Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202702
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6412202702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne C. G., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom T. T. XX, XXX XX T. T., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, za ktorú koná
konateľ a advokát JUDr. Ján Krnáč, proti žalovanej Obec Horné Hámre, so sídlom Horné Hámre č. 45,
966 71 Horné Hámre, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Chrásteka 25, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 2.347,78 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/34/2012-127 zo dňa 16.

01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok)
p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 16. 01. 2013 žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok). Žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 628,05 Eur, k rukám jej právneho zástupcu,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).

1.2.Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobkyňasa(prostredníctvomprávneho
zástupcu) podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2347,78 Eur s 9 %-ným úrokom
z omeškania za dobu omeškania od 01. 02. 2011 do zaplatenia. Uvedeného nároku sa domáhala
na tom skutkovom základe, že v období od 30. 11. 1994 do 31. 12. 2010, t.j. v období v štyroch
volebných období za sebou pracovala ako E. žalovanej (Obce Horné Hámre). Vzhľadom na výsledok
komunálnych volieb zo dňa 27. 10. 2010 jej k 31. 12. 2010 skončilo funkčné obdobie E.. V súvislosti
s tým jej prináležalo finančné plnenie, a to jednak odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného

mesačného platu, ako aj mzda za mesiac december. V zmysle doloženého mzdového listu za mesiac
december 2010 jej prináležalo finančné plnenie vo výške 10.189,25 Eur z titulu odstupného. Z uvedenej
sumy jej bola vyplatená len časť a neuhradená jej zostala suma 2.347,78 Eur. V priebehu konania už
netrvala na uvedenej právnej kvalifikácii (t.j. vyplatenie uplatňovaných istiny z titulu odstupného), pričom
konštatovala, že podľa jej názoru nie je podstatnej, či ide o odstupné alebo iný právny nárok, vyplývajúci
jej na základe mzdového listu, ako aj výplatnej pásky vypracovanej zo strany žalovanej. Uviedla, že
nezohľadňujúc právny nárok (plat alebo odstupné), prislúcha jej rozdiel medzi skutočne vyplatenou

sumou 6.855,43 Eur a sumou vo výške 9.203,21 Eur, ktorá jej mala byť vyplatená v zmysle výplatnej
pásky, ako aj v zmysle mzdového listu, a preto si uplatňuje nárok vo výške rozdielu, teda vo výške
2.347,78 Eur, ktorý je predmetom konania.1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia strán sporu
(pôvodne - účastníkov konania) a na zákonné znenia ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods.
2 písm. a/, ods. 3 Zákona č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a

primátorov miest, účinné v rozhodnom období (ku dňu 31.12.2010 - ku dňu zániku funkcie starostu), a
následne uviedol: „Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania sú skutočnosti,
ktoré nie sú sporné, a preto pokiaľ sa týka nich, súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné to, že žalobkyňa vykonávala v období od 30.11.1994 do 31.12.2000 funkciu E.
obce. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobkyni pri skončení funkcie E.

obce prináleží odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu. Účastníci konania sa zhodli
aj na tom, že pokiaľ sa týka platovej skupiny s poukazom na počet obyvateľov v obci, prislúcha žalobkyni
násobok 1,83, nakoľko sa jedná o obec Horné Hámre, kde je počet obyvateľov v skupine 2/ od 501
do 1000. Na základe tohto koeficientu prináležala žalobkyni priemerná mesačná mzda, ktorá vznikla
súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej podľa údajov
Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku 1,83, a to vo výške 1.363 Eur. Tieto

skutočnosti si účastníci konania odsúhlasili v rámci priebehu pojednávania a sporné neboli. V priebehu
dokazovania súd zistili, že medzi účastníkmi konania sú sporné zápisy v mzdových listoch, nakoľko boli
predložené rôzny mzdové listy, sporná je výška výplaty, ktorá bola už vyplatená žalobkyni za mesiac
december 2010, týkajúca sa celého mzdového nároku, čiže mzdy, ako aj odstupného, pričom sporná
bola aj samotná výška odstupného. Preto, aby súd zistil, aké finančné plnenie prináležalo žalobkyni

za mesiac december 2012, súd zisťoval, jednak v akej výške vznikol žalobkyni nárok na výplatu mzdy,
a aký nárok na výplatu, pokiaľ sa týka výšky odstupného v súvislosti so zánikom funkcie. Pokiaľ sa
týka výšky mzdy za mesiac december 2010, súd vychádzal z platu E., ktorý je v zmysle zákona 1.363
Eur, a tvorí súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na
základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok, a násobku 1,83 Eur. Táto

výška základného platu medzi účastníkmi sporná nebola. Súd pri zisťovaní výšky mzdy, ktorá patrila
žalobkyni za mesiac december 2010, vychádzal z takéhoto základného platu, pričom zohľadnil finančné
plnenie, a to náhradu za sviatok 74,87 Eur, ktorú žiaden z účastníkov nerozporoval. Po odpočítaní
povinných zákonných odvodov je zrejmé, že žalobkyni za mesiac december 2010 prináležala čistá mzda
vo výške 1.074,56 Eur. Skutočnosť, že žalobkyni prináleží za mesiac december 2010 čistá mzda vo

výške 1.074,56 Eur potvrdil aj svedok C.. C. R., ktorý pracuje v súčasnej dobe ako L. Obce Horné
Hámre. Totožne sa vyjadrila aj svedkyňa B. O., ktorá pracovala ako Y. Obce Horné Hámre. Súd ďalej
zisťoval, aká výška odstupného pri skončení funkcie žalobkyni prináleží. Je zrejmé, že žalobkyni vznikol
nárok pri skončení funkcie aj na vyplatenie odstupného z rozpočtu obce, pričom vzhľadom na to, že
funkciu vykonávala 4 roky, patrí jej odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného platu.

Súd zisťoval, aký priemerný mesačný plat pre účely určenia odstupného žalobkyni prináležal. V zmysle
platnej právnej úpravy v rozhodnom období priemerný mesačný plat je tvorený súčtom platu podľa §
3 a jednej dvanástiny odmien s výnimkou mimoriadnych odmien, vyplatených za obdobie 12 po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia
priemerného mesačného platu. Žalobkyni prináležalo odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného

mesačného platu vo výške 1.363 Eur. Súd v priebehu konania zisťoval, či žalobkyni boli vyplatené
odmenysvýnimkoumimoriadnychodmien,ktorébyposúčtevovýškejednejdvanástinytvorilipriemerný
mesačný plat, potrebný pre účely zisťovania výšky odstupného. Súd je toho názoru, že rozhodným
obdobím, a to 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom
vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, a takisto v podstate aj odmien, je obdobie

mesiacov január - november 2010 (od 1.1.2010 do 30.11.2010) a mesiac december 2009. Vzhľadom na
to, že funkčné obdobie E. skončilo ku dňu 31.12.2010, mesiac december nie je možné do tohto obdobia
započítať. Súd teda zisťoval, či v období uvedených mesiacov, a to december 2009 a január - november
2010 boli vyplatené žalobkyni také odmeny, ktoré by sa vlastne započítali do priemerného mesačného
platu, potrebného pre zisťovanie pri výplate odstupného. Z takýchto odmien by sa započítavala jedna

dvanástina. Mimoriadne odmeny sa nezapočítavajú. Súd zistil, že v mesiaci december 2009 žalobkyni
žiadna odmena vyplatená nebola. V mesiaci marec 2010 jej boli vyplatené pod názvom ostatné príplatky
suma 264,66 Eur. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že sa malo jednať o plnenie, a to doúčtovanie za
mesiacejanuárafebruár2010,doúčtovaniamzdy,atojejzvýšenievsúvislostisoštatistickýmiúpravami.
Súd ani z výpovedí svedkov nezistil, že by uvedená suma, ktorá bola žalobkyni vyplatená za mesiac

marec vo výške 264,66 Eur, že by mala tvoriť odmenu. Preto túto sumu súd pri výpočte priemerného
zárobku, kde sa zohľadňujú odmeny, nezohľadnil. V mesiaci apríl 2010 bola žalobkyni vyplatená suma
1.481,53 Eur a v mesiaci november 2010 suma 1.370 Eur. V obidvoch prípadoch je táto suma uvádzala
v mzdovom liste ako odmena. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že sa o odmenu nejedná, jedná sa ovýplatu v mesiaci apríl 13-teho platu a v mesiaci november 14-platu. Čiže ani uvedené dve finančné
plnenia súd nemohol započítať do jednej dvanástiny odmien. V auguste 2010 bola vyplatená žalobkyni
suma 1.370 Eur, tiež v mzdovom liste špecifikovaná ako odmena. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa jednalo

o finančné plnenie pri príležitosti jej životného jubilea, a to XX rokov veku. Z doloženej kolektívnej
zmluvy za rok 2010, a to článok 25 bod 1 súd zistil, že nárok na vyplatenie odmeny by prislúchal pri
dosiahnutí XX rokov veku a nebolo zistené, že by takýto nárok vznikol aj pri dosiahnutí XX rokov veku.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že súd nezistil žiadnu odmeny, z ktorej jednu dvanástinu by mal
započítať k priemernému mesačnému platu, ktorý je rozhodný pre výpočet odstupného. Vzhľadom na

uvedenú skutočnosť súd pri určení špecifikácie výšky odstupného, ktorý prináležal žalobkyni, vychádzal
zo zákonného priemerného mesačného platu, ktorý je 1.363 Eur brutto. Podľa názoru súdu, ako bolo
vyššie uvedené, prináleží žalobkyni odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu, čo
predstavuje sumu 6.815 Eur brutto (1.363 x 5). Uvedené odstupné sa zdaňuje daňou 19 % (1.294,85).
Žalobkynipretoprináležaloodstupnévovýške5.520,15Eur.Žalobkyniprináležalocelépeňažnéplnenie,
ktoré malo byť vyplatené v mesiaci december a malo pozostávať z nevyplatenej mzdy a odstupného

spolu vo výške 6.594,71 Eur (1.074,56 plus 5.520,15). Z uvedenej sumy treba odpočítať sumu 65,95 Eur
ako 1 %, ktoré z čistej mzdy mala platiť žalobkyňa do odborového zväzu v zmysle finančného poriadku.
Z uvedenej mzdy treba odpočítať aj sumu 16,60 Eur ako plnenie do DDS. Po takomto odpočte mala byť
zo strany žalovanej vyplatená žalobkyni suma 6.512,16 Eur (odstupné plus mzda za mesiac december
2010). Súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená zo strany žalovanej celkove suma 6.855,43 Eur, a to tak,

že dňa 27.12.2010 suma 6.525,64 Eur, dňa 29.12.2010 suma 55,77 Eur, dňa 31.1.2011 suma 262,20
Eur a dňa 27.12.2011 suma 12 Eur. Vzhľadom na to, že žalobkyni bolo vyplatené to, čo jej v súlade so
zákonom patrí, pričom treba konštatovať, že zo strany žalovanej jej bolo vyplatené naviac, súd žalobu
žalobkyne zamietol.“
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a

účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej, ktorá mala v spore plný
úspech priznal presne špecifikovanú náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe

vyhovel,eventuálne,abynapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietala, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nakoľko prvoinštančný
súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s
procesnými zásadami a z vykonaných dôkazov neboli jednoznačne preukázané skutočnosti vyplývajúce

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň namietala, že prvoinštančný súd „nevenoval
rozhodnutiu náležitú pozornosť“ aj jeho rozhodnutie „je nepresvedčivé“. V súvislosti s konkrétnymi
námietkami žalobkyňa v odvolaní uviedla, že prvoinštančný súd sa nedostatočne venoval okolnostiam,
ktoré uvádzala v priebehu konania a v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na jej „zásadnú, relevantnú
námietku“ týkajúcu sa chybne vyhotoveného mzdového listu za kalendárny rok 2010. V tejto súvislosti

následne poukázala na to, že žalovaná z takýto nesprávnych údajov vychádzala i pri ďalšej svojej
činnosti.
2. 3. V odôvodnení odvolania do výroku o trovách konania žalobkyňa namietala „účelnosť priznaných
trov konania žalovanej“, pričom v tejto súvislosti konkrétne poukázala na to, že pojednávanie dňa 04.
07. 2012 trvalo jednu hodinu 20 minút, pričom prvoinštančný súd priznal žalovanej náhradu za 4 hodiny,

pojednávanie dňa 21. 11. 2012 trvalo jednu hodinu 45 minút, pričom prvoinštančný súd priznal žalovanej
náhradu za 3 hodiny, a pojednávanie dňa 16. 01. 2013 trvalo jednu hodinu 15 minút a prvoinštančný súd
priznal žalovanej za toto pojednávanie náhradu za 4 hodiny. Zároveň namietal, že prvoinštančný súd
priznal žalovanej náhradu z titulu cestovného v neprimeranom rozsahu.

3. 1. Žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
uviedla, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu považuje za zákonný a spravodlivý a preto
odvolaciemu súdu navrhla, aby ho ako vecne správny potvrdil.
3. 2. Poukázala na to, že žalobkyňa „ako bývalá E. obce si svojvoľne a predčasne vyplatila mzdu a
odstupné dňa 23. 12. 2010“ a to v dôsledku toho, že „využila neprítomnosť Y. obce na pracovisku a

neoprávnene zasiahla do ekonomického programu na výpočet miezd, kde si zadala nesprávne údaje
bez právneho nároku a následne bez vedomia Y. obce previedla finančné prostriedky z účtu obce na
vlastný účet dňa 23. 12. 2010. (...) Obdobným spôsobom zasahovala do práce Y. aj v minulosti, počas jej
pôsobenia vo funkcii E. obce, v dôsledku čoho je v súčasnej dobe proti nej vedené trestné stíhanie ... “4. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k
jej odvolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. Znova poukázala na to, že

z dôvodov na strane žalovanej jej bol doručený nesprávne vyhotovený mzdový list za kalendárny rok
2010, pričom „je nesporné, že podkladom k správnemu zúčtovaniu a vyplateniu príjmov je mzdový list,
za ktorého správnosť zodpovedá žalovaná ...“ Taktiež zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní, že
„vychádzala z účtovných údajov spracovaných žalovanou ...“
4. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovanej uvedenou vo vyjadrení k jej odvolaniu, týkajúcou sa jej

trestného stíhania, poukázala na prezumpciou neviny.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojou
stanoviska k odvolaniu žalobkyne.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej de facto zopakovala svoju predchádzajúcu

argumentáciu a tvrdenia.

7. Dňa 06. 03. 2017 doručila žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) podanie formálne
označené ako „Doplnenie vyjadrenia žalobkyne“, ktorého súčasťou bol i „Znalecký posudok číslo 2/2015
vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa“, z ktorého má vyplývať, že jej uplatňovaný

nárok je dôvodný.

8. Odvolanie žalobkyne bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

9. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo

výroku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil, a vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
10. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku vo veci samej je vecne
správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia týkajúcim sa tejto časti rozhodnutia, ktoré je dostatočne

podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným

§ 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobkyne uvedené v odvolaní.13. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní vo veci samej neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania
prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd v rozhodnutí vo veci samej náležite

nevysporiadal.

14. Pokiaľ žalobkyňa opakovane poukazovala na chybne vyhotovený mzdový list za kalendárny rok
2010, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd túto skutočnosť (nejasnosť
v mzdových listoch) neodignoroval, ale práve naopak, vzhľadom na spornosť predložených mzdových

listov žalobkyne za rok 2010 previedol podrobnú analýzu mzdových nárokov žalobkyne za rozhodné
obdobie a tieto konfrontoval s plnením, ktoré jej bolo vyplatené. Tento systematický (a správny) postup v
odôvodnení rozhodnutia vysvetlil jasným a zrozumiteľným spôsobom. Odvolací súd sa plne stotožňuje
nielen so spôsobom, akým prvoinštančný súd ustálil mzdové nároky žalobkyne a vyplatenie plnenia
zo strany žalovanej, ale i so spôsobom, ako tento postup zdôvodnil. Preto sa v žiadnom prípade
nemožno stotožniť s argumentom žalobkyne uvedeným o odvolaní, že rozsudok prvoinštančného súdu

je v tejto časti nepresvedčivý. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s jej argumentáciou, že „prvoinštančný
súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci“, teda de facto, že náležite nezistil skutkový
stav veci, a ani z jej všeobecným konštatovaním, že „vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s
procesnými zásadami.“ Naopak, súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané
dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na základe

toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov
zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými
procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo
doplniť.Vtejtosúvislostiešteodvolacísúduvádza,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutianemá(nemusí)
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument strany konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru
odvolacieho súdu, odôvodnenie súdu prvej inštancie tieto atribúty obsahuje. Okolnosť, že žalobkyňu
spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neuspokojuje neznamená, že odôvodnenie nespĺňa

parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 O.s.p. (aktuálne § 220 ods. 2 CSP). Za riadne
neodôvodnené rozhodnutie v žiadnom prípade nemožno považovať to, ak súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek žalobkyne.

15. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) doručila dňa 06. 03. 2017

odvolaciemu súdu podanie formálne označené ako „Doplnenie vyjadrenia žalobkyne“, ktorého súčasťou
bol i „Znalecký posudok číslo 2/2015 vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa“, z
ktorého by malo vyplývať, že jej uplatňovaný nárok je dôvodný. Odhliadnuc od skutočnosti, že tento
„dôkazný prostriedok“ bol vyhotovený pre účely iného konania (v tomto spore žalobkyňa nežiadala
vykonať znalecké dokazovanie) a bol predložený po uplynutí odvolacej lehoty, rieši (okrem iného) otázky

nevyplateného rozdielu nároku žalobkyne pozostávajúceho zo mzdy, náhrady nevyplatenej dovolenky,
atď. za celé obdobie od 01. 12. 1994 do 31. 12. 2010, a teda nerieši sporné otázky za obdobie, ktoré
je relevantné v tomto spore. Preto je tento posudok pre tento spor nepoužiteľný.

16. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo

výroku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

17. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v odôvodnení odvolania do výroku o trovách konania namietala
účelnosť priznaných trov konania žalovanej, pričom v tejto súvislosti konkrétne poukázala na to, že

náhrada trov konania žalovanej za účasť na jednotlivých pojednávaniach na prvoinštančnom súde
nezodpovedá skutočnej dobe pojednávaní. Zároveň namietala, že prvoinštančný súd priznal žalovanej
náhradu z titulu cestovného v neprimeranom rozsahu.

18. Po oboznámení sa s touto časťou rozhodnutie prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje,

že uvedené argumenty žalobkyne sú dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu,
týkajúcehosarozhodnutiaonáhradetrovkonaniatotižniejemožnézistiť,zakéhodôvoduprvoinštančný
súd priznal žalovanej náhradu trov konania z titulu náhrady mzdy jej štatutárneho zástupcu za účasť
na jednotlivých pojednávaniach v priznanom rozsahu, keď z jednotlivých zápisníc z pojednávaniana prvoinštančnom súde vyplýva, že doba jednotlivých pojednávaní nezodpovedá rozsahu priznanej
náhrady, a tento rozpor nie je v odôvodnení vysvetlený. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva,
na základe čoho prvoinštančný súd pri rozhodovaní o cestovných náhradách žalovanej ustálil dĺžku trasy

zo sídla žalovanej do sídla prvoinštančného súdu a späť.

19. Keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania bolo z vyššie uvedených
dôvodov nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok prvoinštančného
súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto

rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd zároveň v súlade s ustanovením 396 ods. 3 CSP
aj o náhrade trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).