Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012511
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119012511.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného P. D., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.7.2019, sp. zn. 1PP/57/2019, na neverejnom
zasadnutí dňa 16.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. D., nar. XX.X.XXXX, z a

m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2
Tr. zák. tak, že návrh odsúdeného P. D., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 03.01.2017 sp. zn. 1T/99/2016 a trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 06.08.2014 sp. zn. 46T/34/2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 31.01.2017 sp. zn. 46T/34/2014, zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu nie je správne. Má za to, že súd nekriticky
prijal tvrdenie prokurátora o nesplnení podmienok. Súd objektívne nezhodnotil všetky okolnosti potrebné
pre rozhodnutie.

Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal

správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu
podmienku a prvú materiálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, nespĺňa druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie. V prípade odsúdeného
bolo podľa názoru súdu riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný vždy pre
majetkovú trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorej je tzv. špeciálnym recidivistom. Odsúdený sa majetkovej

trestnej činnosti (v prípade odsúdenia pod sp. zn. 1T/99/2016 dokonca s použitím násilia) v minulosti
dopúšťal opakovane, a to dokonca i vtedy, keď mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody,resp. po tom, čo už vykonal dva nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom jeden z nich mu bol
uložený po tom, čo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
pre prečin krádeže sa tohto prečinu dopustil opätovne a len krátko po svojom prepustení na slobodu.

Dokonca aj skutku v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 46T/34/2014 sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 7T/6/2010 (!).
Odsúdený podľa názoru súdu nie je schopný viesť riadny život bez páchania trestnej činnosti, ktorou
si zadovažoval finančné prostriedky na svoju obživu a kúpu drog, pretože je nevyučený, pred výkonom
trestu nemal stabilné zamestnanie, keď pracoval len brigádne, a trestnej činnosti sa dopúšťal v čase,

kedy užíval drogy, pričom z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Nt/95/2018 je zrejmé, že
svoju závislosť od ich užívania mal v rámci výkonu ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou
formou tendenciu bagatelizovať, dokonca v nich hľadal skôr pozitíva, svoju neutešenú sociálnu situáciu
interpretoval ako dobrovoľnú (sám sa rozhodol žiť na ulici) a terapeutický efekt bol u neho výrazne
limitovaný simplexne štruktúrovanou osobnostnou štruktúrou a nastavením urýchlene uspokojovať
vlastné potreby už pri náznaku prežívania diskomfortu.

Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Úvaha
prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Sťažnostný súd zdôrazňuje že pri
vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám
a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež aj prostredie, v ktorom odsúdený
žil pred spáchaním trestnej činnosti.

Je správny teda postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Záver z celkového zhodnotenia
osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje
prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a
morálnymi normami spoločnosti. Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho

protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.
Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa druhovo
totožnej trestnej činnosti, za ktorú bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný. Odsúdený páchal trestnú činnosť
i v čase, keď bol za predchádzajúcu trestnú činnosť odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody.
Odsúdenému bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu prostredníctvom podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil.
Ani opakované ukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody za spáchanie totožných trestných
činov neodradilo odsúdeného od páchania majetkovej trestnej činnosti. Uvedené svedčí o tom, že
si odsúdený z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu,
aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda

prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Inštitút
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že
odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Osoba odsúdeného, ako
recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho
pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad,
že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Odsúdený v
minulosti mal možnosti preukázať skutočnosť, že jeho trestná činnosť bola len ojedinelým vybočením

z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Napriek tomu bol v minulosti opakovane
odsúdený.
Sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmenu, resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Sťažnostný súd na základe vyššie
uvedeného považuje napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za vecne správne a zákonné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.