Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200715
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek

senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha,
s.r.o., Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, zast. advokátkou JUDr. Andreou Andrášiovou,
advokátska kancelária Hlavné námestie 14, 979 01 Rimavská Sobota proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 101806026/2018 zo dňa
13.09.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti - daň z
pridanejhodnoty(ďalejlen„DPH")zazdaňovacieobdobieaugust2014podľazák.č.222/2004Z.z.odani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „zák. č. 222/2004 Z.z.").
Daňová kontrola bola začatá 24.11.2014 a bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č.
100373097/2018 zo dňa 14.02.2018 (ďalej len „protokol") s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole žalobcovi dňa 20.02.2018. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním z 09.03.2018. Správca
dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dňa
30.09.2018, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101062410/2018 zo dňa
30.05.2018, ktorá bola zároveň poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní.

Prvostupňové rozhodnutie

2. Správca dane rozhodnutím č. 101116769/2018 zo dňa 06.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu
dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie") žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe
daní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 14.977,24 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

august 2014 (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 8.444,55 €, vlastná daňová povinnosť
určená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 6.532,69 € a rozdiel v sume nadmerného
odpočtu predstavoval 14.977,24 €). Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane. Správca
dane v rozhodnutí uviedol, že žalobca v predloženom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august2014 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 109.567,32 € pre odberateľov
v Maďarskej republike. Ďalej uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil porušenie
Zákona o DPH, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH

z faktúr vystavených pre nasledovných odberateľov:
a/ RICSMONT ÉS TÁRSA KFT., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej len „RICSMONT Kft."), faktúry č.
Z20140194, Z20140193, Z20140191, Z20140190, Z20140189, Z20140187, Z20140186, Z20140185,
Z20140184, Z20140183, Z20140182, Z20140177, Z20140174, Z20140173 za dodávku tovaru (rezivo,
dosky, foršne, hranoly smrekové, laty) v celkovej výške 66.042,48 €.

b/ BULLIWOOD KFT., Budapešť, Maďarsko, (ďalej len „BULLIWOOD Kft."), faktúry č. Z20140192,
Z20140188, Z20140179, Z20140178 a Z201040175 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly
smrekové, laty, šalovacie dosky) v celkovej výške 23.820,96 €.

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2014
deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH pre spoločnosť

RICSMONT Kft. Podľa predložených CMR k faktúram prepravu vykonával F. G., T. motorovým vozidlom
s ťahačom ev. č. U a prívesom s ev. č. U Správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do
iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa RICSMONT Kft. a splnenie podmienok platiteľom
(žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Za účelom
preverenia dodania tovaru zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI"), pričom

z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že maďarská spoločnosť nie je zastihnuteľná, IC nadobudnutie
tovarunebolouvedenévdaňovýchpriznaniach.PodľadostupnýchdokladovspoločnosťRICSMONTKft.
nadobudla tovar (drevo) zo Slovenska a predalo ho ďalej spoločnosti FENYÖ FALÁNK Kft., Budapešť,
tovar bol prepravený dodávateľom stavebných zariadení na adresy uvedené na CMR dokladoch bez
vykládky a skladovania Z obchodných miest na Slovensku. Z preverenia vykonaného na základe žiadosti

o MVI z Maďarska,slovenský správca dane uviedol, že všetky faktúry, až na niektoré, ktoré presne
označil, boli uhradené, hotovosť odovzdával p. A. T. (splnomocnený zástupca RICSMONT Kft.) alebo
šofér konateľom žalobcu O. O. alebo S. C., o platbe existujú príjmové pokladničné doklady z ERP.
Objednávky robil A. T., ústne alebo telefonicky, splnomocnenie bolo predložené. Žalobcu kontaktoval
A. T. a tento robil aj objednávky, žalobca s ním už dlhšiu dobu spolupracoval. Bola uzatvorená kúpna

zmluva na odber reziva 13/2014 zo dňa 22.04.2014. S konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. žalobca
nikdy nejednal, za spoločnosť vždy jednal A. T.. Z vykonaného šetrenia u prepravcu F. G. vyplýva,
že F. G. uskutočnil prepravu pre spoločnosť RICSMONT Kft. v zmysle predložených CMR z píly na
Slovensku do Maďarska, miesto dodávky je uvedené na vystavených faktúrach za prepravcu aj na CMR,
fakturovaná suma za 2., 3. a 4. štvrťrok 2014 je 39.338,- € a táto bola prepravcovi zaplatená v hotovosti

pri vykládke tovaru konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. Správca dane následne prostredníctvom
MVI požiadal o vyjadrenie konateľa spoločnosti RICSMONT Kft. p. Z. M.. Z odpovede vyplýva, že
spoločnosť RICSMONT Kft. nepriznala žiadne interkomunitárne nadobudnutie v daňových priznaniach,
nepodalasúhrnnývýkaz,konateľmaďarskéhosubjektup.M.Z.jenekontaktný.Vzhľadomnainformáciu,
že žalobca spolupracoval so spoločnosťou RICSMONT Kft. cez p. A. T., ktorý žalobcovi predložil

splnomocnenie od p. B. Z., že môže zastupovať spoločnosť RICSMONT Kft. a zároveň predložil
splnomocnenie pre p. B. Z. od M. Z., že B. Z. môže zastupovať spoločnosť RICSMONT Kft. maďarský
správca dane uskutočnil výsluch svedka p. B. Z., ktorý uviedol, že dostal splnomocnenie od M. Z.,
že môže konať v mene RICSMONT Kft., ale nezastupoval spoločnosť pri transakciách súvisiacich so
slovenskými spoločnosťami. Uviedol, že nepozná slovenskú spoločnosť a nikdy nenavštívil Slovensko,

nepozná p. A. T.. Počas transakcií so slovenskými firmami vystupovala osoba menom B. Z., ktorý
požiadal B. Z. o jeho podpis a práve spoločnosti zastupované p. B. Z. mohli prepraviť drevo zo Slovenska
do Maďarska. Jedna z týchto spoločností bola spoločnosť FENYÖ-FALÓ Kft., druhá FENYÖ-FALÁNK
Kft. Preverovaním bolo zistené, že žalobca sa na spoločnosť RICSMONT Kft. nakontaktoval cez A.
T., splnomocneného zástupcu spoločnosti RICSMONT Kft. Správca dane vypočul svedka A. T. dňa

23.06.2015, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní. A. T. vo výpovedi uviedol, že sprostredkoval
obchody medzi žalobcom a spoločnosťou RICSMONT Kft., komunikoval s B. Z., ktorý bol splnomocnený
spoločnosťou RICSMONT Kft., nevedel sa vyjadriť, či B. Z. bol zamestnancom tejto spoločnosti. Nevedel
uviesť, či sa stretol s konateľom spoločnosti M. Z., nikdy nebol v sídle tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že
spoločnosť RICSMONT Kft. zabezpečovala prepravu tovaru dodávateľským spôsobom, podľa údajov

na CMR sa tovar prepravoval kamiónmi slovenského prepravcu F. G.. Nevedel sa vyjadriť, kto tovar v O.
prevzal, vykladalo sa v maďarských skladoch, tovar bol vyložený tak, ako je uvedené na CMR. Správca
dane konštatoval, že A. T., splnomocnený zástupca spoločnosti RICSMONT Kft. svojím vyjadrením
jednoznačne nepotvrdil, že žalobca dodával tovar práve odberateľskej spoločnosti RICSMONT Kft.,nakoľko uviedol, že tovar sa vykladal v maďarských skladoch, ktoré bližšie a presnejšie nešpecifikoval.
Vo vyrubovacom konaní správca dane nazrel do písomností nachádzajúcich sa v spise k daňovej
kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2014 vykonanej u F. G., T., o čom

vyhotovili úradný záznam zo dňa 22.05.2018. Z odpovede na žiadosť o MVI správca dane zistil,
že maďarská daňová správa nepotvrdila žiaden obchod, nebola žiadna faktúra, ani žiadna platba.
Konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. nebol p. B. Z., ale p. M. Z., ktorý dal B. Z. plnú moc, aby
vystupoval v mene spoločnosti, avšak tento nevystupoval v mene maďarskej spoločnosti v obchodoch
so slovenskými spoločnosťami. B. Z. nepredložil maďarskej daňovej správe splnomocnenie. Uviedol,

že nepozná žalobcu, ani p. F. G., ani p. A. T., nestretol sa s nimi osobne, uviedol, že nebol nikdy na
Slovensku, nevedel sa vyjadriť ohľadne dopravy dreva, v mene spoločnosti nepodpisoval žiadny doklad
so slovenskou spoločnosťou. P. B. Z. mal použiť jeho meno a pečiatku, keďže konal so slovenskými
spoločnosťami dovážajúcimi drevo zo Slovenska. B. Z. neprevzal, ani nevidel faktúry vystavené pre
maďarskú spoločnosť za nákup dreva, nebolo nič platené v hotovosti, ani prevodom, neboli prijaté
žiadne dodacie listy, nevedel uviesť kde a kedy bolo drevo doručené. Maďarská spoločnosť nepriznala

žiadny IC nákup od slovenských obchodníkov, v r. 2014 podala daňové priznanie k DPH a súhrnný
výkaz s nulovou hodnotou. Správca dane preveroval následne prepravu pre spoločnosť RICSMONT
Kft., ktorú mal podľa predložených CMR vykonať F. G., pričom zistil, že spoločnosť RICSMONT Kft. je
nekontaktná, preprava bola uskutočnená tiež O. N. - Autodoprava. Správca dane s F. G. spísal Zápisnicu
o miestnom zisťovaní zo dňa 11.05.2015, pričom zistil, že medzi predloženými dokladmi za r. 2014 sa

nachádzajú faktúry za prepravu od spoločnosti RICSMONT Kft., BULLIWOOD Kft., Sebi - Haszon Kft.,
faktúry boli v príslušnom zdaňovacom období zaevidované v evidencii DPH, faktúry za prepravu sú
vystavené bez DPH s poznámkou „oslobodenie od DPH" - miesto zdaniteľného plnenia § 15 ods. 1.
K faktúram boli doložené aj záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Správca dane predvolal
F. G. na výsluch svedka, žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, avšak žalobca sa

výsluchu nezúčastnil. O výsluchu tohto svedka bola spísaná Zápisnica zo dňa 11.05.2015. F. G. vo
výpovedi uviedol, že vykonával prepravu od žalobcu pre spoločnosti RICSMONT Kft., BULLIWOOD Kft.,
Sebi - Haszon Kft. v r. 2014, objednávky dostával od žalobcu, potom ako žalobca dostal objednávky
od maďarských spoločností. Tovar prepravoval z Kocihy, tak ako je uvedené na CMR motorovým
vozidlom X. a X. Prepravoval stavebné rezivo. Tovar bol naložený vozičkárom O. P., p. G., p. O. vypísal

dodací list, skontroloval tovar, tento bol následne vyložený podľa CMR. Tovar si prevzal v spoločnosti
RICSMONT Kft. p. Z., ktorý bol sprostredkovateľ - splnomocnený zástupca aj spoločnosti BULLIWOOD
Kft. Majiteľom a konateľom bol p. N. R.. F. G. 13.07.2015 predložil správcovi dane Príkaznú zmluvu
uzatvorenú medzi F. G. a spoločnosťou RICSMONT Kft. v zast. M. Z. - konateľ zo dňa 25.04.2014,
v ktorej spoločnosť RICSMONT Kft. poverila F. G., aby prepravil motorovým vozidlom ŠPZ U a U

rezivo o.i. z G. do Maďarska na adresu podľa CMR. Ďalej predložil Príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi
F. G. a spoločnosťou BULLIWOOD Kft. v zastúpení H. B. zo dňa 15.01.2014, v ktorej spoločnosť
BULLIWOOD Kft. poverila F. G. prepraviť motorovým vozidlom rezivo o.i. z G. do Maďarska na adresu
podľa CMR. Správca dane nazrel do písomností nachádzajúcich sa v spise k daňovej kontrole na DPH
za zdaňovacie obdobie január až júl, september, november a december 2014 vykonanej u F. G. a zistil,

že na základe žiadosti o MVI maďarská daňová správa správcovi dane oznámila, že nie je možné
zistiť, na ktorú adresu bol tovar doručený, p. B. Z. nepozná dodania, nevedel sa vyjadriť k preprave
a uviedol, že p. B. Z. jednal ako zástupca spoločnosti, navštívil p. B. Z. ako povereného zástupcu
spoločnosťou RICSMONT Kft. doma a požadoval od neho doklady pre rýchlejšie obchodné transakcie
medzi spoločnosťami RICSMONT Kft. a Fenyö Falánk Kft. B. Z. uviedol, že nepodpisoval žiadne faktúry

a ani poverenie alebo iný dokument v mene spoločnosti RICSMONT Kft. Uviedol, že nebol v kontakte so
slovenskou spoločnosťou ani ako súkromná osoba, ani ako poverený zástupca, nepoznal spoločnosť,
nepoznal A. T., na predloženom poverení vystavenom pre A. T. potvrdil svoj podpis, ale tento mal byť
uvedený p. Z. B. na uvedených dokladoch pomocou pečiatky. Vyjadril sa, že pravdepodobne p. B. Z.
riadil všetky obchody v mene spoločnosti RICSMONT Kft. Zároveň uviedol, že B. Z. zneužil jeho meno

a tak mohlo byť umiestnené na dokladoch.

4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2014
deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH pre spoločnosť
BULLIWOOD Kft., Budapešť, podľa predložených CMR k faktúram, prepravu mal zabezpečovať F.

G., T. motorovými vozidlami ťahač ev.č. U a príves/náves ev.č. U Správca dane preveroval dodanie
tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa BULLIWOOD Kft. a splnenie
podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona
o DPH. Uviedol, že za účelom preverenia dodania tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. zaslalžiadosť o MVI, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že daňovník nie je zastihnuteľný, kontrolóri
nemajúžiadnedoklady,spoločnosťnepredložilasúhrnnývýkaz,výkonnýriaditeľsanedostavilnadaňový
úrad, od 27.03.2015 sa zmenilo meno spoločnosti na Net Média Hungary Kft., riaditeľom spoločnosti

je V. Y.. V súvislosti s preverovaním prepravy tovaru vykonanej F. G. od žalobcu pre spoločnosť
BULLIWOOD Kft. správca dane zistil, že maďarská daňová správa nepotvrdila, že prepravné služby boli
F. G. spoločnosti BULLIWOOD Kft. poskytnuté. Spoločnosť je v likvidačnej procedúre od 12.11.2015
a bola vymazaná z Obchodného registra 28.02.2017. Bývalý konateľ spoločnosti H. B. je nekontaktný.
Spoločnosť podala daňové priznanie k DPH naposledy za 3. štvrťrok 2014 a deklarovala len domáce

nadobudnutia. Dodávateľské faktúry boli uhrádzané v hotovosti, hotovosť vyberal R. N., ktorý uviedol,
že F. G. prepravoval drevo a predával tovar, tovar bol prevzatý od dodávateľov v priestoroch zákazníkov
spoločnosti BULLIWOOD Kft. N. R. nemal viac informácií o transakciách, pretože podľa jeho stanoviska
všetko organizoval H. B., vtedajší konateľ spoločnosti BULLIWOOD Kft. Zo zaslanej Zápisnice o
výsluchu svedka p. N. R. z 09.02.2016 vyplýva, že majiteľom spoločnosti bol jeho priateľ H. B. a pomáhal
mu na základe mandátnej zmluvy. Spoločnosť mala sídlo v paneláku, nedisponovala prevádzkou,

skladmi ani inými nehnuteľnosťami, nemala žiadne dopravné prostriedky, zaoberala sa obchodovaním
s ihličnatým drevom a rezivom. Potvrdil, že spolupracoval pri doprave tovaru a vystavovaní faktúr, po
príchode dodávky na kamióne sprevádzal konateľa spoločnosti, prevzali drevo, zúčastnil sa aj úkonov
v banke. N. R. potvrdil, že v prípade potreby vyplatenia faktúr v hotovosti urobil výber v banke. Ďalej
potvrdil, že dodávateľmi tovaru boli zahraničné podniky, najmä slovenské spoločnosti, pričom uviedol

názvy obcí W., O., „G.". Dodávky privážal ako vodič F. G., objednávky prichádzali mailom a tieto riešil
konateľ spoločnosti. Následne tovar bol odpredaný maďarským spoločnostiam, ktorých mená uviedol.
Ďalej uviedol, že tovar prichádzajúci zo zahraničia vybavoval a dopravoval zahraničný partner, dodávka
bola prebratá, následne dodávateľ vystavil faktúru a spoločnosť BULLIWOOD Kft. vystavila faktúru
ich odberateľovi. Ďalej uviedol, že k bankovému účtu mal prístup on aj konateľ spoločnosti, firemnú

pečiatku používali obidvaja, p. R. vybral hotovostné sumy v r. 2014 v rozsahu 241.641.760 HUF,
tieto sumy odovzdal konateľovi spoločnosti H., ktorý nimi vyplatil slovenských partnerov pri prevzatí
dodávky. Správca dane následne v rozhodnutí konštatoval, že na základe vyjadrení N. R. nebolo
potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu, jeho výpovede správca
dane vyhodnotil ako ničím nepodložené - žiadnymi listinnými dôkazmi, dokladmi a nie je zrejmé, v

akom vzťahu bol B. R. k spoločnosti BULLIWOOD Kft., keďže mandátna zmluva nebola správcovi dane
predložená. Prepravu tovaru od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. mal zabezpečiť F. G.. Podľa
zistení správcu dane túto prepravu F. G. spoločnosti BULLIWOOD Kft. aj fakturoval, avšak N. R. sa
vyjadril, že spoločnosť BULLIWOOD Kft. nevykonávala dopravu, ani ju neorganizovala.

5. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal nahliadnutie do dokumentov
vyhotovených pri výkone kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až júl, september,
november a december 2014, vyhotovil si kópiu dokumentov: poskytnutie údajov z elektronického
mýtneho systému z 10.02.2017 a Poskytnutie informácií o vozidlách registrovaných do elektronického
mýtneho systému - odpoveď s prílohami (na CD nahratý výpis z mýtnych transakcií vozidiel a prejazdy

kontrolnými bránami). Z odpovede vyplývajú údaje, ktoré vozidlá z požadovaných boli a ktoré neboli
zaznamenané elektronickým mýtnym systémom v požadovanom období od 01.01.2014 do 31.12.2015,
pričom vozidlo ev.č. U (ťahač) bolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, toto vozidlo
využívalo vymedzené úseky ciest v požadovanom období, bol zaslaný detailný výpis v elektronickej
podobe. Vo vzťahu k prívesu ev. č. U sa uvádza, že toto vozidlo nebolo zaregistrované v elektronickom

mýtnom systéme s tým, že systém zaznamenáva iba nákladné vozidlá, t.j. ťahače, návesy/prívesy sa v
systéme nezaznamenávajú. Z predložených údajov správca dane zistil, že všetky dni, ktoré sú uvedené
na CMR k predloženým faktúram sa ťahač U pohyboval z G. smerom na maďarskú hranicu cez hraničný
prechod G. alebo S. N.. Správca dane zároveň nahliadol do odpovede na žiadosť o MVI, v ktorej
správca dane požiadal maďarskú diaľničnú spoločnosť o preverenie prepravy tovaru dodávateľného

žalobcom maďarským spoločnostiam, konkrétne prepravy vykonanej motorovými vozidlami U a U Z
odpovede na žiadosť bolo zistené, že motorové vozidlo ev. č. U patrí F. G. a motorové vozidlo U
žalobcovi, pričom uvedené subjekty deklarujú platby prostredníctvom kontribútora, sú lístkoví zákazníci.
Maďarská diaľničná spoločnosť neposkytla správcovi dane údaje o pohybe motorových vozidiel, z čoho
správca dane vyvodil, že nebolo potvrdené, že motorové vozidlá prepravujúce dodaný tovar sa skutočne

pohybovali v deklarované dni po trasách uvedených na CMR.

6. Správca dane poukázal v prvostupňovom rozhodnutí na zákonné podmienky uplatnenia oslobodenia
od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým,že splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH je povinný preukázať daňový subjekt -
žalobca. Správca dane skonštatoval, že po vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca počas
daňovej kontroly nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od DPH

v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosti RICSMONT Kft. a
BULLIWOOD Kft. Vo vzťahu k spoločnosti RICSMONT Kft. správca dane poukázal na zistenia správcu
dane tak, ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku a uviedol, že žalobca predložil vystavené faktúry
pre odberateľa RICSMONT Kft., dodacie listy, CMR k faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne
dodanie fakturovaného tovaru pre túto spoločnosť. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak

uviedol, že jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti
uvedenej na faktúrach RICSMONT Kft. a že platiteľ spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle
§ 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Vo vzťahu k spoločnosti BULLIWOOD Kft. poukázal správca dane
na zistenia tak, ako sú uvedené v bode 4 tohto rozsudku a uviedol, že žalobca predložil vystavené
faktúry pre odberateľa BULLIWOOD Kft., dodacie listy, CMR k vystaveným faktúram, na základe
ktorýchdeklarovalriadnedodaniefakturovanéhotovarupretútospoločnosť.Správcadanenespochybnil

existenciu tovaru, avšak uviedol, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne
dodaný spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach BULLIWOOD Kft. a že žalobca spĺňa podmienky
oslobodeniaoddanevzmysle§43ods.1a5ZákonaoDPH.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutia
správca dane zdôraznil skutočnosť, že žalobca je povinný realizovať svoju činnosť tak a preverovať
si svojich obchodných partnerov, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady

preto, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.
Doklady predložené žalobcom ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú zákonné náležitosti, nepostačujú na
potvrdenie, že žalobca splnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. To, že v
súčasnosti je osoba uvedená na predložených faktúrach nezastihnuteľná, nemôže byť podkladom pre
poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady

pre overenie splnenia podmienok oslobodenia od dane. Poukázal na zásadu obchodného práva -
zásadu poctivého obchodného styku, z ktorej plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich
zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktoré vykonávajú, ale aj o subjektoch,
v spolupráci s ktorými tak činia. Ak takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu
dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods.

6 Daňového poriadku. Ďalej správca dane poukázal na skutočnosť, že právo nakladať s tovarom ako
vlastník má ten, kto je označený na faktúrach. Žalobca nepreukázal, že toto právo vzniklo maďarským
daňovým subjektom RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., tieto odberateľské spoločnosti nepreukázali
a nepotvrdili žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že im bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo
preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na uvedené spoločnosti.

Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, správca dane prijal
záver, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu v zmysle § 43 Zákona o DPH pri faktúrach vystavených pre spoločnosti RICSMONT
Kft. a BULLIWOOD Kft., na základe ktorých deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle
§ 43 Zákona o DPH. Napriek tomu, že žalobca zaúčtoval v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole

faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od
dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, nebolo podľa správcu dane preukázané dodanie tovaru platiteľom
- žalobcom do iného členského štátu pre maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.,
žalobca si preto neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Pre splnenie
zákonných podmienok nepostačuje podľa správcu dane iba predloženie dokladov s predpísaným

obsahom, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z uvedeného vyplýva, že neboli preukázané
podmienky pre splnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ. Na základe
zistených skutočností správca dane klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosti RICSMONT
Kft. a BULLIWOOD Kft. v auguste 2014 v celkovej sume 89.863,44 € ako dodanie tovaru podľa §
8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona.

Správca dane následne uviedol, že žalobca porušil § 19 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Žalobca
nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft.
a BULLIWOOD Kft., ďalej žalobca nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník na spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. a žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom

nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach
- maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Vzhľadom k tomu správca dane po
vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar
do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH nazáklade vystavených faktúr za dodanie tovaru - rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové pre spoločnosti
RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.

7. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v predmetnom daňovom konaní
nebolo preukázané, že k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa došlo, a
preto je zrejmé, že nebola splnená zásadná podmienka, na základe ktorej možno plnenie označiť za
nadobudnutie v rámci Spoločenstva. Žalobca nepreukázal, že odoslal alebo prepravil tovar na miesto
určenia uvedené na faktúrach, a teda nepreukázal, že na nadobúdateľa prešlo právo nakladať s tovarom

ako vlastník. Maďarský daňový subjekt ako nadobúdateľ tovaru, t.j. osoba identifikovaná pre daň v inom
členskom štáte EÚ má povinnosť odviesť daň z tovaru, aby sa zabezpečila neutralita dane. V tejto
súvislosti správca dane poukázal na rozsudok ESD C-409/4, podľa ktorého k nadobudnutiu tovaru v
rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane, dôjde
len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku

tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Daňové orgány sú oprávnené
preveriť, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva, ako aj
oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane, čo v prípade deklarovaného dodania tovaru žalobcom,
jeho odberateľom RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. preukázané nebolo. V ust. § 43 ods. 5 Zákona o
DPH sa uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať.

Pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, žalobca preukazuje, že
tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na
ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzhľadom k tomu, že pri intrakomunitárnom
obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť
riziko daňových podvodov, pričom nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ

prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Prijatím dostatočných opatrení by mohol
byť postup daňového subjektu (žalobcu) vedúci k prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa. Pre
uskutočneniezdaniteľnéhoobchodudodanímtovarujerozhodujúce,abydošlokprevoduekonomického
vlastníctva tovaru, t.j. aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Z toho vyplýva,

že k dodaniu tovaru z hľadiska DPH by došlo v tom prípade, keby bol tovar fyzicky odovzdaný
odberateľovi a odberateľ by tak získal právo disponovať s uvedeným tovarom ako vlastník. Vo vzťahu k
otázke prevodu ekonomického vlastníctva správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci
Halifax. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal
maďarskýmspoločnostiamRICSMONTKft.aBULLIWOODKft.,nepreukázal,žedošlokprechodupráva

nakladať s tovarom ako vlastník pre tieto spoločnosti a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal,
že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach (maďarským
spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.). Ďalej uviedol, že na preukázanie dodania tovaru
do iného členského štátu k splneniu podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského
štátu EÚ u žalobcu zakotvených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH je potrebné, aby sám odberateľ

prostredníctvom účtovnej a daňovej evidencie, prípadne ďalších relevantných dokladov preukázal, že
nadobudol tovar z členského štátu EÚ - Maďarska, pričom spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD
Kft. žiadne doklady nepredložili, takže nadobudnutie tovaru týmito spoločnosťami nebolo preukázané.
Správca dane zároveň skonštatoval, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru
v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a § 24 Daňového poriadku. Maďarský daňový subjekt je

nadobúdateľ, t.j. osoba identifikovaná pre daň a má povinnosť odviesť daň z tovaru, aby sa zabezpečila
neutralita dane, čo však maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. neurobili. Správca
dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca navrhol formou MVI preveriť spoločnosti
Fenyö-Falánk Kft. a Szabó ÉP-KER Kft., ktorým bol následne tovar dodaný podľa porovnaných dodacích
listov, ktoré predložil žalobca, pričom tvrdil, že tieto dôkazy získal od p. Z., konateľa uvedených

spoločností. Správca dane k tomuto návrhu žalobcu uviedol, že nie je zrejmé, či spoločnosť RICSMONT
Kft.prefakturovalafakturovanýtovarodžalobcuďalšejspoločnosti,pretoženiktonezískalodúčtovníctva
doklady spoločnosti RICSMONT Kft., uvedená spoločnosť podala daňové priznanie k DPH, ale IC
nadobudnutia nepriznala a súhrnný výkaz podala s nulovou hodnotou. Nie je zrejmé, či spoločnosť
Fenyö-Falánk Kft. ako odberateľ prijala túto faktúru, či ju má zaúčtovanú v účtovníctve, či prijala tovar

uvedený na základe tejto faktúry a nie je zrejmé a preukázané, či tovar, ktorý je uvedený na tejto faktúre,
je ten istý tovar, ktorý mal dodať žalobca pre spoločnosť RICSMONT Kft. To isté platí aj o spoločnosti
Z. ÉP-KER Kft. Vzhľadom na uvedené nepožiadal o MVI.8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101806026/2018 zo dňa 13.09.2018 (ďalej „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane
potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v podstate odcitoval text odvolania žalobcu a jednotlivé

zistenia správcu dane, tak ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, ako aj v bodoch 2 až 7 tohto rozsudku). Žalovaný konštatoval, že sa plne stotožňuje s
vyhodnotením získaných informácií, ku ktorým dospel správca dane na základe žalobcom predložených
dokladov, ako aj na základe odpovedí na žiadosti o MVI tak, že v prejednávanom prípade neboli
splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, keďže v príslušnom

daňovom konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam
RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., ktoré boli uvedené na vystavených faktúrach ako odberatelia
tovaru. Nakoľko sa uvedené nepodarilo preukázať ani šetrením správcu dane, naopak, šetrením sa
preukázalo, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru na maďarských nadobúdateľov, správca
dane podľa žalovaného správne neposúdil žalobcom deklarované dodávky tovaru ako oslobodené v
zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom

vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Následne odcitoval ustanovenia § 43 ods. 1 a
5 Zákona o DPH, ako aj § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 Zákona o DPH a uviedol, že z
uvedených ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným
obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.

Z vykonaného šetrenia správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že neboli preukázané podmienky
pre splnenie oslobodenia od dane (odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru, so správcom dane
nespolupracujú, sú nekontaktní, nepodávajú daňové priznania k DPH, ani súhrnné výkazy, nepriznali
interkomunitárne dodanie tovaru , nepotvrdilo sa právo nakladania s tovarom ako vlastník nepotvrdilo
sa nadobudnutie prepravných služieb od F. G.). Poukázal na podmienky, ktoré musia byť podľa § 43

Zákona o DPH splnené na to, aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane a to
jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre
daň. Nestačí pritom, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň
a je na dodávateľovi (v tomto prípade na žalobcovi), aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva
zdanená, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Žalovaný mal za to, že žalobca

vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky boli z jeho strany ako platiteľa splnené,
a preto je postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona
o DPH v súlade s platnými právnymi normami. Žalovaný zdôraznil, že samotné faktúry, ktorými platiteľ
deklaruje dodanie tovaru jednotlivým odberateľom do iného členského štátu, nie sú dôkazmi, ktoré by
jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich

sa intrakomunitárnej transakcie u slovenského platiteľa a deklarovaných odberateľov v Maďarsku.
Žalovaný sa tiež stotožnil s konštatovaním správcu dane uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že
daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal
existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, ďalej že správca dane skúma

uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom
formálnym a že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú
na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku nároku na oslobodenie od dane. Daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie obchodu pre osobu uvedenú v predkladaných faktúrach, pokiaľ si oslobodenie
od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov uplatňuje. To, že v súčasnosti sú jednotliví

odberatelia nezastihnuteľní, resp. nespolupracujú so správcom dane, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi. Žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie
obchodu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní práva na oslobodenie od dane z dôvodu dodania tovaru
do iného členského štátu je na žalobcovi.

9. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu
nasledovne:Kodvolacejnámietkeohľadnepovinnostisprávcudaneodvolávaťsaprisvojejargumentácii
na príslušné ustanovenia právnej normy, čo v prejednávanom prípade absentuje, žalovaný uviedol, že
správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky zistenia a závery v chronologickom slede tak, ako
k nim dospel vykonávaným šetrením počas výkonu daňovej kontroly, pričom nevykonával len formálnu

kontrolu dokladov, ale skúmal reálnosť zdaniteľných obchodov. Správca dane podľa žalovaného v
napadnutom rozhodnutí podrobne popisuje jednotlivé vykonávané úkony v rámci medzinárodného
aj tuzemského šetrenia, na základe ktorých dospel k záverom, ktoré následne vyhodnocuje a to aj
s poukázaním na porušenie príslušných právnych predpisov. K tvrdeniu žalobcu, že je zodpovednýza správnosť údajov uvedených na faktúre a jej včasné vyhotovenie, ale nezodpovedá za konanie
odberateľa, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí neuvádza, že žalobca je zodpovedný za konanie
svojho odberateľa, ale splnením formálnej povinnosti spočívajúcej v predložení faktúr, dodacích listov,

prepravných dokladov a CMR, prípadne zmlúv, daňový subjekt ešte nepreukázal, že došlo k splneniu
zákonných podmienok na ním uplatnené oslobodenie dodania tovaru od dane v súlade s § 43 Zákona
o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listinných dôkazov a tieto správcovi dane predložiť,
ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Správca dane je oprávnený
a zároveň povinný vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. V

prípade, ak správca dane deklarované zdaniteľné obchody spochybní, je len na daňovom subjekte, aby
túto pochybnosť vyvrátil, inak mu nie je možné priznať uplatnený nárok. Z judikatúry súdov vyplýva,
že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru o služieb zaťažuje žalobcu a že samotné formálne
preukázanie dodávok tovaru a služieb nie je postačujúce, keďže faktúra, ale aj ďalšie listinné dôkazy,
sú relevantnými len ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočné reálne plnenie. K
námietke žalobcu, že žiadna legislatívna norma nezakazuje zrealizovať dodávky tovaru v tuzemsku

do iného členského štátu na iné miesto, ako je miesto sídla odberateľa uvedeného na faktúre aj s
poukázaním na Metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k uplatňovaniu § 43 Zákona o DPH,
na judikatúru Súdneho dvora EÚ a na výpovede maďarským správcom dane vypočúvaného N. R.
(mandatára spoločnosti BULLIWOOD Kft.) a A. T. (splnomocnenca spoločnosti RICSMONT Kft.), ktorí
vo svojich výpovediach dosvedčili, že tovar zo Slovenska bol skutočne prepravený do Maďarska

a že následne ho firmy BULLIWOOD Kft. a RICSMONT Kft. odpredávali domácim, t.j. maďarským
odberateľom, žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane nebolo zistenie, že
dodávka tovaru do iného členského štátu bola realizovaná mimo adresu sídla odberateľa, toto sa v
odôvodnení rozhodnutia správcu dane neuvádza. Dôvodom neuznania oslobodenia od dane je fakt,
že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 43 Zákona o DPH, ktoré sú podrobne popísané

v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepodarilo
zistiť, že fakturovaný tovar bol reálne dodaný konkrétnym vo faktúrach uvedeným nadobúdateľom v
Maďarsku. K odvolacej námietke, v ktorej žalobca poukázal na nesprávny úsudok správcu dane ohľadne
nepreukázania dodávky tovaru na základe vystavených faktúr maďarským spoločnostiam RICSMONT
Kft. a BULLIWOOD Kft. len na základe nekompletných informácií získaných od maďarského správcu

dane v rámci MVI napriek tomu, že každá dodávka tovaru do Maďarska je účtovne zaevidovaná, každá
preprava tovaru je zdokumentovaná formou prepravného listu CMR vrátane všetkých náležitostí v ňom
vyžadujúcich v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH a každé dodanie tovaru je vyfakturované
v zmysle § 71 cit. zákona, pričom faktúry obsahujú náležitosti uvedené v zmysle § 74 cit. zákona,
žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že správca dane nepriznal daňovému subjektu ním nárokovanú

DPH z dôvodu neuznania dodávky tovaru do iného členského štátu ako oslobodenej od dane podľa §
43 cit. zákona len na základe podľa názoru žalobcu nekompletných informácií získaných z odpovedí
na žiadosť o MVI. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane
mal zistený skutkový stav dostatočne na to, aby vydal napadnuté rozhodnutie, pričom pri rozhodovaní
správca dane nevychádzal len z dôkazov získaných v rámci MVI, ale aj z dôkazov predkladaných

žalobcom, ktoré však nepovažoval za dostatočné k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na
uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 cit. zákona. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nie je
ani v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje. Žalovaný sa
stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované predloženými listinami -

faktúrami, dodacími listami, CMR dokladmi, zmluvou, potvrdením o prevzatí tovaru a dokladmi o platbe
zo strany odberateľa. Žalobca síce predkladal uvedené listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu
tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, šetrením správcu dane sa však tvrdenia žalobcu deklarované
listinnými dôkazmi nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, a to ani kontrolovaným žalobcom a nepodarilo
sa to preukázať ani šetrením správcu dane, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom

ako kupujúcim uvedeným na faktúrach. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane
sa pri svojich záveroch opieral len o nekompletné informácie získané od maďarského správcu dane
v rámci MVI. Zdôraznil, že žalobca musí spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať
splnenie zákonnej podmienky stanovenej v § 43 Zákona o DPH, t.j. že tovar na základe vystavených
faktúr dodal práve maďarským spoločnostiam tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami, čo však v

danom prípade neučinil. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je nielen povinnosťou tvrdenia, ale je
spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom správca dane pri hodnotení dôkazov
nevychádzal len z faktúr a ďalších listinných dokladov predložených žalobcom, ale k tomuto účelu
vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a s nimi súvisiace doklady odrážajú skutočnosť ačiimneabsentujemateriálnypodklad.Žalobcapodľažalovanéhonepredložilvpriebehudaňovejkontroly
ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom
preukázal svoje tvrdenia, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň

v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca dane v snahe zistiť
skutkový stav v rámci vykonávaného šetrenia požiadal o MVI správcu dane v inom členskom štáte, o
preverenie obchodov medzi žalobcom a maďarskými spoločnosťami RICSMONT Kft. a BULLIWOOD
Kft., pričom v odpovediach maďarského správcu dane, ktoré považuje žalovaný za relevantné, je
uvedené, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie

tovaru maďarskými spoločnosťami a ani nadobudnutie prepravných služieb od F. G.. K odvolacej
námietke, že správca dane rozhodol a neuznal dodávky tovaru do iného členského štátu ako oslobodené
od dane podľa § 43 Zákona o DPH len na základe informácií získaných v rámci MVI, že maďarské
daňové subjekty RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. sú nezastihnuteľné, pričom nebral vôbec na
zreteľ, že podmienky na oslobodenie od dane v zmysle slovenskej legislatívy boli splnené a že je
prakticky nemožné a nemysliteľné, aby sledoval každého obchodného partnera, pričom poukázal na

rozsudok ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 žalovaný uviedol, že s týmito námietkami
sa podrobne vysporiadal s tým, že k preverovaným zdaniteľným obchodom žalobca síce predložil
požadované doklady, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé, že tovar bol dodaný
práve odberateľovi uvedenému na faktúre. K námietke, že nie je možné sledovať každého obchodného
partnera a k rozsudkom ESD žalovaný uviedol, že uvedené rozsudky sa týkajú odlišného prípadu,

ktorý s prejednávaným prípadom nemá zjavnú súvislosť. V prejednávanom prípade je podstatné, že
neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH, nakoľko žalobca žiadnym
vierohodným spôsobom nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, že tovar uvedený
na faktúrach bol reálne dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným vo faktúrach. Pokiaľ žalobca
poukázal na to, že pokiaľ došlo k daňovému podvodu, tak sa tak stalo jedine na maďarskej strane

medzi prvým odberateľom a druhým odberateľom dodaného tovaru, čo majú riešiť maďarské orgány
činné v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že to, že nie je možné uznať daňovým subjektom uplatnené
oslobodenie od dane automaticky neznamená, že ide o daňový podvod na maďarskej strane, nie je
však vylúčené, že maďarskí daňovníci sa mohli dopustiť podvodného konania. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca má povinnosť počínať si v obchodných vzťahoch opatrne, s primeranou obozretnosťou.

Žalovaný zdôraznil, že na to, aby sa určitá transakcia mohla kvalifikovať za nadobudnutie v rámci EÚ, je
nevyhnutné uskutočniť celkové posúdenie všetkých objektívnych skutkových okolností relevantných pre
stanovenie, či nadobudnutý tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a ak áno, v ktorom
členskom štáte dôjde k jeho konečnej spotrebe, keďže dodanie tovaru a jeho nadobudnutie v rámci EÚ
predstavujú v skutočnosti jednu a tú istú hospodársku transakciu. Na účely riadneho výberu DPH je

nevyhnutné, aby príslušné daňové orgány overili, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia
tovaru vo vnútri EÚ, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane. Z rozhodnutia správcu
dane podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na
vydanie rozhodnutia, pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly vyrubovacieho
konania, ako aj z dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane má

presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový
stav, dôvody a úvahy správcu dane a spĺňa zákonom stanovené náležitosti v § 63 ods. 5 Daňového
poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24, § 63 Zákona o DPH
(správne malo byť uvedené - Daňového poriadku), keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré
zaobstaral v súlade s § 24, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od

dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalovaný uzavrel, že
správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku,
dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo.

Žaloba

10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 14.11.2018 domáhal, aby správny súd preskúmal
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného. Poukázal na podstatné dôvody uvedené v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaného a uviedol, že so závermi žalovaného nesúhlasí, pretože žalobca
splnil všetky náležitosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a má za to, že rozhodnutím a postupom
žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné,
nevychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a tvrdil, že žalovaný vec nesprávneposúdil. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie je v rozpore s platnou daňovou legislatívou, pretože každé
zdaniteľné plnenie (dodávku tovaru) do Maďarska má žalobca doložené dokladmi, ktoré vyžaduje ust. §
43ZákonaoDPHvjehoods.5(dokoncaajnadjehorámec),pretožekaždádodávkatovarudoMaďarska

je účtovne zaevidovaná, každá preprava tovaru je zdokumentovaná formou prepravného listu CMR,
vrátane všetkých náležitostí v ňom vyžadujúcich v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH, každá
CMR okrem predpísaných náležitostí o.i. je dokladom a potvrdením, že tovar bol dodaný do Maďarska,
čo je potvrdené podpisom fakturačného odberateľa a zároveň i odberateľa, kde bol tovar vyskladnený
(spravidla sa jednalo o stavebniny, resp. veľkosklady), každé dodanie tovaru je vyfakturované v zmysle

§ 71 Zákona o DPH, pričom faktúry obsahujú náležitosti uvedené v § 74 Zákona o DPH, faktúry
boli vystavené v predpísanej lehote. Ďalšími preukaznými dokladmi potvrdzujúcimi skutočnú realizáciu
dodávok tovaru do Maďarska boli: zmluva s maďarským odberateľom, dodacie listy, potvrdenia o
prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ a doklady o platbe zo strany odberateľa. Žalobca uviedol,
že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú absenciu niektorého z vyššie
uvedených zákonom predpísaných dokladov podmieňujúcich oslobodenie tovaru od dane pri dodaní do

iného členského štátu EÚ za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie. Na podporu svojich tvrdení,
že žalobcom deklarovaný tovar za kontrolované zdaňovacie obdobie bol skutočne dodaný do Maďarska,
žalobca poukázal aj na vyjadrenie splnomocnenca firmy RICSMONT Kft. p. A. T., ktorý popísal priebeh
obchodovania a potvrdil dodávky tovaru do Maďarska, vyjadrenie mandatára firmy BULLIWOOD Kft.
p. N. R., ktorý v zápisnici pre maďarského správcu dane potvrdil dodanie tovaru žalobcu maďarským

odberateľom, vyjadrenie prepravcu tovaru do Maďarska p. F. G., ktorý vo svojej výpovedi popísal priebeh
od nakládky tovaru u žalobcu až po vykládku tovaru v Maďarsku, potvrdil dodanie tovaru do Maďarska a
predložil listinné dôkazy o dodaní tovaru do Maďarska. Žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný
sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, že žalobca ako dôkazový materiál predložil
správcovi dane kópie faktúr medzi maďarskými daňovými subjektmi svedčiacimi o tom, že žalobcom

dodaný tovar bol fakturačným odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu,
kde bol tovar vyskladnený. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správca dane i žalovaný vo
svojich rozhodnutiach uviedli, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal do členského štátu EÚ Maďarska
oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, avšak neuvádza, prečo neprihliadol na

vykonanédôkazyapovažovalichzanedostačujúce,pretožetietopodľanázoružalobcubezakýchkoľvek
pochybností preukazujú faktické (reálne) dodanie tovaru do Maďarska. Žalobca namietal, že žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s konštatovaním správcu dane, že daňový subjekt je povinný
viesť svoju existenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak,
aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal

existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, avšak podľa názoru žalobcu
žalovaný konštatuje povinnosti daňového subjektu vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkrétnej formy
a obsahu, ako má daňový subjekt vykonávať uvedenú činnosť a zároveň bez odkazu na legislatívnu
normu, ktorá by uvedené činnosti žalobcovi predpisovala a podmieňovala tým nárok na odpočet DPH,
resp. oslobodenie dodávky tovaru od DPH. Žalobca tvrdil, že správca dane počas výkonu daňovej

kontroly zrejme nedôsledne prešetril danú aktivitu zo strany žalobcu, keďže žalobca pred realizáciou
každého dodania tovaru odberateľom do členského štátu EÚ vždy a nielen pred prvým zrealizovaním
obchodným prípadom overoval u každého odberateľa IČ DPH, pričom pri každej kópii odberateľskej
faktúry je priložené potvrdenie o existencii (platnosti) prideleného IČ DPH odberateľa, kontroloval
výpis z Obchodného registra dodávateľov, ale aj odberateľov a uvedené aktivity vykonávané zo strany

žalobcu sú nad rámec legislatívnej normy a sledovali jediný cieľ - minimalizovať riziko daňových
podvodov zo strany jeho obchodných partnerov. Žalobca mal za to, že neexistuje právna norma, ktorá
by predpisovala dodávateľovi vykonávať uvedené aktivity a podmieňovala týmto nárok na odpočet DPH,
resp. oslobodenie dodaného tovaru od dane. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o dôkaznej povinnosti
daňového subjektu žalobca uviedol, že dôkazná povinnosť ako súčasť daňového konania nie je len

povinnosťou žalobcu voči správcovi dane, ale má ju aj správca dane v prípade, ak spochybňuje doklady
predložené daňovým subjektom o realizácii intrakomunitárnych dodávok tovaru, t.j. ak má podozrenie,
že daňový subjekt sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu. Žalobca s poukazom na § 49
ods. 1 a 2 Zákona o DPH, ktorý určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň,
uviedol, že správca dane nepredložil žiadne objektívne dôkazy, na základe ktorých rozhodol o tom, že

právo na odpočet DPH žalobcovi neprináleží. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžf/1/2010
z 19.08.2010, v ktorom sa NS SR odvoláva na rozsudky ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,
ktorého podstata podľa žalobcu spočíva v tom, že daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť,
aby preverovali obchodných partnerov. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že uvedenérozsudky ESD nemajú zjavnú súvislosť s prejednávaným prípadom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 23.08.2013 sp. zn. 5Afs 83/2012.

11. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ani žalovaný sa nijako nevysporiadali so skutočnosťou, že
v daňovom konaní predložil ďalšie dôkazy, že tovar bol vyvezený do Maďarska, konkrétne kópie faktúr
medzi maďarskými daňovými subjektami svedčiacimi o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným
odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený.
Žalobca pritom navrhoval, aby správca dane vykonal i ďalšie dôkazy, a to formou MVI preveriť

spoločnosti Fenyö-Falák Kft. a Z. ÉP-KER Kft., ktorým bol tovar následne dodaný podľa dodacích listov.
Správca dane tieto dôkazy nevykonal a vo svojom rozhodnutí sa ani nezaoberal tým, ako vyhodnotil
žalobcom predložené dôkazy. Žalobca vyslovil nesúhlas s tým, že žalovaný v takomto postupe správcu
dane nevzhliadol pochybenie. Správca dane sa so žalobcom predloženými dôkazmi nezaoberal a nijako
neodôvodnil, prečo na tieto dôkazy neprihliadol, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
a preto považoval žalobca rozhodnutie žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné. Žalobca s

poukazom na argumentáciu žalovaného, ktorý v rozhodnutí na str. 14 uviedol, že „v odpovediach
maďarského správcu dane je uvedené, že vykonaným preverovaním nebolo potvrdené nadobudnutie
tovaru maďarskými spoločnosťami..." uviedol, že v žiadnom vyhlásení maďarského správcu dane z MVI
nie je toto konštatované, len sa konštatuje, že maďarské spoločnosti neboli zastihnuteľné. Správca
dane nepožiadal maďarského daňového správcu, aby vykonal kontrolu u subjektov, kde bol tovar

vyskladnený. Žalobca zaobstaral listinné dôkazy/faktúry medzi maďarskými spoločnosťami, správca
dane však na tieto dôkazy neprihliadal. Ďalej žalobca uviedol, že dodávky tovaru do Maďarska sa
realizovali a smerovali v zmysle príkazu (ústne resp. písomne) maďarského fakturačného odberateľa
priamo na miesto (veľkosklady resp. stavebniny), ktoré žalobcovi vopred určil. Preprava tovaru bola
realizovaná kamiónmi tretích subjektov a náklady spojené s prepravou boli na účet odberateľa. Fakticky

sa jednalo o prepravné podmienky ex works. Dodávkou tovaru do iného členského štátu mimo adresu
sídla odberateľa nie je zahraničný odberateľ zbavený práva nakladania s tovarom a žalobca zároveň
uviedol, že žiadna legislatívna norma nezakazuje zrealizovať dodávky tovaru z tuzemska do iného
členského štátu na iné miesto ako je miesto sídla odberateľa uvedeného na faktúre.

12. Žalobca napokon namietal procesné pochybenie správcu dane. Poukázal na to, že správca dane
počas výkonu daňovej kontroly vypočul svedkov: A. T. 23.06.2015, O. M. 20.05.2015, M. U. 18.05.2015,
F. W. 12.05.2015, F. G. 11.05.2015, V. B. 20.05.2015, L.. V. N. 02.06.2015, P. H. 17.06.2015 a O.
N. 20.05.2015. Upovedomenia o vypočutí svedkov boli doručované vždy na protipodpis konateľovi
a prokuristovi spoločnosti žalobcu. Títo si s odstupom času nespomínajú na osobné preberanie

písomností. Podpis prokuristu je odlišný. Takýto postup je neštandardný. Správcom dane vyhotovené
upovedomenia o vypočutí svedkov sa v dátume konania výsluchu svedkov nezhodujú s dátumom
ich vypočutia. Vo vyššie uvedených prípadoch správca dane podľa žalobcu hrubo porušil zákonom
stanovený postup (§ 25 ods. 4 Daňového poriadku), čím uprel žalobcovi jedno zo základných práv počas
výkonu daňovej kontroly ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca konkrétne

namietal, že:
a) pri vypočutí svedka O. M. správca dane uviedol, že vypočutie svedka sa uskutočnilo 20.05.2015,
avšaknakópiiupovedomeniaopredvolanísvedkajeuvedenýdátumpredvolaniasvedkana25.05.2015,
navyše v upovedomení sa neuvádza menovite, o akého svedka sa jedná. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že upovedomenie správca dane nezaslal doporučene poštou, ale písomný dokument

osobne prevzal jeden z konateľov spoločnosti a prokurista.
b) pri vypočutí svedka F. G. správca dane v rozhodnutí uviedol, že vypočutie svedka sa uskutočnilo
11.05.2015, avšak na kópii upovedomenia o predvolaní svedka je uvedený dátum predvolania svedka
na 12.05.2015, t.j. samotné vypočutie svedka malo byť o deň skôr, ako je uvedené na dokumentácii
správcu dane. Správca dane súčasne v upovedomení menovite neuvádza, o akého svedka sa jedná,

oznámenie nie je doručené poštou, ale na protipodpis jedného z konateľov spoločnosti a prokuristu.
Uvedené upovedomenie by nebolo zaslané včas, tak ako to predpokladá Daňový poriadok, pretože
výsluch svedka sa mal konať v deň prevzatia, resp. podľa upovedomenia nasledujúci deň po prevzatí.
c) v prípade upovedomenia o predvolaní svedka p. A. T. bolo síce oznámenie zaslané na adresu žalobcu
poštou, dátum vypočutia svedka uvedený na oznámení je zhodný s dátumom vypočutia uvedeného

svedka v rozhodnutí správcu dane, avšak správca dane pochybil tým, že na poslednú chvíľu zmenil
adresu a čas vypočutia svedka. Pôvodne mal byť svedok vypočúvaný v priestoroch jeho podnikania vo
T. 23.06.2015 o 10.00 hod., kam sa zástupca žalobcu dostavil, na uvedenom mieste však v uvedený čas
nikto nebol, pričom správca dane medzitým zmenil miesto výsluchu na Daňový úrad Rimavská Sobota ato v čase o 12.00 hod. Z administratívneho spisu vyplýva, že údajne správca dane telefonicky o zmene
miesta a času výsluchu svedka žalobcu upovedomil, čo však podľa žalobcu nie je pravdou, v dôsledku
čoho správca dane žalobcovi uprel jeden z jeho základných právnych nárokov. Jedná sa o neštandardný

postup správcu dane, ak vôbec uvedené úkony vykonal tak, ako popisuje.
d) v prípade vypočutia svedkyne A. B. - táto bola vypočúvaná 20.05.2015, avšak na upovedomení je
uvedený dátum 25.05.2015, pričom na upovedomení nie je uvedené menovite, o akého svedka sa jedná,
e)svedkyňaM.U.bolavypočutásprávcomdane18.05.2015,avšaknaupovedomeníboluvedenýdátum
19.05.2015. Na upovedomení nebolo uvedené meno svedkyne,

f) v prípade vypočúvaných svedkov L.. P. N., O. H. a O. N. správca dane nepredložil písomné dokumenty
o zaslaní upovedomenia o vypočutí svedkov.
Žalobca napokon argumentoval, že zákonnosť rozhodnutia správcu dane musí byť podmienená
zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby bolo
napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP") zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa Zákona o DPH
za zdaňovacie obdobie august 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo 14.02.2018, ktorý spolu s
výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi 20.02.2018. Ďalej poukázal na priebeh vyrubovacieho konania
a vydané rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného. Následne sa vyjadril k jednotlivým
žalobným bodom nasledovne: K žalobnému bodu 1., v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutie správcu

dane i žalovaného sú vydané v rozpore s platnou legislatívou, žalovaný uviedol, že správca dane
mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov
získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov predložených žalobcom. K
námietkam žalobcu v uvedeným v bode 2. žaloby ohľadne konštatovania žalovaného, že je povinnosťou
žalobcu viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov

tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal
existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, žalovaný uviedol, že nie je
úlohou správcu dane, aby žalobcovi stanovoval konkrétnu formu a obsah vykonávania tejto činnosti,
opätovne poukázal na základnú zásadu obchodného práva - zásadu poctivého obchodného styku a to
v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu musí

mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu
podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Zdôraznil, že dôkazná povinnosť je na
strane žalobcu a v prípade, ak správcovi dane vzniknú pochybnosti ohľadne faktúrami deklarovaných
zdaniteľných obchodov, musí žalobca tieto pochybnosti vyvrátiť a musí preukázať, že tovar odovzdal
tomu, koho označil na faktúre formálne a zároveň musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne

uskutočnil. Žalobca síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry doklady
o preprave tovaru, dodacie listy a rôzne iné dokumenty, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov
podľa žalovaného nie je zrejmé, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný práve tomu odberateľovi/
odberateľom, ktorý je uvedený na faktúre/faktúrach. Žalovaný zotrval na svojich názoroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí s tým, že zopakoval argumentáciu týkajúcu sa posudzovania transakcie

ako nadobudnutie v rámci Európskej únie, pričom je potrebné uskutočniť celkové posúdenie všetkých
objektívnych skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre stanovenie, či nadobudnutý tovar skutočne
opustil územie členského štátu dodania a ak áno, v ktorom členskom štáte dôjde k jeho konečnej
spotrebe. Poukázal na povinnosť splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane
podľa § 43 Zákona o DPH a konštatoval, že nepostačuje iba predložený doklad s predpísaným obsahom

aúčtovnézaevidovanietýchtodokladov,aležedokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia.Zopakoval,
že z vykonaného šetrenia správcu dane vyplynulo, že neboli preukázané podmienky pre splnenie
oslobodenia od dane (odberatelia ani štatutárni zástupcovia nie sú kontaktní, maďarské spoločnosti
za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodali daňové priznanie k DPH ani súhrnný výkaz, nepriznali
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, šetrením maďarského správcu dane sa u týchto spoločností

nepotvrdilo právo nakladania s tovarom ako vlastník a nepotvrdilo sa ani nadobudnutie prepravných
služieb od daňového subjektu F. G., ktorý mal podľa medzinárodných nákladných listov vykonať
prepravu tovaru). Pokiaľ žalobca v bode 3. žaloby poukázal na rozsudok NS SR č. 3Sžf/1/2010
a rozsudky ESD a vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného ohľadne dôkazného bremena priuskutočnení obchodu, žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry súdov je zrejmé, že ak správca dane
zdaniteľné obchody spochybní, je na žalobcovi, aby pochybnosti vyvrátil, inak nie je možné priznať
nárok na oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu. Dôkazné

bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje žalobcu a samotné formálne preukázanie dodávok
tovaru a služieb nie je postačujúce. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 4. žaloby týkajúcim
sa nevysporiadania sa správcu dane ako aj žalovaného so skutočnosťou, že v daňovom konaní
boli žalobcom predložené aj ďalšie dôkazy preukazujúce skutočné vyvezenie tovaru do Maďarska,
žalovaný uviedol, že ani správca dane, ani žalovaný nespochybnil existenciu tovaru ako takého,

spochybnili len skutočného odberateľa/odberateľov tohto tovaru v inom členskom štáte, ktorým podľa
predložených faktúr mali byť maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Uviedol, že
ak správcovi dane vzniknú pochybnosti (ktoré v tomto prípade vznikli), že transakcie prebehli tak, ako
boli deklarované spornými faktúrami, teda medzi osobami uvedenými na faktúrach, dôkazná povinnosť
je na strane žalobcu, aby tieto pochybnosti vyvrátil, pretože žalobca musí spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti preukázať splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 43 Zákona o DPH,

čo však žalobca v danom prípade neučinil. Žalobca síce predkladal listinné dôkazy, ktorými deklaroval,
že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, šetrením správcu dane sa však jeho tvrdenia
deklarované listinnými dôkazmi nepotvrdili, lebo nebolo preukázané a to ani žalobcom a nepodarilo
sa to preukázať ani šetrením správcu dane, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom
uvedeným na faktúrach. Skutočnosť, na ktorú v žalobe poukazuje žalobca a ktorá má byť dôkazom

preukazujúcim vyvezenie uvedeného tovaru do Maďarska, a to že tovar dodaný žalobcom maďarským
spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. bol následne týmito spoločnosťami fakturovaný
ďalšiemu maďarskému daňovému subjektu, kde bol vyskladnený, je v prejednávanom prípade podľa
žalovaného irelevantná. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 5. žaloby týkajúcim sa odpovedí
maďarského správcu dane, v ktorých je uvedené, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej

správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami, s čím žalobca nesúhlasil
z dôvodu, že v žiadnom z vyhlásení maďarského správcu dane v rámci zaslaných odpovedí MVI nie
je takéto konštatovanie uvedené (uvedené je len, že v danej veci neboli zastihnuteľní a vypočúvaní
konatelia maďarských spoločností RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.) žalovaný uviedol, že žalobca
nepredložil v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy,

ktorýmibyvierohodnýmspôsobompreukázalsvojetvrdenia,žedodaltovardoinéhočlenskéhoštátutým
osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach,
preto správca dane v snahe zistiť skutkový stav čo najobjektívnejšie v rámci vykonávaného šetrenia
požiadal žiadosťou o MVI správcu dane v inom členskom štáte o preverenie obchodov medzi žalobcom
a maďarskými spoločnosťami RICSMONT Kft.a BULLIWOOD Kft. V odpovediach maďarského správcu

dane, ktoré žalovaný považoval za relevantné, je uvedené, že vykonaným šetrením neboli preukázané
podmienky pre splnenie oslobodenia od dane z dôvodu, že odberatelia, ako aj ich štatutárni zástupcovia
sú nekontaktní, maďarská daňová spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH, ani súhrnný výkaz,
nepriznala interkomunitárne nadobudnutie tovaru, u týchto spoločností sa nepotvrdilo právo nakladania
s tovarom ako vlastník a že sa nepotvrdilo ani nadobudnutie prepravných služieb F. G., ktorý mal podľa

CMR vykonať prepravu tovaru, čo správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že vykonaným preverovaním
maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami. K
námietkam žalobcu uvedeným v bode 6. žaloby ohľadne výsluchu konkrétnych svedkov, pri ktorom mal
správca dane hrubo porušiť legislatívne stanovený postup, čím uprel žalobcovi jedno zo základných
práv ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku poukazujúc na nedostatky uvedené

v upovedomeniach o vypočutí svedka žalovaný uviedol, že preskúmaním rozhodnutia správcu dane
nezistil porušenie § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zákona
spočívajúce v tom, že vo všetkých prípadoch boli upovedomenia o vypočutí svedkov doručované len
na protipodpis (teda osobne) konateľovi a prokuristovi spoločnosti a neboli doručované žalobcovi ako
daňovému subjektu, je podľa žalovaného irelevantné, nakoľko z § 25 ods. 4 Daňového poriadku je

zrejmé, že správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo
jeho zástupcu, čo v prejednávanom prípade bolo vždy dodržané. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a
zaviazať žalobcu znášaním trov konania zo svojho.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a
rozhodnutie správcu dane, ktorému predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričomvec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd
vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa

17.09.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu
dňa 31.10.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH v znení úč. do 30.09.2014 (ďalej len „ Zákon o DPH") predmetom
dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

17. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

19. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený

z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a

nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

21. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

22. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

23. Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť

daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,
e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).
(2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1
v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní
služby a prijatí platby pred dodaním služby.

24.Podľa§3Daňovéhoporiadku(1)Prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní

sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny

úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

25. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

27. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

28. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.30. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2014. Správny
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý

ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v žalobe.

31. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Ďalej
namietal, že žalovaný (ani správca dane) neuviedol absenciu niektorého zo zákonom predpísaných
dokladov podmieňujúcich oslobodenie tovaru od dane pri dodaní do iného členského štátu EÚ za
kontrolované zdaňovacie obdobie október 2014 a neuviedol, z akého dôvodu neprihliadol na žalobcom
predložené a v žalobe konkrétne označené dôkazy: prepravné doklady - CMR obsahujúce všetky
náležitosti, ktoré sú dokladom a potvrdením o tom, že tovar bol dodaný do Maďarska, opatrené

pečiatkou a podpisom fakturačného odberateľa a zároveň aj odberateľa, kde bol tovar vyskladnený a
faktúry obsahujúce náležitosti podľa § 74 Zákona o DPH, ako aj ďalšie dôkazy potvrdzujúce skutočnú
realizáciu dodávok tovaru do Maďarska (zmluvy s maďarskými odberateľmi, dodacie listy, doklady
o platbe zo strany odberateľa, potvrdenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ). Žalobca
zároveň v žalobe poukázal na podporné dôkazy na svoje tvrdenie, že žalobcom deklarovaný tovar

bol skutočne dodaný do Maďarska. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp.
nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola dôvodná. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v
znení platnom a účinnom v zdaňovacom období október 2014 platiteľ je povinný preukázať splnenie
podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a podľa
písm. b/ cit. ustanovenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, ako

poštovým podnikom, kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo
osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení
tovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady (CMR), podľa ktorých preprava bola
vykonaná prostredníctvom zmluvného dopravcu F. G. pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD
Kft. Žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom na

tom, že žalobcovi takýto doklad - určený v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH - chýba. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do
členského štátu EÚ žalobca nepreukázal s tým, že splnenie týchto podmienok u žalobcu nespočíva len
v ich formálnej deklarácii, t.j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil
žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne

zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi
stanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.
Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR - medzinárodných prepravných listov vyčerpal
dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade
odberateľovi uvedenému v prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, t.j. o vyvezení tovaru

do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak daňovník
dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade,
ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať,
že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR), alebo vo svetle judikatúry ESD musí

správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca
vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu spochybniť na taký
skutkový záver, ako urobil žalovaný, a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných
zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto
dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz

o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode
na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo svojej
rozhodovacej činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR
získal, keď napríklad zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné
predmetný deklarovaný tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti), alebo sa jednalo

o vozidlá vyradené z cestnej premávky, resp. v prípade, že vozidlá boli zachytené v elektronickom
mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa
deklarovaného na faktúre a CMR. Žalobca vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska deklarovaným
maďarským odberateľom v prípadoch, keď to preukazoval prepravným dokladom (CMR) o vykonaníprepravy treťou osobou (dopravcom R. G.) správne poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom správne poukázal na ďalšie žalobcom
predložené resp. správcom dane zabezpečené dôkazy, ku ktorým nebolo v konaní prihliadnuté, resp.

ktoré neboli správcom dane resp. žalovaným vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, resp. neboli
vyhodnotené vôbec. Nemožno napríklad vyvrátiť, resp. spochybniť žalobcom predložený dôkaz - CMR
obsahujúci potvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru tým, že maďarskí odberatelia sú nekontaktní. Z
vykonaného dokazovania napokon nevyplynuli ani závery o falošnosti CMR.

32.Žalobcavbode2.správnejžalobyuviedolvšeobecnétvrdeniaanázory(napr.žežalovanýkonštatuje
povinnosti žalobcu vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkrétnej formy a obsahu, ako má žalobca
vykonávať svoju činnosť - povinnosť viesť evidenciu a preverovať si svojich obchodných partnerov,
ďalej že správca dane zrejme nedôsledne prešetril danú aktivitu zo strany žalobcu, s poukazom na
svoje úkony pred realizáciou každého dodania tovaru, že správca dane neuviedol žiadnu legislatívnu
normu, ktorá by predpisovala dodávateľovi vykonať aktivity) bez toho, aby uviedol ich konkrétny vzťah k

zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutiažalovanéhojedanýžalobnýmidôvodminezákonnosti.Správnysúdniejeoprávnenýdôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne
uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú

správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi je správny súd
pri prieskume limitovaný (§ 134 ods. 1 SSP).

33. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach, ktoré netvoria
dôkazné bremeno žalobcu, argumentujúc tým, že pokiaľ správca dane spochybňuje doklady predložené

žalobcom, t.j. má podozrenie, že žalobca sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu, má
dôkaznú povinnosť správca dane a v prípade zamietnutia práva na odpočítanie dane je povinnosťou
správcu dane predložiť objektívne dôkazy, že toto právo žalobcovi neprináleží. Žalobca tvrdil, že správca
dane žiadne objektívne dôkazy nepredložil a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
3Sžf/1/2010, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11. Uvedená námietka žalobcu

je nedôvodná. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie
žalovaného (i správcu dane) nie je založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v §
49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, naopak v rozhodnutí správcu dane sa výslovne uvádza, že kontrolou
predložených dokladov neboli zistené porušenia § 49 až § 54 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného
(i správcu dane) nebolo založené ani na tom, že správca dane má podozrenie, že žalobca sa dopustil,

resp. bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu nie
je možné na preskúmavaný prípad aplikovať žalobcom označené rozsudky. Ustanovenie § 24 ods. 1
Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24
ods. 1 písm. a/, b/, c/ Daňového poriadku. V preskúmavanom prípade žalobca v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie október 2014 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane

podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.
Dôkazné bremeno preukázania skutočností rozhodných pre splnenie podmienok stanovených v § 43
ods. 1, 5 Zákona o DPH na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH je na žalobcovi.
Žalobca predkladal v daňovom konaní dôkazy, ktorými preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie
oslobodenia od dane dodávky tovaru do iného členského štátu (Maďarska) odberateľom uvedeným

na preverovaných faktúrach v zdaňovacom období október 2014 (maďarské spoločnosti RICSMONT
Kft. a BULLIWOOD Kft.). Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) je založené na tom, že žalobca
nepreukázal,žetovaruvedenývpreverovanýchfaktúrachdodalodberateľomuvedenýmnavystavených
faktúrach - maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. do iného členského štátu,
t.j. že žalobca nepreukázal počas daňového konania, že dodal tovar do iného členského štátu EÚ

(Maďarska) oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr
za dodanie tovaru pre vyššie uvedené spoločnosti. Správny súd vo vzťahu k záverom žalovaného (i
správcudane),žežalobcanepreukázalsplneniepodmienokpreoslobodenieoddanepodľa§43Zákona
o DPH poukazuje na bod 31 tohto rozsudku, v ktorom správny súd považoval takýto záver za výsledok
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

34. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného s tým,
že správca dane, ani žalovaný sa nevysporiadali so žalobcom predloženými ďalšími dôkazmi o
vyvezení tovaru do Maďarska, pričom za takéto dôkazy žalobca označil kópie faktúr medzi maďarskýmisubjektami, ktoré podľa žalobcu majú svedčiť o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným
odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený.
Súčasne namietal, že navrhol vykonať ďalšie dôkazy (vypočutie ďalších svedkov - zástupcov ním

označených maďarských spoločností, resp. zabezpečenie ich vyjadrení), avšak správca dane tieto
dôkazy nevykonal a vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil.
Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Nemá oporu v predloženom administratívnom spise tvrdenie
žalobcu, že v daňovom konaní predložil ďalšie dôkazy, že tovar bol vyvezený do Maďarska (kópie
faktúr medzi maďarskými spoločnosťami), ani tvrdenie žalobcu, že navrhol vykonať vypočutie ďalších

svedkov - zástupcov maďarských subjektov ohľadne dodania tovaru medzi maďarskými spoločnosťami.
Predloženie takýchto dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania nevyplýva ani Zápisníc
vyhotovených správcom dane, v ktorých oboznamoval žalobcu s výsledkami daňovej kontroly (Zápisnica
zo 06.04.2017 a 30.05.2017), ani zo Zápisnice z 18.09.2017 o prejednaní pripomienok žalobcu k
protokolu z daňovej kontroly, ani zo Zápisnice o oboznámení žalobcu s úkonmi vykonanými správcom
dane v rámci vyrubovacieho konania zo dňa 05.03.2018). Nespôsobuje preto nepreskúmateľnosť

rozhodnutia správcu dane skutočnosť, že sa správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s
uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca predložil
ním vyššie označené dôkazy i návrhy na dokazovanie v odvolacom konaní (na podaní označenom
ako odvolanie absentuje text, že toto podanie obsahuje nejaké prílohy). Námietka nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného preto nie je dôvodná. Správny súd poukazuje zároveň na skutočnosť, že ani

prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nespôsobujú jeho
nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa bez bližšieho odôvodnenia nevyjadril k
návrhu žalobcu na prekonzultovanie veci s Metodickým oddelením Finančného riaditeľstva SR, táto
skutočnosť rovnako nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nespôsobuje.

35. Nebola dôvodná ani žalobná námietka uvedená v bode 5. správnej žaloby. Žalobca poukázal na
tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „vykonaným preverovaním
maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru ani maďarským daňovým subjektom"
a následne uvádza, že dodávky tovaru do Maďarska boli realizované podľa príkazov maďarského
fakturačného odberateľa na miesto, ktoré žalobcovi určil. Argumentoval, že dodávkou tovaru do iného

členského štátu mimo adresu sídla odberateľa nie je zahraničný odberateľ zbavený práva nakladania s
tovarom (s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona o DPH a na dôkazy, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú dodanie
tovaru na územie Maďarska) a vyslovil nesúhlas so záverom správcu dane, podľa ktorého žalobca zbavil
odberateľov uvedeným na faktúrach práva nakladania s tovarom ako vlastným tým, že tovar bol dodaný
na inú adresu, ako adresu odberateľov, resp. tým, že odberatelia neboli zahraničným správcom dane

zastihnuteľní. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane, nie je
založené na tom, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane je zistenie správcu dane, že dodávka
tovaru do iného členského štátu by bola realizovaná mimo adresu sídla na faktúre deklarovaného
odberateľa. Rozhodnutie žalovaného (správcu dane) nebolo založené ani na tom, že odberatelia
neboli zahraničným správcom dane zastihnuteľní. Dôvodom neuznania oslobodenia od dane bol záver

žalovaného (i správcu dane), že neboli splnené zákonom stanovené podmienky v § 43 Zákona o DPH.
Vyslovenie nesúhlasu so žalobcom tvrdeným záverom správcu dane (ktorý navyše nebol dôvodom
neuznania oslobodenia od dane) nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Pokiaľ žalobca poukázal na to, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu EÚ a k prevodu práva
nakladať s tovarom žalobcu ako vlastným, došlo na spoločnosť BULLIWOOD Kft. svedčí aj dôkazový

materiál v prílohe odvolania žalobcu k rozhodnutiu správcu dane (tvrdená následná fakturácia tovaru
žalobcom spoločnosťou BULLIWOOD Kft. na iných maďarských daňovníkov), správny súd uvádza,
že administratívnom spise sa ako príloha odvolania nenachádzajú žalobcom označené faktúry, ani z
odvolania nevyplýva, že by obsahovalo nejaké prílohy. Napriek tomu správny súd uvádza, že žalobcom
označené dôkazy (faktúry) medzi maďarskými spoločnosťami by nebolo možné považovať za dôkazy

osvedčujúce dodanie tovaru deklarovaného žalobcom pre odberateľov uvedených na správcom dane
kontrolovaných faktúrach pre odberateľa BULLIWOOD Kft., keďže v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH
relevantným dôkazom o odoslaní tovaru do iného členského štátu (v prípade, ak prepravu zabezpečí
dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom), je kópia dokladu o preprave tovaru, v
ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte,

t.j. CMR.

36. Žalobca v žalobe napokon namietal procesné pochybenia správcu dane v súvislosti s vypočutím
svedkov F. G., A. T. a O.X. a tvrdil, že správca dane porušil postup stanovený v § 25 ods. 4Daňového poriadku, čím uprel žalobcovi právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového
poriadku. Konkrétne namietal, že upovedomenie o predvolaní svedkov F. G. a O. M. správca dane
nedoručil žalobcovi poštou, ale tieto upovedomenia osobne odovzdal jednému z konateľov žalobcu a

prokuristovi žalobcu. Doručenie písomného upovedomenia o výsluchu svedkov F. G. a O. M.alobcovi
prostredníctvom konateľa a prokuristu (osobne), t.j. nie poštou na adresu žalobcu, nie je v rozpore so
zákonom. Z ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva pre správcu dane povinnosť o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Z administratívneho spisu vyplýva, že
písomné upovedomenie zo dňa 07.05.2015 o vypočutí svedkov F. G. a O. M. doručil správca dane

konateľovi žalobcu a prokuristovi žalobcu osobne, pričom konateľ i prokurista potvrdili svojím podpisom
osobné prevzatie písomného upovedomenia o termíne výsluchu svedka F. G. i O. M. dňa 11.05.2015,
o termíne výsluchu uvedených svedkov bol teda žalobca včas písomne upovedomený a správca dane
postupoval v súlade s § 25 ods. 4 Daňového poriadku, keďže toto ustanovenie neukladá správcovi
dane povinnosť písomné upovedomenie o výsluchu svedka doručiť žalobcovi alebo jeho zástupcovi
výlučne poštou. Tvrdenie žalobcu, že konateľ si na prebratie takéhoto dokumentu od správcu dane z

odstupom času nespomína, nemá žiaden vplyv na zákonnosť postupu správcu dane. Žalobca ďalej
namietal,žesprávcadanevosvojomrozhodnutíuviedolinédátumyvypočutiasvedkov,nežboliuvedené
v upovedomeniach o predvolaní svedkov, konkrétne správca dane uviedol, že vypočutie svedka F. G.
sa uskutočnilo 11.05.2015, hoci v upovedomení o predvolaní svedka je uvedený dátum 12.05.2015,
obdobne uviedol, že vypočutie svedka O. M. sa uskutočnilo 20.05.2015, hoci v upovedomení o vypočutí

tohto svedka je uvedený dátum 25.05.2015. Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú zápisnice
o pojednávaní, predmetom ktorých boli výsluchy svedkov F. G. a O. M. (ďalej len „zápisnica o výsluchu
svedka"), správny súd zistil, že dátumy vypočutia týchto svedkov uvedené v rozhodnutí správcu dane
sú totožné s dátumami uvedenými na predmetných zápisniciach o výsluchu svedkov, avšak v texte
zápisníc o výsluchu svedkov sú uvedené dátumy výsluchov tak, ako boli uvedené v upovedomení o

výsluchu svedkov, ktoré boli prevzaté zástupcom žalobcu. Konkrétne v Zápisnici o výsluchu svedka F. G.
označenejč.Q.adátumom11.05.2015sauvádza,ževýsluchsvedkaF.G.sauskutočnildňa12.05.2015
o 12.30 hod. (str. 2 predmetnej zápisnice), t.j. výsluch svedka bol vykonaný v skutočnosti v deň uvedený
v písomnom upovedomení o výsluchu svedka doručenom žalobcovi. Obdobne v Zápisnici o výsluchu
svedka O. M. označenej č. Q. a dátumom 20.05.2015 sa uvádza, že výsluch uvedeného svedka O. M. sa

v skutočnosti konal 25.05.2015 o 10.00 hod. (str. 2 predmetnej zápisnice), t.j. v deň uvedený v písomnom
upovedomení o výsluchu svedka doručenom žalobcovi. Nesprávne uvedenie dátumu výsluchu svedkov
F. G. a O. M. v zápisniciach o výsluchu svedkov (uvedený údaj bol následne prevzatý do protokolu z
daňovej kontroly i rozhodnutia správcu dane) predstavuje len zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na
zákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s upovedomením žalobcu o termíne výsluchov uvedených

svedkov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol preukázateľne oboznámený s termínom
výsluchov týchto svedkov a v takto oznámených termínoch boli predmetné výsluchy aj vykonané.
Žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa na uvedených výsluchoch a nevyužil teda ani možnosť klásť
uvedeným svedkom otázky. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu namietaných práv v zmysle Daňového
poriadku. Napokon žalobca v žalobe ani netvrdil, že výsluchy boli vykonané v iný deň, ako bol žalobca

upovedomený správcom dane a svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili vykonanie prepravy tovaru
do Maďarska tak, ako to tvrdil aj samotný žalobca. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane v
upovedomeniach o vypočutí svedkov F. G. a O. M. neuviedol menovite, o akého svedka sa jedná,
správny súd uvádza, že žalobca neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia správcu dane, resp. jeho postupu. V tejto súvislosti správny súd napriek tomu uvádza, že

neuvedenie mena a priezviska svedka, o výsluchu ktorého správca dane upovedomuje daňový subjekt
(žalobcu), je možné považovať za vadu, resp. pochybenie, avšak nejde o takú vadu, ktorú by bolo
možné považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a ktorá
by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane, pretože správca dane v upovedomení uviedol,
že výsluch svedka má byť vykonaný v súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľných obchodov

pre žalobcu v zdaňovacom období október (resp. august) 2014, t.j. uviedol, čo malo byť predmetom
výsluchu. Táto skutočnosť (neuvedenie mena a priezviska svedka v upovedomení o výsluchu svedka)
teda podľa názoru správneho súdu sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Správny súd zároveň poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že ak by
saajvprocesnompostupeorgánuverejnejsprávyvyskytlivadykonania,rozhodnutiesanezrušujepreto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka konania. Pokiaľ žalobca namietal, že upovedomenie o výsluchu svedka F.
G. nebolo žalobcovi zaslané včas, pretože výsluch svedka sa mal konať nasledujúci deň po prevzatí
upovedomenia, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť postupusprávcu dane, keďže konateľ žalobcu, ani prokurista žalobcu pri osobnom prevzatí upovedomenia
o výsluchu tohto svedka dňa 11.05.2015 nenamietali, že termín výsluchu svedka nariadený na deň
12.05.2015 im nevyhovuje, alebo že sa na predmetný výsluch nemôžu dostaviť, resp. nestihnú sa naň

pripraviť a ani nepožiadali o presun, resp. zmenu termínu predmetného výsluchu. Žalobca napokon
namietal, že správca dane pochybil, keď zmenil adresu a čas vypočutia svedka A. T., pričom správca
dane podľa žalobcu nepravdivo uviedol v dokumentácii, že o tejto skutočnosti telefonicky upovedomil
žalobcu. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane písomne upovedomil žalobcu o mieste,
termíne a čase výsluchu svedka A. T. (upovedomenie o výsluchu tohto svedka bolo preukázateľné

poštou žalobcovi doručené dňa 29.05.2015 s tým, že svedok mal byť vypočutý dňa 23.06.2015 o 10.00
hod. v mieste jeho podnikania vo T.). Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. Q. z 23.06.2015 vyplýva,
že svedok A. T. bol vypočutý dňa 23.06.2015 a výsluch sa konal na Daňovom úrade v Banskej Bystrici,
pobočka Rimavská Sobota od 12.00 hod. Z úradného záznamu č. Q. vyhotoveného správcom dane v
súlade s § 19 ods. 7 Daňového poriadku dňa 23.06.2015 vyplýva, že správca dane dňa 23.06.2015
žalobcovi telefonicky oznámil zmenu miesta a času výsluchu svedka A. T.. Žalobca žiadnym relevantným

dôkazom nespochybnil údaje uvedené v úradnom zázname správcu dane 23.06.2015 o telefonickom
oznámení zmeny miesta a času vypočutia svedka A. T.. Uvedená námietka preto nie je spôsobilá privodiť
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenia
správcu dane vo vzťahu k výsluchom svedkov V. B. a M. U. (neuvedenie mena a priezviska svedkýň v
upovedomeníovýsluchusvedka,uvedenieinéhodňavykonaniavýsluchusvedkýňvprotokolezdaňovej

kontroly, ako bol deň uvedený v upovedomení o výsluchu svedkýň) správny súd uvádza, že ani prípadné
pochybenia správcu dane, resp. vady v postupe správcu dane, nespôsobia nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, keďže rozhodnutie žalovaného nie je založené na zisteniach vyplývajúcich
z výsluchov uvedených svedkýň. Predmetom výsluchu V. B. bolo vykonanie prepravy pre spoločnosti
Fefa Kft., Edelény Kft. a T-PALETA Kft. a predmetom výsluchu M. U. bolo dodanie tovaru žalobcovi od

spoločnosti JALYS s.r.o., ktoré neboli správcom dane spochybnené. Obdobne vo vzťahu k výsluchom L..
A. N., O. H. a O. N. namietané nedoručenie upovedomenia o výsluchu svedkov žalobcovi by nespôsobilo
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože L.. N. a O. H. boli vypočutí ako konatelia dodávateľských
spoločností Glob-pneu s.r.o. a HV TRADE plus s.r.o., pričom zistenia vyplývajúce z výsluchu uvedených
svedkov i svedka O. N., nie sú podkladom pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného o neuznaní

splnenia podmienok pre oslobodenie od dane za zdaňovacie obdobie august 2014 a dodávky od týchto
spoločností pre žalobcu neboli správcom dane spochybnené. Správny súd navyše pre úplnosť uvádza,
že napr. z administratívneho spisu správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia máj 2014 (č.k.
23S/49/2019) správny súd zistil, že žalobca bol o výsluchu svedka O. N. upovedomený dňa 11.05.20
v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Napokon uvedené dôkazy (výsluchy svedkov V. B., M.

U., L.. N., O. H. a O. N.) neboli uvedené v rozhodnutí správcu dane, ani v rozhodnutí žalovaného, ako
podklady pre vydanie týchto rozhodnutí.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní orgán

verejnej správy vyhodnotí žalobcom predložené dôkazy z hľadiska splnenia podmienok pre oslobodenie
dodávok tovaru do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom
rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pre úplnosť správny súd uvádza,
že v zmysle § 191 ods. 3 SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy - správcu dane len na návrh žalobcu, avšak žalobca v preskúmavanej veci takýto návrh nepodal.

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie
nepodpísala členka senátu M.. M. D. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho
písomného vyhotovenia.