Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6715214412.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou, v spore žalobkyne X. D.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J. K., S..D.Á. XXX, zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Advokátska
kancelária Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, IČO: 37818309, proti žalovanému Slovenská
autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom 960 95 Zvolen, Balkán 53, IČO: 36 054
666, zast. Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská

Bystrica, IČO : 36 855 936, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80.000 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II.Žalovanýje povinný nahradiť žalobkynitrovykonaniavrozsahu100%do3dníodprávoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 80.000,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu
Zvolen zo dňa 18.03.2014 č.k. 2T/210/2013-256 bol vodič autobusu I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I.. T. XXX/XX, T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia v dôsledku dopravnej nehody,
ku ktorej došlo dňa 29.04.2013, ktorej následkom bolo úmrtie manžela žalobkyne, v čase dopravnej
nehody idúceho na motocykli. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2014. V čase

dopravnej nehody bol vodič autobusu zamestnancom žalovaného. Žalovaný bol prevádzkovateľom
motorového vozidla, autobusu značky Irisbus Crossway, ev.č. X. XXX Q., ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda. Žalobkyňa si voči vodičovi autobusu uplatnila v adhéznom konaní nárok na náhradu
škody titulom nemajetkovej ujmy. Žalobkyni bola v predmetnom rozsudku priznaná náhrada škody
vo výške 40.000,- Eur. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáha proti žalovanému náhrady
nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, ku ktorému došlo v súvislosti s
dopravnom nehodou dopravného prostriedku, ktorého je žalovaný prevádzkovateľom. Žalovaný bol

prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Irisbus Crossway, ev.č. X. XXX Q.. K dopravnej nehode
došlo počas jazdy predmetného vozidla, a to v rámci riadenia a uskutočňovania cestnej prepravy
osôb, ako hlavnej hospodárskej činnosti žalovaného. Dopravná nehoda bola spôsobená zamestnancom
žalovaného pri plnení jeho pracovných povinností. V dôsledku toho žalovaný analogicky podľa § 853
a § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za zásah do osobnostných práv žalobkyne, ku ktorému
došlo v súvislosti s dopravnou nehodou pri prevádzke jeho dopravného prostriedku, následkom ktorej

bolo úmrtie manžela žalobkyni. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen proti vodičovi
autobusu pod sp.zn. 2T/210/2013 bolo preukázané, že vodič žalovaného spôsobil dopravnú nehodu,
následkom ktorej zahynul manžel žalobkyne. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkynena súkromný a rodinný život. Keďže morálna satisfakcia nie je v tomto prípade postačujúca, má
žalobkyňa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. I. D. (zosnulý manžel žalobkyne) bol
manžel a otec troch detí a hoci bol už v dôchodkovom veku, bol stále vitálny. Jeho smrť ako fatálny

následok dopravnej nehody predstavuje neodstrániteľný fakt, ktorý natrvalo rozhodujúcim spôsobom
pretrhol rodinné a citové väzby s manželkou, ako aj s deťmi. Žalobkyňa, zosnulý I. D. a ich tri deti tvorili
harmonickú rodinu a v dôsledku náhleho úmrtia I. D. došlo k nezvratnému a dramatickému narušeniu
ich vzájomných vzťahov v rámci ich rodiny, a to ako manželov a ako rodiča s deťmi. Žalobkyňa dlhé
roky žila s I. D. v harmonickom a usporiadanom manželstve, ktoré bolo založené na silných citových

a sociálnych väzbách. Takúto ujmu žalobkyni nie je možné nikdy nahradiť, avšak je možné jej ujmu
zmierniť tým, že jej bude aspoň sčasti vykompenzovaná, a to prostredníctvom peňažnej náhrady. Z
trestného rozsudku vyplýva, že vodič autobusu porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom, keď nedal
prednosť v jazde motocyklu, ale túto porušil preto, pretože poškodeného, blížiaceho sa na motocykli
nevidel, resp. nemusel vidieť. V konaní vodiča autobusu absentuje akékoľvek úmyselné konanie, alebo
hrubé porušenie, či zanedbanie svojich povinností, avšak celkom reálne možno konštatovať chvíľkovú

nepozornosť, či nedostatočné zistenie stavu na vozovke predtým, než obžalovaný vošiel do križovatky,
čo v kombinácii so vzájomnou polohou vozidiel spôsobilo tragický následok.

2. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil a vo vyjadrení zo dňa 25.11.2015 uviedol, že v danom
prípade je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalovaný nie je tým

subjektom, ktorý by zodpovedal za neoprávnený zásah do žalobkyňou uplatňovaných osobnostných
práv podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného
rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/210/2013, z ktorého vyplýva, že je to práve I. E. ako vodič
autobusu, ktorý zodpovedá za akýkoľvek zásah do osobnostných práv pozostalej žalobkyne. Uvedené
platí bez ohľadu na skutočnosť, či bol I. E. v pracovnoprávnom vzťahu k tretej osobe, alebo nie. Žalovaný

ďalej uviedol, že v prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné ani podporne aplikovať
ustanovenie § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že predmetom sporu nie je právo na
náhradu škody, ale právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 zo dňa

02.07.2015, ktorým bola spoločnosť SAD Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 004 928
zaviazaná na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur, a to z titulu dopravnej nehody zo dňa
29.04.2013.VpredmetnomrozsudkubolaustálenázodpovednosťspoločnostiSADZvolen,a.s.,IČO:36
004928zaskutok,ktorýsastaldňa29.04.2013.Žalovanýmátedazato,ževtomtokonaníniejepasívne
vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný teda vzniesol námietku veci právoplatne rozhodnutej,

nakoľko o skutku ako takom a o subjekte zodpovednom na neoprávnený zásah do práv žalobkyne,
bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen, sp.zn. 15C/68/2015. V tejto
súvislosti žalovaný ďalej poukázal na § 135 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, keď v danom prípade
je povinnosťou konajúceho súdu v celom rozsahu vychádzať z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.
15C/68/2015, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah

do práv žalobkyne je spoločnosť SAD Zvolen, a.s., IČO: 36 004 928, a nie žalovaný. Ďalej žalovaný
uviedol, že žalobkyňou uplatňovanú náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 80.000,- Eur považuje
za absolútne neprimeranú, a to najmä s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu. K protiprávnemu konaniu zo strany pána E. došlo z nedbanlivosti, v jeho konaní absentuje
akékoľvek úmyselné konanie, alebo hrubé porušenie, či zanedbanie svojich povinností, avšak celkom

reálne možno konštatovať chvíľkovú nepozornosť, či nedostatočné zistenie stavu na vozovke predtým,
než vošiel do križovatky (strana 4 rozsudku OS Zvolen zo dňa 18.03.2014, sp.zn. 2T 210/2013); vodič
išiel po vedľajšej ceste rýchlosťou 28,50 km/h, t.j. neporušil žiadne predpisy týkajúce sa obmedzenia
najvyššej rýchlosti. Vodič autobusu tiež nebol pod vplyvom alkoholu, keď výsledkom dychovej skúšky
bola nameraná hodnota 0,00 Mg/l. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyni už boli z titulu

nemajetkovej ujmy právoplatnými rozhodnutiami priznané finančné čiastky v celkovej výške 60.000,-
Eur, a to: 40.000,- Eur jej bolo priznaných trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T
210/2013,ktorýmbolauloženápovinnosťI.E.,akovodičoviautobusu a20.000,-Eurboložalobkyni
priznaných rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 zo dňa 02.07.2015, ktorým bola
uložená povinnosť spoločnosti SAD Zvolen, a.s., IČO: 36 004 928 ako prevádzkovateľovi predmetného

autobusu.

4. Vo vyjadrení zo dňa 07.01.2016 právny zástupca žalobkyne namietol, že rozsudok vydaný v právnej
veci sp.zn. 15C/68/2015 nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko nie je splnenápodmienka, že konanie sa týka tých istých účastníkov konania. Tiež poukázal na skutočnosť, že
žalovaný a spoločnosť SAD Zvolen, a.s. sídlia na tej istej adrese a sú personálne prepojení, a
to štatutárnym orgánom, konkrétne Ing. Antonom Mazánom, ktorý je predsedom predstavenstva

žalovaného, ako aj spoločnosti SAD Zvolen, a.s. Žalovaný teda vedel, že žalobkyňa podala žalobu voči
SAD Zvolen, a.s. a že táto spoločnosť nebola v spore vedenom pod sp.zn. 15C/68/2015 pasívne vecne
legitimovaná, ale v spore sa správala táto spoločnosť pasívne, nevyjadrila sa k veci, nevzniesla v konaní
námietku nedostatku pasívnej legitimácie, správala sa účelovo, aby dosiahla prípadné premlčanie
nároku. Zároveň právny zástupca žalobkyne poukázal na skutočnosť, že žalobkyni nie je zrejmé,

prečo bol v trestnom konaní zaviazaný na náhradu škody I. E., ako vodič autobusu, ktorý bol v čase
dopravnej nehody zamestnancom žalovaného a k dopravnej nehode došlo pri plnení jeho pracovných
úloh. Zaviazaný na náhradu škody mal byť žalovaný a vodič autobusu I. E. mal niesť zodpovednosť
len podľa predpisov pracovného práva. Žalobkyňa tiež nepozná dôvod, pre ktorý nepodal I. E. proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie, hoci bolo v tomto smere vecne nesprávne. Čo sa týka priznaného nároku
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy voči spoločnosti SAD Zvolen, a.s., tento jej síce bol priznaný,

avšak voči subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný. Preto je žalobkyňa nútená uplatniť si svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy opäť v tomto konaní, a to voči žalovanému, ktorý je pasívne vecne
legitimovaným subjektom.

5. Vo vyjadrení zo dňa 07.04.2016 žalovaný uviedol, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaným

subjektom tiež z dôvodu, že nie je prevádzkovateľom dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 427
Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva aj z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T 210/2013 (čl.217), keď z evidenčnej karty motorového vozidla, ev. č. X. XXX Q. je
nepochybné,ževlastníkompredmetnéhomotorovéhovozidlanieježalovaný,aleleasingováspoločnosť
ČSOB Leasing, a.s. To znamená, že žalovaný je len leasingovým nájomcom motorového vozidla, pričom

v súlade s ustálenou judikatúrou sa za prevádzkovateľa vozidla považuje prioritne vlastník motorového
vozidla, resp. osoba, ktorá je oprávnená právne a fakticky disponovať s motorovým vozidlom. Odporca
poukázal v tejto súvislosti na leasingovú zmluvu č. LZM 10/03787 zo dňa 11.11.2010 v znení dodatku zo
dňa 11.11.2010, vrátane všeobecných podmienok finančného leasingu, ktorá zmluva bola uzatvorená
medzi žalovaným ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. ako vlastníkom

motorového vozidla ev.č. X. XXX Q.. Rovnako v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že
z uvedeného právneho názoru s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzal súd aj v trestnom konaní,
sp.zn. 2T 210/2013, ktorým bol I. E. uznaný za vinného ako vodič motorového vozidla, nakoľko zo
samotného trestného spisu bolo zrejmé, že ČSOB Leasing, a.s. bol vlastníkom motorového vozidla
a tým pádom aj subjektom zodpovedným podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ako prevádzkovateľ

motorového vozidla, pričom I. E. ako vodič motorového vozidla nebol v žiadnom právnom vzťahu v
ČSOB Leasing, a.s. Z uvedeného dôvodu je daná priama zodpovednosť I. E. podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný vo vyjadrení poukázal na spoluzodpovednosť neb. I. D. na
vzniknutej dopravnej nehode. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka
a § 23 ods.1 Zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách.Zpripojenéhotrestnéhospisujezrejmé,ženeb.I.D.viedolmotorovévozidlo-motocykel
Babeta bez evidenčnej značky. Na to, aby mohol byť tento motocykel prevádzkovaný v premávke na
pozemných komunikáciách musel mať platné technické osvedčenie vozidla, nakoľko neb. I. D. toto
platné technické osvedčenie nemal, hlavnou a jedinou príčinou vzniku škodovej udalosti bolo to, že
motocykel nemal platné technické osvedčenie vozidla a preto neexistovalo oprávnenie prevádzkovať

motocykel v premávke na pozemných komunikáciách, teda ku škode by nedošlo v prípade, ak by
neb. I. D. rešpektoval zákonné ustanovenia a bez platného technického osvedčenia by neprevádzkoval
motocykel v premávke na pozemných komunikáciách. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má
teda žalovaný zato, že v súlade s ustanovením § 431 Občianskeho zákonníka hlavnú účasť na
spôsobenej nehode mal neb. I. D., ktorý bez príslušného oprávnenia prevádzkoval vozidlo v premávke

na pozemných komunikáciách. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení namietol premlčanie navrhovateľkou
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa si uplatnila svoj
nárok doručený súdu dňa 14.10.2015, pričom žalobkyňa sa dozvedela o vzniknutej ujme dňom smrti I.
D. a o zodpovednom subjekte najneskôr dňa 09.10.2013, kedy došlo k preštudovaniu vyšetrovacieho
spisu, ktorý na strane 217 obsahoval aj údaje o vlastníkovi a nájomcovi motorového vozidla ev.č.

X. XXX Q.. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného, v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode (analogicky o ujme v prípade zásahu do osobnostných práv) a o tom, kto za
ňu zodpovedá, najneskôr však za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda (ujma) vznikla.6. Vo vyjadrení zo dňa 16.05.2016 právny zástupca žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa
07.04.2016 uviedol, že prevádzkovateľom motorového vozidla nie je leasingová spoločnosť, ako to tvrdí

žalovaný, ale prevádzkovateľom motorového vozidla je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
žalovaný, nakoľko podľa § 427 ods. l Občianskeho zákonníka zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky osoby, ktoré vykonávajú dopravu; teda nie vlastník dopravného prostriedku,
ale osoba, ktorá použitím dopravného prostriedku vykonáva dopravu. ČSOB Leasing, a.s. pritom
nevykonáva dopravu osôb, ani tovaru a nikdy takúto dopravu ani nevykonával, čo jasne vyplýva z výpisu

z obchodného registra. Žalovaný vykonáva dopravu osôb a tovaru od októbra 2003, čo jasne vyplýva z
úplného výpisu z obchodného registra. Tiež poukázal nato, že v osvedčení o evidencii, ktorú predložil
žalovaný je jasne uvedený ako držiteľ osvedčenia žalovaný, pričom tiež poukázal v tejto súvislosti na
§ 2 písm. am/ Zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách. Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že aj z leasingovej zmluvy a všeobecných
zmluvných podmienok je zrejmé, že žalovaný je a bol prevádzkovateľom motorového vozidla, pričom v

tejto súvislosti poukázal na odsek 1.2.1 Všeobecných zmluvných podmienok, na odsek 1.2.2., odsek
1.5.5., odsek 1.5.6., odsek 1.5.7., odsek 3.1.1. a odsek 3.2. Všeobecných zmluvných podmienok.
Čo sa týka spoluzodpovednosti na vzniknutej škode bez ohľadu nato, či Babeta poškodeného mala,
alebo nemala byť vybavená evidenčným číslom, táto okolnosť nijakým spôsobom nemohla spôsobiť,
alebo spoluspôsobiť škodu. V tejto súvislosti poukázal na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Zvolen

č.k. 2T/210/2013-256, keď k škode došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany vodiča
žalovaného a v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením. Škoda, ktorú utrpel poškodený, ako aj
ujma, ktorú utrpela žalobkyňa nie je následkom prípadného porušenia administratívnej a evidenčnej
povinnosti podľa platnej právnej úpravy. Ak teda poškodený prevádzkoval motocykel v rozpore s
platnou právnou úpravou, takéto jeho konanie v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť, či vyvolať škodu,

či ujmu na strane poškodeného, resp. žalobkyne. V súvislosti s premlčaním uplatneného nároku právny
zástupca žalobkyne uviedol, že nerozporuje, že neuplatnený nárok podlieha premlčaniu, avšak v čase
preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 09.10.2013 žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla vedieť,
ktorá fyzická, či právnická osoba je za škodu zodpovedná. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu v štádiu
prípravného konania nedáva pre takýto záver dostatočný podklad. Žalobkyňa sa mohla nepochybne

dozvedieť o tom, že kto je za spôsobenú škodu zodpovedný, až na základe právoplatného rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/210/2013-256, ktorý sa stal právoplatným 03.04.2014. Na pojednávaní
dňa 23.05.2016 právny zástupca uviedol, že v tejto súvislosti upravuje toto svoje vyjadrenie ohľadne
dĺžky premlčacej lehoty, s tým, že tento nárok podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehote.

7. V podaní zo dňa 20.05.2016 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v zmysle § 2 písm. am/
zákona č. 725/2004 Zb. zák. nestačí len to, že je osoba zapísaná v osvedčení ako držiteľ osvedčenia
o evidencii, časť I. a čast. II., ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to: že uvedená osoba
je oprávnená rozhodovať o používaní vozidla. V zmysle leasingovej zmluvy č. LZM/10/03787 zo dňa

11.11.2010 v znení Dodatku zo dňa 11.11.2010 vrátane všeobecných zmluvných podmienok finančného
leasingu však žalovaný je len nájomcom motorového vozidla bez akejkoľvek ďalej možnosti faktickej,
alebo právnej dispozície s motorovým vozidlom, ako aj bez možnosti rozhodovať o používaní vozidla,
čo vyplýva aj z bodu 1.5.9. Všeobecných obchodných podmienok, keď v zmysle týchto podmienok
žalovaný ako leasingový nájomca nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu ČSOB

Leasing, a.s. odovzdať motorové vozidlo do užívania tretej osobe, bez ohľadu nato, či ide o výpožičku,
pôžičku, alebo nájom. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na znenie ustanovenia § 21 ods.2
Zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
keď podľa názoru žalovaného nešlo zo strany neb. I. D. len o porušenie administratívnej a evidenčnej
povinnosti podľa platnej právnej úpravy, ale o porušenie zákonného zákazu prevádzkovať v premávke

na pozemných komunikáciách vozidlo, ktoré nemá osvedčenie o evidencii, alebo technické osvedčenie.
Pokiaľ by neb. I. D. rešpektoval zákonné ustanovenia a bez platného technického osvedčenia by vôbec
neprevádzkoval motocykel v premávke na pozemných komunikáciách, ku škode by nedošlo. Právna
zástupkyňa žalovaného ďalej namietla začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, keď
túto lehotu nemožno počítať od právoplatnosti trestného rozsudku Okresného súdu Zvolen, keď z tohto

rozsudku nevyplýva žiadna zodpovednosť žalovaného za akúkoľvek škodu a odporca nie je ani nikde
v predmetnom rozsudku spomenutý. Žalobkyňa sa dozvedela o zodpovednom subjekte najneskôr dňa
09.10.2013, kedy došlo k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu, nakoľko údaje o vlastníkovi a nájomcovi
motorového vozidla ev.č. X. XXX Q. sú obsiahnuté len vo vyšetrovacom spise, strana 217. V priebehuhlavného pojednávania neboli doplnené žiadne dôkazy ohľadne údajov o motorovom vozidle, ev.č. X.
XXX Q., o jeho vlastníkovi a nájomcovi, čo vyplýva z pripojeného trestného spisu 2T 210/2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené premlčacia doba uplynula dňa 09.10.2015 a žaloba bola podaná na súde

dňa 14.10.2015.

8. Okresný súd Zvolen vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa s obsahom pripojených súdnych spisov
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/210/2013, sp.zn. 15C/68/2015, sp.zn. 15D/62/2013 a vo veci rozhodol

tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Žalovaný proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal proti 1., 3. a 4. výroku rozsudku odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 12Co/292/2016-171 zo dňa 29.12.2016 rozsudok

okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (1. výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách konania (3. výrok, 4. výrok)
zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Na pojednávaní dňa 15.11.2018 právny zástupca žalobkyni uviedol, že v trestnom konaní, v ktorom

p. E. ako zamestnanec žalovaného bol odsúdený, si žalobkyňa uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu
voči nemu, pričom Okresný súd Zvolen zaviazal p. E., napriek skutočnosti, že v daných alebo obdobných
prípadoch zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nesie právnická osoba, zaplatiť žalobkyni sumu 40.000
Eur. K dnešnému dňu suma zaplatená nebola, p. E. je nemajetný a plnil len minimálnymi zrážkami z
dôchodku. Žalobkyňa nemá záujem na tom, aby sa obohacovala ani uspokojovala svoj nárok od osoby,

ktorá v podstate by na takéto plnenie nemala byť zaviazaná. Je však potrebné zdôrazniť, že od tej
nešťastnej udalosti uplynulo viac ako 5,5 roka a pokiaľ sa jedná o zadosťučinenie alebo nemajetkovú
náhradu ujmy, tak sa žalobkyni nedostáva v žiadnom rozsahu. Čo sa týka rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 15C/68/2015, ktorým bola zaviazaná obchodná spoločnosť SAD, a.s., je to špecifická
nešťastná situácia v tom zmysle, že právny zástupca žalobkyne pochybil, keď omylom bola žalovaná

iná právnická osoba, ktorá z hľadiska podobnosti, zhodnosti a zameniteľnosti obchodných názvov,
personálneho prepojenia štatutárnych orgánov, zhodného sídla atď., bola žalovaná nesprávna právnická
osoba, ktorá je nemajetná a voči ktorej žalobkyňa ani nepodala návrh na vykonanie exekúcie. Subjektom
právne zodpovedným za nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená žalobkyni je žalovaný v tomto konaní.
Žalobkyňasaanipo5,5roku vpodstatenedomohlažiadnejnemajetkovejujmy,ktorájejbolaspôsobená.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2018 zdôraznila, že nebohý p. D. sa
dopustil porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky, keď viedol motocykel Babeta bez platného
technického osvedčenia vozidla.

12. Na pojednávaní súd vypočul žalobkyňu, ktorá vypovedala, že manželstvo s nebohým I. D. v čase
dopravnej nehody trvalo 42 rokov. V tom čase žalobkyňa mala 63 rokov a nebohý manžel mal 65 rokov.
Obaja už boli dôchodcovia, avšak zároveň ešte riadne pracovali. Manžel chodil pracovať ako žeriavnik.
Spoločne postavili rodinný dom v K., v ktorom bývali. V spoločnej domácnosti s nimi žila aj dcéra s
rodinou. Mali vnučku, ktorá neskôr zomrela. Obaja synovia navštevovali ich domácnosť veľmi často.

Pokiaľ ide o spoločne strávený čas manželov, trávili ho predovšetkým spoločnou prácou, ktorá súvisela
s domom a so záhradou. Manžel bol veselej povahy, účinkoval v súbore, hral, spieval, bol to veľmi
dobrýčlovek.Maliveľmiharmonickémanželstvo.Včasedopravnejnehodynebolažalobkyňaexistenčne
závislánamanželoviajehopríjmoch,nakoľkoobajabolizamestnaníapoberaliajstarobnýdôchodok.Po
smrti manžela musela žalobkyňa vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Lieči sa u psychiatra, momentálne

je to u p. MUDr. Y.. Berie aj lieky na ukľudnenie a spanie. Zo začiatku liečby absolvovala aj terapie.
Momentálne pravidelne navštevuje lekára s tým, že vyšetrenie spočíva v konzultácii a v predpise liekov.
Žalobkyňa uviedla, že po smrti manžela sa cíti veľmi osamelá, nechodí nikde, nič ju nebaví, zhoršil sa jej
zdravotný stav. Absolvovala 12 operácií so zrakom a kĺbmi. Manžel chýba celej rodine a jeho stratu veľmi
silno pociťuje. Po smrti manžela jej zomrela aj vnučka, ktorá ukončila 1. ročník na vysokej škole a pred

6 mesiacmi zomrel aj najstarší syn, pričom neveste ostali 4 deti. Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutia
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/68/2015 a 2T/210/2015, zo strany I. E. jej bola poukázaná finančná
úhrada v sume do 3.000 Eur. Pokiaľ ide o žalovaného v konaní sp.zn. 15C/68/2015, subjekt je nemajetný
a žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne finančné plnenie. Žalobkyňa uviedla, že motocykel Babeta, ktorýmanžel pri dopravnej nehode viedol, nemal technické osvedčenie, ani ŠPZ. Niekoľkokrát ho zastavili aj
policajti, nikdy sa však neriešilo, že Babeta nemala ŠPZ ani technické osvedčenie. Bola to nová Babeta.
Aj keby manžel mal platné technické osvedčenie, k autonehode by došlo, pretože bolo preukázané, že

dopravnú nehodu spôsobil šofér autobusu p. E..

13. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.
2T/210/2015 a zistil nasledovný skutkový stav.

14. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1993 (čl. 85-87 spisu) súd zistil, že táto pracovná zmluva bola
uzatvorená medzi Slovenskou autobusovou dopravou Banská Bystrica, š.p., odštepný závod Krupina
ako zamestnávateľom a I. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T., C. O. XX ako zamestnancom. Z oznámenia o
prechode práv a povinností s pracovnoprávnych vzťahov (čl.95 spisu) súd zistil, že týmto oznámením
oznámila SAD Zvolen, š.p. I. E., že dňa 01.07.1998 dôjde k zrušeniu štátneho podniku SAD Krupina bez

likvidácie zlúčením, pričom pracovný pomer v štátnom podniku SAD Krupina nekončí a všetky práva a
povinnosti z neho preberá odo dňa 01.07.1998 SAD Zvolen, š.p.

15. Z oznámenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (čl.94 spisu) súd zistil, že
týmto oznámením oznámila SAD Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, Zvolen I. E., že dňom 31.05.2002

došlo k zrušeniu podniku SAD Zvolen, š.p. so sídlom vo Zvolene, bez likvidácie, pričom pracovný
pomer v SAD Zvolen, š.p. nekončí a všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov preberá
od 01.06.2002 SAD Zvolen, a.s.

16. Z Dohody o doplnení pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou autobusovou dopravou

Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666 a p. I. E., L.. XX.X.XXXX označenou ako Dodatok č. 2 súd zistil, že zmluvné
strany doplnili pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 31.12.1993 v znení jej dodatku na dohodnutý druh
práce, charakteristiku pracovného miesta, miesto výkonu práce, mzdové podmienky a ďalšie pracovné
podmienky špecifikované v dohode. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy označenej ako Dodatok č. 3 zo
dňa 5.5.2014 uzatvorenej medzi zamestnávateľom Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., IČO: 36

054666azamestnancomI.E.,L..XX.X.XXXXsúdzistil,žepredmetomdohodybolodoplneniepracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 31.12.1993 v znení jej dodatku č. 1 a č. 2 o ďalšie pracovné podmienky.

17. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/210/2013-256 zo dňa 18.03.2014 súd zistil, že
obžalovaný I. E.T., L.. XX.XX.XXXX, J. T., I.. T. XXX/XX bol uznaný za vinného, že dňa 29.04.2013 v

čase o 15.20 h na križovatke ulice Ľ.Štúra a ulice Merovská cesta v obci Dudince, okres Krupina, ako
vodič autobusu Irisbus Crossway, ev.č. X. XXX Q., prichádzajúci do križovatky v smere od základnej
školy nedal prednosť v jazde motocyklu tov. zn. Babeta, bez evidenčného čísla, ktorý viedol ako vodič
I. D., bytom S.. D. XXX, K., po ulici Merovská cesta, označenej „hlavná cesta“ v smere od miestnej
časti Merovce, smerom do centra obce Dudince, čím došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej došlo k ťažkým

zraneniam I. D., ktorý utrpel viacnásobné poranenia tela a ťažké pomliaždenia mozgu a zakrvácanie pod
obaly mozgu pri zlomenine spodiny lebečnej, ktorým napriek okamžitej hospitalizácii dňa 28.05.2013 o
17.45 h podľahol na FNsP v Nových Zámkoch, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.l, ods.2
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona a zato bol odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne

odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Zároveň
súd obžalovanému uložil povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť škodu X. D., L.. XX.XX.XXXX, J. K.,
S.. D. XXX škodu vo výške 3460,- Eur vzniknutú v súvislosti s nákladmi na pohreb a škodu vo výške
40.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy. Zároveň bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 4 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 03.04.2014.

18. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 zo dňa 02.07.2015 súd zistil, že žalobkyňa
X. D. sa domáhala voči žalovanému SAD Zvolen, a.s. so sídlom Zvolen, Balkán 53, IČO: 36 004 928
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- Eur a náhrady trov konania. Predmetným rozsudkom súd

uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynisumu20.000,-Euravprevyšujúcejčastižalobuzamietol.

19. Z osvedčenia o evidencii, časť II. (čl.69 spisu) súd zistil, že vlastníkom vozidla zn. Irisbus Crossway,
ev.č. X. XXX Q., je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713 so sídlom Panónska cesta 3308/11,Bratislava - Petržalka. Držiteľom osvedčenia je spoločnosť SAD Zvolen, a.s. so sídlom Zvolen, Balkán
105/53, IČO: 36 054 666.

20. Z leasingovej zmluvy č.LZM/10/03787 zo dňa 11.11.2010 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi
spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. a spoločnosťou Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., Balkán
53, 960 95 Zvolen, ako leasingovým nájomcom. Predmetom leasingu bolo nové nákladné vozidlo
zn. Irisbus Crossway, VIN: VNESFR1600M010282. Podľa leasingovej zmluvy ČSOB Leasing, a.s.
udelil nájomcovi plnú moc podľa všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, najmä

zastupovanie pri : 1. vybavovaní colných záležitostí pri predmete leasingu dovážaných zo zahraničia,
2. prevzatí PL od dodávateľa na území SR, jeho uvedením do prevádzky a pri dopravnej technike, aj
pri prihlásení do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu polície SR, 3. uplatňovaní nárokov zo
závad PL, vrátane zastupovania pred súdmi a rozhodovacími orgánmi okrem odstúpenia od kúpnej
zmluvy, 4. uzatvorení poistenia v rozsahu všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, 5.
vybavovaní prípadných poistných udalostí.

21. Z Dodatku k leasingovej zmluve č. LZM/10/03787 zo dňa 11.11.2010 súd zistil, že tento dodatok
bol uzatvorený bol uzatvorený medzi ČSOB Leasing, a.s. a odporcom ako leasingovým nájomcom.
Predmetom tohto dodatku bola zmena niektorých ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok
finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú techniku 03/10, ktoré tvoria prílohu leasingovej

zmluvy č. LZM/10/03787.

22. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú
techniku 03/10 (čl.76 spisu) bodu 1.2.1. za uvedenie predmetu leasingu do prevádzky sa považuje
prevzatie predmetu leasingu a osvedčenia o evidencii, v prípade osvedčenia vozidla. Leasingový

nájomca zodpovedá zato, že ním prevzatý predmet leasingu je riadne zaevidovaný na príslušnom
dopravnom inšpektoráte policajného zboru SR, pri evidencii predmetu leasingu je leasingový nájomca
povinný riadiť sa vykonávajúcimi predpismi policajného zboru SR a zabezpečiť vykonanie záznamu
o leasingovom vzťahu na základe ktorého je predmet leasingu prenajatý a leasingový nájomca je
evidovaný ako držiteľ predmetu leasingu. Podľa bodu 1.2.2. Všeobecných zmluvných podmienok, pokiaľ

je uvedenie predmetu leasingu do prevádzky spojené so zákonnými povinnosťami registrácie, alebo s
povoleným orgánom štátnej správy, iným orgánom, či inými povinnosťami danými všeobecne záväznými
právnymi predpismi (napríklad atesty, osvedčenia a podobne) je leasingový nájomca povinný splniť
ich riadne a včas a uhradiť náklady spojené s týmito povinnosťami v stanovených termínoch. Pokiaľ
z leasingovej zmluvy nevyplýva, že tieto náklady budú zahrnuté v cene predmetu leasingu a kópiu

rozhodnutia,čiinéhodokladuosplnenítakejtopovinnostiihneďdoručíČSOBLeasing.Podľabodu1.3.1.
Všeobecných zmluvných podmienok leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničení,
strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu. V
prípade, že táto skutočnosť nastane je leasingový nájomca povinný ihneď informovať ČSOB Leasing
a je povinný i naďalej platiť leasingové splátky riadne včas a v plnej výške, ale len v prípade, ak si

ČSOB Leasing riadne a včas plnil svoje záväzky na základe tejto leasingovej zmluvy. Podľa bodu 1.3.2.
v prípade škôd vzniknutých tretím osobám v súvislosti s prevádzkou predmetu leasingu je leasingový
nájomca povinný ihneď urobiť všetky opatrenia, vrátane tých, ktoré by inak bol povinný urobiť ČSOB
Leasing, aby nároky, hlavne nároky na poistné plnenie ostali zachovaná a škody spôsobené tretím
osobám boli čo najnižšie. Okrem toho je leasingový nájomca povinný do 3 dní od vzniku škody ČSOB

Leasing informovať. Pokiaľ by z akýchkoľvek dôvodov neboli škody úplne, alebo s časti uhradené
a uhradiť by ich bol podľa zákona povinný ČSOB Leasing, je leasingový nájomca povinný takúto
škodu ČSOB Leasing na základe platobného dokladu uhradiť. Podľa bodu 1.5.5. zmluvných podmienok
leasingový nájomca je povinný počas doby účinnosti leasingovej zmluvy odstrániť všetky škody na
predmete leasingu. Pokiaľ odstránenie škôd nie je vykonané bezplatne, je povinný tak urobiť na vlastné

náklady. Podľa bodu 1.5.6. Všeobecných podmienok všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami,
úpravami a údržbou predmetu leasingu, hlavne prihlasovacie, prevádzacie a odhlasovacie poplatky,
cestná daň, diaľničný poplatok, a koncesionársky poplatok užívateľa rozhlasovaného, alebo televízneho
prijímača hradí počas doby účinnosti leasingovej zmluvy leasingový nájomca, s výnimkou nákladov
týkajúcich sa ČSOB Leasing podľa dohody v kúpnej zmluve. Podľa bodu 1.5.7. Všeobecných podmienok

žiadne úpravy predmetu leasingu, nie leasingový nájomca bez predchádzajúceho písomného súhlasu
ČSOB Leasing oprávnený vykonať, toto neplatí, pokiaľ ide o umiestnenie odstrániteľných nápisov a
reklám na predmete leasingu, ak nie sú takéto nápisy a reklamy v rozpore s povinnosťami podľa
bodu 1.5.15. Podľa bodu 1.5.9. Všeobecných podmienok leasingový nájomca nie je oprávnený bezpredchádzajúceho písomného súhlasu ČSOB Leasing odovzdať predmet leasingu do užívania tretej
osobe, bez ohľadu nato, či ide o pôžičku, výpožičku, alebo nájom; za tretiu osobu sa pre účely tohto
dojednania nepovažujú zamestnanci leasingového nájomcu a osoby jemu blízke. Podľa bodu 3.1.1.

Všeobecnýchpodmienokpokiaľtovšeobecnezáväznéprávnepredpisyvyžadujú,jeleasingovýnájomca
povinný v deň prvého použitia predmetu leasingu dojednať poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a toto poistenie udržiavať po
celú dobu trvania leasingovej zmluvy. Podľa bodu 3.1.2 všeobecných podmienok v spojení s dodatkom
k leasingovej zmluve č. LZM/10/03787 zo dňa 11.11.2010 „leasingový nájomca súhlasí, aby ČSOB

leasing vykonával úhrady za dojednané povinné zmluvné poistenie počas doby platnosti leasingovej
zmluvy na bankový účet poisťovne za leasingového nájomcu a zároveň sa leasingový nájomca zaväzuje
počas doby platnosti leasingovej zmluvy dojednané poistné platiť prostredníctvom ČSOB leasing spolu
s leasingovými splátkami. Výška poistného k úhrade bude uvedená v dohode o platbách nájomného
samostatne. Podľa bodu 3.2. Všeobecných podmienok leasingový nájomca je povinný pred prevzatím
predmetu leasingu dojednať havarijné poistenie predmetu leasingu proti poškodeniu, alebo zničeniu v

dôsledku minimálne nasledovných rizík: havária, živelné riziká, odcudzenie, vandalizmus. Podľa bodu
3.2.1 písm. a) všeobecných podmienok leasingu (Havarijné poistenie dojednávané v mene a na účet
leasingového nájomcu plateného prostredníctvom ČSOB leasing), leasingový nájomca dojednáva
poistnú zmluvu v ním vybranej poisťovni vo vlastnom mene a na vlastný účet ako užívateľ vozidla
a poistník, ČSOB leasing vystupuje ako vlastník vozidla v prospech ktorého je počas doby platnosti

leasingovej zmluvy vinkulované poistné plnenie z havarijného poistenia predmetu leasingu.

23. Z lekárskych správ založený na č.l. 220 - 227 súdneho spisu súd zistil, že žalobkyňa je liečená v
neurologickej ambulancii od 12.8.2013 pre bolesti v driekovej oblasti s predpísanou medikamentóznou
liečbou aabsolvovalapsychiatrickévyšetreniaod13.6.2018zdôvodurecidivujúcejdepresívnejporuchy.

24. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

26. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Podľa ustanovenia § 853 ods. 1 OZ občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahu obsahom aj
účelom im najbližšie.

29. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

30. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

31. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a

slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondenciea každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie v
rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako
aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe. V

ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom; článku 19 ods.
1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,
ods. 2 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe; v článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku 22

zaručujúcomochranulistovéhotajomstva,tajomstvadopravovanýchsprávainýchpísomnostíaochranu
osobných údajov.

32. Právo na ochranu osobnosti Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo. V dôsledku toho je
treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú chápať ako práva čiastkové, líšiace sa
navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej

fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky
zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a
prejavy osobnej povahy. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a
rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami
existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného

života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie
druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie resp. práva na
rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo
úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, to je nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú
sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová emocionálna ujma. Osobnosť,

ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade ak došlo k zásahu do
tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené v ustanovení
§ 13 Občianskeho zákonníka. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym
konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby zakladá právo domáhať sa ochrany
osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

33. Analogicky použijúc § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý
právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah
spôsobený priamo právnickou osobou. Pokiaľ je na mieste analogické použitie ustanovenia § 420

ods.2 Občianskeho zákonníka pri určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie
fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba za ktorú fyzická osoba konala v rámci
výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické
použitie ustanovenia § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah
do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z

uvedeného možno konštatovať, že tak ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento
prevádzkovateľ aj za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej
osobe. Občiansky zákonník pojem prevádzateľ nevymedzuje, ide o osobu fyzickú alebo právnickú, ktorá
má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a ktorá ho organizovane užíva

dlhodobo a na určený účel, pričom užívajúca osoba je zo zákona alebo zmluvy oprávnená dopravný
prostriedok na tento účel používať.

34. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o povinnom zmluvnom poistení“), na účely tohto zákona sa rozumie, prevádzkovateľom motorového
vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s
motorovým vozidlom.

35. Podľa § 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri

tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jehoprevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

36. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla. Držiteľa vymedzuje
príslušný administratívny predpis - podľa § 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, na
účely tohto zákona sa rozumie držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť
II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Toto
vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska.

37. Leasingová spoločnosť je prevádzateľom objektívne zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku ak v dobe nehody bola jeho vlastníkom a dispozícia príjemcu leasingu
(nájomcu) bola obmedzená napr. tým, že podľa leasingovej zmluvy nebol oprávnený vykonávať
technické úpravy s výnimkou nevyhnutných opráv a nebol ani povinný vozidlo poistiť. V prípade
leasingu je potrebné pri určení prevádzateľa vozidla posúdiť podľa obsahu príslušnej zmluvy aký

rozsah práv k vozidlu vlastník previedol na leasingového nájomcu. Za prevádzateľa vozidla nemožno
leasingového nájomcu považovať vtedy, ak podľa zmluvy bol oprávnený vozidlo za odplatu užívať
obvyklým spôsobom, nemohol na ňom zabezpečovať technické úpravy s výnimkou nutných opráv, mal
hradiť iba údržbu a opravy vozidla a nebol oprávnený vozidlo poistiť, pričom postenie vozidla vrátane
zákonnéhopoisteniabolozahrnutévtzv.požičovnom.Vtejtosúvislostijenutnéposúdiťktovkonkrétnom

prípade bol prevádzateľom dopravného prostriedku, za ktorého je treba všeobecne pokladať toho, kto
má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s vozidlom.

38. K úmrtiu I. D. došlo konaním vodiča autobusu I. E., ktorý v čase dopravnej nehody bol zamestnancom
žalovaného, čo vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1993 a následných Dodatkov k

pracovnej zmluve a dopravnú nehodu spôsobil pri výkone jeho práce vodiča autobusu pre žalovaného,
keď viedol toto vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný. Spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.
nevykonáva dopravu osôb ani tovaru. Súd má za to, že prevádzkovateľom predmetného dopravného
prostriedku bol žalovaný a to s poukazom na ustanovenia ods. 1.2.1, odseku 1.2.2., odseku 1.5.5.,
odseku 1.5.6., odseku 1.5.7., odseku 3.1.1, odseku 3.2. Všeobecných zmluvných podmienok k

leasingovejzmluve,podľaktorýchžalovanýakoleasingovýnájomcabolpovinnýznášaťnákladyspojené
s registráciou vozidla (bod 1.2.2), všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami, úpravami a údržbou
predmetu leasingu, hlavne prihlasovacie, prevádzacie a odhlasovacie poplatky, cestná daň, diaľničný
poplatok, a koncesionársky poplatok užívateľa rozhlasovaného, alebo televízneho prijímača (bod 1.5.6),
leasingový nájomca bol povinný počas doby účinnosti leasingovej zmluvy odstrániť všetky škody na

predmeteleasingu(bod1.5.5).Ďalejvprípadeškôdvzniknutýchtretímosobámvsúvislostisprevádzkou
predmetu leasingu bol leasingový nájomca povinný ihneď urobiť všetky opatrenia, vrátane tých, ktoré by
inak bol povinný urobiť ČSOB Leasing, aby nároky, hlavne nároky na poistné plnenie ostali zachovaná
a škody spôsobené tretím osobám boli čo najnižšie a pokiaľ by z akýchkoľvek dôvodov neboli škody
úplne, alebo s časti uhradené a uhradiť by ich bol podľa zákona povinný ČSOB Leasing, bol leasingový

nájomca povinný takúto škodu ČSOB Leasing na základe platobného dokladu uhradiť. Rovnako je z
leasingovej zmluvy zrejmé, že leasingový nájomca bol povinný dojednať povinné zmluvné poistenie a
havarijné poistenie a bol povinný poistné platiť, pričom poistenie síce bolo platené spolu s leasingovými
splátkami, avšak oddelene od platieb nájomného (bod 3.1.1, bod 3.2, bod 3.2.1).

39. Pokiaľ ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, táto ďalej vyplýva zo
skutočností, že k úmrtiu I. D.É. došlo konaním vodiča autobusu I. E., ktorý v čase dopravnej nehody
bol zamestnancom žalovaného a dopravnú nehodu spôsobil pri výkone jeho práce vodiča autobusu
pre žalovaného, keď viedol toto vozidlo. Skutočnosť, že vodič autobusu bol v čase dopravnej nehody
zamestnancom žalovaného v konaní sporná nebola a súd ju mal preukázanú pracovnou zmluvou

zo dňa 31.12.1993 v znení následných dodatkov k pracovnej zmluve. Zodpovednosť zamestnanca
žalovaného (šoféra autobusu I. E.) vo vzťahu k zamestnávateľovi je daná v zmysle príslušných
zákonných ustanovení Zákonníka práce.

40. Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka sa
premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej
doby náhrady za nemajetkovú ujmu podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na
okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostnépráva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Žalobkyňa si v konaní uplatnila náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch voči žalovanému žalobou na súde dňa 14.10.2015. K zásahu do jej osobnostnej

sféry došlo dopravnou nehodou dňa 29.4.2013, ktorej následkom bolo úmrtie manžela žalobkyne. Dňom
nasledujúcim po dopravnej nehode začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba. V čase kedy
došla žaloba na súd, 3-ročná premlčacia doba ešte neuplynula. Preto súd konštatuje, že nárok uplatnený
žalobkyňou v tomto konaní premlčaný nie je.

41. Podľa § 112b ods.2 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách v znení platnom a účinnom do 30.09.2013, prevádzkovateľ vozidla, ktorý
chce po 1. januári 2013 v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlá kategórie L, M,
N, O, T, C, R, PS a LS, ktoré majú vydané technické osvedčenie vozidla a neboli prihlásené do evidencie
vozidiel, musí požiadať o vydanie osvedčenia o evidencii časť II podľa § 23a. Pre vozidlá kategórie L1e

vyrobené pred 1. januárom 2000 sa ustanovenie prvej vety uplatňuje od 1. januára 2023 a pre vozidlá
kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňuje od 1. januára 2017.

42. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že je potrebné skúmať spoluzavinenie dopravnej nehody aj

vodičom motocykla Babeta, ktorým bol nebohý I. D., tak z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 2T/210/2013 zo znaleckého posudku č. 365/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou
X., D..O..M.. na č.l. 129 - 177 spisu vyplýva, že motocykel Babeta sa pohyboval po hlavnej ceste a
pred stretom s autobusom nemohol vodič Babety predpokladať, že vodič autobusu nezastaví a vojde
do križovatky t.j. vodič Babety nemohol dopravnej nehode zabrániť. Skutočnosť, že nebohý I. D. viedol

motocykel Babeta bez ŠPZ a technického oprávnenia nebola v konaní sporná. Súd konštatuje, že podľa
§ 112b ods.2 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase dopravnej nehody I. D. nepotreboval k prevádzke
Babetyanievidenčnéčíslovozidla,anitechnickéosvedčenie.Jehospoluzavinenienadopravnejnehode
nemožno konštatovať.

43. Súd mal v konaní preukázané, že smrť manžela žalobkyne pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil
zamestnanec žalovaného, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný
život. Súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného podľa § 11 Občianskeho zákonníka je aj rodinný
život a konanie, ktoré spôsobí násilné pretrhnutie rodinných väzieb stratou člena rodiny je konaním

nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.
Následky neoprávneného zásahu sú u žalobkyni trvalé a neodstrániteľné. Smrťou manžela navždy
stratila možnosť rodinného, manželského, súkromného života s ním. Predstavoval pre ňu najbližšiu
osobu, jeho stratou sa žalobkyni výrazne zhoršila kvalita života, jej zdravotný stav a sociálna sféra jej
existencie.Preurčenievýškynáhradynemajetkovejujmysúdhodnotilzávažnosťvniknutejnemajetkovej

ujmy a okolnosti za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. K zásahu do osobnostných práv
žalobkyne došlo zavineným protiprávnym konaním nedbanlivostného charakteru. Šofér autobusu, teda
zamestnanec žalovaného nemal úmysel spôsobiť vzniknutý následok a to úmrtie manžela žalobkyne.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozsah závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy žalobkyne je
značný. Z predložených lekárskych správ, ako aj z výpovede žalobkyne je zrejmé, že od smrti manžela

sa podstatne zhoršil jej fyzický a psychický zdravotný stav. Žalobkyňa absolvovala po smrti manžela 12
operácií so zrakom a kĺbmi, psychiatrickú liečbu a aj v čase rozhodovania súdu, t.j viac ako 5 rokov po
dopravnej nehode je vedená ako pacient v psychiatrickej ambulancii. Z jej výpovede vyplýva, že manžel
bol jej najbližšou osobou. Po jeho smrti pretrváva u nej stav apatie, berie lieky na ukľudnenie a spanie.
Len ťažko sa vyrovnáva s jeho stratou, podstatne sa zhoršila jej kvalita života. Cíti sa osamelá, nič ju

nebaví, nemá chuť nikam chodiť a viesť spoločenský život.

44. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon neustanovuje ani
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, k naplneniu požiadavky účinného

primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i k požiadavke nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami proporcionálne
spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznania
odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému odškodneniu bysa poškodený mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia dohovoru o ľudských právach. Na
druhej strane pri zachovaní proporcionality výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom
bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež

odrážať všeobecné zdieľané predstavy o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti
sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp.
zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného zásahu. V kategórií nemajetkovej ujmy v rodinných a
emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií. Nedá
sa nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života resp. hodnota žiaľu,

smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov úmrtím alebo usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná
v peniazoch. Uvedené však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú
ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Usmrtením manžela žalobkyne došlo k
úplnému znemožneniu naďalej napĺňať vzťah medzi manželmi a realizovať rodinný život. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že vzťahy v rodine žalobkyni boli intenzívne. Zo strany žalovaného nebolo
preukázanéaaninebolaspochybňovanápravdivosťtvrdenížalobkynetýkajúcasajejrodinnýchvzťahov.

Osobnosť každej fyzickej osoby je mnohovrstevne a rozmanito vnútorne štruktúrovaná. Vzťahy medzi
ňou a jej rodinnými príslušníkmi sú individuálne a neopakovateľné. Násilné pretrhnutie väzieb vo vnútri
rodiny, ku ktorému dochádza stratou člena rodiny, je ťažko vykompenzovať. Je to evidentne negatívny
zásah do osobnostnej sféry človeka, ktorý pôsobí zraňujúco, individuálne a rozmanito u každej fyzickej
osoby. Ľudia nevnímajú vždy rovnako okolnosti vonkajšieho sveta a aj ich vzťahy s inými vykazujú

znaky osobitosti, neopakovateľnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na to aj dôsledky zásahov do týchto
osobnostných sfér života každého človeka sú vysoko individuálne. Keďže výška priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy je výhradne na zvážení a rozhodnutí súdu a neexistujú zákonné ustanovenia,
ktoré by upravovali resp. regulovali výšku priznanej náhrady, súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach. Uskutočniac odhad na spravodlivom

základe priznal žalobkyni sumu 20.000 Eur.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď priznal
nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. Keďže bola žalovaná v konaní úspešná,
súd rozhodol tak, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).