Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202702
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412202702.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o.,
so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65/A, IČO: 47 232 293, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa
JUDr. Jána Krnáča, proti odporcovi O. T. T., zastúpené starostom obce B.. G. G., nar. X.X.XXXX,
zastúpený JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Chrásteka 25, o návrhu
na zaplatenie sumy 2.347,78 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
odporcu JUDr. Jozefa Bónu vo výške 628,05 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne podaným návrhom domáhala
zaplatenia od odporcu sumy 2.347,78 € ako nevyplateného odstupného. V priebehu konania poukázala
na to, že netrvá na tejto právnej kvalifikácii, pretože podľa jej názoru nie je podstatné, či ide o odstupné
alebo iný právny nárok, vyplývajúci jej na základe mzdového listu ako aj výplatnej pásky, vypracovanej
zo strany odporcu.

Odporcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunávrhžiadalzamietnuťakonedôvodnýspoukazom
na to, že navrhovateľke bola vyplatená mzda aj odstupné v mesiaci december 2010 vo výške, ktorá
jej patrila, pričom zo strany odporcu bola vyplatená ešte podľa jeho názoru vyššia výška finančného
plnenia, na akú v zmysle zákona navrhovateľka mala nárok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s mzdovým listom za rok 2010, s mzdovým listom za rok 2009, s kolektívnymi zmluvami za rok 2009

a 2010, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa podaným návrhom domáhala zaplatenia
od odporcu sumy 2.347,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %, počítaný od 1.2.2011 do zaplatenia.
Právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka pracovala v období od
30.11.1994 do 31.12.2010 ako E. O. T. T., pričom bola zvolená občanmi obce na celkovo 4 volebné
obdobia za sebou. Uviedol, že vzhľadom na komunálne voľby zo dňa 27.10.2010 navrhovateľke skončilo

funkčné obdobie starostky v O. T. T., a to k 31.12.2010. S poukazom na skončenie funkcie navrhovateľke
prináležalo finančné plnenie, a to jednak odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného
platu, ako aj mzda za mesiac december. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že v zmysle
doloženého mzdového listu za mesiac december 2010 prináležalo navrhovateľke finančné plnenievo výške 10.189,25 €, a to titulom odstupného. Uviedol, že z uvedenej sumy bola navrhovateľke
zaplatená len časť a zostala neuhradená suma 2.347,78 €. V priebehu konania zástupca navrhovateľky
poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka uplatnenej dlžnej sumy, aj keď navrhovateľka spočiatku

odôvodňovala svoj žalobný návrh nezaplatením odstupného, v priebehu konania už netrval na tejto
právnej kvalifikácii, pretože podľa jeho názoru nie je podstatné, či ide o odstupné alebo iný právny
nárok, vyplývajúci jej na základe mzdového listu, ako aj výplatnej pásky, vypracovanej zo strany
odporcu. Uviedol, že nezohľadňujúc právny nárok, plat alebo odstupné, navrhovateľke prislúcha rozdiel
medzi skutočne vyplatenou sumou 6.855,43 € a sumou vo výške 9.203,21 €, ktorá údajne mala byť

navrhovateľke vyplatená v zmysle výplatnej pásky, ako aj v zmysle mzdového listu, a navrhovateľkou
je uplatnený nárok, a to vo výške rozdielu 2:347,78 €, ktorý je teda aj predmetom konania. Zástupca
navrhovateľky poukázal na to, že samotný odporca vo svojej účtovnej evidencii eviduje sumu 9.203,21
€, ktorú mal vyplatiť navrhovateľke, avšak doposiaľ jej túto sumu v celom rozsahu nevyplatil. Odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť ako
nedôvodný. Poukázal na tú skutočnosť, že zo strany odporcu bolo navrhovateľke vyplatené plnenie

za mesiac december, a to takým spôsobom, že dokonca navrhovateľke bolo vyplatené viac, ako jej
podľa zákona prislúcha. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že navrhovateľke prináležalo finančné
plnenie vo výške 6.594,70 €, pričom jej bolo vyplatené 6.965,36 €, čiže jej bolo vyplatené naviac o 370,65
€ ako mala nárok. Pokiaľ sa týka peňažného vyčíslenia za mesiac december 2010, právny zástupca
odporcu namietal túto výšku, a to s poukazom na to, že samotný výpočet si vypracovávala v tom čase

navrhovateľka ešte ako starostka obce.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 353/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest, účinný v rozhodnom období (ku dňu 31.12.2010 - ku dňu zániku funkcie
starostu), starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci
kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona plat podľa ods. 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného
sľubu.

Podľa § 4 ods. 1 bod 2 toho istého zákona starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do 9 platových
skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta a násobky sa im ustanovujú takto: 2/ od 501 do 1000
obyvateľov - 1,83-násobok.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona plat starostu nemôže byť nižší, ako je uvedené v § 3. Obecné
zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ toho istého zákona po zániku mandátu starostu okrem dôvodov, uvedených v
osobitnom predpise, z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce,

ktoré v závislosti od času výkonu funkcie je 5-násobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával
funkciu 4 roky.

Podľa § 5 ods. 3 toho istého zákona priemerným mesačným platom na účely ods. 2 a § 2
ods. 2 je súčet platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 a jednej dvanástiny odmien podľa ods. 1

s výnimkou mimoriadnych odmien, vyplatených za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania sú skutočnosti, ktoré nie sú sporné,

a preto pokiaľ sa týka nich, súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné to, že navrhovateľka vykonávala v období od 30.11.1994 do 31.12.2000 funkciu E. O.. Medzi
účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že navrhovateľke pri skončení funkcie starostky
obce prináleží odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu. Účastníci konania sa
zhodli aj na tom, že pokiaľ sa týka platovej skupiny s poukazom na počet obyvateľov v obci, prislúcha

navrhovateľke násobok 1,83, nakoľko sa jedná o O. T. T., kde je počet obyvateľov v skupine 2/ od 501 do
1000. Na základe tohto koeficientu prináležala navrhovateľke priemerná mesačná mzda, ktorá vznikla
súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej podľa údajov
Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku 1,83, a to vo výške 1.363 €. Tietoskutočnosti si účastníci konania odsúhlasili v rámci priebehu pojednávania a sporné neboli. V priebehu
dokazovania súd zistili, že medzi účastníkmi konania sú sporné zápisy v mzdových listoch, nakoľko boli
predložené rôzny mzdové listy, sporná je výška výplaty, ktorá bola už vyplatená navrhovateľke za mesiac

december 2010, týkajúca sa celého mzdového nároku, čiže mzdy, ako aj odstupného, pričom sporná
bola aj samotná výška odstupného. Preto, aby súd zistil, aké finančné plnenie prináležalo navrhovateľke
za mesiac december 2012, súd zisťoval, jednak v akej výške vznikol navrhovateľke nárok na výplatu
mzdy, a aký nárok na výplatu, pokiaľ sa týka výšky odstupného v súvislosti so zánikom funkcie. Pokiaľ
sa týka výšky mzdy za mesiac december 2010, súd vychádzal z platu starostu, ktorý je v zmysle zákona

1363 €, a tvorí súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej
na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok, a násobku 1,83 €. Táto
výška základného platu medzi účastníkmi sporná nebola. Súd pri zisťovaní výšky mzdy, ktorá patrila
navrhovateľke za mesiac december 2010, vychádzal z takéhoto základného platu, pričom zohľadnil
finančné plnenie, a to náhradu za sviatok 74,87 €, ktorú žiaden z účastníkov nerozporoval. Po odpočítaní
povinných zákonných odvodov je zrejmé, že navrhovateľke za mesiac december 2010 prináležala čistá

mzda vo výške 1.074,56 €. Skutočnosť, že navrhovateľke prináleží za mesiac december 2010 čistá
mzda vo výške 1.074,56 € potvrdil aj svedok C.. C. R., ktorý pracuje v súčasnej dobe ako kontrolór O. T.
T.. Totožne sa vyjadrila aj svedkyňa, B. O., ktorá pracovala ako ekonómka O. T. T.G.. Súd ďalej zisťoval,
aká výška odstupného pri skončení funkcie navrhovateľke prináleží. Je zrejmé, že navrhovateľke vznikol
nárok pri skončení funkcie aj na vyplatenie odstupného z rozpočtu obce, pričom vzhľadom na to, že

funkciu vykonávala 4 roky, patrí jej odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného platu.
Súd zisťoval, aký priemerný mesačný plat pre účely určenia odstupného navrhovateľke prináležal. V
zmysle platnej právnej úpravy v rozhodnom období priemerný mesačný plat je tvorený súčtom platu
podľa § 3 a jednej dvanástiny odmien s výnimkou mimoriadnych odmien, vyplatených za obdobie 12
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba

zistenia priemerného mesačného platu. Navrhovateľke prináležalo odstupné vo výške 5-násobku jej
priemerného mesačného platu vo výške 1.363 €. Súd v priebehu konania zisťoval, či navrhovateľke
boli vyplatené odmeny s výnimkou mimoriadnych odmien, ktoré by po súčte vo výške jednej dvanástiny
tvorili priemerný mesačný plat, potrebný pre účely zisťovania výšky odstupného. Súd je toho názoru,
že rozhodným obdobím, a to 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich

mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, a takisto v podstate aj
odmien, je obdobie mesiacov január - november 2010 (od 1.1.2010 do 30.11.2010) a mesiac december
2009. Vzhľadom na to, že funkčné obdobie starostky skončilo ku dňu 31.12.2010, mesiac december
nie je možné do tohto obdobia započítať. Súd teda zisťoval, či v období uvedených mesiacov, a to
december 2009 a január - november 2010 boli vyplatené navrhovateľke také odmeny, ktoré by vlastne

sa započítali do priemerného mesačného platu, potrebného pre zisťovanie pri výplate odstupného. Z
takýchto odmien by sa započítavala jedna dvanástina. Mimoriadne odmeny sa nezapočítavajú. Súd
zistil, že v mesiaci december 2009 navrhovateľke žiadna odmena vyplatená nebola. V mesiaci marec
2010 jej boli vyplatené pod názvom ostatné príplatky suma 264,66 €. Z výsluchu navrhovateľky súd
zistil, že sa malo jednať o plnenie, a to doúčtovanie za mesiace január a február 2010, doúčtovania

mzdy, a to jej zvýšenie v súvislosti so štatistickými úpravami. Súd ani z výpovedí svedkov nezistil, že
by uvedená suma, ktorá bola navrhovateľke vyplatená za mesiac marec vo výške 264,66 €, že by
mala tvoriť odmenu. Preto túto sumu súd pri výpočte priemerného zárobku, kde sa zohľadňujú odmeny,
nezohľadnil. V mesiaci apríl 2010 bola navrhovateľke vyplatená suma 1.481,53 € a v mesiaci november
2010 suma 1.370 €. V obidvoch prípadoch je táto suma uvádzala v mzdovom liste ako odmena. Z

výsluchu účastníkov súd zistil, že sa o odmenu nejedná, jedná sa o výplatu v mesiaci apríl 13-teho platu
a v mesiaci november 14-platu. Čiže ani uvedené dve finančné plnenia súd nemohol započítať do jednej
dvanástiny odmien. V auguste 2010 bola vyplatená navrhovateľke suma 1.370 €, tiež v mzdovom liste
špecifikovaná ako odmena. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa jednalo o finančné plnenie pri príležitosti
jej životného jubilea, a to 60 rokov veku. Z doloženej kolektívnej zmluvy za rok 2010, a to článok 25 bod 1

súd zistil, že nárok na vyplatenie odmeny by prislúchal pri dosiahnutí 50 rokov veku a nebolo zistené, že
by takýto nárok vznikol aj pri dosiahnutí 60 rokov veku. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že súd
nezistil žiadnu odmeny, z ktorej jednu dvanástinu by mal započítať k priemernému mesačnému platu,
ktorý je rozhodný pre výpočet odstupného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd pri určení špecifikácie
výšky odstupného, ktorý prináležal navrhovateľke, vychádzal zo zákonného priemerného mesačného

platu, ktorý je 1.363 € brutto. Podľa názoru súdu, ako vyššie bolo uvedené, prináleží navrhovateľke
odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu, čo predstavuje sumu 6.815 € brutto (1.363
x 5). Uvedené odstupné sa zdaňuje daňou 19 % (1.294,85). Navrhovateľke preto prináležalo odstupné
vo výške 5.520,15 €. Navrhovateľke prináležalo celé peňažné plnenie, ktoré malo byť vyplatené vmesiaci december a malo pozostávať z nevyplatenej mzdy a odstupného spolu vo výške 6.594,71
€ (1.074,56 plus 5.520,15). Z uvedenej sumy treba odpočítať sumu 65,95 € ako 1 %, ktoré z čistej
mzdy mala platiť navrhovateľka do odborového zväzu v zmysle finančného poriadku. Z uvedenej mzdy

treba odpočítať aj sumu 16,60 € ako plnenie do DDS. Po takomto odpočte mala byť zo strany odporcu
vyplatená navrhovateľke suma 6.512,16 € (odstupné plus mzda za mesiac december 2010). Súd zistil,
ženavrhovateľkebolavyplatenázostranyodporcucelkovesuma6.855,43€,atotak,žedňa27.12.2010
suma 6.525,64 €, dňa 29.12.2010 suma 55,77 €, dňa 31.1.2011 suma 262,20 € a dňa 27.12.2011 suma
12 € Vzhľadom na to, že navrhovateľke bolo vyplatené to, čo jej v súlade so zákonom patrí, pričom treba

konštatovať, že zo strany odporcu jej bolo vyplatené naviac, súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že odporca mal v konaní úspech, súd mu priznal trovy konania, a to trovy konania
odporcu za účasť na pojednávaniach dňa 4.7.2012 náhradu mzdy 24,20 € pri hodinovej mzde 6,05 € (od
9.00 hod. do 13.00 hod.), za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 za čas od 12.00 hod. do 15.00 hod.,
priemernáhodinovámzda5,79€,čopredstavujesumu17,37€anáhradumzdyzaúčasťnapojednávaní
dňa 16.1.2013 od 9.00 hod. do 13.00 hod., priemerná hodinová mzda 6,35 €, čo predstavuje sumu

25,40 €. Súd priznal odporcovi aj cestovné, a to náklady, súvisiace s použitím služobného motorového
vozidla Škoda Felicia Combi, EVČ Q. XXX K. za cestovné na tri pojednávania, trasa 54 km, spolu 162
km, priemerná spotreba 6,83 litra pri cene PHM 1,50 €, cestovné náklady predstavujú sumu 16,50 €.
Odporca predložil súdu kópiu technického preukazu motorového vozidla, kópiu pokladničného bloku o
poslednom nákupe PHM, ako aj kópie listov prevádzkového denníka o použití služobného motorového

vozidla obce, ako aj potvrdenie zamestnávateľa o čistej hodinovej mzde. Súd právnemu zástupcovi
odporcu priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, a to za 5 úkonov
po 101,25 € (príprava a prevzatie veci, podanie odporu s odôvodnením, účasť na pojednávaniach na
Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 4.7.2012, 21.11.2012 a 16.1.2013 (§ 14 ods. 1 vyhlášky). Súd

priznal zástupcovi odporcu aj režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2012 štyri úkony po
7,63 € a za rok 2013 jeden úkon po 7,81 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu
žiadané trovy konania za písomné podanie vo veci samej, a to návrh dôkazov zo dňa 8.10.2012 s
poukazom na to, že uvedeným podaním zástupca odporcu súdu predkladal nový výpočet nároku na

odstupné a skutočne vyplatenú sumu navrhovateľke, ako aj generálie svedkov, ktorých žiadal vypočuť.
Uvedenú skutočnosť, to znamená generálie svedkov, mohol uviesť aj na poslednom pojednávaní, ktoré
bolo odročované a novú špecifikáciu výpočtu predložil z vlastnej iniciatívy. Súd tieto trovy nepovažoval
za účelne vynaložené trovy, a preto za tento úkon ich súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.