Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/993/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214210
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412214210.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35
776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: W. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. Ž., XXX XX
Ž.W., vedenej pod sp. zn. EX 182/2012 súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad so
sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pre pohľadávku 300 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,77 €
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril dňa 24.10.2012 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného

dopravného inšpektorátu Policajného zboru Prievidza a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadkuvzhľadomnaskutočnosť,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcieanásledne
si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 120,70 € vrátane DPH vo výške 20,12 €.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.

h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem

na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie

exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý

nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre
rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či
v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný,

pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť
exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie;
na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného
k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom
verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných
predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

7. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu

na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

8. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

10. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu

exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 78,77 € vrátane DPH.

11. Uvedená odmena predstavuje :

A) úkony exekučnej činnosti á x 3,32 €, najmenej 33,19 € + DPH = 39,83 €
(§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie
exekučného príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu
vydaného v exekučnom konaní, zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a

platiteľa mzdy povinného.

B) hotové výdavky vo výške 32,45 € + DPH = 38,94 € podľa § 22 a § 23 pozostávajú z:
- poštovného vo výške 29,55
- poplatku za súčinnosť IRIS 1,30 €

- poplatku za súčinnosť CRIF 0,70 €
- poplatku za súčinnosť ČSOB 0,90 €.12. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska
zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a

prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet
uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu hotových
výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 32,30 €. Po preskúmaní exekučného spisu súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu za tlač a kopírovanie, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom
nepreukázal. Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné priznať iba v tom prípade, ak sú tieto náklady z exekučného
spisu zistiteľné a exekútorom preukázané. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových
výdavkovmusísúdnyexekútorjasneapresnešpecifikovaťahodnovernýmdokladompreukázaťtak,aby
súd mal dôvod na ich priznanie. Exekučný súd nepopiera, že poverenému súdnemu exekútorovi mohli
vzniknúť aj tieto náklady, avšak ich výšku je potrebné bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi
v exekučnom spise, napríklad cenníkom, faktúrami, pokladničnými blokmi a pod. Súdny exekútor

nepostupoval správne ani v prípade, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 písm. a)
citovanej vyhlášky vo výške 4 x 0,66 € za potvrdenie zo spisu - správu o stave exekúcie. Správu o stave
exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného
§ 21 písm. a) citovanej vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše,
odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu citovanej

vyhlášky, do ktorého predmetné ustanovenie nepatrí.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.