Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010486
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116010486.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného K. J., pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora Bratislava I proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 09.06.2017 sp. zn. 2T/35/2016, na neverejnom zasadnutí

konanom 21. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 09.06.2017 sp. zn. 2T/35/2016 bol obžalovaný
K. J. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

28.6.2016 v čase asi o 00.39 hod. v Bratislave na C. ulici preliezol plot oddeľujúci túto ulicu od Z. záhrady,
do ktorej vošiel, a následne v čase asi 00.55 hod. preliezol aj sklenený plot oddeľujúci Z. U. od zadného

nádvoria N. N., ktorý je vspráve a užívaní pošk. J. N. SR, následne bez oprávnenia a súhlasu tohto
užívateľa vstúpil do budovy N. N. drevenou bránou zo strany D. ulice, kde sa neoprávnene pohyboval
asi 30 minút medzi autobránou a závorou k bráničke, kde vytiahol západku, túto bráničku otvoril, a vyšiel
ňou z uvedeného objektu na D. ulicu, čím porušil právo pošk. Kancelárie prezidenta SR na nerušené
užívanie danej nehnuteľnosti.

Za to bol odsúdený podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere10mesiacov,ktoréhovýkonmubolpodľa§49ods.1písm.a/ a§50ods.1Tr.zák.podmienečne
odložený a bola mu určená skúšobná doba 2 roky.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním okresného prokurátora Bratislava I.

V písomných dôvodoch odvolania doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.08.2017 okresný
prokurátor uviedol, že s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť. Z vykonaného
dokazovania ako aj zo samotného skutku, za ktorý uznal samosudca obžalovaného vinným, vyplýva
jednoznačný záver o tom, že obžalovaný sa dostal do priestorov N. N. tak, že najprv preliezol plot
oddeľujúci Štefánikovú ulicu od Grasalkovičovej záhrady, následne preliezol aj sklenený plot oddeľujúci

Z. U. od zadného nádvoria N. paláca. Zároveň z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že plotoddeľujúci C. ulicu od Z. záhrady má výšku 3 metre a sklenený plot oddeľujúci Z. záhradu od zadného
nádvoria N. N. má výšku prevyšujúcu 2 metre.

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je možné za prekonanie inej zabezpečovacej prekážky
použitím sily považovať aj konanie, ktorým páchateľ nedovolene prelezie vysoký plot oddeľujúci verejné
priestranstvo od priestranstva, či priestoru súkromného (napr. R 37/1993 a iné) a to v prípade, ak nejde
o plot dekoratívneho charakteru.

Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že obžalovaný
neoprávnene vnikol do cudzieho nebytového priestoru prelezením dvoch plotov, a to jedného vo výške 3
metrov, druhého vo výške 2 metrov, ktoré oddeľovali tento nebytový priestor od verejného priestranstva
a teda mali slúžiť na zabránenie v nedovolenom vniknutí do tohto nebytového priestoru, má za to,
že z vykonaného dokazovania vyplýva dostatočne určitý záver o tom, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák.

Na základe uvedeného považuje postup samosudcu spočívajúci v zmene právnej kvalifikácie
žalovaného skutku z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák. na prečin neoprávneného

zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. za rozporný
so zabezpečenými dôkazmi, ako aj ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, z
ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného a spáchal
uvedený čin závažnejším spôsobom konania, vlámaním a svojim konaním opísaným v predmetnej
obžalobe, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva

k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm.
e/ Tr. zák.

Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vrátil
vec na nové konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.

Odvolaniebolodoručenéobžalovanémuapoškodenejstrane,ktorísakpodanémuodvolaniuokresného
prokurátora v zákonnej lehote nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obsah odvolania spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľka
podala odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým
výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby,

ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania na základe ustanovenia § 371
ods. 1 Tr. por.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti determinovanej podaným

odvolaním okresného prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je predčasný pre podstatné chyby
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli zistené chyby
rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkýmiokolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom bolo napadnutým
rozsudkom porušenie ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).

Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci. Primárnym cieľom
zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s
predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie
páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy, podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.

1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé ako sa súd
vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konanísrovnakoustarostlivosťouobjasňujúokolnostisvedčiaceprotiobvinenémuakoajokolnosti,ktoré

svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa
12.08.2016 na Bc. K. J. obžalobu pod č.k. 4Pv 384/16/1101-11 pre skutok právne posúdený ako prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

28.6.2016 v čase asi o 00.39 hod. v Bratislave na C. ulici preliezol plot oddeľujúci túto ulicu od Z. U., do
ktorej vošiel, a následne v čase asi 00.55 hod. preliezol aj sklenený plot oddeľujúci Z. U. od zadného
nádvoria N. N., ktorý je v správe a užívaní pošk. J. N. SR, následne bez oprávnenia a súhlasu tohto
užívateľa vstúpil do budovy N. N. drevenou bránou zo strany D. ulice, kde sa neoprávnene pohyboval

asi 30 minút medzi autobránou a závorou k bráničke, kde vytiahol západku, túto bráničku otvoril, a vyšiel
ňou z uvedeného objektu na D. ulicu, čím porušil právo pošk. J. N. SR na nerušené užívanie danej
nehnuteľnosti.

Okresný súd vydal v predmetnej trestnej veci dňa 24.08.2016 pod sp. zn. 2T/35/2016 trestný rozkaz,

ktorým uznal obžalovaného K. J. za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu
alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák.,
pričom mu uložil podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 353
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 2 rokov.

Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže v zákonnej lehote si obžalovaný proti tomuto
podal odpor, vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, pričom na hlavnom pojednávaní konanom
09.06.2017 bol vypočutý obžalovaný, ktorý uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku, keďže
v predmetný večer bol pod vplyvom alkoholu. Priznal, že pri prechádzaní popri záhrade prezidentského

paláca preliezol plot, vošiel zo C. ulice do priestorov záhrady, následne sa tam prechádzal, robil si
fotografie za pomoci blesku. Keď chcel vyjsť zo záhrady, uvidel otvorené dvere na N. N. a preto
vošiel dovnútra. Pri odchode videl vpredu veľkú bránu, taktiež malú bránu, ktoré boli otvorené,
pričom našiel bránu, ktorou sa dalo vyjsť. Obhajoval sa tým, že sa pohyboval spôsobom, že saneschovával a nezakrýval si tvár, pričom sa nevyhýbal zabezpečovaciemu systému ako kamerovému,
tak bezpečnostným zložkám a konal v úmysle a v domnienke, že nepácha trestný čin. V prípravnom
konaní obžalovaný vypovedal, že preskočil plot N. U. a neskôr preskočil aj sklenený plot. Pokiaľ mu

bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď z prípravného konania na návrh prokurátora s tým,
aby odstránil rozpory vo svojej výpovedi, obžalovaný uviedol, že rozpor vo svojich výpovediach nevidí,
pričom u vyšetrovateľa podrobnejšie popísal svoju cestu. Z prečítanej výpovede svedka S. K. vyplýva, že
skutok bol popísaný ním na základe údajov z kamerových bezpečnostných systémov a je z neho zrejmé,
že neznáma osoba preskočila sklenený plot oddeľujúci zadné nádvorie N. N. od U.. Na kamerovom

systéme je vidieť neznámu osobu, ako sa snaží dostať do prezidentského paláca a následne od D. ul.,
drevenou bránou táto vnikla do budovy. Na kamerových záznamoch je vidieť osobu pokúšajúcu sa vojsť
do kancelárii vnútri, tie však boli zamknuté.

Na základe takto vykonaného dokazovania samosudca okresného súdu posúdil konanie obžalovaného
ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa

§ 218 ods. 2 Tr. zák., ktorú právnu kvalifikáciu odôvodnil tým, že obžalovaný sa ani pri vstupe do
nehnuteľnosti, ani pri odchode nedopustil konania, ktoré by bolo možné označiť ako násilné vniknutie,
teda prekonanie prekážky zabraňujúcej k vniknutiu, napr. porušenia uzáverov alebo prekonanie zámkov.
Samotné preskočenie plota súd nepovažoval za prekonanie prekážky zabraňujúcej vniknutiu a toto
by bolo možné označiť len v prípade prekonania zamknutých dverí. Násilnému konaniu zo strany

obžalovaného však neprišlo.

Krajský súd však považuje za potrebné uviesť, že okresný súd pochybil pri právnom posúdení konania
obžalovaného, keď konanie obžalovaného neposúdil ako prečin neoprávneného zásahu do práva k
domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm.

e/ Tr. zák.

Citovaného prečinu sa dopustí ten, kto protiprávne vnikne do nebytového priestoru iného a spácha
uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
obžalovaný vnikol do cudzieho nebytového priestoru prelezením dvoch plotov a to jedného vo výške 3

metrov a druhého vo výške 2 metrov. Je potrebné uviesť, že išlo o uzavretý priestor, ktorý bol od ďalšieho
priestoru oddelený zabezpečovacou prekážkou, a to dvoma múrmi, ktorých účelom bolo vytvoriť okolo
daného priestoru taký stav, ktorý za bežných okolností znemožňuje neoprávneným osobám preniknutie
do tohto priestoru. Nešlo teda o prekážky symbolického charakteru, neschopné reálne podstatne sťažiť
vniknutie do priestoru. Podľa ustálenej judikatúry, múry, resp. ploty s výškou vyššou ako 185 cm

uzavierajúce určitý priestor sú zabezpečovacími prekážkami.

Preto v prípade, ak páchateľ preskočil jedenkrát plot vo výške 2 metre a jedenkrát vo výške 3 metre,
ide o prekonanie prekážky prelezením, t.j. s použitím fyzickej sily a vnikne tak do uzavretého priestoru,
dopúšťa sa trestného činu vlámaním v zmysle uvedeného ustanovenia.

V zmysle ustanovenia § 138 písm. e/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu vlámaním.

V zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 Tr. zák. je trestný čin spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol

do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou.

V danom prípade preskočenie plota vo výške 2 metrov a 3 metrov je potrebné považovať za prekonanie
prekážky vlámaním pomocou sily.

Na základe vyššie uvedeného je teda možné konštatovať, že konanie obžalovaného nasvedčuje
spáchaniu prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa
§ 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k § 138 písm. e/ Tr. zák.

Záver okresného súdu o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu
do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, Tr. zák. je teda nesprávny,
nezodpovedajúci ustálenej judikatúre ako aj praxe súdov.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok s tým, aby sa okresný súd
opätovne vysporiadal s vykonanými dôkazmi tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10, ods. 12 Tr.
por. a až následne vo veci zákonne rozhodol.

Odvolací súd rozhodol na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pretože išlo o
chyby, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.