Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214187
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117214187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, XXX XX F., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 7Csp/160/2016-66 zo dňa
12.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II., III. a IV.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a finančného zadosťučinenia vo
výške 300 Eur zastavuje.
II. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2015 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
III. Súd určuje, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2015 j e bezúročný a bez poplatkov.
IV. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.“

Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd, okrem iného, odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Medzi žalobkyňou ako
spotrebiteľkou a žalovaným ako veriteľom bola dňa 26.06.2015 podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom
úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej v bode 5 údajov o požadovanom spotrebiteľskom úvere
je uvedené, že veriteľ poskytuje žalobkyni úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42
mesačných splátkach po 81,82 Eur, predpokladaná RPMN v bode 5 predstavuje 25,42 % a v bode 6

údajov o schválenom spotrebiteľskom úvere predstavuje predpokladaná výška RPMN 25,10%.

2. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.06.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere
číslo XXXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v zmluve absentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to rozlíšenie splátky na istinu
a príslušenstvo, ďalej tam nie je uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 129/2010
Z.z., a to termín konečnej splatnosti úveru. Rovnako je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN, čo

spôsobuje, že úver sa považuje bez úrokov a bez poplatkov.

3. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobkyne o tom, že Zmluva o úvere neobsahuje rozlíšenie splátok
a teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vznení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s touto argumentáciou žalobkyne sa súd nestotožňuje. Súd
je toho názoru a poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo56/2018zodňa17.04.2018zobsahuktoréhovyplýva,ževychádzajúcz

účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010
Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených napr. aj v rozhodnutí 3 Cdo 146/2017 je potrebné
predmetné zákonné ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

4. Súd sa však stotožňuje s názorom žalobkyne, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosť uvedenú
v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 129/2010 Z.z., a to je termín konečnej splatnosti úveru. Uvedenie
počtu splátok 42, túto zákonnú náležitosť podľa názoru súdu nespĺňa. Za dôležité súd považuje uviesť,
že vychádzajúc z formulácie termín konečnej splatnosti úveru je nepochybné, že tento údaj musí byť
určený dátumovo ( rokom a mesiacom). Podľa názoru súdu túto obligatórnu náležitosť zmluvy nemožno
obchádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Súd uvádza, že spotrebiteľ musí mať jasnú

predstavu dokedy bude predmetný úver veriteľovi splácať.

5. Rovnako sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že v zmluve absentuje uvedenie RPMN. V časti
údajov o požadovanom úvere je uvedený iný údaj o RPMN, ako sa nachádza v bode 6. v časti
údajov o schválenom úvere. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť výsledkom

zmluvného konsenzu oboch zmluvných strán. To, že tento údaj je uvedený v Oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je vlastnoručne podpísané žalobkyňou, a teda nedošlo z jej strany
k prijatiu tohto návrhu, nie je možné preto prijať záver, že boli dodržané obligatórne náležitostí zmluvy
o úvere.

6. Ako ďalším žalobným petitom sa súd zaoberal vyslovením neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
číslo XXXXXXXXXX, ktorú žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 26.06.2015.

7. K tejto právnej argumentácii súd prvej inštancie uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške

pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako
to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie

nebolo spochybňované trvajúcou existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tom zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie, alebo či sa
spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby
nebol obťažovaní hrozbou aplikácie takejto Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

8. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to, aby sa
právny úkon urobil slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný.
Právne úkony v § 34 Občianskeho zákonníka sú definované ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho

úkonu. Z predloženej Zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy je možné ustáliť, že strany sporu uzatvorili
individuálne špecifikovanú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver. V danom prípade je možné konštatovať
nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako
bolo primárne vo sfére jej záujmu. Žalobkyňa súdu jednoznačne na pojednávaní dňa 12.09.2018 uviedla,

že zamestnanec žalovaného jej predkladal 15 listín na podpis, ukazoval jej miesta kde sa má podpísať
bez toho, aby jej vysvetlil, že súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvára aj samostatný právny
úkon, a to Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo
mzdy spôsobuje podľa názoru súdu absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd môže konštatovať, že konanie žalovaného pri uzatváraní

Dohody o zrážkach zo mzdy má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov,
ktoré sa majú v spoločnosti uplatňovať. Na kategóriu dobrých mravov treba totiž klásť osobitý dôraz
pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto,
lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiachby bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel

v spoločnosti všeobecne uznávaných.

9. Súd preto konštatuje, že v tomto prípade absentovala akákoľvek vôľa žalobkyne podpísať súčasne
spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu súd v celom
rozsahu vyhodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, a preto vyhovel žalobnému petitu

aj v tejto časti.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v časti výrokov II. až IV. V odvolaní vo vzťahu k
určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou

spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Z uvedenej dohody vyplýva
poučenieodobrovoľnostijejuzavretia.Žalovanýajvtextesasnažilgrafickyzvýrazniťupozornenienielen
na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy nepreukázal. Z rozsudku
ale nevyplýva ani to, na základe akého zákonného ustanovenia tvrdená vlastná ľahkovážnosť posudzuje

neplatnosť právneho úkonu.

12. Vo vzťahu k odvolaniu v časti o určenie bezúročnosti úveru, žalovaný uviedol, že údaj o RPMN sa
nachádza v bode 6 v časti údajov o schválenom úvere. Mal za to, že hodnota RPMN sa medzi stranami
úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy ani na tejto náležitosti dohodnúť

nemôžu. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že
žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN
neobsahuje. Uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN.

13. Vo vzťahu ku konečnej splatnosti úveru poukázal na to, že ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru

bolo zo zákonnej úpravy vypustené z dôvodu rozporu vnútroštátneho práva s únijným právo, potom
pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný
výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, to znamená, že s týmto
údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto
skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo

údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a v napadnutej časti žalobu zamietol a žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj odvolací súd) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a

nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch je vecne správny.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený

len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

16. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa 23.06.2015). V opačnom prípade by sa minulo

účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných
skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

17. Uvedenie údaja o termíne o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine

označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 26.06.2015 nie je postačujúce, nakoľko
predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné
oznámenie veriteľa, ktoré žalobca písomne neodsúhlasil a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy
(23.06.2015) nemal vedomosť.18. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). Suma plnená žalobcom

žalovanému nad rámec istiny úveru tak predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi (§ 451
ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že pre vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov postačuje

absencia, čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti je správny.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalovaného, ktorý namietal nemožnosť
aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že ust.
§ 5a ods. 1 písm. a) uvedeného zákona nadobudlo účinnosť 01.05.2014. Je potrebné však poukázať

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.04.2015,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne
vzťahyzaloženépredjehoúčinnosťou.Totoustanovenie,akoaj§5bzákonač.250/2007Z.z.nadobudlo
účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj

v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.
Závery súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sú vecne správne a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

21. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o

tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

22. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú

spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp.zn. 6MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Vzhľadom na okolnosti danej veci nič nemení na závere o absolútnej
neplatnosti, tvrdené poučenie v dokumentoch, ktoré žalobkyňa spôsobom tzv. „automaticky“ bez
poučenia podpísala.

23. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

24. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiachv neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

25. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že
z obsahu dohody vyplýva, že žalobca jej podpisom dal súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných
príjmov zamestnávateľom v prospech žalovaného.

Predmetom dohody je aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by
vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto
vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho
dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť Dohodu o
zrážkach zo mzdy na fiktívny resp. ešte neexistujúci prípadný dlh.
Takétodojednanienemožnopovažovaťzaurčité,jasnéazrozumiteľné,spĺňajúce požiadavkunáležitosti

dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená.
26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

27. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch s
osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, avšak žiadne trovy jej v
odvolacom konaní nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).