Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/235/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200816
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117200816.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1/ M. D., nar.
XX.XX.XXXX,bytomG.XX,XXXXXD.,2/O.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XX,XXXXXD.,zastúpený:
JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, proti žalovaému: HP- PROGRES,
spol. s.r.o., so sídlom Mlynská zem 463/87, Branč, IČO: 36 553 832, zastúpená: JUDr. Svetlana

Kšiňanová PhD., so sídlom Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.217,88 eura s príslušenstvom,
o návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11.júna 2019 č.k. 15C/3/2017 - 147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd nariadil
neodkladné opatrenie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami: PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej
mape parc. č. : XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby: Bytový dom č.
XX, súp. č.: XXXX, na parc. č. XXXX vchod : o.č.XX, X.p., byt č. X podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/
XXXXX, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie D., ktoré sú vo výlučnom

vlastníctve žalovaného, a to najmä tieto nehnuteľnosti založiť, zaťažiť vecným bremenom, previesť na
tretiu osobu, prenajať tretej osobe, vypožičať, vyporiadať v prospech tretej osoby dohodu za úhradu
alebo uzavrieť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam,
a to do právoplatného skončenia vo veci samej OS Nitra sp, zn. 15C/3/2017. Návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že
o nároku na ich náhradu rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2 , § 328 ods. 1, § 330
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v priebehu konania vo veci samej vedenej pod sp.
zn. 15C/3/2017, v ktorom konaní sa domáhajú od žalovaného zaplatenia 6.217,88 eura s príslušenstvom
titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom na ich nehnuteľnostiach, doručili súdu

návrh na nariadenie zabezpečovacieho alt. neodkladného opatrenia. Dôvodili tým, že žalovaný je
vlastníkom rozostavaného bytu č. 4, na X.p. v bytovom dome na S. ulici o.č. XX, v súvislosti s ktorého
výstavbou mala vzniknúť škoda. Poukázali na to, že vyššie označený byt a spoluvlastnícky podiel XXXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku sú zaťažené záložným
právom, ktorá skutočnosť však nebráni prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na
tretiu osobu, nakoľko obmedzenie spočíva iba v podmienke udelenia súhlasu záložcu. Uviedli, že tržby

žalovaného klesajú a spoločnosť je dlhodobo v strate. Potrebu nariadenia neodkladného nariadenia
odôvodnili tým, že predajom alebo prevodom nehnuteľnosti pred rozhodnutím vo veci samej bysa žalovaný mohol zbaviť svojho majetku, čo by mohlo v budúcnosti zmariť exekučné vymáhanie
pohľadávky.

3. Uviedol, že aj keď nebolo osvedčené, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia vykonával úkony
smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, dospel k záveru, že v danej veci je potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie. Dôvodil tým, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné
opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania

bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia za daných
okolností plní svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom
konania vo veci samej. Dodal, že ak žalovaný nemal úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na
inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu
nakladania s nimi je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak
žalovaný mal úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, súd mal za to, že bezprostredná

hrozba ujmy na právach žalobcov bola daná, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.
Súd konštatujúc, že žalobcovia žiadali nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, nariadil neodkladné opatrenie iba na túto dobu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,

ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Poprel tvrdenie súdu, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX (byt č. X, vchod o.č. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a pozemku) sú jeho jediným majetkom, z ktorého by mohol byť
nárok žalobcov uplatnený v konaní uspokojený. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil LV č. XXXX.

Poukázal na to, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá z dôvodu zabezpečenia pohľadávky
veriteľa, ktorú má voči žalovanému z titulu poskytnutia pôžičky. Dodal, že uvedená pôžička nebola
uhradená, preto je logické, že záložný veriteľ súhlas k prevodu nehnuteľnosti nedá, pokiaľ nebude jeho
pohľadávka vopred uspokojená. Poukázal na to, že výška žalovanej sumy je neprimeraná k hodnote
majetku, ktorý je predmetom neodkladného opatrenia, keď žalovaná suma je 6.217,88 eura s prísl.,

pričom hodnota nehnuteľnosti je viac ako 100.000,- eur). Zdôraznil, že má aj iný majetok, takže nemožno
hovoriť o možnosti zmarenia exekúcie. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne aj z toho dôvodu,
že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprávne uviedol, že ide o byt, pričom v danom prípade
sa jedná o rozostavaný byt, ktorý doposiaľ nebol skolaudovaný. Nariadenie neodkladného opatrenia
považoval za nedôvodné. Zastal názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli predmetné uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Zdôraznili, že negatívne hospodárenie žalovaného smeruje k jeho platobnej
neschopnosti a k potenciálnemu zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcov. K vyjadreniu žalovaného,

že je vlastníkom aj iných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX uviedli, že obe nehnuteľnosti
sú aktuálne podľa poznámky zapísanej v LV zaťažené zriadením exekučného záložného práva. K
námietke žalovaného o neprimeranej hodnote majetku tvoriaceho predmet neodkladného opatrenia
k žalovanej sume uviedli, že žalovaný má aj iné neuhradené pohľadávky v nezistenej výške voči
tretím osobám. Zdôraznili, že skutočnosť, že byt je rozostavaný nemení nič na tom, že postupom a

konaním žalovaného je naplnená dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdenie žalovaného,
že nevykonáva žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou považovali za bezpredmetné,
pretože ak by bolo potrebné čakať na takéto úkony žalovaného, potom by už ani nebolo možné domáhať
sa voči žalovanému ochrany formou neodkladného opatrenia.

6.Žalovanývosvojejreplikezotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniachadôvodoch,ktoréuviedolvrámci
procesnej obrany. Zdôraznil, že súd je povinný poskytnúť súdnu ochranu, a to nielen strane, ktorá sa
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie
smeruje.

7. Žalobcovia v duplike uviedli, že nakoľko žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové
skutočnosti alebo tvrdenia, nepovažovali za potrebné k vyjadreniu žalovaného nič ďalšie uvádzať a
záverom navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdiť. Pretože uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol strany sporu odvolaním nenapadli, nie je tento výrok predmetom
odvolacieho konana.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je
obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorá nahradila doterajšiu právnu
úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení ( § 324 ods. 1 CSP). Súd vzhľadom na charakter neodkladných
opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať
tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

13. V prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhali voči žalovanému zaplatenia
6.217,88 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom na ich
nehnuteľnostiach. V priebehu konania dňa 20.05.2019 doručili súdu prvej inštancie návrh na nariadenie
zabezpečovacieho alt. neodkladného opatrenia. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

odôvodnilitým,žežalovanýjevlastníkomrozostavanéhobytuč.X,na4.p.nachádzajúcehosavbytovom
dome na S. ulici o.č. XX, v súvislosti s výstavbou ktorého vznikla žalobcom škoda. Žalobcovia poukázali
na to, že uvedený byt je jediným známym majetkom vo vlastníctve žalovaného, z ktorého by mohol byť
ich nárok uplatňovaný v konaní vo veci samej uspokojený. Dodali, že skutočnosť, že vyššie uvedený
byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku sú

zaťažené záložným právom v prospech tretej osoby, nebráni prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti na tretiu osobu, keď jediné obmedzenie spočíva v podmienke udelenia súhlasu záložcu.
Poukázali na hospodárske výsledky žalovaného v spojení s obavou, že sa žalovaný môže pokúsiť zbaviť
sa svojho zostávajúceho majetku, v dôsledku čoho by mohlo byť v budúcnosti exekučné vymáhanie
pohľadávky zmarené.

14. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd sa pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení nezaoberá dôvodnosťou podaného návrhu, pretože zatiaľ vo veci súd nevykonal
žiadne dokazovanie. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí mať predovšetkým osvedčenú

existenciuprávnychvzťahovmedzistranami, potrebuanevyhnutnosťúpravyvzájomnýchvzťahovalebo
obavu , že prípadná exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia dôvodmi,
uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu právnych vzťahov
medzi stranami konania a tiež obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Z obsahu spisu totiž nesporne
vyplýva, že pred súdom prvej inštancie sa vedie konanie vo veci samej pod sp. zn. 15C/3/2017.

Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť im sumu 6.217,88 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom
na ich nehnuteľnostiach. Z obsahu spisu vyplýva, že tržby žalovaného klesajú a spoločnosť je dlhodobo
v strate. Nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom v prospechtretej osoby, ktorá žalovanému poskytla pôžičku. Existuje tu teda reálna obava, že v prípade, ak budú
žalobcovia v tomto konaní úspešní prípadná exekúcia bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia
môže byť ohrozená.

15. Odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania uvedenými žalovaným považuje za potrebné uviesť,
že súd je povinný pri obmedzovaní dispozičného opatrenia dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej
neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Nesmie
byť ani výrazný nepomer medzi hodnotou veci a práv, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať a hodnotou
chráneného nároku. V tejto veci sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 6.217,88 eura s prísl. titulom

náhrady škody. Podľa tvrdenia žalovaného má hodnota nehnuteľnosti, na ktorú sa má neodkladného
opatrenie vzťahovať viac ako 100.000,- euro a podľa názoru žalovaného ide preto o výrazný nepomer.
Z LV č. XXXX pre Okres D. kat. úz. D. vyplýva, žalovaný je zapísaný ako vlastník bytu č. X v bytovom
dome č. XX, na základe kúpnej zmluvy z roku 2013. V časti ťarchy tohto LV je zapísané záložné
právo v prospech Ing. Ivana Vanča na nehnuteľnosť rozostavaný byt č. X / IV. s.č. XX v celosti a k
spoluvlastníckemu podielu XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku.

16. Záložné právo upravené v ustanovení § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka má v prvom rade funkciu
zabezpečovaciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka
k tomu, aby svoju pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil, a záložnému veriteľovi poskytuje
istotu, že svoju pohľadávku bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude včas splnená. Záložné právo je
právom subsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj

uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola
dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že
vznikne len vtedy, ak vznikne tiež pohľadávka, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť, a že dochádza k jeho
zániku, ak zanikne zabezpečená pohľadávka.
17. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že pokiaľ je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako

ťarcha záložné právo, je vlastník nehnuteľnosti v postavení dlžníka a záložný veriteľ má voči nemu
pohľadávku, ktorú môže v prípade jej neuhradenia uspokojiť zo zálohu. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva
v akej výške je táto pohľadávka záložného veriteľa. Obrana žalovaného v tom, že nariadené neodkladné
opatrenie je vo vzťahu ako k vlastníkovi s ohľadom na výšku v konaní uplatnenej pohľadávky a hodnotu
nehnuteľnosti neprimerané podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná. Je tomu tak z dôvodu, že

posudzovaní existencie obavy z ohrozenia prípadne budúcej exekúcie súd bol povinný postupovať
tak, aby poskytol reálnu ochranu práv žalobcov a nie iba formálne porovnal dôsledky nariadeného
neodkladného opatrenia a teda ním získanú výhodu žalobcov oproti ujme žalovaného. Odvolací
súd potom nepovažoval hodnotu nehnuteľnosti, ktorej sa nariadené neodkladné opatrenie týka, tak
ako tu uviedol žalovaný vo výške 100.000,- eura, keďže nesporne tretia osoba má voči žalovanému

pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom zaťažujúcim nehnuteľnosť. Žalovaný v podanom
odvolaní neosvedčil výšku pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje a preto nie je možné prijať
záver,žebudcamožnáexekúcianebudeohrozená.Odvolacísúdzohľadnil,ževkonaníbolo dostatočne
osvedčený záporný hospodársky výsledok žalovaného a aj tú skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré
žalovaný vlastní sú zabezpečené záložným právom z čoho nepochybne vyplýva existencia pohľadávok

voči žalovanému( LV č. XXXX). S ohľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd dospel záveru,
že v danej veci je reálna obava z ohrozenia budúcej možnej exekúcie, a že nariadené neodkladné
opatrenie neprimeraným spôsobom nebude obmedzovať žalovaného, preto je v súlade s princípom
proporcionality. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

18. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného ohľadne nepresného petitu napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza, že nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti napadnutého uznesenia je dostatočne presne
identifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou a iba skutočnosť, že v ňom nie
je uvedené , že ide o rozostavaný byt, nerobí výrok súdneho rozhodnutia nesprávnym.
19. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žaloba vo veci samej je nezrozumiteľná odvolací súd uvádza,

že žalobou a nárokom v nej uplatnenom sa súd prvej inštancie bude zaoberať vo veci samej. Zo
žalobného návrhu vyplýva, že sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú náhrady škody vo výške
6.217,88 eura s príslušenstvom, preto pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nemal dôvod
žalovanýmnamietanénedostatkyžalobnéhonávrhuzohľadniť.Aninámietkužalovanéhovtom,ženávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 325 CSP nepovažoval

odvolací súd za dôvodnú, a to z už vyššie uvedených dôvodov.
20. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh
žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom voči tomuto výroku žalobca odvolanie
nepodal. V zásade má zabezpečovacie opatrenie prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia,pretože nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nie je možné
dosiahnuť inak. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto veci zohľadnil
individuálne okolnosti prípadu a prijal záver, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie

uvedeného pohľadu je možné vyhovieť. Rozhodujúcou okolnosťou je, že na nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto neodkladného opatrenia už viazne záložné právo slúžiace na zabezpečenie
pohľadávky tretej osoby, pričom zriadenie ďalšieho záložného práva zabezpečovacím opatrením, by
predstavovalo iba formálnu právnu ochranu, ktorá by mohla byť nedostačujúca.

21. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia s
poukazom na ust. § 262 ods.1 CSP nerozhodoval. Vtejto veci žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodaliajžalobuvovecisamej,preto otomtonárokurozhodnesúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).