Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118211020
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118211020.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR
s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku
zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného advokátom:

JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom B. X, XXX XX L., proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s.,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému zástupcom: MST
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie
301,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
10Cb/20/2018-147 zo dňa 31. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/20/2018-147 zo dňa 31. júla 2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnej zo strán
sporu nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na uznesenie č.k. 10Cb/20/2018-144 zo
dňa 10.01.2019, ktorým podľa § 163 ods. 1 CSP konanie prerušil, keďže obidve strany sporu zhodne

navrhli prerušenie konania z dôvodu, že medzi nimi prebiehajú mimosúdne rokovania. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2019.

2. Okresný súd poukázal na úpravu ust. § 163 ods. 1, 2 CSP a keďže strany sporu nepodali návrh na
pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2019 (teda v lehote do 17.07.2019), okresný súd podľa ust.

§ 163 ods. 2 veta druhá CSP konanie zastavil.

3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol okresný súd na skutočnosť, že obidve strany
zhodne navrhli prerušenie konania, v čom videl okresný súd dôvody hodné osobitného zreteľa. Obidve
strany sporu zavinili zastavenie konania tým, že v šesťmesačnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Okresný súd preto žiadnej zo

strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu, a to
z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, okresný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu,
že žiadna zo strán nepodala v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konanianávrh na pokračovanie v konaní. Žalobca namietal, že zo strany okresného súdu nebola pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty žalobcovi doručená žiadna výzva, aby sa vyjadril, či navrhuje v konaní pokračovať.
Žalobca poukázal na úpravu ust. § 161 ods. 1 a 3 CSP, podľa ktorej súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie a ak sa
nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Okresný súd neurobil žiadne
opatrenia na odstránenie nedostatku procesnej podmienky, nakoľko mal ešte pred vydaním uznesenia
o zastavení konania vyzvať strany na predloženie návrhu na pokračovanie v konaní, inak prerušené

konaniezastaví.Kuvedenémunedošloaokresnýsúdbezakéhokoľvekpredošléhodotazovaniakonanie
zastavil, v dôsledku čoho k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo nie je v súlade
so základnými zásadami CSP, ani s princípmi právneho poriadku SR všeobecne. Žalobca zároveň
týmto podaním podal návrh na pokračovanie v konaní a odkázal na všeobecnú rozhodovaciu prax
v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, kedy je možné dodatočným zaplatením súdneho poplatku
pokračovať v konaní a uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku tak súd

napokonzruší.Podobnýpostupjemožnéperanalogiamaplikovaťajvtomtoprípade.Podľažalobcuteda
neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania a okresný súd mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu nesúhlasil s odvolacou
argumentáciou žalobcu, ktorú považoval za účelovú s cieľom ospravedlniť zlyhanie v súdnom konaní
tým, že nepodal včas v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. V ust. § 163 ods. 2
CSP zákonodarca nezakotvil žiadnu povinnosť súdu vyzývať stranu konania pred uplynutím zákonnej

šesťmesačnej lehoty, či navrhuje v konaní pokračovať alebo nie. Podľa žalovaného by to ani nebolo
možné, aby si samé súdy sledovali, kedy uplynie pri prerušení súdneho konania šesťmesačná lehota
a ešte predtým vykonali ďalší administratívny úkon spočívajúci vo výzve stranám sporu, či navrhujú
pokračovať v konaní alebo nie. Povinnosť sledovať si zákonné lehoty a na to nadväzujúce procesné
povinnosti je ponechaná na strane sporu a keď strana sporu zmešká svoju procesnú povinnosť

spočívajúcu v podaní návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené, musí znášať následky
s tým spojené, ktoré spočívajú v zastavení konania. Argumentácia žalobcu v odvolaní nemá žiadnu
oporu v zákone. Súd podľa zákona nemá čo odstraňovať nedostatok procesnej podmienky za stranu
sporu, ani robiť žiadne iné opatrenia na odstránenie nedostatku procesnej podmienky. Ak súd konanie
prerušil podľa § 163 CSP, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Tento návrh

na pokračovanie v konaní nebol v rámci zákonnej lehoty zo strany žalobcu ani žalovaného podaný, čo
ani žalobca nerozporuje. Okresný súd tak postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia správne, toto
uznesenie je v súlade so zákonom, a preto žalovaný navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne
potvrdil. Zároveň žalovaný žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

6. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

12. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

13. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatky procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý

podľa jeho názoru mal urobiť opatrenia na odstránenie nedostatku procesnej podmienky a pred vydaním
odvolaním napadnutého uznesenia mal strany vyzvať na predloženie návrhu na pokračovanie v konaní.
Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalobcu, ktorý argumentoval aj odkazom na ust. § 161 ods.
1, 3 CSP ohľadom odstraňovania nedostatku procesnej podmienky súdom prvej inštancie, uvádza,
že v prejednávanom prípade okresný súd uznesením č.k. 10Cb/20/2018-144 zo dňa 10. januára
2019 konanie prerušil. K prerušeniu konania došlo z dôvodu zhodného návrhu sporových strán na

odročenie pojednávania. Ak okresný súd na základe tohto zhodného návrhu strán konanie prerušil,
tak takéto prerušenie konania nie je možné charakterizovať ako nedostatok procesnej podmienky v
zmysle ust. § 161 CSP. Procesné podmienky definuje ust. § 161 ods. 1 CSP ako podmienky, za ktorých
súd môže konať a rozhodnúť a medzi takéto podmienky sa zaraďujú napr. právomoc a príslušnosť
súdu, procesná subjektivita strán, procesná spôsobilosť strán, povinné zastúpenie, spôsobilosť byť

zástupcom či preukázané plnomocenstvo zástupcu strany. Ak okresný súd na základe zhodného návrhu
sporovýchstránkonanieprerušil,taktýmvkonanínevzniklasituácia,kedybyprenedostatokprocesných
podmienok nebolo možné vo veci konať a rozhodnúť. Civilný sporový poriadok výslovne v ust. § 163
ods. 2 CSP upravuje, za akých podmienok je možné súdom pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené
z dôvodu zhodného návrhu procesných strán. V zmysle tohto ustanovenia je na pokračovanie v takomto

konaní nevyhnutná procesná iniciatíva jednej alebo obidvoch procesných strán v podobe návrhu na
pokračovanie v konaní podaného v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania. Ak v tejto lehote návrh na pokračovanie nie je podaný, súd konanie
zastaví. Z uvedeného zákonného ustanovenia tak pre konajúci súd neplynie povinnosť, aby predtým
ako predmetná lehota uplynie, alebo predtým ako pristúpi k zastaveniu konania, vykonával akékoľvek

úkony vo vzťahu k sporovým stranám smerujúce k zisteniu ich vôle pokračovať alebo nepokračovať
v prerušenom konaní. Ak okresný súd po uplynutí zákonom stanovenej lehoty šiestich mesiacov od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil, tak
tým nedošlo k žiadnemu porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Zastavenie konania
svojou procesnou nečinnosťou zavinil aj žalobca, ak v stanovenej lehote návrh na pokračovanie konania

nepodal a tým nevyužil svoje zákonné oprávnenie zabezpečiť pokračovanie v prerušenom konaní svojou
vlastnou procesnou iniciatívou.

14. Je potrebné na tomto mieste uviesť, že okresný súd v odôvodnení uznesenia č.k. 10Cb/20/2018-144
zo dňa 10. januára 2019, ktorým došlo k prerušeniu konania, poučil procesné strany v zmysle ust. §

163 ods. 2 CSP, pričom zvýraznil druhú vetu tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorej súd konanie
zastaví, ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá v zákonom stanovenej lehote. Žalobca tak bol
okresným súdom poučený o následkoch zmeškania tejto zákonom stanovenej lehoty, a preto konanie
okresného súdu, ktorý po jej uplynutí pristúpil k zastaveniu konania, nie je zaťažené žiadnou vadou tak,
ako to v odvolaní vytýka žalobca. Krajský súd v tomto smere podporne poukazuje na závery uznesenia

Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 6Cdo/32/2018, podľa ktorého: „Bolo povinnosťou žalobkyne, ak
mala záujem, aby konanie pokračovalo, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na
pokračovanie v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto smere
mal uskutočniť sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť len v konaniach prerušených
podľa § 162 a § 164 CSP. V konaniach prerušených podľa § 163 CSP je ich pokračovanie viazané na

dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v preskúmavanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom
stanovenej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť, než v zmysle ust. § 163 ods.
2 CSP konanie zastaviť. Ak súd prvej inštancie rozhodol a odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil, nejde o postup, ktorý by bol v rozpore s kogentným procesným ustanovením a teda o
postup, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.“

15. Krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní s odkazom
na možné analogické použitie úpravy o pokračovaní v konaní, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku. V prípade tejto úpravy sa jedná o osobitnú právnu úpravu podľa zákona č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, ktorá úprava je výlučne použiteľná
pre riešenie následkov nezaplatenia súdneho poplatku a jej analogické použitie v prípade zastavenia
súdneho konania z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie v

prerušenom konaní, tak neprichádza do úvahy. S ohľadom na skutočnosť, že zákon v druhej vete ust. §
163 ods. 2 CSP viaže možnosť podania návrhu na pokračovanie v konaní na lehotu šiestich mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, nie je možné prihliadať ani na návrh, ktorý je podaný
po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a tým pádom ani na návrh na pokračovanie v konaní, ktorý žalobca
zahrnul do ním podaného odvolania. Ako vyplýva aj z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR vo

veci sp.zn. 6Cdo/32/2018, v prípade, ak v stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie v
konaní, nemal súd prvej inštancie inú možnosť než konanie zastaviť.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací tak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu a
napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

17.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.