Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413203671
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413203671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky: T. T.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. E., D. č. XX, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Mačajom, so sídlom
v Banskej Štiavnici, Dolná č. 7, proti povinnému z vyživovacej povinnosti: I.. G. T., nar. X.XX.XXXX,
bytom E., E. XXX/XXX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie
navrhovateľky a osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
29. 03. 2017, č. k. 5C/41/2013-585, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti I.. G. T., nar. X.XX.XXXX voči
oprávnenej z vyživovacej povinnosti T. T., nar. XX.X.XXXX zo sumy 73,03 € mesačne na sumu 100 €
mesačne za obdobie od 22.3.2013 do 14.9.2014 a za obdobie od 15.9.2014 do 30.6.2015 na sumu 110
€ mesačne, ktoré výživné je povinný posielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk oprávnenej
z vyživovacej povinnosti.

Súd čo do zvyšku návrh oprávnenej z vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh povinného z vyživovacej povinnosti na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Súd konanie o návrhu oprávnenej z vyživovacej povinnosti, čo do obdobia od 1.9.2012 do 21.3.2013,
čo do výšky výživného 290 € za obdobie od 22.3.2013 do 7.9.2014 a čo do výšky výživného 220 € za
obdobie od 8.9.2014 do budúcna z a s t a v u j e.

Povinnému z vyživovacej povinnosti zročné výživné nevzniklo.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom spisová značka 8P 300/2006 zo dňa
30.11.2006.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že návrh oprávnenej z vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný. Poukázal na to, že
od posledného určenia výšky výživného uplynulo cca 6,5 roka (ku dňu podania návrhu), v ktorom čase
bola oprávnená žiačkou 6. ročníka základnej školy. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal jednakz potrieb oprávnenej z vyživovacej povinnosti, z jej schopnosti si privyrobiť, z toho, že vyživovaciu
povinnosť k oprávnenej má aj jej matka, ale tak isto aj zo schopností a možností povinného z vyživovacej
povinnosti. Vzhľadom na to, že v priebehu konania navrhovateľka zmenila školu a začala študovať v

inej krajine, v ktorej sa pripravuje na budúce povolanie, súd určil vyživovaciu povinnosť rozdielne za
dve obdobia, nakoľko v uvedených obdobiach boli odlišné potreby navrhovateľky a tak isto aj odlišné
výdavky na štúdium, ako aj jej privýrobok. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka študovala na
súkromnom konzervatóriu ALKANA v Bratislave od septembra 2010, ktoré štúdium ukončila v školskom
roku 2013/2014, a to v máji 2014 maturitnou skúškou. Súd určil vyživovaciu povinnosť sumou 100,-

€ mesačne za obdobie od 22. 03. 2013 (od podania návrhu) do 14. 09. 2014, čiže za obdobie, keď
navrhovateľka študovala na Slovensku, a to až do obdobia začatia štúdia v Anglicku. Súd zohľadnil
výdavky, ktoré preukázala navrhovateľka v konaní. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na podania
povinnéhozvyživovacejpovinnosti,keďvpriebehukonanianavrhovalzmierčodovýškyvýživného100,-
€(navrhovateľkanesúhlasila),zčohomožnovyvodiť,žejevjehomožnostiachuvedenúvýškuvýživného
platiť. Ďalej okresný súd zistil, že v období od 22. 03. 2013 do augusta 2014 navrhovateľke matka

poukázala sumu po 160,- €, a to dňa 28. 04. 2014 a dňa 29. 07. 2017. Je nepochybné, že navrhovateľka
mala aj príjem z výživného od svojej matky, ktorá jej mala poukazovať aj rodinné prídavky, ktoré na ňu
poberala cca vo výške 211,- €. V období od 15. 09. 2014 do 30. 06. 2015 súd určil výšku vyživovacej
povinnosti tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 100,- € mesačne na sumu 110,- € mesačne,
nakoľko od uvedeného obdobia navrhovateľka študovala v Anglicku na University of Worcester, ktorá

skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov pripojených k spisu. Navrhovateľka školné v Anglicku neplatila,
bola jej poskytnutá študentská pôžička, ktorú bude splácať až po skončení štúdia. Navrhovateľka
platila za ubytovanie sumu 366,67 L a po 01. 09. 2015 sumu 229,69 L. Okresný súd zohľadnil aj iný
príjem navrhovateľky (zistený oboznámenými výpismi z účtov), ktorý dosiahla navrhovateľka v mesiaci
november 2014 vo výške 156,83 €, v decembri 2014 vo výške 162,46 €, vo februári 2015 vo výške spolu

451,65 € (platby od W.. K. L.), v marci 2015 vo výške 38,25 € a júni 2015 vo výške 198,18 €. Súd zvážil
schopnosti a možnosti povinného z vyživovacej povinnosti. Bral do úvahy to, že manželka povinného
bola na materskej dovolenke, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej G., ktorá má zdravotné
problémy. Do úvahy bral aj celkové majetkové pomery povinného, ako aj jeho príjem, ktorý dosahuje
v priemere vo výške cca 1 036,- € mesačne. Poukázal ďalej na to, že zadlženosť otca nemôže byť

v plnom rozsahu na ťarchu navrhovateľky. Po doplnenom dokazovaní súd zistil, že navrhovateľka má
príjem z brigádnickej činnosti (aj keď nie pravidelný), má nárok na rodinné prídavky vo výške cca 211,-
€, ktoré na ňu poberá jej matka, ako aj na výživné od svojej matky. Keďže sa rozhodla pokračovať v
štúdiu na vysokej škole v zahraničí, musela počítať so zvýšenými nákladmi, ktoré však nemôžu byť na
ťarchu povinného z vyživovacej povinnosti nad mieru primeranú jeho možnostiam. Vzhľadom na všetky

skutočnosti, okresný súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný na zvýšenie vyživovacej povinnosti
za obdobie od 15. 09. 2014 do 30. 06. 2015 vo výške 110,- € mesačne. Pokiaľ žiadala navrhovateľka
po čiastočnom späťvzatí návrhu určiť výživné sumou 180,- € mesačne, v tejto časti čo do zvyšku jej
návrh zamietol. Návrh navrhovateľky zamietol aj za obdobie od 01. 07. 2015 do budúcna, nakoľko od
tejto doby navrhovateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na

rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní 19C/274/2015 zo dňa 04. 10. 2016, ktorým bola
vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke zrušená počnúc dňom 01. 07. 2015. Povinnému
z vyživovacej povinnosti zročné výživné nevzniklo, nakoľko mal za obdobie od 22. 03. 2013 do 30.
06. 2015 zaplatiť 2 827,64 € a dokazovaním bolo preukázané, že zaplatil minimálne sumu 3 285,20 €.
Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 prvá

a druhá veta Zákona o rodine, § 155 CMP a § 157 CMP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z vyživovacej
povinnosti, ako aj navrhovateľka.

4. Povinný z vyživovacej povinnosti (otec) žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a rozhodnúť tak,
že návrh navrhovateľky súd v celom rozsahu zamietne. Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu, navrhol
alternatívne buď zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu 21. 05. 2014 z dôvodu ustanovení čl. 5 CSP
a z dôvodu porušovania dobrých mravov alebo rozhodnúť, že vyživovacia povinnosť otca odo dňa
podania návrhu oprávnenou z vyživovacej povinnosti do dňa zániku vyživovacej povinnosti ku dňu

30. 06. 2015 bude stanovená na výšku napr. 30,- € mesačne. Namietal, že okresný súd nespojil veci
vedené pod sp. zn. 7C/16/2013 a 5C/41/2013 vedené na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Má
za to, že sa jednalo o ten istý predmet konania a tých istých účastníkov konania. Okresný súd v
Žiari nad Hronom napriek tomu, že veci procesne nespojil, veci nakoniec v skutočnosti spájal a prikonaní na prvom stupni spisy k sebe pripájal (napr. strana 466 č. k. 5C/41/2013 a iné). Podľa názoru
povinného došlo k tomu, že nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil povinnému
uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

Uvedeným konaním došlo k porušeniu prekážky litispendencie (§ 230 CSP). Vo všetkých konaniach sa
pojednávalo jedno a to isté, zvýšenie výživného, zníženie výživného, zrušenie vyživovacej povinnosti,
porušovanie dobrých mravov, jeden a ten istý miestne a vecne príslušný súd. Ďalej namietal, že
navrhovateľka celkom úmyselne spôsobila povinnému z vyživovacej povinnosti trestné stíhanie so
zamlčaním skutočností rozhodných pre správne právne posúdenie ako trestných, tak aj civilných konaní

voveciachzrušeniavyživovacejpovinnostiavovecizvýšeniavyživovacejpovinnostiaprieťahyvkonaní.
Ak sa navrhovateľke podarilo dosiahnuť, že nie je možné zistiť, kedy sa stala schopnou samostatne sa
živiť, nie sú jasné jej príjmy a majetok matky, tak nové rozhodnutie vo veci bez poznania skutkového
stavu povinný považuje za rozhodnutie nezákonné a predčasné. Okresný súd odmietol skúmať, kedy
nastala schopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť, lebo to už bolo rozhodnuté v konaní č. k.
19C/274/2015. Manipulovanie so spismi a nedodržanie prekážky litispendencie, ani rešpektovania

prelomenia zásady res iudicata viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní
vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 19C/274/2015, v spojení s rozhodnutím
17Co/16/2017-694 nesúhlasí. Ďalej namietal hodnotenie dôkazov a zmätočnosť rozhodnutia okresného
súdu ohľadom platenia internátu v Bratislave, platenia školného na ALKANE vo výške 1 080,- Eur ročne,

ako aj platenia ubytovania v Anglicku. Vo veci bolo rozhodnuté predčasne a vôbec neboli vyhodnotené
právnenávrhyadôkazypredloženépovinnýmzvyživovacejpovinnostidňa29.03.2017napojednávaní.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. 10C/5/2016 zo dňa 27. 03. 2017, kde okresný
súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému dieťaťu. Navrhovateľka odišla do Anglicka len kvôli
práci. Universita of Worcester je presne taká istá zbytočná škola, ako Paneurópska vysoká škola v

Bratislave.

5. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného z vyživovacej povinnosti (otca) nevyjadrila.

6. Navrhovateľka podala odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že okresný súd nezohľadňoval pôžičku, ktorú si
musela za účelom štúdia zobrať, najmä túto pôžičku nezohľadňoval pri schopnosti navrhovateľky
samostatne sa živiť. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrhu vyhovie.

7. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril povinný z vyživovacej povinnosti (otec). Uviedol, že

navrhovateľka sama uviedla, že pôžičku vrátiť nemusí, ak nebude po skončení pracovať alebo ak bude
pracovať a jej príjmy nepresiahnu sumu vo výške 21 000,- L ročne. Dôkazy o tom, že študenti University
of Worcester dostávajú pôžičky, ktoré môžu čerpať na bývanie, stravovanie a na platenie školného
stiahol z internetu povinný a na súd ich doložil on. Navrhovateľka mohla súdu doručiť dôkazy, ktoré by
tento stav upresnili, ozrejmili, vyjasnili, ale tak neurobila.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ustanovení § 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 (a contrario) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky povinného a navrhovateľky, ako aj

predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a na tieto v plnom rozsahu
poukazuje. Zároveň odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP). Preskúmaním veci odvolací súddospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd svoje rozhodnutie stručne, jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery,

ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam a následne správne na zistený skutkový stav aplikoval
príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, tieto jednotlivo aj
vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a vo veci správne rozhodol.

12. Odvolania navrhovateľky a povinného nie sú dôvodné.

13. Navrhovateľka v odvolaní namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil, pričom konkrétne
neuvádza v čom vidí nesprávne právne posúdenie, a ako mal okresný súd správne vec posúdiť.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Odvolací súd však poukazuje

na to, že v odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadny konkrétny dôvod, ani právnu argumentáciu v
tomto smere. Odvolací súd preto námietku navrhovateľky považoval za nedôvodnú. Navrhovateľka v
odvolaní nevzniesla žiadne relevantné konkrétne námietky, spochybňujúce správnosť záverov súdu
prvej inštancie.

14. Pokiaľ sa týka konkrétnych námietok povinného z vyživovacej povinnosti (otca), a to, že nesprávnym
procesným postupom okresný súd znemožnil povinnému uskutočňovať jeho procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd má za to, že tieto
námietky vytýkané povinným nie sú dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne
zhodnotených dôkazov a z dostatočne vykonaných dôkazov, a okresný súd svoje rozhodnutie aj

dostatočne odôvodnil.

15. Povinný ďalej namietal procesnú vadu, a to prekážku litispendencie s poukazom na ust. § 230
CSP, ako aj prekážku res iudicata s poukazom na ust. § 159 CSP. Tu odvolací súd udáva, že
uvedené námietky nie sú dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že v konaní

pred okresným súdom nedošlo k procesným vadám namietaným povinným v odvolaní. Totožnosť
konania je rozhodná pre posúdenie prekážky veci rozhodnutej, prípadne prekážky litispendencie; je
daná totožnosťou ich predmetu a totožnosťou účastníkov. Predmetom občianskeho súdneho konania je
žalobcom uplatnený procesný nárok, ktorý je vymedzený predmetom (žalobným petitom) a základom,
ktorý tvorí právne relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj nárok. Inak povedané

totožnosť predmetu konania predpokladá tak totožné skutkové tvrdenia navrhovateľa, ako aj totožný
žalobný petit. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedené námietky nie sú dôvodné, a
konania, ktoré povinný uvádza v odvolaní (5C/41/2013, 19C/274/2015 a 7C/16/2013), nie sú totožné,
pretože v každom konaní bol predmet konania iný, a preto nebol dôvod na zastavenie konania.

16. Ďalšia námietka zo strany povinného sa týkala postupu súdu, keď okresný súd pri svojom
rozhodovaní pripájal spis 19C/274/2015 (zrušenie vyživovacej povinnosti), a teda že po procesnej
stránke boli konania vedené tak, že sudcovia sa oboznamovali so všetkými dôkazmi a vyjadreniami
účastníkov konania zo všetkých spisov, odvolací súd považuje taktiež za nedôvodnú. Uvedený postup
okresného súdu nie je možné považovať za nesprávny procesný postup, ktorým by povinnému

znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva, pretože sa jedná o bežný postup z dôvodu hospodárnosti
konania, keď nie je hospodárne vykonávať tie isté dôkazy duplicitne. Povinný mal možnosť oboznámiť
sa s uvedenými dôkazmi v priebehu konania a procesným postupom okresného súdu nebol v žiadnom
prípade dotknutý.

17. Rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za predčasné a nezákonné vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti. Taktiež ani námietka „manipulovania so spismi a nedodržania prekážky
litispendencie,anerešpektovaniaprelomeniazásadyresiudicata,anerešpektovaniaprelomeniazásady
res iudicata“, nie sú dôvodné a neviedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces u povinného z vyživovacej povinnosti.

18. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil
správne,rozhodnutieodôvodnilvsúladesust.§220ods.2CSP.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,
že navrhovateľka mala zvýšené náklady predovšetkým so štúdium mimo miesta bydliska, spočívajúcev nákladoch na ubytovanie, ako aj na stravovanie, náklady v súvislosti so štúdiom, jednak v Bratislave
ako aj v Anglicku, ako aj ďalšie bežné náklady s prihliadnutím na vek navrhovateľky a od toho veku sa
odvíjajúceajpotrebynavrhovateľky.Odposlednéhorozhodovaniavýškyvýživnéhouplynulocca6,5roka

(ku dňu podania návrhu navrhovateľkou), v ktorom čase bola navrhovateľka ešte len žiačkou 6. ročníka
základnej školy. Okresný súd postupoval správne, keď určil vyživovaciu povinnosť rozdielne za dve
obdobia, keď zohľadnil za uvedené obdobia odlišné potreby navrhovateľky, a tak isto aj odlišné výdavky
na štúdium, ako aj jej privýrobok. Okresný súd zohľadnil pri rozhodovaní a určovaní výšky výživného aj tú
skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala všetky výdavky, na ktoré poukazovala v písomne podanom

návrhu alebo v priebehu konania, a preto jej tieto pri rozhodovaní ani nezohľadnil. Vzhľadom na príjem
povinného(otcanavrhovateľky)odvolacísúdmázato,žejebezpochybyvmožnostiachaschopnostiach
povinného poskytovať navrhovateľke bežné výživné vo výške tak, ako to určil okresný súd, a to aj za
situácie, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Paule, ktorá má zdravotné problémy, pričom do
úvahy bral aj to, že manželka povinného z vyživovacej povinnosti bola na materskej dovolenke.

19. Súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza jednak zo všeobecných
hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb oprávneného, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsoby prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy, pričom zároveň musí súd
vychádzať aj z reálnych možností a schopností rodičov (povinného) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami

a možnosťami rodičov (povinného) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou
zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je
vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa a
naopak. S prihliadnutím na príjem povinného - otca navrhovateľky vo výške 1 036,- € mesačne, určenie
vyživovacej povinnosti sumou 100,- a 110,- € mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu určenie takého

výživného, ktoré je povinný z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) schopný platiť bez ujmy na
svojej vlastnej výžive berúc do úvahy aj okolnosť, že otec navrhovateľky má aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Určené výživné je primerané a je určené v rozsahu, ktorý je povinný schopný navrhovateľke
poskytovať. Zároveň takéto výživné je primerané potrebám navrhovateľky, ktoré sú odôvodnené jej
vekom, spôsobom prípravy na budúce povolanie a pri zohľadnení vyživovacej povinnosti aj zo strany

matky navrhovateľky, je výška výživného určená okresným súdom primeraná a opodstatnená. Tu
odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní výživného sa nevychádza iba z numerického výpočtu, pretože
nie každý náklad je možné vypočítať, zohľadniť a taktiež nemožno požadovať od oprávneného, aby do
spisu dokladoval každú vynaloženú sumu, ktorú potrebuje pre svoje živobytie. V tejto súvislosti odvolací
súd opätovne poukazuje na to, že okresný súd prihliadol pri určení výšky výživného len na tie dôkazy,

ktoré v konaní navrhovateľka preukázala a ostatné výdavky jej pri rozhodovaní nezohľadnil.

20. Pokiaľ povinný namietal, že okresný súd rozhodol dvakrát o tom istom, teda že vyživovacia povinnosť
skončila dňa 30. 06. 2015 uvedená námietka nie je dôvodná. Okresný súd predmetným rozhodnutím,
len ohraničil obdobie do 30. 06. 2015, do ktorého dátumu je povinný prispievať na výživu navrhovateľky,

pričom pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom 19C/274/2015, v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/16/2017, ktorým súd rozhodol o zrušení
vyživovacej povinnosti k dátumu (30. 06. 2015). Týmto rozhodnutím je okresný súd viazaný a pri
rozhodovaní musel z neho vychádzať.

21. Námietky povinného ohľadom nesúhlasu so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp.
zn. 17Co/16/2017 sú právne irelevantné toto konanie, a preto odvolací súd sa s nimi bližšie nezaoberal.

22. Tvrdenie povinného, že navrhovateľka odišla do Anglicka len kvôli práci, a že University of Worcester
je presne taká istá zbytočná škola, ako Paneurópska vysoká škola v Bratislave, odvolací súd považuje

za účelové. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 21 odôvodnenia rozhodnutia napadnutého
rozsudku 5C/41/2013, kde okresný súd uviedol, že z potvrdenia statusu študenta mal preukázané, že
navrhovateľka študuje na University of Worcester od 15. 09. 2014 s očakávaným dátumom ukončenia
31. 07. 2017, odbor bakalár umení so špecializáciou, spojená špecializácia anglický jazyk a scenáristika,
a to formou denného štúdia. Navrhovateľka je horlivou a nadšenou študentkou, má veľmi dobrú

dochádzku a úspešne ukončila 2. ročník bakalárskeho štúdia. Jedná sa o uznávanú anglickú univerzitu
s právomocou odovzdávania diplomov pre riadnu kvalifikáciu a vlastní licenciu sponzora podľa stupňa
4 bodovacieho systému.23. Ani s ohľadom na námietky vznesené navrhovateľkou a povinným z vyživovacej povinnosti
v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V
odvolacom konaní navrhovateľka a povinný neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné

a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa navrhovateľka a povinný domáhali.

24. Odvolací súd o veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).