Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717209058.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX D. A., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Margarétou
Maďarovou, bytom V.. V. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr.

Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o určenie dohody o
splátkachzaneplatnú,ourčeniedohodyosplátkachzapremlčanú,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
vo výške 390 €, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
5Csp/124/2017-242 zo dňa 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu v r a c i a vec
na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 120 € a vo
zvyšnej časti bezdôvodného obohatenia 270 € žalobu zamietol. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia Dohody o splácaní v splátkach zo dňa 20.12.2013 za neplatnú a za premlčanú, konanie zastavil.

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného,
spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ako dodávateľom bola dňa 29.03.2006 uzavretá Zmluva o
pripojení, vrátane Dodatku k Zmluve o pripojení, ktorou sa právny predchodca žalovaného zaviazal
poskytovať žalobkyni služby dohodnuté v zmluve, za ktoré sa žalobkyňa zaviazala platiť sumy

vyúčtované právnym predchodcom žalovaného. Predmetom tohto konania sú faktúra č. 808000706759,
ktorou právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobkyni sumu za služby poskytnuté v období
15.08.2010 - 14.09.2010 celkom vo výške 125,10 € s dátumom splatnosti dňa 5.10.2010, ďalej faktúra
č.807000271996, ktorou právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobkyni sumu za služby poskytnuté
vobdobí15.10.2010-14.11.2010celkomvovýške54,92€sdátumomsplatnostidňa5.12.2010afaktúra
č. 80700028536, ktorou právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške

730,26 € s dátumom splatnosti dňa 3.10.2011. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným dňa 22.11.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky
právneho predchodcu žalovaného voči žalobkyni na žalovaného v tomto konaní. Následne došlo dňa
20.12.2013 zo strany žalobkyne k Uznaniu dlhu a uzavretiu Dohody o splácaní v splátkach. Uznanie
dlhu sa týkalo peňažnej pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 808000706759, faktúry
č.807000271996 a z faktúry č. 80700028536, ktorá predstavovala sumu vo výške 1 053,97 €. Žalobkyňa

sa zaviazala dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,30 € s dátumomsplatnosti prvej splátky dňa 30.12.2013. Žalobkyňa plnila v období od 31.12.2013 do 17.3.2017 celkom
vo výške 390 €.

3. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na základe Zmluvy o pripojení
zo dňa 29.03.2006 je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ.
Konanie v časti určenia, že Dohoda o splácaní v splátkach je neplatná a premlčaná, bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu žaloby žalobkyňou. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, domáhala sa
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 390 €, ktoré predstavuje splátky uskutočnené v období od

31.12.0013 do 17.3.2017 na základe Dohody o splácaní v splátkach uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 20.12.2013. Predmetnú dohodu považuje za neplatnú, z ktorého dôvodu sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasťou dohody bolo uznanie dlhu z faktúr č. 807000285360, č.
807000271996 a č. 808000706759.

4. Faktúrou č. 80700028536 právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu vo

výške 730,26 €. Zmluvná podmienka, ktorej dojednanie medzi zmluvnými stranami súd z predložených
listinných podkladov nemal preukázané, je pre rozpor s citovaným ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Nakoľko súd samotné
dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinností žalobkyňou vyplývajúcich z uzavretej

Zmluvy o pripojení nemal preukázané, takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne
dojednanú. Žalobkyňa tak z neplatného právneho úkonu nebola povinná plniť. Medzi žalobkyňou a
žalovaným však došlo k platnému uznaniu dlhu vyplývajúceho z faktúry č. 807000271996 a z faktúry
č. 808000706759. Žalobkyňa tak bola povinná zaplatiť sumu celkom vo výške 180,02 € (125,10 €
+ 54,92 €). V období od 31.12.2013 do 17.03.2017 žalobkyňa uskutočnila úhrady celkom vo výške

390 €, výšku týchto úhrad žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil. Z rozpisu
splátok žalobkyne vyplýva, že k úhrade sumy vyúčtovanej faktúrou č. 807000271996 a faktúrou č.
808000706759 došlo dňa 21.8.2014, následne počnúc dňom 13.10.2014 žalobkyňa plnila na zmluvnú
pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 80700028536. Žalobkyni by tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 210 € (390 € - 180 €). Žalovaný v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa

15.06.2018 vzniesol námietku premlčania pre všetky plnenia uskutočnené žalobkyňou dva a viac rokov
spätne pred podaním žaloby, t.j. všetky plnenia uskutočnené pred 16.6.2015. Premlčacia doba na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalobkyni, v zmysle vyššie uvedeného, začala plynúť dňom
13.10.2014, t.j. dňom kedy žalobkyňa začala plniť na zmluvnú pokutu. Časť sumy, ktorú žalobkyňa plnila
v období od 13.10.2014 do 23.3.2015 je vzhľadom na dátum podania žaloby a dvojročnú subjektívnu

lehotu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaná. Sú to úhrady celkom vo výške 90
€. Výška bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného plnením z neplatného
právneho úkonu tak predstavuje sumu vo výške 120 € (210 € - 90 €).

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP). Žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania s prihliadnutím na pomer úspechu strán
v konaní. Žalobkyňa bola úspešná v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 120 €. V časti,
v ktorej súd žalobu zamietol a konanie po čiastočnom spätvzatí žaloby zastavil, bol úspešný žalovaný,
avšak nemožno hovoriť o úspechu jednej zo strán sporu v konaní.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, keď poukazuje na to, že v
žalobnom návrhu opísala všetky relevantné skutočnosti, dôkazy a tvrdenia a na spresnenie poukazuje
na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, že uznanie dlhu je jednostranne podpísané žalobkyňou
a uznanie dlhu a Dohoda o splácaní v splátkach zo dňa 20.12.2013 obsahuje neprijateľné podmienky
- zmluvnú pokutu. Uznanie dlhu pochádza z premlčaných pohľadávok, z faktúr č. 7008503715, ktorej

splatnosť skončila dňom 6.10.2013 vo výške 125,10 € a z faktúry č. 7010520862, ktorej splatnosť
skončila dňa 6.12.2013. Žalovaný je na slovenskom trhu od 15.2.2002, existuje už mnoho rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky o vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech spotrebiteľa od žalovanej
spoločnosti. Má za to, že v jej prípade podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ide o
nedodržanie princípu rovnosti zbraní ako jedného z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania.

Má za to, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko tento naďalej
používa pri uzatváraní zmlúv (dohôd) nekalé praktiky a neprijateľné podmienky (zneužíva nevedomosť
spotrebiteľov, zasiela výhražné, zavádzajúce, nepravdivé listy, len aby zarobili na obyčajných ľuďoch,
priemerných spotrebiteľoch). Posledný list od žalovaného obdržala 21.9.2018, t.j. v deň pojednávania naOkresnom súdu Martin. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/121/2009, právo na vydanie
plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo. O možnosti brániť sa voči nekalým a neprijateľným podmienkam v zmluvách
sa dozvedela až v máji 2017, na základe čoho zaslala žalovanému dňa 5.5.2017 mimosúdnu dohodu o
zrušení splátkového kalendára a týmto momentom sa skutočne dozvedela, kto sa na jej úkor obohacuje.
Preto je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania žalovaného , keď na

jednej strane právo priznáva a na druhej nie. Právo priznal nerovnomerne, neprimerane a v neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako aj opodstatnenosť a potrebu jeho vydania. Preto navrhuje vyniesť rozsudok, keď
žalovaný bude zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 390 € a nahradiť jej trovy konania.

7. Žalovaný podal odvolanie, čo do trov konania. Navrhuje zmeniť rozhodnutie vo výroku o trovách

konania tak, že v časti predmetu sporu o zaplatenie 390 € mu bude priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 38,46 % a v časti sporu o určenie Dohody o splátkach za premlčanú a neplatnú
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Argumentácia súdu prvej inštancie, že vzhľadom na pomerné
úspechy strán sporu nemožno hovoriť o úspechu jednej zo sporiacich sa strán, je nesprávna a v rozpore
s § 255 Civilného sporového poriadku. Správnou aplikáciou právnych predpisov by musel dospieť k

záveru, že žalovanému ako prevažne úspešnej sporiacej strane v časti o zaplatenie 390 € prináleží
náhrada trov konania 38,46 % a v časti sporu o určenie neplatnosti Dohody o splátkach v zmysle
zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP žalobkyňa znáša náhradu trov konania. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa sa nevyjadrila k odvolaniu žalovaného a zároveň žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu
žalobkyne.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podali sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.,
ktorým v časti zamietol žalobu a vo výroku IV. o náhrade trov konania, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výrokoch I. a III. zostal rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

10. Hoci žalobkyňa podala odvolanie voči celému rozsudku, z obsahu tohto odvolania vyplýva, že jej
odvolanie smerovalo proti výrokom, ktorým bol jej žalobný návrh čiastočne zamietnutý, a tým pádom aj
voči závislému výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom k tomu, že podľa § 124 ods. 1 CSP sa každé
podanie posudzuje podľa jeho obsahu, odvolací súd sa zaoberal iba týmito výrokmi, ako aj s poukazom

na odvolanie žalovaného, ktorý podal odvolanie voči výroku IV. o náhrade trov konania.

11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úrok iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

12. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1

OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

13. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú
subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to i napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, čioprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani

subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že
dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna
doba mala ešte plynúť, prípadne, ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď

nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel
k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR
1Cdo/67/2011).

14. Súd prvej inštancie začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stotožnil so začiatkom plynutia
objektívnej premlčacej lehoty, a to dňom, kedy došlo k zaplateniu jednotlivej splátky zo strany žalobkyne
na účet žalovaného. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že mala nadobudnúť
vedomosť o bezdôvodnom obohatení začiatkom roka 2017, z ktorého dôvodu i žalovanému zaslala
listom zo dňa 5.5.2017 pokus o mimosúdnu dohodu a zrušenie splátkového kalendára. Súd prvej

inštancie sa s týmito argumentmi žalobkyne žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani nedotazoval
žalobkyňu, na základe akých okolností sa mala o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť začiatkom
roku 2017, ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach. Pri posúdení subjektívnej premlčacej doby, ako to už
bolo vyššie konštatované, je vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment a v prípade spotrebiteľských
vzťahovniejemožnéautomatickyprezumovaťvedomosťspotrebiteľaoprávnejúpraveajejdôsledkoch,

a teda nie je možné ani automaticky počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty spoločne
s plynutím objektívnej premlčacej lehoty.

15. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v časti vyslovenia, že medzi žalobkyňou a
žalovaným došlo k platnému uznaniu dlhu vyplývajúceho z faktúry č. 807000271996 a č. 808000706759
bez bližšieho zdôvodnenia, na základe ktorého dospel k takémuto záveru. Na námietku žalobkyne,
že malo dôjsť k uznaniu premlčaného dlhu odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že plnenie

premlčaného dlhu sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, a to s poukazom na ustanovenie § 455
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Teda pokiaľ nebude
posúdené, že žalobkyňa nemala povinnosť z uvedených faktúr plniť, iba samotné konštatovanie, že
uznala a plnila premlčaný dlh, nie je dôvodom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Vzhľadom na konštatované, súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jednak uznaním dlhu
z faktúr č. 807000271996 a č. 808000706759, začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby a
tvrdeniami žalobkyne v tomto smere. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vovýroku II. a IV. zrušil a v tomto rozsahu mu vrátil na nové prejednanie. V novom prejednaní sa súd prvej
inštancie bude zaoberať skutočnosťami, ktoré sú mu vyššie vytýkané a vo veci opätovne rozhodne.

18.Pokiaľideotrovykonania,odvolacísúdsastotožňujesodvolanímžalovaného,žeodôvodneniesúdu
prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu trov konania, je nedostatočné a nepresvedčivé, keď poukazuje, že
vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ktoré hovorí o plnom úspechu jednej zo sporových strán,
avšak z obsahu vyplýva, že aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a uvedené tiež nedostatočne
odôvodnil s poukazom na to, že došlo aj k čiastočnému zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby

žalobkyňou, kedy malo byť aplikované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)