Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200527
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718200527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/X, XXX XX K., zastúpená splnomocneným zástupcom Q. X., bytom K. XX, XXX XX Y., proti
žalovanému: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti zmluvy a návrhu na uzavretie novej úverovej zmluvy,
o odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/7/2018 - 106 zo dňa
12.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. čo do zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 04.08.2014 a výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal voči žalobkyni
náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva
č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 04.08.2014 so žalovanou je neplatná v celom rozsahu a navrhla tiež,
aby súd rozhodol, že žalobkyňa vráti žalovanej 10.000 eur formou uzatvorenia novej zmluvy o úvere

za podmienok, že jej poskytne úver 10.000 eur s úrokom 13,9 %, RPMN 7,19 %, so splatnosťou 120
mesiacov, termínom splatnosti od 01.03.2018 do 01.03.2027, s výškou splátky 115,58 eur mesačne.
Žaloba bola odôvodnená tým, že spotrebiteľskú úverovú zmluvu žalobkyňa uzavrela v čase jej finančnej
tiesne, zmluva bola vopred naformulovaná. Postup žalovaného nebol v súlade s jeho odbornou
starostlivosťou, dobrými mravmi a v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poskytol pôžičku
vo výške 15.000 eur napriek tomu, že čistý príjem žalobkyne predstavoval sumu 400 eur a mesačné
splátky boli určené sumou 247,24 eur, čo bolo nad jej možností. Z uvedeného úveru uhradila 4.999 eur.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že všetky informácie o poskytovanom úvere, ako
aj o výške príjmu predložila žalobkyňa sama, pričom jej nebol schválený úver v žiadanej výške 20.000
eur, ale vo výške 15.000 eur. Požiadavka žalovanej na uzatvorenie novej zmluvy o úvere v sume 10.000
eur nemá oporu v právnom poriadku SR.

2. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 34; § 36 ods. 1; § 37 ods. 1; § 39; § 41; § 43a ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka; § 2 písm. d); § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a po vykonanom

dokazovaní zistil, že dňa 04.08.2014 Poštová banka uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX so
žalobkyňou, a to po tom čo žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru v sume 20.000 eur. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 eur s mesačnou splátkou 247,24 eur, v počte mesačných
splátok 120, s výškou úrokovej sadzby 13,9 % p.a., RPMN 15,41 % s priemernou RPMN na trhu11,89 %, s celkovou čiastkou nákladov 28.316,50 eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň
25.09.2014 a dátum konečnej splatnosti úveru 25.08.2024. Žalobkyňa podpísala zmluvu o úvere pri
svojom príjme 330 eur a žalovaná poskytla úver. Žalobkyňa zaplatila do konca roka 2017 sumu 4.999

eur. Ako spoludlžník uzavrela zmluvu aj Z. Q. Spoludlžník teda Z. Q. vstúpila spolu s hlavným dlžníkom-
žalobkyňou do zmluvného vzťahu s veriteľom a obe sú rovnako zodpovedné za splatenie celej dlžnej
sumy. To znamená, že spoludlžníčka Z. Q. je tiež priamym dlžníkom a plní si vlastný dlh. Finančná
inštitúcia, teda žalovaná si môže požadovať plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich. Z uvedeného teda
vyplýva, že žaloba nebola správne žalovaná pre absenciu spoludlžníčky v podanej žalobe. Samotná

žalobkyňa teda nebola oprávnená žalovať a podať žalobu sama. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden zo strán nenamieta.

3. Prvoinštančný súd posúdil právny vzťah medzi stranami konania ako vzťah spotrebiteľský, kde
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ. Tento vzťah je preto potrebné posúdiť podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 04.08.2014.

4. Aj keď súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, preskúmal
predmetnú vec aj vo vzťahu k výroku určenia predmetnej zmluvy za absolútne neplatnú. Na základe

zistení bol toho názoru, že predmetnú úverovú zmluvu nie je možné vyhlásiť či určiť za neplatnú v
celom rozsahu. Predmetná zmluva o úvere, ktorú uzavreli strany sporu nepochybne obsahuje podstatné
náležitosti, ktoré robia zmluvu platnou. Súd nezistil, žeby zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve boli
až v značnej miere proti dobrým mravom, a tým spôsobovali absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Výška úrokovej sadzby v predmetnej zmluve predstavovala 13,9 % p.a. Pri porovnaní priemerných

úrokových mier z úverov pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti v mesiaci apríl, uzatváraných v
dĺžke nad 5 rokov, predstavoval úrok 10,43 % p.a. Teda takto dohodnutý úrok vyhodnotil, že nie je v
hrubom rozpore a nepribližuje sa ani k úžerníckemu úroku. To isté konštatoval pri RPMN ktorá bola
uvedená v zmluve 15,41% p.a., ktorá nie je v hrubom rozpore s RPMN ktorú vypočítal súd 16,73 %
p.a. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ide o spor s ochranou slabšej strany, kde je hmotnoprávna

a procesná nerovnosť strán sporu a kde neplatí princíp formálnej pravdy, ale bol zachovaný princíp
materiálnej pravdy. S poukazom na § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalších ustanovení
uvedeného zákona konštatoval, že pri nedodržaní niektorých ustanovení by bola zmluva v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná čiastočne, a to v časti týkajúcej sa napr. dohodnutých úrokov,
zmluvnej pokuty a poplatkov, ktoré sú obsiahnuté v obchodných podmienkach, v sadzobníku poplatkov

a vo formulári zmluvných podmienok. Žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na takomto určení
v tomto štádiu konania, keďže neuhradila sumu poskytnutého úveru 15.000 eur. Na základe takejto
určovacej žaloby o neplatnosť celého právneho úkonu, teda zmluvy, sa nevyrieši medzi stranami sporu
otázka, v akej výške má žalobkyňa vrátiť žalovanej finančné prostriedky. To je možné vyriešiť úspešnou
žalobou o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Vtedy má žalovaná nárok na plnenie zo strany

žalobkyne v rozsahu iba poskytnutého úveru. Uplatnenému právu v tomto štádiu konania však nie je
možné poskytnúť ochranu.

5. S poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na
celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ide najmä o prípady, ak sú neplatnosťou

dotknuté podstatné náležitosti právneho úkonu (essentialia negotii). Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť
právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto
neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari). Občiansky zákonník túto zásadu vyjadruje tak,
že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu,
ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu. Podmienkou,

pravda, je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť a
zostať tak v platnosti.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 CSP so záverom, že pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa prihliadal na majetkové, sociálne, osobné pomery strany sporu - žalobkyne.

Žalobkyňa pracuje v T. ako upratovačka. Jej príjem predstavuje sumu mesačne 430 eur netto. Z jej
príjmu uhrádza 106 eur mesačne na iný úver, z karty Cetelem uhrádza 15 eur, platí pohrebné poistenie
po 20 eur. Jej manžel nepracuje, je na predčasnom dôchodku a jeho príjem je 310 eur netto mesačne.Súd mal zato, že nepriznanie trov konania úspešnej strane žalovanej nebude taký zásah do finančnej
sféry žalovanej, ako u žalobkyne, keďže žalovaná je právnická osoba.

7. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby čo do určenia, že Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 15.000 eur je neplatná ako celok, v zákonom
stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na § 39 a § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ako aj Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. tvrdiac, že v predmetnej úverovej

zmluve boli dohodnuté neprimerane vysoké úroky, a to v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, akým je úver pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti. Zákonu tak
odporuje zmluva v časti odplaty (úroky), je preto nutné ju považovať za neplatnú ako celok. Podľa jej
prepočtov priemerné úrokové miery z podobných úverov v rovnakom období boli vo výške 10,41 %,
pričom dvojnásobok je 20,82 % a odplata za úver poskytnutý jej vo výške 15.000 eur predstavovala
sumu 14.668,80 eur, čo je 97,792 % úrok. Ide o úžernícky úrok, pre ktorý je zmluva o úvere neplatná ako

celok. Navrhla preto určiť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX je neplatná
ako celok.

8. Proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla
rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že jej budú priznané trovy konania v rozsahu 100 %

alebo, aby v uvedenej časti bol rozsudok vrátený na nové prejednanie okresnému súdu. Ako odvolacie
dôvody uviedla § 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP. K dôvodom hodným osobitného zreteľa na strane
žalobkyne uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal iba z údajov tvrdených žalobkyňou na pojednávaní,
táto však žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach nepredložila. Súd tak neskúmal skutočnú finančnú situáciu
žalobkyne. Nedostatočne tak bol zistený skutkový stav na základe nepreukázaných tvrdení, nie je preto

možné jeho rozhodnutie v uvedenej časti preskúmať. Poukázala na závery ústavného súdu vo veci
sp. zn. II. ÚS/563/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veciach sp. zn. 13Cp/44/2017 a sp.
zn. 16Co/89/2018, podporujúce jej názor. Namietala tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
pre nepodložené tvrdenia žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru R/111/1998 Najvyššieho
súdu SR.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že žalovanému predložila overený doklad od
zamestnávateľa o výške jej mzdy. Poprela tvrdenie, aby jej splnomocnenec za spísanie žaloby dostal od
nej nejakú odmenu. Opätovne sa vyjadrila k výpočtu úrokov v predmetnej pôžičke zo dňa 04.08.2014.
Podľa jej prepočtov k dňu uzavretia zmluvy bol úrok vo výške 12,52 %, čo pri jeho dvojnásobku je suma

25,04 % a odmena za jej poskytnutý úver predstavovala 97,792 %, čo je v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi. Navrhla rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho návrhu.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná tak, že žalobkyňa nepreukázala neplatnosť Zmluvy o
úvere a ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť Zmluvy

o úvere. Argumentácia žalobkyne, čo sa týka výšky odplaty neobstojí, lebo vychádza z nesprávnych
výpočtov. Ak by boli výpočty správne, čo popiera, mohlo by ísť o neplatnosť výšky odplaty a nie celej
Zmluvy o úvere ako takej. V tejto súvislosti poukázal na § 41 Občianskeho zákonníka. Opätovne navrhla
rozsudok vo výroku I. potvrdiť a vo výroku II. zmeniť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Po doručení replík strán sporu protistranám sa tieto k nim už nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 12.11.2019 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne, ani odvolanie žalovanej nie sú dôvodné.

13. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený apovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

14. Vzhľadom na to, že odvolanie žalobkyňa podala proti zamietavému výroku jej žaloby, ktorou sa
domáhala určenia, že zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 04.08.2014 je neplatná v celom rozsahu,
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá aj čo do výroku, ktorým sa žalobkyňa
domáhala určenia, že je povinná vrátiť žalovanému 10.000 eur formou uzatvorenej novej zmluvy o

úvere za podmienok, že jej poskytne úver 10.000 eur s úrokom 13,9 %, RPMN 7,19 %, so splatnosťou
120 mesiacov, termínom splatnosti od 01.03.2018 do 01.03.2027, s výškou splátky 115,58 eur mesačne
nadobudol právoplatnosť.

15. Odvolací súd preto v odvolacom konaní sa zaoberal správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej toto rozhodnutie bolo odvolaním napadnuté.

16. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v
spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 (§ 78 CSP).

17. O nutné procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Znamená to, že existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť
právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali
všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva

by nežaloval všetkých nútených spoločníkov, žaloba musí byť pre tento nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie zamietnutá.

18. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu
uzavreli, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Okruh vecne legitimovaných (povolaných) strán

sporu o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z hmotného práva upravujúceho príslušnú zmluvu. Stranami
sporu, v ktorom súd má určiť, či už platnosť alebo platnosť zmluvy, musia byť všetky zmluvné strany
príslušnej zmluvy. Ak tomu tak nie je, tak je na mieste daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok
vecnej legitimácie strán sporu a žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu zamietnuť.
Uvedené vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry NS SR, napr. uznesenie sp. zn. 3M Cdo/5/2010.

19. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre nedostatok vecnej
legitimácie strán sporu v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
04.08.2014 žalobkyňou a ako spoludlžníčkou tiež Z. Q. bolo správne žalobu zamietnuť, keďže Z. Q. ako
účastníčka uvedenej úverovej zmluvy v konaní nebola označená za stranu sporu. Odvolací súd sa preto

plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom smere, na ktoré aj poukazuje,
a to v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

20. K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd ešte dodáva, že obsahom odvolania je
hodnotenie úverovej zmluvy ako takej a poukazovanie na jej neplatnosť z tam uvedených dôvodov.

Vzhľadom na nedostatok legitimácie strán sporu, t. j. preto, že za stranu sporu nebola označená Z.
Q., ktorá predmetnú úverovú zmluvu uzavrela ako spoludlžníčka, nebolo možné a najmä potrebné
pre rozhodnutie vo veci vyhodnocovať aj uvedenú úverovú zmluvu. Ani pri konštatovaní prípadnej
neplatnosti uvedenej zmluvy by nebolo možné pozitívne o nej rozhodnúť, teda určiť prípadnú jej
neplatnosť. Keďže zmluvu uzavrela aj Z. Q., aj prípadná neplatnosť tejto zmluvy sa týka jej práv a

povinností vyplývajúcich jej z tejto zmluvy, preto v súdnom konaní, v ktorom sa má hodnotiť platnosť,
resp. neplatnosť tejto zmluvy, musí byť táto zúčastnená na konaní ako strana sporu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 04.08.2014,

ktorým bola žaloba v uvedenej časti zamietnutá, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, lebo
uvedený napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol vecne správny.

22. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).23. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257
CSP).
24. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

25. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto

prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).

26. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa §
255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
27. Judikatúra konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).
28. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či
v konaní neexistujú dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP na nepriznanie trov konania. Existenciu

takýchto dôvodov tvrdila žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal sociálnymi aspektmi na jej
strane, a to najmä čo sa týka príjmu a výdavkov, keďže pracuje ako upratovačka s príjmom 430 Eur
mesačne, z ktorého sú jej zrážané sumy 106 Eur na iné úvery, a 15 Eur (napr. CETELEM), uhrádza
pohrebné poistné vo výške 20 Eur. Jej manžel je poberateľom predčasného dôchodku vo výške 310 Eur.
Navyše, k iným, nevyhnutným výdavkom sa žalobkyňa ani nevyjadrovala, ku ktorým patri predovšetkým

zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby a
iné základné životné potreby. Uvedené skutočnosti boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie
a vyhodnotené pozitívne pre aplikáciu uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Boli preto vyhodnotené
ako dôvody hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej
inštancie tiež skonštatoval, že nepriznaním trov konania úspešnej strane žalovanej nebude mať taký

zásah do jej finančnej sféry, ako by to bolo u žalobkyne, keďže je právnickou osobou poskytujúcou úvery.
29. Odvolací súd ešte dodáva, že žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatňovala nároky ako
spotrebiteľka, teda ako slabšia strana zmluvného vzťahu s dodávateľom, čo je treba mať na myli aj
pri rozhodovaní o trovách konania. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaná pred súdom prvej inštancie
nespochybňovala, ani sa nevyjadrovala k pomerom žalobkyne, prezentovaných v jej podaniach v

priebehu prvoinštančného konania, ako aj na pojednávaní, hoci už aj v samotnej žalobe táto uvádzala
svoje majetkové a sociálne pomery ako dôvod uplatnenia si žalobného nároku. Žalovaná svoje námietky
a tvrdenia uvádzala až v odvolacom konaní, hoci nemala návrhy na doplnenie dokazovania predvyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Ďalšie jej prípadné návrhy na doplnenie dokazovania
preto nie sú už v odvolacom konaní na mieste.
30. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj čo do výroku o

trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil majúc za to, že aj toto je vo výroku vecne
správne.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odvolacom konaní žiadna

zo strán nemala plný úspech, lebo nebolo vyhovené odvolaniu ani jednej z nich, preto bolo vyslovené,
že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
32. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).