Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010923
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118010923.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 19.3.2019 č.k. 9T/27/2018-299, na verejnom zasadnutí konanom dňa

12.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. L., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 19.3.2019 č.k. 9T/27/2018-299 uznal obžalovaného K. L. za
vinného, že v čase medzi 06:30 hod. - 7:00 hod. dňa 18.05.2015 na Ul. Michalskej v Trnave fyzicky
napadol F. Q. a to takým spôsobom, že ho udrel zovretou päsťou ruky do oblasti jeho ľavého spánku, na

čo F. Q. padol na zem, kde ho ešte niekoľkokrát kopol do oblasti celého tela, čím mu spôsobil zranenia,
a to pomliaždenie hlavy v ľavej spánkovej oblasti, odreninu ľavého lakťa, odreninu II. prsta ľavej ruky
a odreninu II. a III. prsta pravej ruky, ktoré si vyžiadali dobu liečenia do sedem dní a posttraumatickú
stresovú poruchu s dobou liečenia 4 - 6 týždňov,
teda inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného

zákona sa mu určila skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd
obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť: poškodenej spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO:
35 937 874, so sídlom: Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 130,30 Eur, poškodená Sociálna
poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava škodu vo výške 282,90 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásením na
hlavnom pojednávaní. Hoci zahlásené odvolanie bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, proti ktorým

výrokom smeruje, z následného písomného odôvodnenia podaného odvolania vyplýva, že smeruje proti
všetkým jeho výrokom. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil takto:
Prvostupňový súd nevzal do úvahy to, že medzi obžalovaným a poškodeným, resp. medzi obžalovaným
a synom poškodeného, pretrvávajú dlhšie susedské spory, už od roku 2013, kedy bol obžalovaný
viackrátnedôvodneobvinenýzospáchaniapriestupku,právenazákladeoznámeniasynapoškodeného.
Teraz ho poškodený oznamuje zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, pričom obžalovaný tvrdí,

že nebol v dobe spáchania skutku na mieste činu. Potom zostáva nezodpovedaná otázka, či si jednotlivé
zranenia nemohol spôsobiť sám, alebo mu ich spôsobila iná, doteraz neznáma osoba.Skutok sa mohol stať aj inak, ako to tvrdí poškodený. Poškodený mohol spadnúť z bicykla a mohol si
spôsobiť zranenia uvádzané znalcom, keď znalec uvádza, že mohol spadnúť na okolitý terén. Taktiež
ho mohla napadnúť aj iná osoba a využil túto skutočnosť a oznámil, že ho napadol obžalovaný,

keďže s obžalovaným má dlhodobé spory ohľadne psov. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že
primeraná dĺžka práceneschopnosti je do 7 dní, pričom znalec považuje dĺžku práceneschopnosti
od 18.05.2015 do 09.06.2015 za neprimerane dlhú. Pokiaľ poškodený utrpeli psychickú ujmu, podľa
názoru obhajoby táto sa neprejavuje navonok, je subjektívneho charakteru, závisí od poškodeného,
akú dlhú dobu práceneschopnosti v podobe psychickej ujmy bude vykazovať. Pravdepodobne je tomu

tak i v tomto prejednávanom prípade. Preto obhajoba považuje trestné stíhanie za prečin ublíženia
na zdraví za nepreukázaný. Súd uzavrel, že jediným priamym účastníkom skutku bol poškodený. Ale
až na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že medzitým ako odišla hliadka a vrátila sa, prišiel
na miesto činu jeho syn, ktorý telefonoval obžalovanému. Súd odmietol vypočuť syna poškodeného,
hoci ho navrhol vypočuť samotný poškodený. Taktiež motívom konania poškodeného boli zlé vzťahy s
obžalovaným, prejavujúce sa už od roku 2013 kedy bol obžalovaný viackrát oznamovaný za priestupok.

Súd považuje výpoveď obžalovaného za nevierohodnú, pretože neidentifikoval žiadne osoby, ktoré mali
v rozhodnom čase používať motorové vozidlo zn. Fiat Tipo, e.č. TT843DB a ani jeho obrana, že o 7.30
hod. viezol deti do školy, nevylučuje, že sa v rozhodnom čase mohol nachádzať na mieste skutku.
Obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam
ako dokázaná nevina. Preto ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno

odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Obvinený
nie povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Poukazujem
tiež a postoj poškodeného k prejednávanej veci, keď sa ako poškodený nedostavoval k vykonávaným
úkonom a keď počas výsluchu vykonávanom na polícii urážal obvineného a nazval ho debil, čím potvrdil
nepriateľský postoj k obžalovanému, čo bolo aj jeho motívom a označenie obžalovaného ako páchateľa

skutku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dokazovanie nebolo vykonané tak, aby boli odstránené
všetky rozpory týkajúceho sa žalovaného skutku. Nebola vypočutá hliadka polície na okolnosti skutku, i
skutočne prišla na zavolanie poškodeného na miesto činu, či videla páchateľa nasadať d vozidla zn. Fiat
Tipo, ako páchateľ vyzeral, či to bol skutočne obžalovaný K. L. a prečo nebol zadržaný. Taktiež nebol
vypočutý ani syn poškodeného, aby sa vyjadril k tomu, či z miesta činu volal telefonicky poškodeného.

Až po vypočutí týchto osôb bude zrejmé, či pretrvávajú pochybnosti o skutkových zisteniach. Preto
navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu podľa §
321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, aby prvostupňový súd vypočul hliadku polície, ktorá sa mala
nachádzať na mieste činu ako aj syna poškodeného a potom aby rozhodol rešpektujúc zásadu v
pochybnostiach v prospech páchateľa.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol obžalovaný napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo

jednak preukázané, že poškodený utrpel zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby a to
takým spôsobom, akým sú v nej popísané, ako aj to, že bol to práve obžalovaný, ktorý poškodenému
tieto zranenia spôsobil.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd je toho názoru, že spáchanie skutku tak, ako
sa obžalovanému kladie za vinu, je preukázané jednak výpoveďou samotného poškodeného, ako
aj závermi znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctva. Výpoveď poškodeného nesie všetky

znaky vierohodnosti, keď poškodený tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vo
svojej výpovedi opísal všetky rozhodujúce skutkové okolnosti zhodne. Odvolací súd nezistil dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné vyhodnotiť výpoveď poškodeného ako nevierohodnú. Skutočnosti, ktoré
uvádza obžalovaný vo svojom odvolaní a ktoré majú spočívať v dlhodobých sporoch poškodeného so
synom obžalovaného, nie sú v tomto prípade dôvodom na konštatovanie, že výpoveď poškodeného

je nepravdivá, urobená v úmysle poškodiť obžalovanému. Skutočnosť, že poškodený bol vystavený
fyzickémuútokuinejosobypodporujúizáveryznaleckéhodokazovaniazodboruzdravotníctvo,odvetvie
psychiatria, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodený v súvislosti s neočakávanou inzultáciou trpí
posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá odôvodňuje jeho psychiatrickú liečbu. Závery znaleckého
dokazovania z odvetvia chirurgie, traumatológie, spoločne so závermi znaleckého dokazovania z

odvetvia psychiatrie vyvracajú možnosť, ktorú v odvolaní ponúka obžalovaný, teda, že zranenie
poškodeného mohli vzniknúť aj inak, napríklad pádom z bicykla. Pri takomto mechanizme vzniku zranení
by nedošlo k vzniku a rozvinutiu vyššie uvedenej psychiatrickej diagnózy. Úvahy obžalovaného o tom,
ako inak mohli vzniknúť zranenia poškodeného, nie sú podporené žiadnymi z vykonaných dôkazov.
Odvolací súd súhlasí s názorom obžalovaného, že tento nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Dôkazy

vykonané na hlavnom pojednávaní, najmä vo svojich vzájomných súvislostiach, však vinu obžalovaného
v dostatočnom rozsahu, bez rozumných pochybností, preukazujú. Pokiaľ obžalovaný nepredložil žiadne
iné dôkazy, ktoré by tieto usvedčujúce dôkazy spochybňovali alebo vyvracali, nemožno akceptovať jeho
výhradu o nedostatočne preukázanom skutkovom alebo právnom stave. Tieto úvahy sa vzťahujú najmä
k obhajobe obžalovaného, že motorové vozidlo, ktoré v tom čase používal obžalovaný a ktoré sa, podľa

kamerového záznamu zo dňa 18. 5. 2015, nachádzalo v rozhodnom čase v okolí miesta činu, neriadil
on, ale iná osoba, ktorú však obžalovaný konkrétne neoznačil.
Hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý to urobil prvostupňový súd, považuje odvolací súd za správny,
pretože vychádza zo skutočností, ktoré naozaj vyplývajú z vykonaných dôkazov, pričom tieto skutočnosti
sú hodnotené komplexne a logickým spôsobom. Preto k takémuto hodnoteniu dôkazov o vine

obžalovaného nemá odvolací súd žiadne výhrady.
Rovnako aj rozsah dokazovania je možné považovať za dostatočný. Podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo potrebné vypočúvať ani syna poškodeného, ani príslušníkov policajného zboru, ktorí
boli dodatočne privolaní na miesto spáchania trestného činu. Žiadna z týchto osôb nebola priamym
svedkom skutku, ktorý je predmetom dokazovania a preto nemohla predniesť žiadne svedectvo, ktoré

by potvrdzovalo alebo vyvracalo tvrdenie poškodeného, že bol napadnutý zo strany obžalovaného.
Nie je možné dospieť k logickému záveru, že výpovede týchto svedkov by mohli podstatným
spôsobom ovplyvniť hodnotenie ostatných, už vykonaných dôkazov. Trestný poriadok nestanovuje aké
množstvo dôkazov a akej povahy je potrebné vykonať na preukázanie alebo vyvrátenie dokazované
skutočnosti. Je na úvahe súdu, aby rozhodol, ktoré dôkazy je potrebné vykonať na spravodlivé.

Zároveň nie je porušením práva obžalovaného na spravodlivý proces, ak súd nevykoná dôkazy, ktoré
obžalovaný navrhol, pričom svoje rozhodnutie je povinný súd dostatočne odôvodniť. Tak tomu bolo aj
v preskúmavanej trestnej veci.
Pokiaľ ide o ďalšie hodnotenie vykonaných dôkazov, vo vzťahu k otázke viny, odkazuje odvolací súd
na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú považuje za vecne správnu. Rovnako

správne, argumentačne dostatočne a zrozumiteľne sa prvostupňový súd vysporiadal s otázkou právnej
kvalifikácie preukázaného skutku a preto aj v tejto časti nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať
odôvodnenie prvostupňového súdu, ku ktorému nie je potrebné nič dodávať.Z odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku tunajší súd zistil, že vo vzťahu ku žiadnemu znaku
trestného činu, ktorého existenciu treba v trestnom konaní objasniť, nevznikli pochybnosti, ktoré by
odôvodňovali použitie zásady in dubio pro reo.

Vo vzťahu k výroku o treste a k výroku o náhrade škody, nepredložil obžalovaný vo svojom
odvolaní žiadne konkrétne námietky. Odvolací súd preskúmal tieto výroky z hľadiska, či vychádzajúc z
vykonaného dokazovania a či správnym spôsobom napĺňajú účel trestu, ako aj to, či výrok o náhrade
škody vychádza z riadne uplatneného nároku poškodených.
Prvostupňový súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v minimálnej výmere, pri zákone

určenej trestnej sadzbe, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil a uložil mu skúšobnú dobu
minimálnej výmere, t. j. 1 rok. Takto uložený trest možno považovať za zákonný, nakoľko bol uložený v
rámci správne zistených trestných sadzieb. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý nebol v minulosti
súdne trestaný, je uloženie takéhoto minimálneho trestu dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, ktoré
sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Rovnako aj výrok o povinnosti obžalovanému nahradiť poškodeným škodu vo výške, ktorá je uvedená vo

výrokunapadnutéhorozsudku,vychádzazosprávnezistenéhoskutkovéhostavu,keďžeobepoškodené
osoby si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, ktorý bol dostatočným spôsobom preukázaný.
Odvolanie obžalovaného vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho podľa ustanovenia §
319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.