdna rada na návrh ministra alebo predsedu najvyššieho súdu,
b) v ostatných prípadoch minister.

47. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

48. Žalovaný 2/ vzniesol v konaní námietku týkajúcu sa prekážky začatej veci (litispendencia; § 159
CSP), resp. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata; § 230 CSP) vo vzťahu ku konaniu vedenému

Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú pre
rozdielnosť predmetu konania a rozdielnosť okruhu subjektov na stranách konania. Predmetom konania
vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 12C/244/2009 bola síce žaloba na ochranu osobnosti,
avšak neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne bolo uverejnenie mena,
priezviska, fotografie tváre a obydlia žalobkyne žalovaným 2/ dňa 13.08.2009, 14.08.2009, 18.08.2009,

19.08.2009,16.09.2009,22.09.2009a23.09.2009 vhlavnýchtelevíznychnovináchtelevízieMarkízaav
tomto konaní sa žalobkyňa domáhala poskytnutia ochrany pred týmto neoprávneným zásahom výlučne
voči žalovanému 2/.

49. Obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý

vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladmo v § 11 Občianskeho zákonníka.
Túto ochranu zabezpečuje zákon v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky
osobnosti fyzickej osoby. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať,
sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovúujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné
predpoklady ktorými sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu
v narušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,

b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom
a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku
sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávnený zásah môže byť vykonaný ústne,
písomne alebo inak, pokiaľ sa z tohto iného spôsobu vykonania dá vyvodiť jeho zmysel a význam.
Ústne alebo písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa

osobnosti občana, vo zverejňovaní aj nepravdivých správ z intímneho života občana proti jeho vôli, ďalej
v nepravdivom obvinení z nečestného konania, kritike presahujúcej obsahom, formou a cieľom rámec
pravdivej a objektívnej kritiky a podobne. Samotný zásah na vznik zodpovednosti pôvodcu zásahu do
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka nestačí. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému
zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne
spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Objektívna

spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je
ďalšia zložka zásahu nevyhnutná na to, aby právo na ochranu osobnosti mohlo byť úspešne uplatnené.
Aby mohlo ísť o zásah do práv občana v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby bol
objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana.

50. Po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné posúdenie žalobou uplatneného nároku bolo pre
rozhodnutie vo veci potrebné posúdiť, kto je v konaní žalobcom, kto je v konaní žalovaným, z akého
dôvodu a čoho sa žalobca voči tomu ktorému žalovanému domáha. Od uvedeného posúdenia sa
následne odvíja rozsah preskúmavania konania, ktorým mal byť spôsobený zásah a to v tom zmysle,
či určité konanie je neoprávnené, či je spôsobilé vyvolať ujmu spočívajúcu v narušení alebo ohrození

osobnostných práv konkrétne žalobkyne a či existuje príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a
vzniknutou ujmou žalobkyne.

51. Žalobkyňa bola ku dňu 14.08.2009 sudkyňou G. Z. S. N. N., voči ktorej bola po súhlase Ústavného
súdu na trestné stíhanie uznesením PL. ÚS 103/07-45 zo dňa 27.06.2007 podaná prokurátorom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný trestný súd dňa
10.08.2009 obžaloba zo spáchania účastníctva na dokonanom trestnom čine prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 160 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 01.01.2006),
z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006) a nebol jej k uvedenému dňu ministerkou spravodlivosti pozastavený

výkon funkcie sudcu. Žalobkyňa je subjektom konania na strane, ktorý tvrdí, že konaním žalovaného
1/ bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti, teda je v konaní aktívne vecne legitimovaným
subjektom.

52. Žalovaný 1/ bol ku dňu 14.08.2009 bývalým ministrom spravodlivosti SR a bol poslancom NR

SR. V reportáži uverejnenej v televíznom spravodajstve TV Markíza dňa 14.08.2009 bol uverejnený
jeho výrok, ktorý znel: „Považujem to za absurdné. Považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii
majú skorumpovaní sudcovia navrch.“ Žalovaný 1/ k uvedenému dňu nebol zamestnancom žalovaného
2/, nebol redaktorom ani autorom reportáže, v ktorej uvedený výrok odznel, nebol zamestnávateľom
svedka - B. B. a nebol vo vzťahu k nemu pracovne alebo inak nadriadeným. Žalobkyňa v tomto výroku

žalovaného 1/ vzhliadla neoprávnený zásah do jej osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka s
tým, že týmto výrokom mala byť poškodená a ohrozená jej ľudská dôstojnosť, občianska česť a vážnosť
v spoločnosti. Podanom žalobou sa domáhala proti žalovanému 1/ poskytnutia zadosťučinenie podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka formou ospravedlnenia žalovaným 1/ a náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pasívna vecná legitimácia subjektu je na začiatku konania tvrdená s tým, že v prípade, ak by

v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok, t.j. ak by bol nárok žalobkyne proti
žalovanému 1/ po vykonanom dokazovaní vyhodnotený ako dôvodný, bolo by možné žalovanému 1/ za
zásah do osobnostných práv uložiť povinnosť v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Preto námietka
žalovaného 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nie je dôvodná, nakoľko tvrdený zásah do
osobnostných práv žalobkyne mal nastať práve jeho vlastným výrokom.

53. Žalovaný 2/ bol ku dňu 14.08.2009 vysielateľom televízneho spravodajstva a dňa 14.08.2009
odvysielal reportáž s názvom „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“, v ktorom odvysielal výrok žalovaného
1/, ktorý považovala žalobkyňa za zásah do svojej osobnosti. Žalobkyňa v podanej žalobe vočižalovanému 2/ netvrdila, že by žalovaný 2/ akýmkoľvek konaním zasiahol do jej osobnostných práv.
Žalovaného 2/ označila v konaní ako subjekt na strane žalovaného 2/ z dôvodu, že sa voči nemu
domáhala vykonania rozhodnutia voči žalovanému 1/ vo forme uverejnenia ospravedlnenia žalovaného

1/ v televíznom spravodajstve, ktorého je vysielateľom. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému
2/ nedomáhala poskytnutia satisfakcie v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka (t.j. upustenia od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, odstránenia následky týchto zásahov,
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) z dôvodu, že by žalovaný 2/ zasiahol do jej osobnostných
práv. Práve uvedená skutočnosť je podstatnou vecou žalobného petitu a súd nemohol voči žalovanému

2/ rozhodnúť nad rámec žalobného petitu podaného žalobkyňou. Žalobný petit voči žalovanému 2/ tak
bol petitom závislým od rozhodnutia súdu voči žalovanému 1/, t.j. iba v prípade vyhovenia žalobe voči
žalovanému 1/ čo do poskytnutia zadosťučinenia formou ospravedlnenia by súd rozhodoval s poukazom
naNálezÚstavnéhosúduč.k.I.ÚS689/2014-35zodňa09.11.2016ožalobnomnávrhuvočižalovanému
2/, z ktorého tak vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v konaní.

54. Vzhľadom k tomu, že podaná žaloba čo do tvrdenia o neoprávnenom zásahu do osobnostných
práv žalobkyne smeruje výlučne voči žalovanému 1/, je potrebné posudzovať výrok žalovaného
1/ samostatne, t.j. je potrebné vyhodnotiť, či týmto výrokom žalovaný 1/ neoprávnene zasiahol do
osobnostných práv žalobkyne, a to bez zohľadňovania kontextu reportáže, v ktorej tento výrok odznel,
nakoľko žalovaný 1/ za kontext a obsah reportáže nezodpovedá, keďže v konaní nebolo žiadnym

dôkazom preukázané, že by reportáž vyhotovoval a akýmkoľvek spôsobom na jej obsahu participoval.
Nakoľko je z dôvodu tvrdeného zásahu do osobnostných práv žalobkyne žalovaným subjektom v konaní
len žalovaný 1/, je možné posudzovať a vyhodnocovať ako zásah do osobnostných práv iba prejav
žalovaného 1/, t.j. iba jeho výrok, hoci bol zaradený redaktorom žalovaného 2/ do reportáže vytvorenej
redaktorom žalovaného 2/.

55. Žalovaný 1/ vo svojich písomných podaniach ako vo svojich výpovediach v konaní uvádzal, že
rozhovor s redaktorom B.N. B. trval niekoľko minút (10-15) s tým, že jeho výrok, ktorý bol uverejnený
v reportáži, bol reakciou na tému uplatňovanie práva ministra spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie
sudcu obvineného z úmyselného trestného činu. Z výpovede svedka B. B. vyplýva, že si nepamätá na

konkrétne okolnosti rozhovoru so žalovaným 1/, na obsah tohto rozhovoru a ani na formuláciu otázok,
ktoré žalovanému 1/ v rozhovore položil. Vzhľadom na uvedené neboli v konaní preukázané súvislosti,
za ktorých došlo k vysloveniu predmetného výroku. Z vykonaného dokazovania (výpovede žalobkyne a
svedkov M. Z., M.. M.Á. N., M.. S. Š., M.. Ľ. N., O.. O. X., Y..) vyplýva, že dojem z výroku žalovaného
1/ neoddeliteľne spojili s kontextom reportáže a mali za to, že slová z výroku žalovaného 1/ sa týkajú

práve žalobkyne a to z dôvodu, že v reportáži zamestnanci žalovaného 2/ (moderátor a redaktor) uviedli
meno a priezvisko žalobkyne s tým, že je sudkyňou obžalovanou z trestného činu a doposiaľ jej nebol
pozastavený výkon funkcie sudcu. Žalovaný 1/ však v uverejnenom výroku tieto skutočnosti nevyslovil,
preto záver o tom, že žalovaný 1/ sa vo svojom výroku vyjadroval práve a konkrétne o žalobkyni a o
tom, že hoci je trestne stíhaná, nebol jej ministrom spravodlivosti pozastavený výkon funkcie sudcu,

odvodzovali žalobkyňa a uvedení svedkovia zo slov vyjadrených moderátorom a redaktorom v danej
reportáži, za ktorých konanie žalovaný 1/ nijak nezodpovedá, ich konanie nijak ovplyvniť nemohol. Z
výroku žalovaného 1/: „Považujem to za absurdné. Považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii
majú skorumpovaní sudcovia navrch.“ nemožno dospieť pre jeho všeobecnosť k záveru, že by ním
žalovaný 1/ žalobkyňu charakterizoval ako skorumpovanú sudkyňu, ako to tvrdí žalobkyňa.

56. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na rozhodnutia iných súdov (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 30.06.2005 sp.zn. 30Cdo/1872/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
12.10.2006 sp.zn. 30Cdo/2232/2006, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2005 sp.zn.
9Co 213/05, rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 02.07.1977 sp.zn. 23C/102/96, rozsudok

Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/50/2008 zo dňa 10.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/29/2013 zo dňa 29.05.2013, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k. 4C/48/2009-473 zo dňa 23.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co/337/2011 zo dňa 30.04.2012), v tomto smere je potrebné poukázať na to, že v týchto konaniach
bol žalovaným subjektom pre tvrdený zásah do osobnostných práv vydavateľ, resp. vysielateľ buď

sám prípadne spolu s autorom výroku, z ktorého bolo zrejmé, že sa jeho výrok vzťahuje ku konkrétnej
osobe žalobcu, resp. sťažovateľa, a nikdy nie samotný autor napadnutého výroku, ktorý bol vydaný
v článku, resp. odvysielaný v nejakej reportáži bez toho, že by bol súčasne žalovaným z porušenia
alebo ohrozenia osobnostných práv aj vydavateľ, resp. vysielateľ, preto sa v týchto konaniach jednaloo odlišnú skutkovú situáciu, ktorá má závažný vplyv na právne posudzovanie veci. Ďalšie rozhodnutia,
na ktoré žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala, konštatovali, že v konaní bol zistený neoprávnený
zásah do osobnostných práv autora pamätnej dosky, na ktorej bolo zverejnené presné meno a priezvisko

otca žalobkyne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2007 sp.zn. 30Cdo 332/2007), resp.
minister spravodlivosti žiadal konkrétne žalobcu ako predsedu Okresného súdu predložiť vyplnené
tlačivo „FINANČNÉ PRIZNANIE“ bez akéhokoľvek právneho základu, minister spravodlivosti viackrát
jednoznačne a nepochybne uviedol ako dôvod uvoľnenia žalobcu z funkcie predsedu Okresného súdu
nepredloženie vyplneného tlačiva „FINANČNÉ PRIZNANIE“, čo je zrejmé z textového prepisu jeho

vystúpení v diskusnej relácii (rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.03.2008 č.k. 27C
31/00-548, t.j. z konania žalovaného bolo nepochybne zistiteľné, do koho osobnostných práv bolo
zasiahnuté, a teda sa nejedná ani o podobný skutkový stav ako v prejednávanej veci.

57. Rovnako nie je možné pre tvrdenie žalobkyne, že výrok žalovaného 1/ uvedený v reportáži zo dňa
14.08.2009 sa týka práve žalobkyne, prihliadať na reportáže uverejnené žalovaným 2/ v nasledujúcich

dňoch a na články následne uverejnené v tlači, nakoľko tieto nielenže boli uverejnené až po uverejnení
napadnutého výroku žalovaného 1/ ale tiež z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa na
vyhotovovaní týchto reportáží a článkov žalovaný 1/ akýmkoľvek spôsobom autorsky spolupodieľal.

58. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že sa výrok žalovaného 1/ týka žalobkyne, zaťažuje

žalobkyňu. V tomto prípade sa nejedná o excesívne dôkazné bremeno, ale jedná sa o preukázanie
základného predpokladu, ktorého zistenie je potrebné vôbec pre ďalšie dokazovanie v konaní a pre
úspešné uplatnenie žaloby. Žalobkyňa je v konaní stranou, ktorá pre úspech vo veci musí preukázať,
že výrok žalovaného 1/ v znení: „Považujem to za absurdné. Považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej
justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch.“ sa týka práve jej a že týmto výrokom zasiahol žalovaný

1/ neoprávnene do jej osobnostných práv. Až po preukázaní uvedenej skutočnosti je možné hodnotiť
výrok žalovaného 1/ z pohľadu jeho správnosti a prijateľnosti, primeranosti formy prezentácie a toho,
či sa zakladá na pravdivej informácii. Na preukázanie tvrdenia žalobkyne, že sa výrok žalovaného 1/
týka konkrétne jej, nemôže slúžiť kontext reportáže, nakoľko zaň žalovaný 1/ nezodpovedá, keďže sa
na vytvorení a obsahu reportáže nijak nepodieľal. Výrok žalovaného 1/ je príliš všeobecný a svojím

obsahom sa môže týkať mnohých okolností. Z výroku nie je zrejmé, akú okolnosť považuje žalovaný
1/ za absurdnú a akú okolnosť považuje žalovaný 1/ za dôkaz toho, že by mali mať skorumpovaní
sudcovia v dnešnej justícii navrch a tiež nie je z tohto výroku zrejmé, koho sa vôbec táto okolnosť týka,
t.j. z výroku nevyplýva, že táto okolnosť sa týka práve žalobkyne. Z výroku žalovaného 1/ tak, ako bol
uverejnený v reportáži, jasne vyplýva, že sa jedná o vety z telefonickej nahrávky, vety sú zostrihané a nie

je z týchto dvoch viet vôbec zrejmý kontext za akých okolností boli vety žalovaným 1/ vyslovené, nie je
zrejmé, čo bolo predmetom telefonického rozhovoru, z ktorého boli tieto dve vety žalovaného 1/ vybrané,
na akú otázku, resp. okolnosť žalovaný 1/ svojím vyjadrením reagoval t.j. nie je z týchto viet vôbec
zrejmé, čoho a koho sa týkajú. Z uvedených dvoch viet žalovaného 1/ nemožno vyvodiť, či sa týkajú
žalobkyne,ministerkyspravodlivosti,postupuministerstvaspravodlivostialeboúplneinejokolnostialebo

inej osoby. V konaní tak nebol preukázaný záver žalobkyne uvedený v podanej žalobe, že vo výroku
žalovaný 1/ vyjadril presvedčenie o tom, že nepozastavenie výkonu funkcie sudcu, konkrétne žalobkyne,
má byť dôkazom toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch a že práve konkrétne
žalobkyňa z dôvodu nepozastavenia výkonu jej funkcie patrí medzi sudcov skorumpovaných. Rovnako
z uvedeného výroku nevyplýva tvrdenie žalobkyne, že by žalovaný 1/ vyslovil výrok v predstave, že

žalobkyňa spáchala trestný čin, z ktorého bola obžalovaná, hoci nebola vyslovená právoplatne súdom
jej vina, čím by porušil prezumpciu neviny.

59. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1/ vychádzal vo svojom výroku z nepravdivého základu, ktorým
malo byť zaradenie žalobkyne medzi skorumpovaných sudcov. Vzhľadom na všeobecnosť podaného

výroku žalovaného 1/, v ktorom nejakú okolnosť považuje za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú
skorumpovaní sudcovia navrch, nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že touto
okolnosťou malo byť prezumovanie viny žalobkyne žalovaným 1/ zo spáchania trestných činov, z ktorých
bola obžalovaná. Žalovaný 1/ uvedený záver žalobkyne poprel pričom tvrdil, že okolnosťou, ktorú
považoval za uvedený dôkaz, mal byť postup ministra spravodlivosti SR keď sudcovi obvinenému, resp.

obžalovanému z úmyselného trestného činu nepozastavil výkon funkcie sudcu, a z výpovede svedka
B. rovnako nevyplýva, čo mal žalovaný 1/ považovať za absurdné a dôkaz toho, že v dnešnej justícii
majú skorumpovaní sudcovia navrch.60. Výrok žalovaného 1/ nebol kritikou, ale hodnotiacim úsudkom vyjadrujúcim subjektívny názor
žalovaného 1/ na určitú okolnosť. Zo samotného výroku žalovaného 1/ je zrejmé, že nejakú okolnosť
považuje za absurdnú, pričom jej absurdnosť má zrejme dosahovať taký rozmer, že v nej vidí dôkaz toho,

že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch. Zo samotných slov a spôsobu vyjadrenia sa
žalovaného 1/ je zrejmé rozhorčenie žalovaného 1/ nad touto okolnosťou a je expresívnym vyjadrením
jeho názoru na túto okolnosť. Avšak bez toho, že by bolo v konaní preukázané, že sa táto okolnosť
vzťahuje konkrétne na žalobkyňu, nie je možné hodnotiť hľadisko správnosti a prijateľnosti tohto výroku,
primeranosti formy prezentácie a ani či sa zakladá na pravdivej informácii. Pokiaľ teda v konaní nebolo

preukázané, že sa výrok žalovaného 1/ týka žalobkyne a určitej informácie o nej, nemožno ani dôjsť k
záveru, že týmto výrokom žalovaný 1/ zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, že ju svojím výrokom
zneuctil a porušil vo vzťahu k nej prezumpciu neviny. Žalovaný 1/ vo svojom výroku, ktorý odznel v
reportáži, neuviedol tak ako tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe, že nepozastavenie výkonu funkcie sudcu -
žalobkyneakosudkyneG.Z.S.N.N.jedôkazomtoho,ževdnešnejjustíciimajúskorumpovanísudcovia
navrch. Rovnako z výroku žalovaného 1/: „Považujem to za absurdné. Považujem to za dôkaz toho, že

v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch.“ nevyplýva, že by týmto výrokom žalovaný 1/
bezdôvodne zvýrazňoval fakt, že by žalobkyňa bola právom obvinená pre korupciu a preto je absurdné,
aby táto skorumpovaná osoba nemala pozastavený výkon funkcie sudcu. Súd tvrdený záver žalobkyne
považoval za nepreukázaný.

61. Poukazovanie žalobkyne na to, že by žalovaný 1/ mal preukázať, že jeho tvrdenia sa zakladajú
na pravde, resp. že vychádzajú z pravdivých podkladov, by bolo na mieste iba v prípade, ak by bolo
z vysloveného výroku žalovaného 1/ zrejmé, že sa týka konkrétne osoby žalobkyne a nie neurčitej
okolnosti. Ak by v konaní bolo preukázané, že výrok žalovaného 1/, ktorý odznel v uvedenej reportáži,
sa jednoznačne vzťahuje k žalobkyni (ktorú v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno), potom by

dôkazné bremeno o pravdivosti podkladov, z ktorých žalovaný 1/ vo výroku vychádzal, zaťažovalo jeho.
Výrok žalovaného 1/ nie je možné ani vyhodnotiť ako kritiku žalobkyne vo všeobecnej rovine, ktorá
nie je opretá o potrebné konkrétne skutočnosti a jej cieľom má byť ohováranie, zahanbenie, urážka
alebo škandalizácia žalobkyne, keďže bez zistenia záveru o tom, že slová žalovaného 1/ sa týkajú práve
a konkrétne žalobkyne nemožno pristúpiť k hodnoteniu toho, či výrok žalovaného 1/ je založený na

pravdivých podkladoch.

62. Vzhľadom na záver súdu o tom, že žalovaný 1/ sa voči žalobkyni nedopustil neoprávneného zásahu,
nemožno ani hovoriť o splnení ďalšej nevyhnutnej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného
1/, ktorou je príčinná súvislosť medzi výrokom žalovaného 1/ a žalobkyňou tvrdenými následkami, t.j.

ujmou, ktorá jej mala výrokom žalovaného 1/ vzniknúť. S poukazom na uvedený záver súdu je preto
nadbytočné posudzovať vzniknutú ujmu spočívajúcu v značnom znížení dôstojnosti žalobkyne alebo
jej vážnosti v spoločnosti, keďže v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah žalovaným 1/ do
práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil žalobu žalobkyne voči
žalovanému 1/ na poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia ako aj náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch za nedôvodnú a žalobu zamietol, súd zamietol aj žalobu voči žalovanému 2/ z dôvodu
závislosti výroku voči žalovanému 2/ od rozhodnutia o predmete konania voči žalovanému 1/ čo do
rozhodnutia o zadosťučinení vo forme ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

63. Na doplnenie svojho rozhodnutia súd dodáva, že hoci žalovaný 2/ prostredníctvom svojho redaktora
B. B. pri spracovaní reportáže vychádzal zo skutkového stavu pravdivého a overeného v čase prípravy
a vysielania príspevku, t.j. zo skutočnosti, že Ústavný súd SR dal súhlas na trestné stíhanie žalobkyne,
že na žalobkyňu bola podaná Špecializovanému trestnému súdu obžaloba a nebol jej ministrom
spravodlivosti SR pozastavený výkon funkcie sudcu, uvedené informácie podal redaktor v reportáži

pre laickú verejnosť skresľujúco vytvoriac dojem, že žalobkyňa, ktorá bola obžalovaná z úmyselných
trestných činov, sa dopustila konania, pre ktoré by mala byť potrestaná a trest mal spočívať v
pozastavení výkonu funkcie sudcu ministrom spravodlivosti, keď v reportáži vyslovil: „Minister môže
sudcovi pozastaviť výkon funkcie hneď, ako ho polícia obviní. Sudca vtedy dostáva 30 % platu a
nepracuje. O. Z. obvinili už pred dvomi rokmi, ani Š. C. ju nepotrestal.“

64.Hociodbornáprávnickáverejnosťsijevedomátoho,žepozastavenievýkonufunkciesudcuzdôvodu
prebiehajúceho trestného stíhania pre úmyselný trestný čin nie je formou potrestania sudcu ale určitým
preventívnym opatrením zabezpečujúcim nezávislosť a nestrannosť výkonu súdnictva, tým, že redaktorv reportáži uviedol, že žalobkyňa nebola potrestaná vtedajšou ministerkou spravodlivosti spôsobom, že
jej nebol pozastavený výkon funkcie, vzbudil u väčšiny laickej verejnosti dojem o tom, že žalobkyňa sa
dopustila konania, pre ktoré by mala byť vtedajšou ministerkou spravodlivosti potrestaná a trest mal

spočívať v pozastavení výkonu funkcie sudcu. Uvedeným výrokom porušil redaktor prezumpciu neviny a
konaltakvrozporesprávomnaochranuosobnosti.Konanieredaktoraniejemožnéospravedlniťsnahou
o zjednodušenie podávanej informácie. Na túto skutočnosť súd poukazuje najmä z dôvodu, že slová
redaktora o tom, že žalobkyňa nebola ani Š. C. potrestaná, priamo predchádzali slovám žalovaného 1/,
z ktorých žalobkyňa odvodzuje zásah do svojho práva na ochranu osobnosti.

65. Bolo na redaktorovi žalovaného 2/ B. B., t.j. bolo v jeho kompetencii a jeho zodpovednosťou posúdiť,
aké výroky z rozhovoru so žalovaným 1/ vo svojej reportáži použije a posúdiť, či zverejnením týchto
hodnotení môže zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, o ktorej v reportáži hovoril. Žalovaný 1/ vo
svojom výroku neuviedol meno a priezvisko žalobkyne a ani žiadne iné identifikačné údaje a okolnosti,
vďaka ktorým by sa mohla v jeho výroku vzhliadnuť, avšak tento výrok žalovaného 1/ redaktor B.

B. v reportáži použil na umocnenie dojmu svojho tvrdenia, ktoré výroku žalovaného 1/ predchádzalo.
Vyjadrenie B. B. o nepotrestaní žalobkyne tak bolo konaním, ktoré bolo spôsobilé zasiahnuť do
osobnostných práv žalobkyne a za toto jeho konanie zodpovedá žalovaný 2/. Avšak vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa sa nedomáhala voči žalovanému 2/ poskytnutia satisfakcie v zmysle § 13 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka (upustenia od neoprávneného zásahu, odstránenia následkov neoprávneného

zásahu, náhrady nemajetkovej ujmy) za zásah do jej osobnostných práv žalovaným 2/, ktorý jej mal byť
spôsobený redaktorom žalovaného 2/, nemohol súd prekročiť rámec žalobného návrhu.

66. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov M.. Š. C., nakoľko vo veci pre rozhodnutie nebolo
potrebné zistenie skutočnosti, z akého dôvodu nepozastavil žalobkyni výkon funkcie sudcu po tom, ako

bola obvinená zo spáchania trestných činov. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedka S. B.,
nakoľko pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné zisťovať okolnosti skutku, pre ktorý bola žalobkyňa
obžalovaná, nakoľko pre rozhodnutie súdu je podstatná okolnosť, že žalobkyňa bola vo veci trestne
stíhaná a spod obžaloby bola právoplatne oslobodená. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním spisov
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 12C/244/2009 a trestného spisu Špecializovaného trestného súdu

sp.zn. 1T/21/2009, nakoľko rozhodnutia zo spisov sa v tomto súdnom spise nachádzajú a vyplývajú z
nichskutočnosti, ktorésúpodstatnéprerozhodnutievoveci,t.j.zpodanejžaloby,zápisníczpojednávaní
a z rozhodnutí vo veci Okresného súdu Prievidza je zrejmé, čo bolo predmetom konania, ako vypovedal
v konaní ako svedok žalovaný 1/, B. B. V. O.. U. W. a ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Z
rozhodnutí týkajúcich sa trestného stíhania vo veci vedenej Špecializovaným trestným súdom proti

žalobkyni vyplýva, že bol daný súhlas ústavného súdu na jej trestné stíhanie, že bola voči žalobkyni
podaná obžaloba a že bola právoplatne spod obžaloby oslobodená. Uvedené okolnosti z uvedených
spisov boli postačujúce pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

67. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania
si v konaní riadne uplatnili, preto im patrí náhrada trov konania proti neúspešnej žalobkyni v rozsahu

100 %. Pri rozhodovaní o trovách konania súd nevzhliadol v konaní ani pri subjektoch strán konania
žiadne výnimočné okolnosti zakladajúce dôvody hodného osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikáciu § 257 CSP.

70. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.