Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010486
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116010486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 09. 06. 2017 v trestnej veci obžalovaného K. J., pre prečin neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:K. J., nar. XX.XX.XXXX/XXXX C. D.,
bytom N., N. XXX/X, občana Č.E. W., bez
prihlásenia bytom Bratislava, J. X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

28.06.2016 v čase asi o 00:39 hod. v Bratislave na Štefánikovej ulici preliezol plot oddeľujúci túto ulicu
od Grasalkovičovej záhrady, do ktorej vošiel, a následne v čase asi 00:55 hod. preliezol aj sklenený plot
oddeľujúci Grasalkovičovou záhradu od zadného nádvoria Prezidentského paláca, ktorý je v správe a
užívaní pošk. Kancelárie prezidenta SR, následne bez oprávnenia a súhlasu tohto užívateľa vstúpil do
budovy Prezidentského paláca drevenou bránou zo strany Banskobystrickej ulice, kde sa neoprávnene

pohyboval asi 30 minút medzi autobránou a závoru k bráničke, kde vytiahol západku, túto bráničku
otvoril, a vyšiel ňou z uvedeného objektu na Banskobystrickú ulicu, čím porušili právo pošk. Kancelárie
prezidenta SR na nerušené užívanie danej nehnuteľnosti,

t e d a

protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Tr. zák.,

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) k § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu dva roky. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K.
J., prečítal nárok zástupcu poškodeného kancelárie prezidenta SR, Ing. S. K., na návrh obžalovaného

prehral obrazové záznamy z miesta činu, ktoré tvoria súčasť spisu, oboznámil spisový materiál a vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní pred súdom, po poučení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že zo
žalovaného skutku sa necíti byť vinný.

Čo sa týka konkrétneho skutku, ktorý je predmetom obžaloby obžalovaný uviedol, že v predmetný deň,
večer, bol pod vplyvom alkoholu a pri prechádzaní popri záhrade prezidentského paláca preliezol plot.
vošiel zo Štefánikovej ulice následne sa prechádzal v záhrade, robil si fotografie za pomoci blesku. Keď
chcel vyjsť von zo záhrady tak uvidel otvorené dvere na prezidentskom paláci, a preto vošiel do vnútra.
Pri odchode z paláca videl že vpredu je veľká brána a taktiež malá brána ktoré boli vždy keď tade

chodil otvorené, našiel teda bránu ktorú sa dalo vyjsť, následne z prezidentského paláca odchádzal
tým spôsobom ako mal už od začiatku v úmysle z Prezidentského paláca odísť. Keby fungovali všetky
bezpečnostné prvky tak by sa nemohlo stať že by vstúpil z prezidentskej záhrady a už vôbec nie do
budovy Prezidentského paláca.

Na otázku prokurátora, prečo vstúpil dovnútra budovy obžalovaný uviedol, že dvere do paláca boli
otvorené, svietilo sa tam, bola to zvedavosť, bol opitý - aj keď ho to neospravedlňuje.
Ak by fungovali bezpečnostné prvky, nevstúpil by tam, následne išiel smerom, o ktorom vedel, že by sa
mal dostať von zo záhrady, ale uvidel otvorené dvere na prezidentskom paláci. Vošiel dovnútra, svietil si
mobilom, prechádzal po chodbách a dostal sa až na povalu. Na mobilný telefón urobil zábery na priestor

pred prezidentským palácom zhora, následne priestor opustil bočným východom, ktorý nebol strážený.
Ani pri vstupe, ani pri pobyte v paláci, ani pri odchode nestretol vôbec nikoho, ani z osadenstva, ani z
ochrany objektov.
Obžalovaný zvlášť zdôraznil, že ani na vstup, ani na výstup z objektu nepoužil žiadne násilie, nemal
záujem nič odcudziť, išiel sa tam iba pozrieť.

Následne súd vykonal dokazovanie podľa návrhov tak obžaloby, ako aj obžalovaného.

Súd so súhlasom strán v konaní prečítal svedeckú výpoveď zástupcu Prezidentskej kancelárie, JUDr.
S. K., ktorý v prípravnom konaní popísal skutok na základe údajov z kamerových bezpečnostných

systémov. Do prezidentského paláca bol privolaný ráno o 04.00 hod. s tým, že došlo k narušeniu objektu.
Uviedol ďalej, že skutok začal dňa 28. 06. 2016 presne o 00.39 hod. keď neznáma osoba preskočila
sklenený plot oddeľujúci zadné nádvorie Prezidentského paláca od záhrady. Na kamerovom systéme
nie je vidieť, čo neznáma osoba robila od. 00.39 do 00.54 hod., ale na kamerových záberoch bolo
vidieť neznámu osobu, ako sa snaží dostať do prezidentského paláca a následne od Banskobystrickej

ulice drevenou bránou vnikol do budovy. Následne na kamerových záznamoch je vidieť osobu, ktorá
sa pokúšala vojsť do kancelárií vnútri, tie ale boli zamknuté. Potom osoba vošla na povalu, ktorá nie je
kamerovým záberom snímaná. Asi po 30tich minútach osoba opustila Prezidentský palác a odišla tou
istou bránou, ako vošla dovnútra. Potom táto osoba opustila areál tak, že vytiahla západku z bránky,
ktorú zobrala so sebou a vyšla na ulicu.

Podľa zástupcu poškodeného nebola spôsobená žiadna škoda, poškodený nárok na náhradu škody
neuplatnil.

Súdsanásledneoboznámilsobsahomspisuaokreminéhozistil,ževúradnýchzáznamochsúpopísané
výlučne skutočnosti vyplývajúce z vyššie uvedených výpovedí obžalovaného, zástupcu poškodeného.

Okresný súd Bratislava I prehral aj obrazové záznamy na priložených CD a DVD nosičoch, na prehratom
zázname CD je vidieť osobu pohybujúcu sa úplne zhodne, ako je uvedené v prečítanej výpovedi
zástupcu poškodeného.
Na DVD nosiči sú zábery z podchodu pred prezidentským palácom, nejde o miesto činu, pre súd tento
dôkaz nepriniesol žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné využiť ako dôkaz.K skutkovým zisteniam:

Z oboznámeného spisového materiálu, obrazových záznamov, a z výpovedí obžalovaného J. a

zástupcu poškodenej Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky mal súd jednoznačne za preukázané,
že obžalovaný K. J. dňa
28. 06. 2016 v čase asi o 00:39 hod. v Bratislave na Štefánikovej ulici preliezol plot oddeľujúci túto ulicu
od Grasalkovičovej záhrady, do ktorej vošiel. Záhrada je verejným miestom a aj keď bola v nočných
hodinách uzavretá, vniknutie do jej priestorov súd nehodnotí ako trestný čin.

Následne asi 00:55 hod. obžalovaný preliezol sklenený plot oddeľujúci Grasalkovičovou záhradu od
zadného nádvoria Prezidentského paláca, ktorý je v správe a užívaní pošk. Kancelárie prezidenta SR.
Potom, po zistení možností vniknutia, bez oprávnenia a súhlasu užívateľa vstúpil do budovy
Prezidentského paláca drevenou bránou zo strany Banskobystrickej ulice, kde sa neoprávnene
pohyboval asi 30 minút. Počas tej doby si urobil fotografie, ktoré zdieľal na sociálnych sieťach.
Následne odišiel tým spôsobom, že medzi autobránou a závorou prešiel k k bráničke, kde vytiahol

západku, túto bráničku otvoril, a vyšiel ňou z Prezidentského paláca na Banskobystrickú ulicu
Týmto konaním obžalovaný K. J. porušil právo poškodeného - Kancelárie prezidenta SR na nerušené
užívanie danej nehnuteľnosti,

Ako tiež vyplýva z oboznámeného spisového materiálu, obžalovaný sa ani pri vstupe do nehnuteľnosti,

ani pri odchode nedopustil konania, ktoré by bolo možné označiť ako násilné vniknutie - teda prekonanie
prekážky zabraňujúcej vniknutiu - napríklad porušenia uzáverov, alebo prekonanie zámkov. Samotné
preskočenie plota súd za prekonanie prekážky zabraňujúcej vniknutiu nepovažuje, súd je toho názoru,
že za prekonanie prekážky zabraňujúcej vniknutiu by bolo možné označiť prekonanie zamknutých dverí,
akékoľvek násilné konanie, ktoré by znamenalo, že do uzamknutého a zabezpečeného objektu by

nebolo možné dostať sa inak, ako prekonaním tejto prekážky.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, orgány činné v trestnom konaní nepredložili súdu žiadny dôkaz,
ktorý by svedčil násilnému konaniu zo strany obžalovaného. Samotné vniknutie na nádvorie a následne
vstup dverami do Prezidentského paláca nepochybne nesie všetky znaky protiprávneho konania v
zmysle § 218 ods. 2 Tr. zák., pretože ide o vniknutie nielen bez právneho titulu, ale aj o vniknutie

protiprávne, v rozpore s vôľou a zámerom majiteľa.
Na druhej strane konštatovanie prokurátora, bez akýchkoľvek predložených dôkazov, že ide o vniknutie
za použitia násilia - vlámanie - súd hodnotí ako snahu o tzv. nad kvalifikáciu, s úmyslom odradenia v
rámci prevencie. Súd však, ako už vyššie uviedol, v konaní obžalovaného nevidí závažnejší spôsob,
teda prekonanie prekážky zabraňujúcej vniknutiu, ak by za takúto prekážku neboli použité zatvorené

dvere. Pokiaľ tieto dvere neboli uzamknuté, nebol poškodený zámok, nebol použitý nástroj, ktorý by
prekonal uzamknuté dvere, nebolo rozbité žiadne okno, takého konanie podľa súdu vlámaním nie je.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a

dospel k záveru, že skutkový stav tak, ako je uvedené v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu
I čo, bol dostatočne preukázaný.

Iná situácia ale nastala pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom podanej
obžaloby.

Pre absenciu dôkazov, ktoré by svedčili právnej kvalifikácii skutku ako prečinu neoprávneného zásahu
do práva k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., súd upravil
právnu kvalifikáciu skutku s tým, že vypustil kvalifikáciu aj podľa odseku 3 písmeno a/ Trestného zákona,
za zachovania totožnosti žalovaného skutku.

K ukladaniu trestu:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tak z miery zavinenia obžalovanej na
spôsobení zranenia poškodenej, i z osobných pomerov obžalovanej, prihliadol pritom aj na skutočnosť,
že obžalovaná je osobou doposiaľ úplne bezúhonnou, riadne zamestnanou, zohľadnil teda okrem
spáchania činu a jeho následku aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tiež zo zákonných ustanovení týkajúcich sa
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 Trestného zákona
(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú

dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Z oboznámených záznamov obžalovaného K. J. vyplýva, že tento doposiaľ nebol postihnutý
pre priestupok a doposiaľ na území Slovenskej republiky nebol odsúdený pre trestný čin. Jeho
predchádzajúce odsúdenie v Českej republike je z roku 2011, uložený trest bol vykonaný, súd
obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, trest ukladal v hraniciach zákonnej
trestnej sadzby.

Súd dospel k záveru, že uloženie primeraného výchovného trestu odňatia slobody, pri hornej hranici
trestnej sadzby, spoločne s primeraným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu bude plne
postačujúcim pre prevýchovu a nápravu páchateľa, navyše je presvedčený z priebehu hlavného
pojednávania, že aj samotné prejednanie veci pred súdom malo na obžalovaného vážny prevýchovný
vplyv.

Vzhľadom na prístup obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti, jeho zľahčovanie skutku, súd ukladal
podmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, keďže až takýto prísny trest
považuje za dostačujúci na prevýchovu páchateľa.

Skúšobná lehota, na ktorú súd odložil výkon trestu odňatia slobody bude obžalovaného motivovať
k nepokračovaniu v trestnej činnosti, súd v tejto súvislosti pripomína, že obžalovaný sa na území
Slovenskej republiky zdržiava bez prihlásenia a nie je známy ani zdroj jeho obživy..

Obžalovanému súd v tejto súvislosti tiež pripomína a zdôrazňuje, že porušenie povinnosti uvedenej v

rozsudku môže mať za následok prehodnotenie rozhodnutia súdu o podmienečnom odklade výkonu
trestu odňatia slobody. Obžalovaný si musí byť vedomý, že úmyselné porušenie zákona v skúšobnej
dobepodmienečnéhoodsúdenia,aleboporušenieuloženýchpovinnostímôžebyťdôvodomnapremenu
podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný.

Vzhľadom k takto vykonanému dokazovaniu súd rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom

tunajšieho súdu.