Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 37Zm/415/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1099899761
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1099899761.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a

členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: STRODEN
MANAGEMENTLIMITED,sosídlom4Afentrikas,AfentrikaCourt,Office2,6018,Larnaca,Cyprus,č.HE
117 862, zast.: LAWS, s.r.o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 729 078, proti žalovanému:
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast.
advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, o zaplatenie 350 000 000,-
Kč s príslušenstvom, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č.k. 37Zm/415/1999-41 zo 17.5.1999 sa

ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Súd rozhodne o náhrade trov konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Union banka, a.s. žalobou z 25.3.1999 navrhol, aby súd vydal zmenkový platobný
rozkaz, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350.000.000,- Kč so 6 % úrokom
od 25.3.1999 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t.j.
1.166.666,60 Kč a nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že žalovaný 28.9.1998 vystavil v Bratislave na
rad obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP a.s. so sídlom vo Vsetíne, Dolné náměstí 1356, päť

vlastných zmeniek znejúcich vo všetkých prípadoch na 70.000.000,- Kč, splatných v Bratislave na
videnie,obsahujúcichdoložkuoefektívnomplatenívčeskýchkorunách.RemitentSEZOOZGROUPa.s.
všetky tieto zmenky indosoval 6.10.1998 na rad Union banka, a.s. (pôvodný žalobca). Žalobca predložil
zmenky k zaplateniu 25.3.1999 domicilátovi VÚB, a.s. v Bratislave, tento však platenie odoprel, čo
bolo osvedčené notárom. Na predloženie zmeniek k plateniu bol žalovaný s ohľadom na vistasplatnosť
zmeniek upozornený 18.2.1999, teda viac ako mesiac pred prezentačným úkonom. Pripojil originály
piatich vlastných zmeniek splatných na videnie, každá na zmenkovú sumu 70.000.000,- Kč.

Súd na základe predložených prvopisov zmeniek vydal 17.5.1999 zmenkový platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky. K námietkam sa vyjadril žalobca písomným
podaním z 30.7.1999.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávania a rozsudkom zo 17.4.2000 rozhodol tak, že
zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom
z 29. novembra 2001 č.k. 7Obo 182/2000-569 napadnutý rozsudok potvrdil.Žalovanýpodaldovolanie,ktorébolodovolacímsúdomodmietnuté.Nazáklademimoriadnehodovolania
Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom z 19. júna 2003 sp. zn. MObdo V 8/02 zrušil rozsudok
odvolacieho súdu z 29.11.2001 (7Obo 182/2000-569) a rozsudok prvostupňového súdu zo 17.4.2000

(37Zm 415/99-232) a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp.zn. MObdo V 8/2002 z 19. júna 2003 uviedol, že súdy
nemôžu prihliadať a ani sa zaoberať inými námietkami než tými, ktoré sú obsahom podania žalovaného
z 1. júna 1999 (č.l. 42 - 47), pretože sú povinné rešpektovať tzv. koncentračnú zásadu v zmysle § 175

ods. 3 OSP.

Dovolací súd konštatoval, že v tomto podaní t.j. z 1.6.1999 žalovaný vôbec nenamieta, že by nebolo
došlo k riadnemu odovzdaniu zmeniek remitentovi SEZOOZ GROUP a.s., taktiež nie je namietané
porušenie zákona č. 600/1992 Zb. a vôbec nie je namietaná neplatnosť zmeniek, a preto je nutné
vychádzať z toho, že sporné zmenky sú platné.

Dovolací súd poukázal na podanie z 1.6.1999, v ktorom žalovaný uviedol relatívne námietky, ktoré sa
týkajú kauzálneho vzťahu žalovaného k firme SEZOOZ GROUP a.s. Vsetín, ktorý vznikol na základe
kúpnej zmluvy uzavretej týmito subjektami 29.9.1998. Podľa tejto zmluvy SEZOOZ GROUP predáva
žalovanému technologické zariadenie za kúpnu cenu 350.000.000,- Kč. Žalovaný namietal, že táto

kúpna zmluva je neplatná (bod 1 podania). V ďalších bodoch podania (2 až 4) namietal simuláciu
ďalších súvisiacich právnych úkonov s uvedenou kúpnou zmluvou, a to zmluvu o budúcej zmluve z
29.9.1998, dodatok č. 1 k tejto zmluve z 1. decembra 1998, dohodu o vzájomnom započítaní
záväzkov z 3. decembra 1998, ako aj ďalšie právne úkony. V závere týchto bodov (č.l. 46) žalovaný
výslovne konštatuje, že rovnako, ako je to pri neplatnosti kúpnej zmluvy a absencii dohody o splatnosti a

obchodovateľnosti krycej zmenky, aj v tomto prípade uplatňuje námietky proti zmenke z dôvodov, ktoré
vychádzajú z právnych vzťahov so zmenkou súvisiacich. V nadväznosti na toto konštatovanie potom v
bode 5 námietok žalovaný uvádza, že žalobca (UB) poznal obsah kúpnej zmluvy z 29.9.1998 a ďalšie
súvislosti a vedel, že išlo o simulované krycie zmenky na simulovanú peňažnú pohľadávku, vedel, že
prevod zmeniek slúži na krytie poskytnutia úveru, z čoho je zrejmé, že žalobca (UB) konal na škodu

žalovaného v zmysle ust. čl. I. § 17 zák. č. 191/1950 Zb.

Dovolací súd konštatoval, že sa súdy nižšieho stupňa sa obsahom ust. čl. I. § 17 zák. č. 191/1950
Zb. dôsledne neriadili. Ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, môže
zmenkovýdlžníkuplatniťvočinadobúdateľoviinámietkyrelatívne.Zuvedenéhozákonnéhoustanovenia

vyplýva, že abstraktnosť zmenkového vzťahu (t.j. jeho nezávislosť na príčinnom zmluvnom vzťahu) nie
je absolútna. Ak zmenkový záväzok vznikol na základe kauzálneho nezmenkového záväzku, potom za
podmienok uvedených v čl. I. § 17 zmenkový dlžník môže voči majiteľovi zmenky robiť aj tie námietky,
ktoré sa týkajú kauzálneho záväzku. Základnou podmienkou pre takýto postup zmenkového dlžníka
je to, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. V tomto smere zo strany

nadobúdateľa zmenky nemusí ísť o úmysel priamy, ale postačuje aj úmysel nepriamy, čo znamená, že
nadobúdateľ vedel, že škodu môže spôsobiť a pre prípad, že škodu spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Preto ani v takomto prípade indosament nemá abstraktné účinky.

Z hľadiska uvedeného dovolací súd záver súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o tom, že nebolo

preukázané, že by nový majiteľ zmenky (UB) konal vedome na škodu dlžníka (nadobudol zmenky
indosamentom 6.10.1998 s úmyslom poškodiť dlžníka) považoval za predčasný, pretože vychádzal zo
skutkových zistení, ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Konštatoval, že sa súd prvého stupňa a odvolací súd z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti žalobcu

(UB) pri nadobúdaní zmeniek najmä nezaoberal výpoveďou svedka S. W., ako aj ďalších svedkov, podľa
ktorých žalobca (UB) mal vedomosť o uzatváraní fiktívnych zmlúv, sám ich vymyslel a inicioval.

Uviedol, že nakoľko svedok S. W. ako bývalý riaditeľ SEZOOZ GROUP a.s., ktorý požiadal Union banku
o spoluprácu, podpisoval predmetné zmluvy, ako aj ďalšie doklady, nepochybne patrí v celej záležitosti

k najlepšie informovaným osobám, bolo ho nutné opätovne vypočuť.

Dovolací súd ďalej vytkol súdu, že nezadovážil trestné spisy a neoboznámil sa s nimi napriek tomu,
že vedel o začatí trestného stíhania voči S. W. (bývalý predseda predstavenstva SEZOOZ GROUP) aO.. E. (bývalý ekonomický riaditeľ žalovaného), hoci bol povinný zistiť, či trestné stíhanie súvisí s týmto
občianskym súdnym konaním, zistiť, ktorých konkrétnych osôb sa týka, či sú trestne stíhané aj osoby
z Union banky a podľa okolností mal vyčkať na skončenie tohto trestného stíhania a dovtedy konanie

prerušiť.

Súd po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením z 8.12.2003 v súlade so záväzným právnym názorom
dovolacieho súdu konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. až do ukončenia trestného
konania voči obv. O.. O. E. a obv. S. W.. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca a NS SR ako súd

odvolací uznesenie o prerušení konania potvrdil rozhodnutím zo 16. januára 2004 č.k. 3Obo 9/04-1019.

Krajský súd uznesením z 24.1.2005 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť
STRODEN MANAGEMENT LIMITED so sídlom Parou Larnaca, Cyperská republika.

Nový žalobca navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie. Jeho návrh na nariadenie predbežného

opatrenia súd uznesením zo 4. júla 2006 zamietol a rozhodnutím NS SR zo 6. septembra 2006 bolo
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

Krajský súd zamietol návrh žalobcu na pokračovanie v prerušenom konaní a na odvolanie žalobcu NS
SR ako súd odvolací rozhodnutím zo 6.9.2006 zmenil napadnuté uznesenie tak, že zrušil uznesenie KS

v Bratislave z 8.12.2003 o prerušení konania a nariadil pokračovať v konaní.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a NS SR ako súd dovolací rozsudkom
z 28. augusta 2007 č.k. 1Obdo V 108/2006-1372 dovolanie v zrušujúcej časti odmietol a vo zvyšku
dovolanie zamietol. Vo svojom rozsudku vyslovil, že je správny záver uvedený v uznesení odvolacieho

súdu, že žiadnemu inému orgánu ako súdu neprislúcha posúdiť námietky žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu, ktorý vydal súd prvého stupňa a jedine ten musí o nich rozhodnúť. Ďalej uviedol,
že neexistujú skutočné dôvody a ani právny titul na prerušenie konania.

Krajský súd preto vo veci vrátenej na ďalšie konanie nariadil pojednávanie na prejednanie námietok

proti zmenkovému platobnému rozkazu v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, uvedeným
v zrušujúcom rozsudku z 19. júna 2003, ktorý je pre súd v zmysle § 243d O.s.p. záväzný a zistil,
že v námietkach z 1.6.1999 žalovaný nenamietal, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu
odovzdaniu zmeniek remitentovi. SEZOOZ GROUP a.s. teda nenamietal ani vecnú legitimáciu Union
banky (predchádzajúci žalobca), nenamietal porušenie zákona č. 600/1992 Zb. a nie je namietaná

neplatnosť zmeniek. Preto je nutné vychádzať z toho, že zmenky sú platné.

SúdsivovecivyžiadalztrestnéhokolégiatunajšiehosúdukópiurozhodnutiaNSSRsp.zn.2To46/2004,
ktorým bol zrušený rozsudok 1T 28/2002 a z uznesenia NS SR z 22.9.2007 zistil, že O.. O. E., bývalý
ekonomický riaditeľ žalovaného, bol obžalovaný pre spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu

podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že od Union banky po dohode s O.. D. C. a S. W. mal v úmysle
podvodným spôsobom vylákať finančné prostriedky a uzavrieť zmluvu s fiktívnym kauzálnym pozadím
bližšienešpecifikovanéhotechnologickéhozariadeniaaďalej,žeO..O.E.podpísalzmluvuovzájomnom
finančnom vysporiadaní pohľadávok a záväzku medzi SPP, SEZOOZ GROUP a.s. a Globe 21 a.s., hoci
vedel, že SPP nemá voči SEZOOZ GROUP a.s. žiadne záväzky a naviac zmluvu podpísal 3.12.1998

napriek tomu, že od 6.11.1998 mal zrušené oprávnenie podpisovať za SPP.

Z uznesenia Vrchního státního zastupitelství v Olomouci sp. zn. 4VZv 1/2002 o zastavení trestného
stíhania voči obv. O.. D. C. a O.. A. V., ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.4.2002 súd zistil, že títo bývalí
pracovníci Union banky boli stíhaní pre trestný čin úverového podvodu. V konaní nebolo preukázané, že

vedeli o tom, že predmetné zmenky nebudú zaisťovať existujúci obchodný vzťah, ale budú vystavené
akozabezpečovacieinštrumentykfiktívnejkúpnejzmluve.Nebolapreukázanáichvedomosťofiktívnych
zmluvách medzi SPP a.s. a SEZOOZ GROUP a.s., z čoho vyplýva, že Union banka nemala vedomosť
o fiktívnom obchode. Zo strany 842 vyplýva, že SPP vedela a tom, že zmluvy sú fiktívne - Union banka
nekonala teda na škodu dlžníka.

Ďalej sa súd oboznámil s trestným stíhaním vedeným voči S. W., a to s obžalobou pre trestný čin
podvodu; s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 3557/2003 a zrušujúcim rozsudkom Vrchního
soudu v Olomouci sp. zn. 2To 65/2006 a zistil, že trestné stíhanie sa vedie pre trestný čin zneužívaniainformácií v obchodnom styku a poškodzovanie veriteľa a nesúvisí s predmetným obchodnoprávnym
sporom.

Súd ďalej vykonal oboznamovanie so svedeckou výpoveďou S. W.. Z notárskeho zápisu z 8.11.1999, N
947/99, Nz 892/99 notára JUDr. Jozefa Kawuloka vyplýva, že menovaný pred týmto notárom vyhlásil,
že v auguste 1988 prišiel do Union banky "s možnosťou prefinancovania obchodu s SPP" a jednou z
možností prefinancovania, na ktorej sa dohodol s p. V. z UB, bol odkup zmeniek SPP, vystavených v
prospech SEZOOZ GROUP a.s.. Na schôdzke zúčastnených (C., V., E., W.Í.) v septembri sa hovorilo o

ekonomickej situácii SPP, o možnosti odkúpenia zmeniek, ich výške, výške diskontu a pod.
Krajský súd vo veci vrátenej na ďalšie konanie v intenciách zrušujúceho rozsudku NS SR z 19.6.2003,
viazaný v zmysle § 243d O.s.p. právnym názorom dovolacieho súdu vykonával dokazovanie len s
prihliadnutím na relatívne námietky žalovaného z 1. júna 1999, ktoré sa týkajú kauzálneho vzťahu
žalovaného k firme SEZOOZ GROUP a.s. Vsetín a v súvislosti s tým, či Union banka ako majiteľ zmenky
pri nadobúdaní zmenky konala vedome na škodu dlžníka, teda, či prvý indosament mal abstraktné

účinky. Súd konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného.

Po doplnení dokazovania potom krajský súd rozsudkom č.k. 37Zm 415/99-1686 z 19.12.2008 ponechal
zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č.k. 37Zm 415/99-41 zo 17.5.1999 v celom
rozsahu v platnosti a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume

20.502.703,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu.

Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.
5Obo/80/2009-1839z9.decembra2009rozsudokKrajskéhosúduvBratislavez19.decembra2008č.k.
37Zm 415/99-1686 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho

uznesenia uviedol, že je nesporná dôvodnosť kauzálnych námietok žalovaného voči prvému majiteľovi
zmeniek, sporné zostalo ich zachovanie po prvej indosácii voči Union banke, a.s., kde zákon zmenkový
vyžaduje vedomé konanie na škodu dlžníka (žalovaného), pričom ale stačí aj úmysel nepriamy. V tomto
smere však vytknuté pochybenie súd prvého stupňa neodstránil, dokazovanie nedoplnil a obmedzil sa
v podstate na konštatovanie, že svedok W. nie je hodnoverným svedkom, preto jeho pôvodnej výpovedi

neprikladal žiaden význam. Vyslovil názor, že nemožno spochybniť výpoveď svedka, ktorý je povinný
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, len z dôvodu neskoršieho spísania notárskej zápisnice, ktorá nie
je dôkazným prostriedkom rovnakého významu. Ďalej uviedol, že záver súdu prvého stupňa odporuje aj
rozsudku Vrchního soudu v Olomouci sp. zn. 6To 108/2008 z 18. júna 2009.

Vychádzajúczjudikatúry,odktorejnemádôvodsaodkloniť,saodvolacísúdstotožnilsprávnymnázorom
žalovaného, že aj keď išlo o zmenky s doložkou "bez protestu", právnym dôsledkom tejto doložky
je iba oslobodenie majiteľa od povinnosti nechať zmenku protestovať, ale nie vylúčenie aplikácie čl.
I. § 20 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb.. Za situácie, keď zmenky splatné 25. marca 1999 boli indosované
29. júla 2004, niet pochýb o tom, že zmenky boli indosované po uplynutí lehoty na protest, a preto

nový majiteľ (žalobca) vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa (Union banka, a.s.)
a dlžníkovi zostávajú zachované aj všetky námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi
zmeniek pred protestom alebo uplynutím lehoty k protestu. Za dôvodnú označil odvolací súd aj obranu
žalovaného, že sa súd prvého stupňa nezaoberal okolnosťami druhej indosácie predmetných zmeniek,
ktoré žalovaný spochybňuje najmä z hľadiska oprávnenia konajúcich osôb. Ide pritom o otázku vecnej

aktívnej legitimácie v tomto konaní, ktorej skúmanie nemožno odmietnuť s odkazom na koncentračnú
zásadu. So zreteľom na uvedené uložil súdu prvého stupňa preskúmať, či novému majiteľovi svedčí
vecná aktívna legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi. Pritom
konštatoval, že táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný ju logicky môže namietať až
po tom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci doplnil dokazovanie čítaním rozsudku Krajského soudu v
Ostravěč.k.35T4/2003-9554z26.4.2012arozsudkuVrchníhosouduvOlomoucič.k.6To48/2012-9638
z 13.12.2012, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To 4/2013 z 19.11.2013,
zápisnice o výsluchu svedka D. J. z 25.11.2004, a to v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 9.12.2009 sp. zn. 5Obo/80/2009, viazaný v zmysle § 226 O.s.p. právnym
názorom odvolacieho súdu a rozsudkom č.k. 37zm/415/99-2617 z 2. júla 2014 ponechal zmenkový
platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č.k. 37zm/415/99-41 zo 17.5.1999 v platnosti v celom
rozsahuauviedol,žeotrovách konaniarozhodnedo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Súd vyslovil názor, že sa dlžníkovi spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepodarilo preukázať,
že majiteľ zmenky nadobúdal zmenky s úmyslom znemožniť dlžníkovi použiť námietky, ku ktorým by

bol inak oprávnený. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Vrchního státního zastupitelství v Olomouci,
pobočka v Ostravě, sp. zn. 4VZv 1/2001 z 28.3.2002, v ktorom sa konštatuje (č.l. 27), že tu nie sú
vierohodné dôkazy o vedomosti obvinených O.. C. I. O.. V. o fiktívnosti obchodného vzťahu medzi SPP
a SG. V odôvodnení tohto uznesenia sa ďalej uvádza, že v konaní pred súdom Slovenskej republiky
svedkovia S. W.P. I. O.. O. E. vypovedali, že celý postup vymyslelo kolégium osôb O.. E., W.P., O.. C. I.

O.. V., teda O.. C. a O.. V. mala byť známa fiktívnosť vzťahov medzi SPP a SG. V odôvodnení uznesenia
sa však ďalej uvádza, že O.. E. a W. po začatí trestného stíhania orgánom činným v trestnom konaní
nezopakovali toto tvrdenie, resp. O.. O. E. nevypovedal a S. W. vypovedal, že obvinení O.. C. a O..
V. o fiktívnosti zmlúv nevedeli.
Poukázal na výpoveď S. W. pred Okresným súdom vo Vsetíne dňa 16.3.2000 kde vypovedal, že sa
jednalo o fiktívne zmluvy, tento postup sa dohodol v Union banke, a.s., o tom všetkom vedel pán

C., postup vymyslelo kolégium v zložení C., V., W. I. E.. Len niekoľko dní po tejto výpovedi S. W.
dňa 28.3.2000 pred notárkou JUDr. Danou Menclerovou prehlásil, že skutočnosť, že SPP a SEZOOZ
GROUP a.s. spolu podpíšu fiktívne zmluvy, nikdy za prítomnosti zástupcov Union banky, a.s. nebola
spomínaná, a postup vymyslený O.. C., O.. V., O. E. a ním, sa týkal výlučne mechanizmu financovania
prostredníctvom odkupu zmeniek.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského soudu v Ostravě č.k. 35T 4/2003-9554 z 26.4.2012 (č.l. 12) vyplýva,
že obžalovaný S. W. potvrdil, že Union banka, a.s. o dodávkach technológie nevedela, overovala hlavne
bonitu SPP, nešlo o zabezpečovacie zmenky, ale o zmenky obchodné, ktoré Union banka kupovala.
Potvrdil, že obchody s SPP boli pre ňu zaujímavé, keďže išlo o gigantický podnik.
Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že závažnosť dôsledkov nepravdivej výpovede je v

občianskoprávnomkonaníatrestnomkonanípreosobu,ktorásajejdopúšťarozdielnaažeprihodnotení
pravdivosti jednotlivých výpovedí možno na tento následok prihliadať, avšak súd vzhľadom na závažné
rozpory vo výpovediach S. W. a na skutočnosť, že s rozdielom niekoľkých dní svoju výpoveď úplne
zmenil, pričom prehlásenie u notára dňa 28.3.2000 vykonal dobrovoľne, bez toho, že by bol povinný
pred ním vypovedať, nepovažoval výpoveď S. W. zo dňa 16.3.2000 za dôkaz bezpečne preukazujúci,

že Union banka pri nadobúdaní predmetných zmeniek konala na úkor dlžníka, teda žalovaného. Po
vyhodnotení výpovedí svedkov súd dospel k záveru, že žalovanému sa ani svedeckými výpoveďami
nepodarilo jednoznačne preukázať vedomosť Union banky, a.s. o fingovaných zmluvách. Súd zdôraznil,
že ani jeden z účastníkov doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov, prípadne opätovným
výsluchom svedkov už vypočutých, nenavrhol.

Dôkazom o vedomosti Union banky, a.s. o fiktívnych zmluvách uzavretých medzi žalovaným a
spoločnosťou SEZOOZ GROUP podľa názoru súdu neboli ani určité stretnutia, rokovania, ktoré
predchádzali samotnej indosácii zmeniek na Union banku, a.s., keď tento postup banky súd vzhľadom
na zmenkovú sumu, ako aj odplatu, za ktorú boli zmenky indosované, nepovažoval za neobvyklý.

Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho
rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 (č.l. 13) konštatoval, že osoby konajúce za
Union banku, a.s. pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky disponovali vedomosťou o skutočnom
účele súhrnu úkonov, predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom, vrátane vytvárania
vecne nepodloženého záväzku pre SPP. Konštatoval, že o vedomosti (personálne sprostredkovanej)

UB o obchodnom vzťahu, ktorý bol formálne deklarovaný medzi SG a SPP, zodpovedá i poskytnutie
eskontného úveru.

Krajský súd však konštatoval, že záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v odôvodnení
jeho rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 nemá povahu žiadneho z rozhodnutí uvedených

v § 135 O.s.p., a preto súd bol toho názoru, že v prejednávanej právnej veci nie je pre neho záväzný.

Žalovaný v súvislosti s ustanovením čl. I. § 20 zák. č. 191/50 Zb. a zachovaním námietok žalovaného,
ktoré mal proti predchádzajúcemu majiteľovi zmeniek, proti súčasnému majiteľovi zmeniek, teda
žalobcovi, poukázal na písomné podanie právneho zástupcu zo dňa 14.1.2008, v ktorom podľa jeho

názoru sám právny zástupca uznáva, že Union banka mala vedomosť o podvodnom konaní voči SPP,
teda potvrdil tú skutočnosť, že Union banka konala vedome na ujmu dlžníka.V súvislosti s týmto vyjadrením žalovaného krajský súd uviedol, že právny zástupca spoločnosti
STRODEN MANAGEMENT LIMITED vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.1.2008 v skutočnosti
uviedol, že úmysel druhého remitenta (Union banka, a.s.) konať a urobiť čokoľvek na škodu dlžníka,

teda žalovaného (SPP), sa žalovanému nepodarilo v priebehu celého doterajšieho konania preukázať.
Ďalej uviedol, že STRODEN MANAGEMENT LIMITED sa nestal právnym nástupcom Union banky, a.s.
a že nemá nič spoločné s podvodným konaním žalovaného s jeho zmluvným partnerom, ktorého si
sám vybral a s ktorým uzatváral rôzne zmluvy, aj kauzálne zmluvy predchádzajúce zmenkám. Ďalej
uviedol, že pri indosácii bol voči žalovanému dobromyseľný, a preto je ho potrebné oddeliť z dôvodov

abstraktnosti zmenkových vzťahov od vzťahov, ktoré mal SEZOOZ GROUP a.s., resp. Union banka,
a.s. so žalovaným.

Vzhľadom na uvedené, súd vyslovil názor, že obsah podania právneho zástupcu spoločnosti STRODEN
MANAGEMENT LIMITED vôbec nezodpovedá obsahu uvedenej námietky, ktorou sa žalovaný bránil na
pojednávaní, konanom dňa 16.4.2014. Navyše zmluvným partnerom žalovaného nebola Union banka,

a.s., ale SEZOOZ GROUP, a teda za podvodné označil právny zástupca spoločné konanie žalovaného
a jeho zmluvného partnera, ktorým bola spoločnosť SEZOOZ GROUP a.s.

So zreteľom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
ani po opätovnom dokazovaní spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že Union banka, a.s. pri

prvej indosácii v zmysle čl. I. § 17 zák. č. 191/50 Zb. konala na škodu dlžníka, a preto dlžník nebol
oprávnený voči nej uplatňovať námietky, ktoré mal proti prvému majiteľovi zmeniek a následne ani
voči súčasnému majiteľovi, spoločnosti STRODEN MANAGEMENT LIMITED, ktorá v zmysle čl. I. §
20 zák. č. 191/50 Zb., tak, ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
5Obo/80/2009 z 9. decembra 2009, vstúpila do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa, Union

banky, a.s.. Súd sa pritom stotožnil aj s názorom Vrchního státního zastupitelství v Olomouci, pobočka
v Ostravě, vyjadreného v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4VZv 1/2001 z 28.3.2002 (č.l. 29), že charakter
konania na škodu dlžníka je vylúčený aj aktívnou účasťou SPP na konštrukcii celého obchodu.

Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval námietky podané proti zmenkovému platobnému rozkazu

vydanému Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 37Zm 415/99-41 zo 17.5.1999 za dôvodné.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že vzhľadom na zložitosť prípadu o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením
sp.zn. 5Obo/38/2014 z 30. marca 2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2.júla 2014 č.k.
37Zm/415/1999-2617 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje presvedčivé a

riadne odôvodnenie aké vyžaduje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a ust. § 157 ods. 2
OSP teda, že odvolacia námietka žalovaného je dôvodná. Vytkol súdu prvého stupňa, že v napadnutom
rozsudku nedáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil závermi dovolacieho

a odvolacieho súdu, konštatoval bez zopakovania nariadeného dokazovania opätovným výsluchom
svedka W. smerujúcim k odstráneniu rozporu výpovede svedka W. pred Okresným súdom vo Vsetíne
s jeho prehlásením z 28.3.200 na č.l. 343 a bez doplnenie dokazovania zameraného na zisťovanie
priameho či nepriameho úmyslu UNION banky a.s. pri prvej indosácii zmeniek konať na škodu
žalovaného, že nebola zistená vedomosť UNION banky o fingovaných zmluvách. Toto konštatovanie

bolo ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa predčasné a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil riadne výpovede vypočutých svedkov tak jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie v

smere v akom mu to uložil súd vyššieho stupňa a že riadne nevyhodnotil výpovede všetkých svedkov
vykonané v priebehu súdneho konania je jeho konštatáciu uvedenú v napadnutom rozsudku o tom, že:
„súd vzhľadom na závažné rozpory vo výpovediach S. W. a na skutočnosť, že s rozdielom niekoľkých
dní svoju výpoveď úplne zmenil, pričom prehlásenie u notára dňa 28.3.2000 vykonal dobrovoľne,bez toho, že by bol povinný pred ním vypovedať, nepovažoval výpoveď S. W. zo dňa 16.3.200 za
dôkaz bezpečne preukazujúci, že Union banka pri nadobúdaní predmetných zmeniek konala na úkor
dlžníka, teda žalovaného. Po vyhodnotení výpovedí svedkov súd dospel k záveru, že žalovanému sa ani

svedeckými výpoveďami nepodarilo jednoznačne preukázať vedomosť Union banky, a.s. o fingovaných
zmluvách.“, považoval za nesprávnu a predčasnú. V tomto smere odvolací súd opakovane poukázal na
záver odvolacieho súdu uvedený v predchádzajúcom rozhodnutí o odvolaní žalovaného, že nemožno
spochybniťvýpoveďsvedkaW.vykonanúvrámcitohtosúdnehokonaniadožiadanýmsúdompopoučení
o jeho povinnosti nič nezamlčovať a vypovedať pravdu len z dôvodu jeho neskoršieho vyhlásenia

spísanéhovoformenotárskejzápisnicemimosúdnehokonania(čojelistinnýdôkaz,niedôkazvýpovede
svedka), pretože nejde o dôkazný prostriedok rovnakého významu.

Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že riadnym a procesne správnym postupom neoboznámil
obsah výpovede svedka E.. T. uskutočnenú v trestnom konaní č.k. 35T/4/2003 vedenom na Krajskom
súde v Ostrave vo veci obžalovaného W. a ani obsah výsluchu O.. J. uskutočneného v trestnom konaní,

ktorých obsah mal pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa si tiež
nepripojil na oboznámenie sa s ich obsahom trestné spisy z trestných konaní vedených proti obž. W.
a obž. E.. Vyslovil názor, že z takto neúplne vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu nie je
možné posúdiť ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že sa žalovanému nepodarilo preukázať bez
akejkoľvek pochybnosti „že Union banka, a.s. pri prvej indosácii v zmysle čl. I. § 17 zák.č. 191/50 Zb.

konala na škodu dlžníka“.

Odvolací súd taktiež považoval za nesprávne, že súd prvého stupňa neprihliadol pri zisťovaní
skutkového stavu na zistenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/4/2013 z 19. novembra
2013, v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za Union banku, a.s. pri krokoch súvisiacich

s odkúpením zmenky disponovali vedomosťou o skutočnom účele súhrnu úkonov predchádzajúcich
vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom, vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre
SPP. Konštatoval, že je síce pravdou, že podľa § 135 ods. 1, 2 OSP súd nie je viazaný odôvodnením
rozhodnutia, len odsudzujúcim výrokom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Uviedol, že
treba zdôrazniť, že z výroku o vine je potom treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a

skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním
páchateľa (R 22/1979). Z uvedeného vyplýva, že skutkovú časť právoplatného rozhodnutia v trestnom
konaní mal súd prvého stupňa zobrať pri svojom rozhodovaní do úvahy. Je preto rozporuplné, keď súd
prvého stupňa na druhej strane zobral do úvahy a stotožnil sa s pre neho nezáväzným názorom Vrchního
státního zastupitelství v Olomoci, pobočka v Ostravě, vyjadreným v odôvodnení uznesenia sp.zn. 4VZv

1/2001 z 28.3.2002 (č.l. 29), že charakter konania na škodu dlžníka je vylúčený aj aktívnou účasťou
SPP na konštrukcii celého obchodu.

Odvolací súd konštatoval, že bude potrebné, aby si súd prvého stupňa pripojil predmetné trestné spisy
(obž. W., obž. E., obv. V., obv. C.) a oboznámil sa s obsahom výsluchov svedkov, obvinených či

obžalovaných, a to k otázke priameho či nepriameho úmyslu UNION banky a.s. pri prvej indosácii,
prečo vlastne k tejto indosácii v krátkom čase po vystavení zmeniek došlo, prečo boli zmenky ešte pred
indosáciou (po ich vystavení) odovzdané UNION banke a.s. a či v čase prvej indosácie zmeniek mala
UNION banka vedomosť o námietkach žalovaného (o nedostatku kauzy, o fingovanosti zmlúv) proti
vystaveným zmenkám.

Odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa sa v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu
vyjadreným v uznesení č.k. 5Obo/80/2009-1839 opätovne dôsledne nezaoberal okolnosťami druhej
indosácie predmetných zmeniek, pri ktorej žalovaný spochybňuje oprávnenie konajúcich osôb a v
tej súvislosti s jeho námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Je povinnosťou súdu v rámci

meritórneho rozhodnutia vo veci samej preskúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna
legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie
a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo
vydanom zmenkovom platobnom rozkaze. Vyslovil názor, že táto otázka nepodlieha koncentrácii, keďže
žalovaný ju logicky môže namietať až po tom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní

zmenkového platobného rozkazu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť
pre rozpornosť i neúplnosť dôvodov.Odvolací súd uviedol, že pre súd prvého stupňa budú záväzné závery súdu vyššieho stupňa. ďalej
odvolací súd konštatoval, že po tom ako sa súd prvého stupňa vysporiada s námietkou nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu bude pre neho záväzný právny názor, že druhý indosament (na rad

súčasného žalobcu) má v zmysle čl. I § 20 ZZŠ má len účinky obyčajného postúpenia (cesie),
pretože predmetné zmenky splatné 25. marca 1999 boli druhý krát indosované 29. júla 2004, a
preto niet pochýb o tom, že zmenky boli indosované po uplynutí lehoty na protest. Nový majiteľ
zmeniek (žalobca) by tak vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa (UNION banka a.s.) a
dlžníkovi by zostali zachované aj všetky námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmeniek

pred protestom alebo uplynutím lehoty k protestu. Dôvodnosť kauzálnych námietok žalovaného voči
prvému majiteľovi zmeniek by bola potom nesporná a sporné by zostalo ich zachovanie po prvej
indosácii voči UNION banke a.s., kde zákon zmenkový vyžaduje vedomé konanie na škodu dlžníka
(žalovaného), pričom postačuje aj úmysel nepriamy. Predmetné zmenky sú platné, boli vystavené ako
zmenky zabezpečovacie vo vzťahu k fiktívnej zmluve o kúpe technologického zariadenia s kúpnou
cenou vo výške 350 mil. Kč a teda, že predmetný zmenkový záväzok nemá za základ reálny obchodný

(kauzálny) vzťah, pretože predmetná kúpna zmluva a všetky na ňu nadväzujúce zmluvy, resp. dodatky
neboli urobené vážne, pretože mali zastierať iné konanie SPP, š.p. ako vystaviteľa zmeniek a SEZOOZ
GROUP, a.s. ako ich prvého majiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno o
tom, že vznikol prípad zabezpečenia, teda, že zabezpečený dlh trvá a teda je možné ho uspokojiť zo
zabezpečenia leží na žalobcovi.

Proti zrušujúcemu uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2015 podal
dovolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Obdo V 18/2015-2808 z 31. mája 2016 dovolanie žalobcu
odmietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Žalovaný v ďalších písomných podaniach ako aj iných vyjadreniach na pojednávaniach, konaných
po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2014 č.k. 37Zm/415/1999-2617 poukázal
na záväzný právny názor odvolacieho súdu, že predmetné zmenky sú platné, že boli vystavené
ako zabezpečovacie k fiktívnej zmluve o kúpe technologického zariadenia s kúpnou cenou v

sume 350.000.000,- Kč teda, že predmetný zmenkový záväzok nemá za základ reálny obchodný
kauzálny vzťah a že kúpna zmluva a všetky na ňu nadväzujúce zmluvy, resp. dodatky neboli urobené
vážne, pretože mali zastierať iné konanie SPP š.p. ako vystaviteľa zmeniek a SEZOOZ GROUP
a.s. ako ich prvého majiteľa. Ďalej namietal opätovne nedostatok aktívnej legitimácie súčasného
žalobcu. Spochybnil platnosť plných mocí udelených Ing. E. U., SKP Union banky a.s. v likvidácii dňa

26.7.2004 JUDr. Kamínovi na indosáciu zmeniek, keďže na udelených plných mociach chýba súhlas
splnomocnenca k prevzatiu zastúpenia. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu ďalej
žalovaný poukázal na plnú moc udelenú O.. E. U., O.. S. Q. zo dňa 20.07.2004, z ktorej je zrejmé, že
mal v zmysle § 31 ods. 3 Obč. zák. konať spoločne s JUDr. Kamínom. Plnomocenstvo udelené O.. Q.
ho splnomocňovalo na všetky úkony súvisiace s výkonom práv a plnením povinností splnomocniteľa

ako postupiteľa z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi splnomocniteľom
a spoločnosťou žalobcu, teda STRODEN MANAGEMENT LIMITED. Poukázal na právny názor
ustálený právnou teóriou, že plnú moc môže udeliť buď jednému splnomocnencovi alebo niekoľkým
splnomocnencom pričom, ak nie je uvedené inak všetci musia vykonať obsahovo zhodný prejav
vôle a iba také spoločné jednanie splnomocnencov je spojené s právnymi následkami zastúpenia.

Namietal, že v danom prípade takýto postup splnomocnencov dodržaný nebol. Ďalej namietal
absolútnu neplatnosť vzniku zmenkovej obligácie z dôvodu nedostatku tradície. Poukázal na to,
že v danom prípade sa na základe výslovného znenia kúpnej zmluvy odovzdali zmenky zástupcovi
UNION banky, O.. A. V., ktorý ich ihneď prevzal protokolom o odovzdaní a prevzatí zmeniek. Vyslovil
názor, že nedodržanie zákonného postupu pri vydávaní zmenky a jej odovzdávaní remitentovi má za

následok, že zmenka nebola vydaná ako cenný papier, z právneho hľadiska teda neexistuje, a to
napriek tomu, že by formálne spĺňala všetky náležitosti ustanovené zákonom. V súvislosti s touto
námietkou poukázal na výpoveď svedka S. W. dňa 12.10.2000 v konaní sp.zn. OVVS-524/10-2000/
OÚV-170-2000 a svedka A. V. vypočutého pred súdom 25.10.1999. Ďalej poukázal na to, že nemožno
sa domáhať zmenkového záväzku založeného na základe neplatného záväzku. Poukázal na to, že

súdy vyriešili otázku neplatnosti zmlúv a úkonov na ne nadväzujúcich a preto záväzok z neplatnej
zmluvy nenadobudne platnosť, ak sa utvrdí skriptúrnou obligáciou. Vyslovil názor, že neplatnosť
zmluvy si súd musí všímať z úradnej moci. Mal v konaní súdom za preukázané, že Union banka konala
vedome na ujmu dlžníka. Poukázal na výpoveď W., že Union banka v snahe získať pre seba majetkovýprospech, vymyslela celý tento podvodný obchod, o čom svedčia listinné dôkazy, keďže ešte pred
podpísaním samotných zmeniek sa aktívne angažovali na správnosti a platnosti vyhotovenia zmeniek,
aby nemali chybu. Ešte pred podpisom si ich nechala priniesť do svojho sídla o čom svedčí výpoveď

C., prekontrolovala ich, pričom dobre vedela, že sa žiadna kauza k týmto zmenkám neviaže, jedná sa
o podvod, pretože žiadne technologické zariadenie sa nemalo financovať ani odkupovať, sama aktívne
konala pri prevzatí zmeniek a S. W. iba poslúžil na to, aby boli indosované na jeho spoločnosť SEZOOS
GROUP a.s., aby následne SPP ako žalovaný už nemohol činiť kauzálne námietky. Vyslovil názor, že
v skutočnosti S. W. tak ako vypovedal a nič na tom nemení ani jeho zmena výpovede, vystupoval ako

sprostredkovateľ a nikdy ani predmetné zmenky neprevzal. Poukázal na svedecké výpovede O. E. na
pojednávaní dňa 25.10.1999 a S. W. zachytené v protokole zo 16.3.2000 spísanom na Okresnom súde
vo Vsetíne, z ktorých vyplýva, že Union banka vedela aj to, že finančné prostriedky sa mali poskytnúť
bez indosácie zmeniek, ktoré sa mali podľa výslovného znenia kúpnej zmluvy z 29.9.1998 uložiť v Union
banke do úschovy. Ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o nejaké plnenie, bolo to plnenie v súvislosti s inými
transakciami o čom svedčí výpoveď S. W. zo dňa 12.10.2000. Opätovne poukazoval na vyjadrenie

právneho zástupcu žalobcu (STRODEN MANAGEMENT LIMITED), ktorý sám konanie Union banky
označil za podvodné. Ďalej namietal, že SPP od Union banky ani od SEZOOZ GROUP neobdržala
žiadne plnenie a žalobca toto tvrdenie ničím nepreukázal. Ďalej zdôraznil, že ani oslobodzujúci rozsudok
vtrestnomkonaníneznamená,žeškodaspôsobenánebolaažepodozrivéosobysanedopustilikonania,
ktoré spôsobilo škodu poškodenému, a to či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Vytýkal súdu, že si

zrejme neuvedomil tú skutočnosť, že obvinený v trestnom konaní, a to sa týka tak C., V. Č. W. môžu
vypovedať aj nepravdivo a nemôžu byť za to postihnutí a naopak, ak S. W., C. vypovedali v občiansko-
právnom konaní, ich výpoveď je postihnutá sankciou nepravdivej odpovede. Vyslovil názor, že na
základe hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 OSP môže civilný súd dospieť k záveru, že skutok, pre
ktorý bol účastník civilného konania trestne stíhaný, v ktorom spočíva jeho protiprávne konanie, sa stal

napriek tomu, že v trestnom konaní bol vyvodený záver, že tento skutok nebol preukázaný.

Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach uviedol, že skutočným účelom zmeniek nebola dodávka
technologického zariadenia, bolo preukázané, že kúpnu zmluvu požadoval žalovaný (SPP), aby bolo
možné do jeho účtovníctva zaviesť prijatie sumy od SG (z financií od UB). Bol to vzťah medzi SG a SPP.

Uviedol, že trestné súdy s istotou zistili, že zmluvy neplnili zabezpečovaciu funkciu. Bolo preukázané,
že UB o zmenkách vedela, súhlasili s ich odkupom, overili si ich platnosť a plnila výplatu kúpnej
ceny za ne. Vyslovil názor, že nad všetky pochybnosti bolo skutočným účelom zmeniek poskytnutie
úveru pre SPP a to formou ich odkúpenia. UB poznala skutočný účel zmeniek, ktorým bolo poskytnutie
úveru pre SPP, poznala simulovaný účel zmeniek, dodávku technológie, skutočnosť, ktorú dokazujú

tak rozhodnutie trestných súdov v ČR (KS Ostrava, Vrchný súd Olomouc v trestnej veci obž. W.) ako
aj zistenie slovenských OČTK (str. 3 neprávoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo
dňa 3.3.2017 vo veci obž. E.. V súvislosti s námietkou chýbajúcich plnomocenstiev žalobca uviedol,
že zmluvné zastúpenie predstavuje zloženú právnu skutočnosť, ktorá sa skladá z dohody o zastúpení
(tzv. dohoda o plnomocenstve) a jednostranného právneho úkonu, ktorým je plnomocenstvo, ktorým

splnomocnenec preukazuje tretím osobám len oprávnenie konať v mene a na účet splnomocniteľa a
obsah jeho zmluvného vzťahu s ním. Poukázal na rozsudok NS ČR z 3.1.2002 sp.zn. 22Cdo 870/2000.
Za nedôvodnú označil aj námietku neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nevykonanie úkonu spoločne
s Ing. Q.. Uviedol, že kolektívne plnomocenstvo založené podľa § 31 ods. 3 Obč. zák. je, keď na jednej
a tej istej listine sú splnomocnené viaceré osoby. Uviedol, že kolektívne plnomocenstvo je osobitým

druhom plnej moci, ktoré v danom prípade udelené nebolo. Poukázal ďalej na to, že o povolení vstupu
žalobcu do konania na základe vykonanej druhej indosácie zmeniek rozhodol krajský súd na základe
posúdenia zákonných podmienok. Zdôraznil, že skutočnosť, že zmenky sú platné vyplýva snáď zo
všetkých zistení súdov konajúcich ohľadom predmetnej veci a keďže platnosť zmeniek nebola napádaná
v námietkach tak z dôvodu koncentračnej zásady o ich platnosti niet pochýb. Vyslovil nesúhlas s

názorom odvolacieho súdu o zabezpečovacej povahe zmenky, nakoľko bolo dokázané, že žalovaný
spoločne s SG kúpnou zmluvou len simulovali úkon, ktorý od začiatku nebol vyslovený vážne. Vyslovil
názor, že kúpna zmluva vznikla len z dôvodu zavedenia zo strany SG preposlanej sumy úveru od UB
do účtovníctva SPP. Skutočným účelom ako je dokázané orgánmi SR aj v ČR bolo získanie finančných
prostriedkov od UB. Poukázal ďalej na to, že žalovaný zmenky dokonca odovzdal UB, a zo strany SPP

bolo vykonané O.. D. C. prehlásenie, že SPP uznáva svoj záväzok zo zmeniek a UB akceptuje ako
veriteľa s tým, že zmenky budú v deň splatnosti efektívne zaplatené v českých korunách. Vzhľadom na
uvedené konštatoval, že nie je preto možné prijať záver o tom, že UB mohla v čase indosovania konať
na škodu SPP, keď konala podľa vôle výstavcu zmenky (dlžníka t.j. SPP). Uzavrel, že vedomé konanieUB, či už priame alebo nepriame na škodu žalovaného nevyplýva zo žiadneho dôkazu v prebiehajúcom
konaní. Už len samotná aktívna účasť SPP na konštrukcii celého obchodu, skutočnosť, že SPP bol
iniciátorom celého obchodu vylučuje charakter konania na škodu SPP ako zmenkového dlžníka.

Podľa§471ods.2zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)konaniaozmenkovom
platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Obo/38/2014 z 30. marca 2015 doplnil dokazovanie v zmysle § 129 OSP prečítaním obsahu zápisnice
o výsluchu svedka D. J. zo dňa 25.11.2004 v trestnej veci vraždy C., ďalej výpovede D. T. v
trestnom konaní vedenom Krajským súdom v Ostrave pod sp.zn. 35T/4/2003, ďalej čítaním rozsudku
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017 vo
veci obžalovaného O.. O. E., ďalej čítaním plných mocí udelených O.. E. U., SKP úpadcu Union banka

a.s. „v likvidácii“ dňa 26.7.2004 JUDr. Václavovi Kamínovi za účelom indosácie zmeniek opatrených
na rubovej strane overovacou doložkou notára č. 2614/98 zo 6.10.1998, č. 2613/98 zo 6.10.1998,
č. 2612/98 zo dňa 6.10.1998, č. 2611/98 zo dňa 6.10.1998, č. 2610/98 zo dňa 6.10.1998. Krajský
súd nevykonal ďalšie dôkazy uvedené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 5Obo/38/2014 z 30. marca 2015 a ani iné ďalšie dôkazy, nakoľko právni zástupcovia obidvoch

účastníkov vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli a ohľadom dôkazov uvedených v zrušujúcom uznesení
zhodne uviedli, že po uplynutí takého dlhého obdobia nepovažujú za zmysluplné ani hospodárne ich
vykonanie, výpovede by boli po tak dlhom čase skreslené a všetky podstatné rozhodnutia sú súčasťou
spisu.

Vychádzajúc z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia zo dňa 30. marca 2015 sú pre krajský súd v zmysle
§ 226 OSP záväzné právne názory odvolacieho súdu a to, že predmetné zmenky sú platné, že boli
vystavené ako zmenky zabezpečovacie vo vzťahu k fiktívnej zmluve o kúpe technologického zariadenia
s kúpnou cenou vo výške 350 mil. Kč. a teda, že predmetný zmenkový záväzok mená za základ reálny
obchodný (kauzálny) vzťah pretože predmetná kúpna zmluva a všetky na ňu nadväzujúce zmluvy resp.

dodatky neboli urobené vážne, pretože mali zastierať iné konanie SPP, š.p. ako vystaviteľa zmeniek
a SEZOOZ GROUP a.s. ako ich majiteľa.
Žalovaný namietal neplatnosť vzniku zmenkovej obligácie z dôvodu nedostatku tradície, pričom vyslovil
názor,žetátonámietkabolauplatnenáriadneavčasajejskutkovéaprávnevymedzeniejejednoznačné.
Krajský súd poukazuje na záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení

č.k. MObdo V/8/2002-819 z 19.6.2003, v ktorom dovolací súd konštatoval, že nemôže prihliadať a
zaoberať sa inými námietkami než tými, ktoré sú obsahom podania žalovaného zo dňa 1. júna 1999 (č.l.
42-47 spisu), pretože aj pre dovolacie konanie platí tzv. koncentračná zásada vyplývajúca z ustanovenia
§ 175 ods. 1, 2, 3 OSP. Dovolací súd po posúdení obsahu námietok konštatoval, že v tomto podaní
žalovaný vôbecnenamietal,žebyzostranyžalovanéhonebolodošlokuvedenémuodovzdaniuzmeniek

remitentovi SEZOOZ GROUP a.s. Vsetín, a teda nenamietal ani vecnú legitimáciu žalobcu. Dovolací
súd konštatoval ďalej, že žalovaný v týchto námietkach vôbec nenamietal ani porušenie zák.č. 600/1992
Zb. Vychádzajúc aj z názoru dovolacieho súdu sa súd už vzhľadom na tzv. koncentračnú zásadu
námietkou neplatnosti zmenkovej obligácie pre nedostatok tradície nie je oprávnený zaoberať.

Žalovaný ďalej namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu spoločnosti STRODEN
MANAGEMENT LIMITED tvrdiac jednak, že JUDr. Kamín konal na základe neplatnej plnej moci, keď
neprijal zákonným spôsobom splnomocnenie od správkyne konkurznej podstaty za účelom indosácie
zmeniek a ďalej z dôvodu, že nekonal spoločne s O.. S. Q. ako to vyžaduje ustanovenie § 31 ods. 3
Obč. zák.

Krajský súd sa s námietkami žalovaného, týkajúcimi sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
nestotožnil. Je pravdou, že plnomocenstvá udelené JUDr. Kamínovi neboli riadne zažurnalizované v
spise ale boli v origináli založené v trezore Krajského súdu v Bratislave spolu s prvopismi predmetných
zmeniek, toto administratívne pochybenie kancelárie súdu je však podľa názoru súdu, bez právneho

významu z hľadiska existencie oprávnenia JUDr. Kamína indosovať predmetné zmenky v mene
spoločnosti Union banka a.s. „v likvidácii“. Vychádzajúc z jednotlivých plných mocí udelených dňa
26.7.2004 JUDr. Kamínovi správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti Union banka a.s. „v likvidácii,“
mal súd za preukázané, že JUDr. Kamín bol oprávnený v mene tejto spoločnosti indosovať nasúčasného žalobcu zmenky opatrené na rubovej strane overovacou doložkou notára č. 2614/98 zo dňa
6.10.1998, č. 2613/98 zo dňa 6.10.1998, č. 2612/98 zo dňa 6.10.1998, č. 2611/98 zo dňa 6.10.1998
a č. 2610/98 zo dňa 6.10.1998, t.j. že bol oprávnený na súčasného žalobcu indosovať predmetné

zmenky. Je pravdou, tak ako to namietal žalovaný, že jednotlivé plnomocenstvá neobsahujú súhlas
splnomocnenca, t.j. JUDr. Kamína s prevzatím zastúpenia. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
že v danom prípade právnym základom pre zastúpenie je dohoda o plnomocenstve uzatvorená v
zmysle § 23 Obč. zák. Od dohody o plnomocenstve je potrebné odlišovať samotné plnomocenstvo
udelenévzmysle§31Obč.zák.,ktorépredstavujejednostrannýprávnyúkon,ktorýmzastúpenýdávana

vedomie tretím osobám, že zvolený zástupca je ho oprávnený zastupovať a v akom rozsahu Samotné
plnomocenstvoibaosvedčuje existenciudohodyoplnomocenstve,zktorejvyplývaoprávneniezástupcu
zastupovať zastúpeného. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval námietku žalovaného, že na plných
mociach chýba súhlas splnomocnenca k prevzatiu zastúpenia, za právne významnú. Za dôvodnú
nepovažoval krajský súd ani námietku žalovaného vyplývajúcu z tzv. kolektívneho plnomocenstva.
Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ustanovenie § 31 ods. 3 Obč. zák. upravuje prípad,

keď v jednej plnej moci je uvedených niekoľko zástupcov, pričom rozsah ich oprávnení bude totožný.
V takom prípade je na uzatvorenie platného právneho úkonu potrebný spoločný prejav vôle všetkých
zástupcov. V danom prípade nebolo udelené plnomocenstvo O.. Q. a JUDr. Kamínovi spoločne v zmysle
§ 31 ods. 3 veta druhá Obč. zák. ale boli im udelené dve samostatné plné moci, týkajúce sa rozdielnych
úkonov. Súd sa preto stotožnil s názorom žalobcu, že pre platné indosovanie zmeniek nebol potrebný

spoločný prejav vôle obidvoch zástupcov teda Ing. Q. a JUDr. Kamína. Navyše krajský súd poukazuje
na názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku sp.zn. 29Odo 459/2005 z 22.8.2006
a uznesení sp.zn. 29Cdo 2043/2008 z 24.2.2010, s ktorým sa stotožňuje, že dlžník zo zmenky nie je
oprávnený skúmať oprávnenie osôb, ktoré za indosanta zmenku podpísali. Namietať materiálnu vadu
podpisujeoprávnenýibaten,zakohobolpodpisvykonaný.Zuvedenéhovyplýva,že ikebyzaindosanta

podpísala zmenku neoprávnená osoba, nič to nemení na záväzku zmenkového dlžníka. So zreteľom na
uvedené mal súd existenciu aktívnej legitimácie súčasného žalobcu za bezpečne preukázanú.

Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák.č. 191/50 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 30.3.2015 vyslovil pre súd prvého stupňa záväzný

záver, že zmenky boli vystavené ako zmenky zabezpečovacie k fiktívnej zmluve o kúpe technologického
zariadenia. Ďalej odvolací súd konštatoval, že dôvodnosť kauzálnych námietok žalovaného voči prvému
majiteľovi zmeniek je nesporná, sporným je ich zachovanie po prvej indosácii voči Union banke a.s., kde
zákon vyžaduje vedomé konanie na škodu dlžníka (žalovaného) pričom postačuje aj úmysel nepriamy.
Dôkazné bremeno bezpečným spôsobom preukázať, že Union banka a.s. pri nadobúdaní zmenky

konala vedome na škodu dlžníka zaťažuje žalovaného.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol na zistenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp.zn. 2To/4/2013 z 19. novembra 2013, v ktorom
bolo konštatované, že osoby konajúce za UB pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky disponovali

vedomosťou o skutočnom účele súhrnu úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich
po ňom, vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre SPP. Súd pri posudzovaní otázky, či UB
konala na škodu dlžníka teda žalovaného, neprihliadol na uvedené zistenie najvyššieho súdu, nakoľko
sa stotožnil s názorom žalobcu, že svoje konštatovanie presvedčujúcim spôsobom neodôvodnil.

Súd neprihliadol ani na závery Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uvedené
v odôvodnení rozsudku sp.zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017, nakoľko rozsudok do dňa rozhodnutia
súdu nebol právoplatný a súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že sa trestný súd pri posudzovaní konania
UB na škodu osoby, ktorá je vystaviteľom zmeniek zaoberal okolnosťami prevyšujúcimi rámec trestného
konania vo veci obžalovaného O.. O. E..

Samotná aktívna účasť osôb konajúcich za SPP na konštrukcií celého obchodu, skutočnosť, že SPP
boli iniciátorom celého obchodu vylučuje podľa názoru súdu charakter konania na škodu SPP ako
zmenkového dlžníka. Aktívna účasť osôb konajúcich za SPP bola preukázaná v predmetnom konaní a ajšpecializovaný trestný súd v odôvodnení rozsudku sp.zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017 konštatoval,
že úmysel smerujúci k spôsobeniu škody SPP je jednoznačne potrebné konštatovať u osôb konajúcich
pri dotknutých úkonoch za SPP a SG.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že žalovaný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že pôvodný žalobca Union banka konal na škodu žalovaného. Za
dôkaz okonaníUnionbankynaškodudlžníkanepovažovalsúdvýpoveďsvedkaS.W.,keďvoviacerých

výpovediach v prípravnom konaní ako aj pred súdom, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Ostrave č.k. 35T/4/2003-9554 z 26.04.2012 vypovedal, že UB o uzatváraní fiktívnych zmlúv
nevedela, skutočnosť, že UB nevedela o uzatváraní fiktívnych zmlúv potvrdil svedok aj pred notárom
JUDr. Danou Menclerovou dňa 28.03.2000. Z obsahu ďalšej notárskej zápisnice zo dňa 08.11.1999
spísanej notárom JUDr. Jozefom Kawulokom vyplýva, že S. W. potvrdil, že predmetom stretnutí bolo
ekonomická situácia SPP, možnosť odkúpenia zmeniek vystavených SPP, ich kvalita, odkúpenie, ktoré

sa napokon aj realizovalo. S. W. teda ani v tomto vyhlásení nepotvrdil, že by banka vedela o fiktívnych
zmluvách. Uvedený svedok S. W. do zápisnice spísanej na Okresnom súdu vo Vsetíne ako súde
dožiadanom, dňa 16. marca 2000 výslovne uviedol, že sa jednalo o zmluvy fiktívne, aby došlo k
získaniu finančných prostriedkov od Union banky. Je pravdou, tak ako to konštatoval odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení, že S. W. bol povinný pred dožiadaným súdom vypovedať pravdu a nič

nezamlčovať avšak súd jeho výpoveď s prihliadnutím na tak závažné rozdiely v jeho tvrdeniach, keď
svedok W. sa vo veci vyjadril niekoľkokrát a nepotvrdil údaje z výsluchu pred dožiadaným súdom,
nepovažoval za dôkaz preukazujúci spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tvrdenia žalovaného,
že UB pri nadobúdaní zmeniek konala na škodu dlžníka teda žalovaného. Konanie UB na škodu
žalovaného podľa názoru súdu celkom bezpečným spôsobom nepotvrdil ani žiaden z ďalších v konaní

vypočutých svedkov. So zreteľom na uvedené, t.j. nepreukázanie nadobudnutia zmeniek na škodu
dlžníka a čl. I § 17 zák. č. 191/50 Zb. nebol súd oprávnený zaoberať sa voči ďalšiemu majiteľovi zmeniek
kauzálnymi námietkami žalovaného a preto, ponechal zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v
Bratislave č.k. 37Zm/415/1999-41 zo 17.05.1999 v celom rozsahu v platnosti.

O náhrade trov konania vzhľadom na zložitosť veci rozhodol súd poľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruj, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutia alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz nebol uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
g) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.