Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/681/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408202041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6408202041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: V. D., bydlisko: B. V.,
F. č. X, zastúpená JUDr. René Hudzovičom, advokátom, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 9, proti
žalovaným: 1A/ M. O., rodená Q., bytom V. XXX E., 1B/ K. V., rodená Q., bytom V. B. XXX, B. V. a
žalovaným 1C/ P. Q., bytom B. B. XXX, B. V. (ako právnym nástupcom po zomrelom žalovanom 1/ P. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX), žalovaným 2/ SKI CENTRUM - Banská Štiavnica,
so sídlom Haburská č. 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 050 440, zast. adv. Kanc. VALIŠ LEGAL s. r. o.,
Mlynské Nivy 45, Bratislava, 3/ T. Z., bydlisko A.. J. č. XX, B., 4/ Bergerac, s. r. o., sídlo: Tallerova 4, 811

02 Bratislava, IČO: 44527641, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv o odvolaní žalobkyne a žalovaných
2/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23. 11. 2011 č. k. 5C/27/2008 - 335, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23. 11. 2011 č. k. 5C/27/2008 - 335 mení tak,
že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému 1A/, 1B/, 1C/, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ p r i
z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania

v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. 11. 2011 č. k. 5C/27/2008 - 335 vyhovel
žalobe žalobkyne a určil, že kúpna zmluva zo dňa 17. 03. 2005, ktorou žalovaný 1/ prevádzal svoj ideálny
spoluvlastnícky podiel 6/27-ín k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci O. - O. v katastrálnom
území B. O. a to CKN parc. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere X XXX m2 vytvorenej geometrickým
plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 01. 03. 2005 z parcely čiastočne zapísanej na LV č. XXXX
a čiastočne v pozemnoknižnej vložke č. XXXX katastrálneho územia B. O. ako parcelné číslo XXXX -
TTP o výmere X XXX m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra I. dňa 07. 04. 2005 pod č. V na

žalovaného 2/ je neplatná. Zároveň určil, že je neplatná aj ďalšia kúpna zmluva uzavretá žalovaným 1/
so žalovaným 2/ dňa 25. 02. 2005, ktorej predmetom bol prevod ideálneho spoluvlastníckeho podielu
žalovaného 1/ - 6/7 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci V. B., katastrálne územie V. B.
zapísanej v katastri nehnuteľnosti, Správy katastra B. V. na LV č. XXXX, ako parcela č. XXXX - TTP
o výmere XX XXX m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra B.K. dňa 17. 03. 2005 pod číslom
V Súd rozhodol s odôvodnením, že uvedenými kúpnymi zmluvami bolo porušené predkupné právo
žalobkyne, ktorá v čase uzatvárania zmlúv bola podielovou spoluvlastníčkou parcely CKN č. XXXX/X,

ako aj parcely č. XXXXX. Súd konštatoval, že po smrti spoluvlastníka P. Q. pozemky, v tom čase v
užívaní socialistického sektora, nadobudla jeho manželka F. Q., po smrti ktorej žalobkyňa nadobudla
dedičstvo smrťou v zmysle ustanovenia § 460 OZ a tým je daná jej aktívna legitimácia. Žalovaný 1/
potvrdil žalobkyňou uvádzanú skutočnosť, že vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom si nesplnil zákonnúpovinnosť a neponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu. Preto okresný súd žalobe vyhovel a rozhodol,
že sú neplatné aj následné zmluvy uzatvárané žalovanými 2/ až 4/, ktorých predmetom boli prevody
spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam. Úspešnej žalobkyni priznal súd náhradu trov

konania vo výške 1998,82 eur a na ich náhradu solidárne zaviazal žalovaných 1/ až 4/.

2. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolaním napadla žalobkyňa, pretože
jej súd nepriznal náhradu trov konania za prípravu a prevzatia zastúpenia vo veci každej jednotlivej
kúpnej zmluvy zvlášť, za každé relatívne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, za účasť na

pojednávaniach v takom rozsahu, ako to prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala a nepriznal
jej ani náhradu za ďalšiu poradu s advokátom dňa 07. 04. 2009. Pretože v súdenej veci išlo o prejednanie
šiestich konkrétnych zmlúv, z ktorých jej bol osobitne vyrubený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania, mal jej súd priznať aj náhradu trov v rovnakom rozsahu. Žalobkyňa požadovala, aby napadnutý
výrok súdu prvej inštancie bol zmenený tak, že žalovaní 1/ až 4/ budú povinní jej zaplatiť náhradu trov
konania vo výške 3 697,02 eur. Titulom náhrady trov odvolacieho konania požadovala priznať sumu

100,09 eur.

3. Žalovaný 2/ napadol rozsudok okresného súdu dôvodiac procesnou vadou, ktorej sa mal konajúci
súd dopustiť, keď dňa 08. 12. 2001 konal bez jeho účasti a tiež bez účasti jeho právneho zástupcu
napriek tomu, že nemal vykázané doručenie predvolania. Nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý

na uvedenom pojednávaní vykonal dokazovanie, konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 14. 02. 2011, ktorým bolo rozhodované o námietke zaujatosti
voči sudkyni okresného súdu. Okresný súd sa dopustil procesného pochybenia aj na pojednávaní
konanom dňa 07. 11. 2001, kedy s predloženými listinnými dôkazmi bol žalovaný 2/ oboznámený len
stručne a nezrozumiteľne, sudkyňa prečítala pár výňatkov z predložených listinných dôkazov, čo nebolo

ani uvedené v samotnej zápisnici. Po takto vykonanom dokazovaní naviac zástupcovi žalovaného
2/ neumožnila do uvedených dôkazov nahliadnuť a podrobne ich preštudovať. Vo veci samej pritom
žalovaný 2/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorá v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
zo dňa 25. 02. 2005 nebola spoluvlastníčkou pozemku - parcely č. XXXX vedeného na LV č. XXXX
v katastrálnom území V. B., spoluvlastnícky podiel nadobudla až na základe osvedčenia o dedičstve

zo dňa 18. 10. 2005. Okresný súd bez vysvetlenia odmietol vykonať žalovaným 2/ navrhovaný dôkaz
a to dotaz na príslušný kataster nehnuteľností za účelom zistenia okruhu spoluvlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti. S ohľadom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľnosti je zrejmé, že žalovaný 1/
nemohol žalobkyňu vyzvať na uplatnenie jej predkupného práva, keďže nebola v katastri nehnuteľnosti
vedená ako právna vlastníčka predmetných spoluvlastníckych podielov, tieto nadobudla až dodatočne,

po uzatvorení napádanej kúpnej zmluvy. Ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ nemohli mať vedomosť, či
žalobkyňa patrí do okruhu oprávnených dedičov, či dedičstvo neodmietla alebo či nebola vydedená.
Ustanovenie § 460 OZ podľa žalovaného je potrebné vykladať tak, že dedič v prípade nehnuteľnosti
nadobudne vlastnícke právo až ku dňu nadobudnutia právoplatnosti predmetného osvedčenia o
dedičstve, alebo až ku dňu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na to,

že doteraz v judikatúre nie je riešená otázka, ktoré osoby majú právo uplatniť predkupné právo k
spoluvlastníckemupodielunanehnuteľnostiapretožesúmožnédveodpovede: 1.)Predkupné
právo si môže uplatniť iba presne vymedzený počet osôb - spoluvlastníkov, ktoré sú v čase prevodu
spoluvlastníckeho prevodu ako spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľnosti alebo 2.) Predkupné
právo si môžu uplatniť všetky osoby, ktoré v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu sú alebo môžu byť

spoluvlastníkmi a to i bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti
(to je vopred neurčitý počet osôb, ktoré by mohli kedykoľvek v budúcnosti spätne preukazovať svoje
spoluvlastnícke právo získané napríklad dedením), ide o otázku po právnej stránke zásadného významu
a preto žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 238 ods. 3 OSP (platného
a účinného v čase rozhodovania súdu a tiež v čase podania odvolania - poznámka odvolacieho súdu).

Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

4. Žalovaný 4/ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu označiac ho za
nesprávny po právnej aj vecnej stránke. Namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby

z dôvodu, že v čase uzatvárania prvej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nebola
spoluvlastníčkou predmetných spoluvlastníckych podielov a preto jej neprislúchalo právo podľa § 140
OZ. Túto otázku mal okresný súd riešiť ako predbežnú. Žalovaný 1/ sa pri výsluchu dňa 08. 10. 2010
k tejto otázke, či žalobkyňa bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, vyjadriť nevedel. Anivýsluchom svedkov V. Q. a D.. K. A. nebolo preukázané, že by žalobkyňa v rozhodnom období bola
bývala spoluvlastníčkou. Záver okresného súdu, že aktívna legitimácia žalobkyni je daná právnym
nástupníctvom po matke F. Q., považoval žalovaný 4/ za nesprávny. V prípade nehnuteľnosti, kde

sa inak vyžaduje povolenie vkladu vlastníckeho práva na nadobudnutie vlastníctva, ide o výnimku z
intabulačného princípu katastra nehnuteľnosti, lebo vlastníctvo nadobudnuté dedením sa vyznačuje
záznamom. Zároveň však pri aplikácii § 460 OZ musí byť nad rámec akýchkoľvek pochybností
preukázané, že neexistovala žiadna prekážka nadobudnutia vlastníckeho práva dedením (ako napríklad
vydedenie alebo odmietnutie dedičstva) a to v čase, kedy malo dôjsť k prvému prevodu zo žalovaného

1/ na žalovaného 2/. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti v znení
neskorších predpisov, sa údaje v katastri považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (tzv.
formálna publicita katastra nehnuteľnosti). Účastník právneho vzťahu nemá žiadnu inú možnosť overiť
si skutočnosť, kto je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, ako oboznámením sa s informáciami uvedenými
v katastrálnom operáte. Žalovaný 4/ má za to, že v konaní nebolo vôbec preukázané, že by žalobkyňa
bola v rozhodnom období spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a preto nepovažuje záver

okresného súdu za správny. Pochybením okresného súdu bolo, že nevykonal požadovaný dôkaz na
preukázanie,ktobolvrozhodnomčasevedenývkatastrinehnuteľnostiakospoluvlastník.Ďalejžalovaný
4/ poukázal na nesprávne vykonanie dokazovania na pojednávaní dňa 09. 11. 2011, kedy mu nebola
daná možnosť oboznámiť sa s predloženými listinnými dôkazmi. Rozsudok okresného súdu trpí vadou
nepreskúmateľnostiazmätočnostiprenedostatokdôvodov,tátovadamohlamaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie vo veci, lebo okresný súd neúplne zistil skutkový stav tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy a
preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok okresného
súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného 2/ označila dôvody odvolania za účelové a právne

irelevantné, nesúhlasila s tým, že by uvádzaným postupom malo dôjsť k odňatiu možnosti žalovaného
2/ konať pred súdom. Žalobkyňa zotrvala na existencii jej aktívnej legitimácie dovolať sa neplatnosti
právnych úkonov, pretože v čase ich uskutočnenia bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností. Nesúhlasila s výkladom ustanovenia § 460 OZ tak, ako sa o to pokúsil žalovaný 2/,
podľa jej názoru je v tomto zákonnom ustanovení explicitne uvedené, že sa dedičstvo nadobúda smrťou

poručiteľa a nie právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve alebo zápisom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

6. Krajský súd svojím prvým rozsudkom v tejto veci zmenil podľa § 220 OSP rozsudok okresného
súdu tak, že žalobu o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 17. 03. 2005, ktorou žalovaný 1/ previedol na

žalovaného 2/ ideálny spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností ako aj následné kúpne zmluvy
uzatvárané medzi žalovanými zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami okresného
súdu, jeho právne posúdenie považoval za nesprávne. Otázku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne,
teda či jej prislúcha postavenie oprávnenej osoby z predkupného práva v zmysle ustanovenia §
140 OZ posúdil odvolací súd tak, že právna úprava dedenia zakotvená v ustanovení § 460 OZ

vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, čo znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych
vzťahov svojho predchodcu v celej jeho šírke a vo všetkých jeho zložkách. Dedenie spočíva na
princípe prechodu zanechaného majetku na dediča bezprostredne, už okamihom poručiteľovej smrti,
nadobudnutie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva dedením nie je podmienené rozhodnutím
súdu, ktorým sa potvrdzuje dedenie, dochádza tým k výmene nositeľa práv a povinností majetkovej

povahy. V konkrétnej veci bolo treba považovať žalobkyňu za osobu, ktorá bola konaním žalovaného
1/ vo svojich právach dotknutá a ktorej patrí právo ochrany vyplývajúce z ustanovenia § 140 OZ. Inak,
ako súd prvej inštancie, posúdil odvolací súd preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, odvolací súd vychádzal z názoru, že v prípade, keď už došlo k porušeniu práva
žalobcu, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení

daného práva alebo právneho vzťahu. Za dovolený a procesne prípustný možno preto považovať návrh
na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť vzťahov sporových strán
a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu na určenie sledujúceho v podstate rovnaký
cieľ ako skoršia určovacia žaloba. Podľa záveru odvolacieho súdu oprávnená osoba, ktorej predkupné
právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa § 80 písm.

c) OSP, pretože jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva, žalobkyňa sa
procesne neprípustným spôsobom domáhala ochrany porušených práv.7. Rozsudok odvolacieho súdu žalobkyňa napadla dovolaním z viacerých dovolacích dôvodov, tvrdila, že
konaniejepostihnutévadoupodľa§237písm.f)(§241ods.2písm.a)OSP)vdôsledkunedostatočného
rozhodnutia a to nevysporiadania sa so všetkými námietkami žalobkyne; konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. a) OSP), teda odvolací
súd pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 213 ods. 3 OSP a dôkazy nepokoval, vychádzal z iného
skutkového základu ako súd prvej inštancie; rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP) - v prípade záveru o nesplnení podmienky existencie
naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP. Zdôraznila, že oprávnený, ktorý bol dotknutý

porušením predkupného práva môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009, právne postavenie žalobkyne sa po určení
neplatnostipredmetnýchkúpnychzmlúvstaneistejším,žalobkyňanebudevspoluvlastníckomvzťahuso
žalovaným 2/ a ž 4/, ktorí majú s nehnuteľnosťami zámery, s ktorými sa ona nestotožňuje. Jej zámerom
je navrátenie právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov,
sama nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely patriace žalovanému 1/.

8.Dovolacísúdzuvedenýchdovolacíchdôvodovuznalzadôvodnúnámietku,ženapadnutérozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 psím. c) OSP). Poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa sa v tomto prípade rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a Oz
podanímurčovacejžalobyoneplatnosťprávnehoúkonu,ktorýmmalobyťporušenéjejpredkupnéprávo.

V prípade tejto voľby je vylúčená možnosť, aby oprávnená mohla uplatniť niektorý zo všeobecných
nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Názor odvolacieho súdu, podľa ktorého „oprávnená osoba, ktorej
predkupné právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy (§ 80
písm. c) OSP), pretože je patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva" nemožno
považovať za správny. Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde

k porušeniu predkupného práva, oprávnená už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z
ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c) OSP, ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti
treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného
práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP

i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Zdôraznil, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o
neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra
vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.),
čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho

úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci závisí však aj od posúdenia
toho,akýprávnydôvodvedieoprávnenéhokvyvolaniusúdnehosporu.Dovolacísúduviedol,žeodvolací
súd sa v naznačenom smere dôsledne nevenoval skúmaniu toho, či aj dôvody uvádzané žalobkyňou
(ne) prezrádzajú naliehavosť jej právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedeného vysloveného
právneho záveru s poukazom na nedostatočné skúmanie dôvodov existencie naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na požadovanom určení zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP) viazaný rozsahom a obsahom odvolania v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP ako aj právnym

názorom dovolacieho súdu v tejto veci doplnil postupom podľa § 384 ods. 1 CSP dokazovanie podľa
usmernenia dovolacieho súdu. Odvolaním napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenie § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia po zistení, že nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd predovšetkým konštatuje zmenu právnej úpravy týkajúcej sa procesných postupov
súdneho konania, keď od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. o civilnom sporovom
konaní, ktorý zrušil dovtedajšiu procesnoprávnu normu zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok
s tým, že v zmysle prechodných ustanovení CSP - § 470 ods. 1, 2 platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov (procesných), ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Pretože v priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu žalovaného 1/ ako aj k zániku žalovaného
4/, pokračoval súd v konaní s právnymi nástupcami týchto pôvodných žalovaných v zmysle svojhoprocesného uznesenia zo dňa 11. 12. 2017 č. k. 14Co/681/2014 - 471 tak, že na strane žalovaného
1/ pokračoval s právnymi nástupcami žalovaného 1/, ktorí boli zistení ako dedičia zo zákona v prvej
dedičskej skupine. Po zániku obchodnej spoločnosti - žalovaného 4/ zistil odvolací súd, že táto zanikla v

dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Bergerac s. r. o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, ktorá
sa stala právnym nástupcom pôvodného žalovaného 4/.

12.Podľaprávnehonázorudovolaciehosúduapodľajehousmerneniapokračovalodvolacísúdvkonaní
vykonaním dokazovania za účelom skúmania a posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu

žalobkyne na požadovanom určení.

13. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdov
(prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho) bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení procesnou podmienkou takejto žaloby. Musí pritom ísť o právny záujem, ktorý je
súčasne naliehavý. V zmysle judikatúry je naliehavý právny záujem na určenie daný najmä v prípade,

ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by bez tohto určenia sa stalo jeho právne
postavenie neistým. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
takomto určení, zaťažuje žalobcu. Len pre úplnosť odvolací súd podotýka, že v zmysle aktuálnej právnej
úpravy možno žalobou požadovať len určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, tento netreba preukazovať, pokiaľ vyplýva z osobitného predpisu; alebo možno požadovať určiť

právnu skutočnosť, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie neplatnosti právneho úkonu je pritom
určenie právnej skutočnosti, čo znamená, že ustanovenie § 137 CSP s takouto žalobou nepočíta. Totiž
pre určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu postačuje dovolať sa ho aj bez ingerencie súdu.

14. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu v tomto prípade,

odvolací súd vychádza z toho, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy a
následných kúpnych zmlúv podľa ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ je zásadne prípustná, avšak
za predpokladu, že žalobkyňa preukáže, že na jej strane existujú dôvody preukazujúce naliehavosť
jej právneho záujmu na požadovanom určení. Dovolateľka doposiaľ tvrdila, že má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, má však záujem

zabrániť vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu, teda prinavrátiť pôvodný spoluvlastnícky
vzťah k veci. Odôvodňuje to zámerom nového kupujúceho pri nakladaní s nehnuteľnosťou na komerčnej
báze sledujúcej iba zisk, ktorá je súčasne agresívna k životnému prostrediu, oproti snahe doterajších
spoluvlastníkov užívať ju spôsobom komformným s prírodou.

15. Na pojednávaní pred odvolacím súdom (v neprítomnosti žalobkyne, ktorú ospravedlnil jej právny
zástupca z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu s tým, že on tlmočí názor žalobkyne v tejto
otázke) právny zástupca žalobkyne poukázal na dovtedajšie podania, zvlášť upozornil na to, že v
prípade úspechu by bol vyznačený stav pred neplatným právnym úkonom, preto len takouto žalobou
možno dosiahnuť stav pred týmto neplatným právnym úkonom, čo označil za právny dôvod podania

žaloby. Žiadny iný prostriedok, ktorým by túto nápravu dosiahla, nemá žalobkyňa ani ďalší spoluvlastníci.
Žalobkyňa sa neplatnosti dovolala, čo nie je sporné a stalo sa tak platným právnym úkonom, preto je tu
nesúlad medzi stavom právnym a stavom skutočným. Poukázal tiež na postoj žalovaných v tejto veci,
ktorí namietali voči úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto má za to, že práve z
tohto dôvodu je potrebná žaloba a rozhodnutie, ktorú uplatnila žalobkyňa. Inak podľa názoru žalobkyne

hrozívznikďalšíchsporov,napríkladsporourčenieplatnostidovolaniasarelatívnejneplatnostiprávneho
úkonu, takže takýmto spôsobom sa právne postavenie žalobkyne stane istejším.

16. Skutočnosť, že žalobkyňa ani ďalší spoluvlastníci, ktorých sa dotýka predkupné právo, nemajú
záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ich spoločným cieľom je zabrániť tretej osobe

stať sa spoluvlastníkom z preukázaných dôvodov, má za povinnosť preukázať žalobkyňa. V tomto
prípade ostatní spoluvlastníci ostali pasívni. Odvolací súd musí konštatovať, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala,žeajostatní,toznamenávšetciďalšíspoluvlastnícidotknutípredkupnýmprávom,nemajú
záujem nadobudnúť prevádzané spoluvlastnícke podiely a zároveň sú zrejmé aj ich dôvody, pre ktoré
majú záujem zabrániť vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho podielu. Je preto potrebné konštatovať,

že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80
písm. c) OSP pre požadované určenie neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv.17.Zhrnúcuvedenéodvolacísúduvádza,ževsúdenejveciniejesporné,žepôvodnýžalovaný1/porušil
predkupnéprávoostatnýchspoluvlastníkov,pričomžalobkyňajejednouzospoluvlastníčokpredmetných
nehnuteľností v rozsahu 1/27. Žalobkyňa sa pritom úspešne voči pôvodne žalovanému 1/ dovolala

relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Pre úspešnosť určovacej žaloby podľa ustanovenia § 80
písm. c) OSP platného a účinného v čase konania a rozhodovania súdov bolo potrebné preukázať,
že žalobkyňa má na tomto určení naliehavý právny záujem. Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu v danej veci z dôvodov vyššie uvedených a prikázal mu ďalej konať s rešpektovaním jeho
právneho záveru o prípustnosti žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, zároveň

však prikázal odvolaciemu súdu dôsledne skúmať, či dôvody uvádzané žalobkyňou, sú naliehavými
dôvodmi jej právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd doplnil za účelom skúmania tejto
otázky dokazovanie prejednaním veci pred odvolacím súdom, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu (podľa § 80 písm. c) OSP), keď žiadnym
spôsobom nepreukázala, že aj ostatní spoluvlastníci, ktorí boli porušeným predkupným právom dotknutí,
nemajú záujem nadobudnúť prevádzané spoluvlastnícke podiely a zároveň sú aj zrejmé dôvody, pre

ktoré majú títo ostatní spoluvlastníci dôvod zabrániť vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho vzťahu.
Preto len samotná skutočnosť, že žalobkyňa (sama) nemá záujem o sporný spoluvlastnícky podiel (ktorý
pri porušení predkupného práva previedol pôvodný žalovaný 1/ na žalovaného 3/ a ten následne na
ďalšieho žalovaného) a dôvodom pre podanie žaloby je len jej nesúhlas s prezentovanými aktivitami
ďalších vlastníkov tohto spoluvlastníckeho podielu, nie je dostatočný pre záver o existencii naliehavého

právneho záujmu na tomto určení. Právne postavenie žalobkyne by sa ani prípadným vyhovením tejto
žalobe nezmenilo; ostane spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v doterajšom rozsahu 1/27 k
celku. Preto odvolací súd žalobu zamietol.

18. O náhrade trov doterajšieho konania (prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania)

rozhodol odvolací súd tak, že priznal úspešným žalovaným, ktorí si náhradu trov uplatnili nárok na
ich náhradu voči neúspešnej žalobkyni, a to v celom uplatnenom rozsahu. O výške týchto trov bude
rozhodnuté podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).