Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204036
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714204036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej

a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: A.
N., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXX/XX, N., proti žalovanému: S. N., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX, o
určenie zodpovednosti za škodu a o zaplatenie 3.204,19 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. októbra 2015 č.k. 6C 132/2014-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zamietnutia
žaloby v časti o zaplatenie sumy nad žalobcovi priznanú sumu 890,50 eur p o t v r d z u j e.

V napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u je a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
890,50 eur a nahradiť trovy konania vo výške 192 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo žaloby
žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorú
spôsobil neodbornou montážou strešnej krytiny, ako aj zaplatenia sumy 3.204,19 eur a náhrady trov
konania, skutkovo odôvodnenej tým, že so žalovaným uzatvoril v apríli 2013 ústnu dohodu, na základe
ktorej mal žalovaný uskutočniť výmenu strešnej krytiny na rodinnom dome žalobcu za ústne dohodnutú

odmenu. Podľa žalobcu však žalovaný svoju prácu odviedol neodborne, znehodnotil ním zakúpený
stavebný materiál, pričom podľa žalobcu hrozí, že v budúcnosti by sa mohla stať nejaká škoda, ak by
neodborne uložená škridla odletela a niekomu ublížila.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), § 631 OZ, § 632 OZ, § 633 OZ, § 644 OZ, a § 648 ods. 2 OZ, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobca je fyzická osoba-nepodnikateľ, rovnako aj žalovaný je fyzická osoba-
nepodnikateľ.Malzapreukázané,žestranysporuuzatvorilivapríli2013ústnudohodu,nazákladektorej
mal žalovaný uskutočniť výmenu strešnej krytiny na rodinnom dome žalobcu za dohodnutú odmenu.
Tiež zistil, že žalovaný pred započatím práce zakúpil materiál potrebný na výmenu strešnej krytiny
v spoločnosti Maslen, s.r.o. za celkovú sumu 2.339,69 eur, ktorú mu poskytol žalobca. Žalovaný po
zakúpení materiálu vymenil strešnú krytinu na rodinnom dome žalobcu, pričom za vykonanú prácu

prevzal odmenu vo výške 870,50 eur. Na vykonanú prácu poskytol vo svojom písomnom čestnom
prehlásení zo dňa 6. mája 2013 záruku 2 roky. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že asi týždeň po vykonaní
prác zistil, že strešná krytina nie je dobre uložená a presvitá cez ňu na povalu, pričom túto skutočnosť
oznámil telefonicky žalovanému a požiadal ho o nápravu. Podľa výpovede žalobcu však žalovanýuviedol, že strešná krytina je uložená dobre a už nič viac robiť nebude. Žalobca požiadal o odborné
posúdenie kvality prác vykonaných žalovaným spoločnosť Maslen, s.r.o., ktorej obchodný zástupca F.
B. po ohliadke vykonanej dňa 19.3.2014 uviedol, že bola vykonaná neodborná montáž strešnej krytiny

a zvodového systému, pričom týmto konaním mal byť znehodnotený materiál, ktorý sa už nebude dať
opätovnepoužiť.ŽalobcapožiadaloposúdenieprácnajehostrecheajX..S.P.,ktorývykonávastavebný
dozor. Tento po ohliadke vykonanej dňa 16.4.2014 podľa žalobcu uviedol, že bola vykonaná neodborná
montáž strešnej krytiny, navyše úpravy dĺžok krytiny sú robené karbobrúskou, čím je porušená ochranná
vrstva maslenovej krytiny a tým je úplne znehodnotená. X.. S. P. odporučil demontovať celú strechu,

materiál odovzdať na recykláciu do zberných surovín a celú montáž vykonať nanovo s dodržiavaním
technologického postupu montáže. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 16.4.2014 vyzval žalovaného na
vrátenie sumy 3204,19 eur do 5 dní, na čo žalovaný nereagoval. Vychádzal zo zistenia, že žalobca
od zmluvy uzatvorenej so žalovaným nikdy neodstúpil, pričom doporučené odstránenie nedostatkov,
ktoré mal spôsobiť žalovaný svojim neodborným zásahom a výmenu strešnej krytiny za novú doposiaľ
neuskutočnil. Strechu si opravil svojpomocne a aj prostredníctvom remeselníka N. K., ktorý vykonal

revíziu a opravu strešnej krytiny v roku 2015, za ktorú mu žalobca zaplatil 20 eur. V súčasnosti žalobcovi
podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní strecha nezateká.

4. Po takomto ustálení skutkového stavu súd prvej inštancie právne posúdil, že medzi stranami sporu
vznikol zmluvný vzťah zo zmluvy o zhotovení veci na zákazku, ako osobitného typu zmluvy o dielo,

od ktorej žalobca ani žalovaný nikdy platne neodstúpili, preto na tento právny vzťah existujúci v čase
vyhlásenia rozsudku aplikoval ustanovenia OZ o zmluve o dielo. Aplikujúc citované právne normy na z
dokazovania preukázaný skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Mal
za preukázané, že žalovaný dielo (výmenu strešnej krytiny) zhotovil pre žalobcu za dohodnutú odmenu.
Tiež dospel k záveru, že dielo zhotovené žalovaným má vady, ktoré sa podľa vyjadrení odborníkov

nedajú odstrániť, ale taktiež nebránia tomu, aby vec žalobca riadne užíval. V takom prípade právne
posúdil, že žalobca má právo na primeranú zľavu z ceny diela, keď za primeranú zľavu, ktorú môže
žalobca od žalovaného spravodlivo požadovať, mal sumu rovnajúcu sa súčtu sumy odplaty žalovanému
za zhotovenie veci na zákazku 870,50 eur s poukazom na zistenie, že žalovaný vyhotovil dielo
neodborne a neprofesionálne, z ktorého dôvodu mu za toto dielo nepatrí odmena, a sumy zaplatenej

žalobcom za opravu a revíziu strešnej krytiny vo výške 20 eur vzhľadom na dokazovaním zistenú
skutočnosť, že žalovaný v záručnej dobe vady diela neodstránil sám bez zbytočného odkladu po tom,
ako ho o to požiadal žalobca, t.j. spolu sumu 890,50 eur. Zaujal názor, že pokiaľ by žalobcovi priznal
celú ním požadovanú sumu, nejednalo by sa o zľavu z ceny diela, ale o zaplatenie všetkých nákladov
na dielo vynaložených, pričom by žalobcovi zároveň zostal aj všetok materiál, ktorý bol na dielo použitý.

Dospel tak k záveru, že v takom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Vzhľadom na
uvedené žalobcovi titulom zľavy z ceny diela priznal sumu vo výške 890,50 eur a v prevyšujúcej časti
jeho žalobu zamietol.

5. V časti týkajúcej sa určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil neodbornou

montážou strešnej krytiny, žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
ním požadovanom určení, nakoľko v čase rozhodovania nemal za preukázané, že by v dôsledku konania
žalovaného už reálne vznikla nejaká škoda, za ktorú by mal žalovaný niesť zodpovednosť.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a žalobcovi, ktorý mal podľa súdu prvej
inštancie vo veci čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku za žalobu, majúc za to, že rozhodnutie o výške plnenia v danej veci záviselo od úvahy
súdu.

7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy nad priznanú
sumu 890,50 eur podal včas odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tomto ním
napadnutom rozsahu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť i v tejto časti. Vyjadril nespokojnosť s rozsudkom
súdu prvej inštancie, nakoľko ide o jeho ťažko zarobené peniaze. V písomnom doplnení odvolania na
kvalifikovanú výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu na jeho nehnuteľnosti,

spolupracovníci ho upozorňovali na nedostatky, ktoré napravil N. K.. Zdôraznil, že všetci ho upozornili,
že materiál je nepoužiteľný. Tvrdil, že povala mu v izbách černie. Záverom poukázal na svoje zdravotné
problémy a že je poberateľom starobného dôchodku. V ďalšom písomnom podaní, ktorým doplnil svoje
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, uviedol, že žalovaný práce na jeho rodinnom domenevykonal podľa technologického postupu predpísaného dodávateľom a výrobcom strešnej krytiny. Mal
za preukázané, že dochádzalo k zatekaniu strechy, čo podľa neho uznal i žalovaný. Upozornil, že je laik
a o kladení strešnej krytiny nemá vedomosti. Žalovaný mu predtým robil dlažbu pred domom, vtedy bol

s jeho prácou spokojný. Opätovne uviedol, že žalovaný vykonal prácu nekvalitne a spôsobil mu škodu
znehodnotením strešnej krytiny, ktorá navyše ohrozovala okolostojace nehnuteľnosti a okoloidúcich.
Uviedol, že v zberných surovinách mu požadované peniaze nedajú.

8. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Nerozporoval uzavretie ústnej

dohody o vykonaní práce so žalobcom, ktorého však upozornil na montážny postup, ktorý práve žalobca
odmietol dodržať. Samotná práca sa preto musela vykonať na neupravenom podklade. Po vykonaní
práce žalobcu informoval o nedostatkoch v dôsledku nedodržania pracovného potupu, keď sa dohodli
nechať krytinu týždeň tak a následne opravu krytiny dokončiť. Medzi tým ho žalobca oslovil so záujmom
o podpísanie záruky na prácu, po ktorej udalosti začal vymýšľať dôvody týkajúce sa jeho zodpovednosti
a vyhrážal sa mu zbraňou. V písomnom doplnení odvolania realizovanom podaním doručeným súdu

prvej inštancie dňa 12.01.2016 na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 22.12.2015 č. k.
6C 132/2014-48 žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsahu zrušiť.
Zopakoval všetky tvrdenia uvedené vo svojom pôvodom odvolaní, s tým, že prácu vykonal podľa
predstáv žalobcu. Nedostatky práce boli podľa neho spôsobené nedodržaním technologického postupu,
o čom mal žalobca vedomosť, pričom nesúhlasil s bežným postupom na odstránenie nedostatkov, ktorý

mu navrhol.

9. Žalobca vo svojej písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 12.02.2016 poukázal
na to, že žalovaný v odvolaní sám potvrdzuje, že práce nevykonal v požadovanej kvalite, ale bez
dodržania technologického postupu, pričom uznáva aj zatekanie strechy a nutnosť opravy. Peniaze na

dilatačné laty mu odmietol dať z dôvodu, že spoločnosť MASLEN, s.r.o. ich dodáva spolu so strešnou
krytinou. Prácu žalovaného si dal posúdiť odborníkmi, ktorí sa vyjadrili negatívne tak, že došlo k
znehodnoteniu materiálu.

10. Žalovaný ďalšiu písomnú odvolaciu námietku nepodal.

11. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1
CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku

súdu prvej inštancie podané v rozsahu zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy nad
žalobcovi priznanú sumu 890,50 eur nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia
veci v tomto rozsahu dostatočne skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu
potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie tejto časti žalobcom uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce

práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery o tejto časti žalobou uplatneného
nároku v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), a odvolací súd sa s jeho
právnymi závermi týkajúcimi sa zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu nad priznanú sumu 890,50 eur stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2
CSP).Vodvolanížalobcuuvádzanéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinýnežnapadnutýmrozsudkom

vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu v tomto rozsahu.

14.Súdprvejinštancievovecisprávneskutkovoustálil,žemedzistranamisporuvznikolzmluvnývzťahz
ústneuzatvorenejzmluvyozhotovenívecinazákazku,nazákladektoréhožalovanýzhotovilprežalobcu
dielo (výmenu strešnej krytiny) za dohodnutú odmenu, keď dielo má vady, ktoré sa podľa vyjadrení

odborníkov nedajú odstrániť, ale taktiež na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebránia tomu,
aby vec žalobca riadne užíval. S uvedeným hodnotením dôkazov a právnym posúdením veci sa stotožnil
i súd odvolací, a to najmä s prihliadnutím na obsah výpovede žalobcu na pojednávaní súdu prvej
inštancie konanom dňa 06.10.2015, na ktorom žalobca výslovne uviedol, že strecha bola opravenáza sumu 20 eur a v súčasnosti nezateká, keď mu ide hlavne o určenie zodpovednosti žalovaného za
prípadné škody spôsobené uvoľnením škridly zo strechy v budúcnosti.

15. V danej veci súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a
správne posúdil otázku jeho unesenia, keď potom na základe vykonaného dokazovania vec správne
právne posúdil subsumovaním ustáleného skutkového stavu pod zodpovedajúce právne normy.

16. Podľa § 132 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.6.2016, t.j. aj v čase prvoinštančného

konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy
každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. S uvedeným ustanovením korešponduje i
aktuálne znenie ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2
CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré

boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

18. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s

poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie

súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

19. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal

za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

20. Na základe uvedeného odvolací súd nemôže vytknúť súdu prvej inštancie nelogickosť pri hodnotení
dôkazov,ktorýmdospelkzáveru,žežalobcanesúcivsporovomsúdnomkonaníovládanomprejednacou
zásadou povinnosť dôkazného bremena o svojich tvrdeniach sám v rámci svojej výpovede na

pojednávanípredsúdomprvejinštanciespochybnilsvojetvrdenieotom,žežalovanýmpoloženástrešná
krytina má vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu strechy, keď uviedol, že po oprave strechy za
sumu 20 eur strecha nezateká a vyjadril sa, že podanou žalobou sleduje len určenie zodpovednosti
žalovaného za prípadné škody v budúcnosti. Odvolací súd potom v zhode s vysloveným názorom súdu
prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že použitý materiál

(strešná krytina) v jeho aktuálnej držbe a v užívaní mu bráni v riadnom užívaní strechy a strešnej
krytiny, keďže z jeho výsluchu jednoznačne vyplynul iný skutkový záver. Súd prvej inštancie potom
správne právne posúdil, že žalobca má voči žalovanému právo na primeranú zľavu z ceny diela, keď
za primeranú a spravodlivú zľavu považuje aj súd odvolací sumu rovnajúcu sa súčtu sumy odplaty
žalovanému za zhotovenie veci na zákazku vo výške 870,50 eur a sumy zaplatenej žalobcom za opravu

a revíziu strešnej krytiny vo výške 20 eur, t.j. spolu sumu 890,50 eur. Žalobca tvrdenia o zatekaní strechy
uvádzané v žalobe a v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku nepreukázal, keď tieto tvrdenia naopak
vyvrátil vlastnou výpoveďou, v ktorej uviedol, že po oprave strecha nezateká a ide mu len o určeniezodpovednostižalovanéhozaprípadnéškody,protiktorejzamietajúcejčastirozsudkuodvolanienepodal
a odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti preskúmavaniu ani nepodrobil.

21. K inému záveru však dospel odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti vyhovujúcej časti
rozsudkusúduprvejinštancie,vdôsledkuktoréhojepotrebnétentorozsudokvnímnapadnutomrozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým strane sporu znemožnil

realizáciutýchprocesnýchpráv,ktorémuprocesnýkódexdáva,medziktoréprocesnéprávabezpochyby
patrí aj právo zúčastniť sa súdneho pojednávania. Uvedené právo konajúci súd zabezpečuje riadnym
doručením predvolania na pojednávania súdu do vlastných rúk, prípadne doručením s fikciou doručenia
za splnenia zákonných podmienok.

23. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žaloba na

vyjadrenie bola žalovanému po viacerých neúspešných pokusoch o doručenie na adresu jeho bydliska
a po lustrácii jeho bydliska v Registri obyvateľov doručená na základe fikcie uložením v súdnom spise
na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 10.06.2015 č.k. 6C 132/2014-31. Spolu so žalobou
a výzvou na vyjadrenie sa k nej mu bolo týmto spôsobom doručené dňom 03.08.2015 i predvolanie
na pojednávanie vytýčené súdom prvej inštancie na deň 06.10.2015. Z odpovede na lustráciu v ZVJS

však vyplýva, že žalovaný v termíne od 03.02.2015 do 03.02.2016 bo vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Bratislava, Chorvátska 5, kde následne dňa 18.11.2015 prevzal preskúmavaný rozsudok.
Na postup súdu prvej inštancie v zmysle jeho uznesenia zo dňa 10.06.2015 č.k. 6C 132/2014-31
neexistoval zákonný podklad, keďže v zmysle ust. § 48 ods. 4 OSP platného v čase jeho vydania
predpokladom pre takýto spôsob doručovania písomností bolo, že nie je možné zistiť miesto, na ktorom

adresát preberá písomnosti. V zmysle uvedeného bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť
žalovanému predvolanie na pojednávanie na adresu výkonu trestu odňatia slobody, resp. mal ho o
súdnom pojednávaní upovedomiť a vyzvať ho na písomné vyjadrenie sa k žalobe a k možnosti konať a
rozhodnúť vec bez jeho prítomnosti súdnou zásielkou adresovanou do ústavu pre výkon trestu. Uvedený
procesný postup však súd prvej inštancie opomenul dodržať, čím znemožnil žalovanému prístup k súdu

a tým porušil jeho právo ako stany sporu na spravodlivý súdny proces.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej
zamietajúcejčastivrozsahutýkajúcomsazamietnutiažalobyvčastiozaplatenienadžalobcovipriznanú
sumu 890,50 eur ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v žalovaným napadnutej

vyhovujúcej časti, ako aj v závislej časti týkajúcej sa náhrady trov konania (§ 379 písm. a/ CSP) rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 psím. b) CSP, keďže súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom vo vzťahu k žalovanému, spočívajúcim v odňatí mu možnosti konať pred súdom
tým, že mu riadne nedoručil predvolanie na pojednávanie a znemožnil mu tak realizáciu jeho procesných
práv, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, keď vzhľadom na dvojinštančnosť občianskeho

súdneho konania nie je účelné, aby uvedený nedostatok odstránil súd odvolací.

25. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie,keďvďalšomkonaníbudejehopovinnosťouvecvzrušenomrozsahu
opätovne prejednať so zachovaním práva strán sporu na spravodlivý proces a vo veci v tomto rozsahu

opätovne rozhodnúť (§ 391 ods. 3 CSP).

26. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).