Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4292899932
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4292899932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X., E. XX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné nám.
7, proti odporcovi: Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. X, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou,
advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 27. septembra 2011 č. k. 8C/21/1992-310 a uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. marca
2012 č. k. 8C/21/1992-357, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa týkajúce sa vyrubenia súdneho poplatku za
odvolanie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011 č. k. 8C/21/1992-310 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na Správe katastra Komárno

zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. X., parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X vinica o výmere 884 m2, parc. č.
XXX/X záhrada o výmere 3706 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha, dom so súpisným číslom 686
o výmere 464 m2 a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľa. Z titulu majetkového vyrovnania uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť sumu 4 788,50
eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vzájomný návrh odporcu zamietol a
zároveň odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spolu v sume 611,79 eura na
účet advokáta JUDr. Tibora Elzera do 15 dní.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1,
§ 134 ods. 2, § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 97 ods. 1 OSP. V danom prípade reálne
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky spoluvlastníckych podielov (navrhovateľ je podielový
spoluvlastník v podiele 7/8-ín a odporca je podielový spoluvlastník v 1/8-ine) nie je možné, pretože
predmetom tohto spoluvlastníctva je aj rodinný dom, ktorý je podľa znalca reálne nedeliteľný. Predmetný
rodinný dom obýva navrhovateľ spolu s rodinou. Súd preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania

a prikázal predmet spoluvlastníctva za primeranú náhradu (4 788,50 eura podľa znaleckého posudku
znalkyne A.. F. Y.) navrhovateľovi, pričom prihliadol na účelné využitie predmetu spoluvlastníctva ako aj
výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, ako podielových spoluvlastníkov. Výšku finančnej
náhrady pre odporcu je potrebné chápať ako určitý hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu,
tak s poukazom na závery vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by

k registrácii notárskej zápisnice, t. j. aj k registrácii zaopatrovateľskej zmluvy došlo až po smrti matky
účastníkov konania P. B., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ
sa stal už dňa 07. 11. 1991 vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 5/8-ín z nehnuteľností na základe
predmetnej zaopatrovacej zmluvy, kedy zaopatrovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice
bola zaregistrovaná (§ 134 ods. 2 Obč. zákonníka). Z uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol

vzájomný návrh odporcu ohľadne určenia, že uvedený podiel z nehnuteľností (5/8-ín) patrí do dedičstva
po nebohej P. B., ako nedôvodný.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu spolu v
sume 611,79 eura priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, navrhujúc Krajskému súdu v Nitre, ako
odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 8c/21/1992-310 z 27. 09. 2011 zmeniť
tak, že vzájomnému návrhu odporcu bude vyhovené. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa vec vráti prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci samej.
Ako odvolateľ si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške náhrady trov

právneho zastúpenia, ktoré vyčísli priamo na odvolacom pojednávaní, alebo písomne na výzvu súdu
(§ 151 ods. 4 OSP). Odporca neoponoval skutočnosti, že notárska zápisnica bola spísaná dňa 07. 11.
1991. Oponuje však súdu vo veci platnosti registrácie zaopatrovacej zmluvy, pričom samotná registrácia
bola zákonným predpokladom nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam.
Súd v odôvodnení rozsudku neuvádza k akým záverom vo vzťahu k chronológii zápisov v notárskych

registroch dospel a ako sa vysporiadal s dvojakým číselným označením registračnej doložky notárskych
zápisníc (R I 1231/91, resp. R I 1251/91). Taktiež sa nevysporiadal ani s absenciou vyjadrenia
vtedajšieho národného výboru ako zákonnej podmienky platnosti registrácie, so skutočnosťou, že dátum
registrácie 12. november 1991 vyplýva nielen zo samotného originálu notárskej zápisnice, ale aj z
ďalších písomností (rozhodnutie o vyrubení poplatku), s písomnosťou E.. X. z 02. 12. 1991, ktorou bola

na registráciu zaslaná zaopatrovacia zmluva registrovaná dňa 12. 11. 1991 pod číslom R I 1251/91,
ako aj s výpoveďou svedkyne P. z 11. 03. 1996. Súd v konaní účinne nevyvrátil tvrdenie odporcu
ohľadom falšovania čísla registrácie zmluvy v agende R I. Z obsahu trestného spisu, ktorý mal súd k
dispozícii vyplýva, že štátna notárka spisujúca notársku zápisnicu odmietla vo veci vypovedať, aby
si neprivodila trestné stíhanie, resp. aj osobám blízkym. Samotné odmietnutie výpovede z obavy pred

trestným stíhaním síce nie je preukázaním viny, avšak z pozície štátneho úradníka (neskôr sudcu)
zakladá minimálne dôvodné pochybnosti o skutočnostiach a okolnostiach, pre ktoré sa trestné stíhanie
viedlo.

V predošlom konaní (sp. zn. 9C/83/92) súd skúmal platnosť predmetnej zaopatrovacej zmluvy z hľadiska

dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj z hľadiska
existencie dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd sa však v tejto súvislosti vo finálnom
verdikte nezaoberal hodnotením platnosti či neplatnosti registrácie, resp. neregistrácie predmetnej
zaopatrovacej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného potom v prejednávanej veci nemôže ísť o „res
iudicata“,akovkonanítvrdínavrhovateľ.Rozsudoksúduprvéhostupňavovýroku,ktorýmbolzamietnutý

vzájomný návrh považuje odporca za nesprávny a nemajúci podklad vo vykonanom dokazovaní.
Rovnakými vadami pri vzájomnej podmienenosti obidvoch výrokov, trpí aj výrok prvostupňového
rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vrátane výroku o
spôsobe majetkového vyrovnania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu, nakoľko podané odvolanie považuje za nedôvodné.
Riešenie otázky zrušenia podielového spoluvlastníctva trvá na súdoch už 20 rokov. Otázka registrácie
zaopatrovacej zmluvy v tomto konaní nemala byť predmetom dokazovania, nakoľko o nej už rozhodoval
v minulosti podrobne súd (vec pod sp. zn. 8C/83/92 sa stala definitívne právoplatnou dňa 18. 07. 2006).

Odvolanie zo strany odporcu je podané účelovo so zámerom oddialiť rozhodnutie v danej veci.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2013 zhrnul doterajší priebeh dokazovania vykonaného
pred súdom prvého stupňa vo veci sp. zn. 8C/21/92, pričom v závere uviedol, že trvá na odvolaní zodňa 19. 02. 2012 ako aj na jeho doplnení advokátkou zo dňa 19. 06. 2012. Taktiež poukazuje na podané
trestné oznámenia na sudcov JUDr. Polákovú, JUDr. Nemcsicsovú a JUDr. Hentekovú.
Odporca včas podaným odvolaním napadol aj uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 15. 03. 2012 č.

k. 8C/21/1992-357, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za ním podané odvolanie v sume
285 eur v zmysle § 7 zák. č. 71/1992 Zb. V dôvodoch tohto odvolania uviedol, že súd mu už v tomto
konaní priznal celkové oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pričom takéto oslobodenie sa podľa neho
vzťahuje aj na konanie odvolacie. Z dôvodu opatrnosti opätovne požaduje priznanie o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok, ako aj uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie odporcovi procesným
postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že podané odvolanie odporcu
voči prvostupňovému rozsudku zo dňa 27. 09. 2011 č. k. 8C/21/1992-310 nie je dôvodné. Pokiaľ ide o
podané odvolanie odporcu voči prvostupňovému uzneseniu zo dňa 15. 03. 2012 č. k. 8C/21/1992-357,

tak odvolací súd podané odvolanie považoval za dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1
písm. i/ OSP v spojení s § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. zrušil. Dôvodom pre zrušenie predmetného
uznesenia bola tá skutočnosť, že po vyrubení poplatkovej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok
za ním podané odvolanie v sume 285 eur (15. 03. 2012) súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.
05. 2012 č. k. 8C/21/1992-378 priznal odporcovi oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie, pričom na druhej strane procesným postupom podľa § 12 ods. 1, 3 zák. č. 71/1992 Zb.
nezrušil vlastné uznesenie o vyrubení poplatkovej povinnosti za podané odvolanie v sume 285 eur, ktoré
uznesenie medzitým prestalo byť účinné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za nejasné, potvrdzujú, že ide
o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho,

čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa § 12 ods. 1 veta tretia zák. č. 71/1992 Zb., nesprávne rozhodnutie o poplatkovej
povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.

V danom prípade pri posudzovaní obidvoch návrhov účastníkov konania (v prípade navrhovateľa návrhu
ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v prípade odporcu vzájomný návrh o

určenie, že navrhovateľ nemôže byť vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 5/8-ín, pretože
tieto patria do dedičstva po nebohej P. B.) súd prvého stupňa v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ust. §
120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia
dôkazov podľa § 132 OSP, t. j. hodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj
následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 142 ods. 1 a §

134 ods. 2 Obč. zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok
zo dňa 27. 09. 2011 č. k. 8C/21/1992-310 v celom rozsahu, ako vecne správny podľa§ 219 ods. 1 OSP
potvrdil a v ďalšom odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje
(§ 219 ods. 2 OSP). Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, tak toto spĺňa kritériá, tak ako
sú zakotvené v ust. § 157 ods. 2 OSP, najmä pokiaľ ide o dodržanie zásady „presvedčivosti“. Súd

prvého stupňa chronologicky odôvodnil proces vyhotovenia a následného zaregistrovania predmetnej
zaopatrovacej zmluvy, pričom zaujal stanovisko k zápisu pod číslom R I 1231, ktorý nebol dopísaný
dodatočne, resp. by mal byť sfalšovaný. Na margo dvoch rozdielnych čísel konania (R I 1231 a R
I 1251) poznamenal, že k uvedenému rozdielu došlo v dôsledku chyby pri písaní (tzv. preklep). Čosa týka dôvodov zamietnutia vzájomného návrhu odporcu zo strany prvostupňového súdu, odvolací
súd s nimi súhlasí a dodáva, že predmetná zaopatrovacia zmluva bola a je takým právnym úkonom,
ktorý vyvolal právne relevantné účinky vo vzťahu k navrhovateľovi, keď tento na základe nej nadobudol

5/8-ový spoluvlastnícky podiel k predmetu spoluvlastníctva účastníkov konania. Ak by boli skutočne
nastali tie skutočnosti (nedostatky), ktoré v súvislosti s uzavretím a registráciou predmetnej zmluvy
udával a stále udáva odporca, tak na tieto nedostatky by musel z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadnuť
súd, resp. súdy v rámci už právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 8C/83/92, pričom predmetná zaopatrovacia zmluva by musela byť vyhlásená za absolútne

neplatný právny úkon pre jej rozpor s ust. § 134 ods. 2, resp. § 47 ods. 2 Obč. zákonníka, k čomu
však v tomto konaní vôbec nedošlo. Práve naopak, aj Krajský súd v Nitre v rámci odôvodnenia svojho
potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 26. 03. 2003 č. k. 7Co/69/02-496, ktorým bol potvrdený zamietajúci
rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 13. 12. 2001 č. k. 8C/83/92-454 týkajúci sa určenia
neplatnosti zaopatrovacej zmluvy spísanej dňa 07. 11. 1991 pod sp. zn. N 691/91, NZ 592/91, okrem
iného skonštatoval, že postup štátneho notárstva v registračnom konaní síce nebol celkom bez závad,

avšak nešlo o také závady, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť tejto zaopatrovacej zmluvy. Vzhľadom
k uvedenému súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný
zamietol. Ohľadne samotného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
súd prvého stupňa správne akceptoval výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, spôsob
a režim užívania nehnuteľností, ako aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A. pre

potreby tohto konania. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podaných odvolaniach odporcu
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu
úspešnému navrhovateľovi v tomto konaní nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.