Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/44/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309220202
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2309220202.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou , v právnej

veci navrhovateľa AGRONET s.r.o., IČO: 34098801, Čierny Brod 357, zastúpený JUDr. Ján Legerský,
advokát nám. Sv. Anny 25, Trenčín, proti odporcovi Š. W., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/XX, Y., zastúpený
Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., IČO: 47551372, Mierové námestie 2, Galanta, o náhradu škody
vo výške 2442,83 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 146,50 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 1570,87 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2009 žiadal súd, aby odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2442,83 eur z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú
zamestnancom zamestnávateľovi.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov, vyjadreniami

právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, dohodou o náhrade škody, príjmovými
pokladničnými dokladmi, objednávkami, faktúrami, pracovnou zmluvou, dodatkom č. 1 k pracovnej
zmluve, záznamom o prevádzke vozidla, výpoveďou z pracovného pomeru, správou Inšpektorátu
práce, záznamom z GPS, prezenčnou listinou, platovým výmerom, priebehom poistiek poistenca,
oznámením zamestnávateľa o poistencoch, správami sociálnej poisťovne, registračnými listami,
pracovným poriadkom, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam
skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania a z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že odporca
ako zamestnanec navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej XX.X.XXXX vykonával od
uvedeného dátumu prácu pre navrhovateľa na pozícii vodič - opravár nákladného automobilu. Podľa
pokynov navrhovateľa mal 21.8.2009 odporca naložiť tovar v Holandsku v meste Kesteren vo firme
Van Soest B.V. a previezť tovar do Maďarska spol. Zentis Hungaria Bt, Dregelipalank a tam tovar dňa
24.8.2009 vyložiť. Odporca s vozidlom aj vycestoval, tovar naložil ale ho neodviezol do Maďarska, ale
naloženú súpravu dopravil do sídla navrhovateľa v Čiernom Brode. Súpravu s tovarom tu odstavil dňa

22.8.2009 o 3,05 hod a bez súhlasu navrhovateľa areál opustil. V ten istý deň sa prihlásil konateľke
navrhovateľa a oznámil jej, že jej príde doručiť výpoveď z pracovného pomeru. Návrh na skončenie
pracovného pomeru dohodou jej odovzdal o 15,30 hodine, ktorú konateľka prevzala a oznámila mu, že
s tým nesúhlasí, na čo odporca miesto opustil. V záujme zabránenia vzniku väčšej škody navrhovateľnásledne objednal v spol. Pannsped DS s.r.o. odvoz naloženého tovaru na určené miesto v Maďarsku,
za čo zaplatil sumu 1047,20 eur, čo predstavuje prvú zložku uplatnenej náhrady škody. Pred odchodom
odporcu do Holandska dňa 21.8.2009 prevzal odporca objednávku č. XXXXXXX/XX z 21.8.2009, ktorou

si tretia osoba objednal odvoz tovaru, ktorý mal byť prevezený vozidlom zvereným odporcovi a tovar
mal byť naložený v spol. Seka s.r.o. Borohrádek, ČR, a dňa 24.8.2009 mal byť vyložený v Rumunsku, v
spol. Transsilvanian Srl, Odrhei Securiecs najneskôr dňa 27.8.2009. Odporca však nakládku nevykonal,
objednávka sa musela stornovať a navrhovateľ musel zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu 650,- eur, čo
tvorí druhú zložku uplatnenej náhrady škody. Ak by navrhovateľ vykonal vyššie opísanú prepravu, vznikli

by mu náklady vo výške 887,99 eur a dohodnutá cena prepravy bola v sume 1300,- eur, takže rozdiel
medzi uvedenými sumami predstavuje tretiu zložku uplatnenej náhrady škody , čo spolu činí 2109,21
eur. Dňa 13.8.2009 mal navrhovateľ odporcovi na cestovných náhradách zaplatiť sumu 537,60 eur a v
ten istý deň mu vyplatiť zálohu na služobnú cestu vo výške 770,- eur. Za mesiac august 2009 vznikol
odporcovi nárok na preplatenie cestovných náhrad vo výške 1109,09 eur. Navyše tak mal vyplatené
198,58 eur. Vznikol mu však nárok, aby mu odporca zaplatil mzdu za mesiac august 2009 vo výške

219,56 eur. Rozdiel uvedených súm tak predstavuje 20,98 eur, o ktorú sumu navrhovateľ uplatnený
nárok znížil, na základe čoho celková výška náhrady škody tak predstavuje sumu 2088,23 eur. Uvedený
nárok si navrhovateľ uplatnil podľa ust. § 179 ods. 1 a § 186 ods. 1 a 3 ZP. Svojej zodpovednosti si mal
byť odporca vedomý, lebo dňa 11.9.2009 uzavrel s navrhovateľom Dohodu o náhrade spôsobenej škody
v celkovej výške 2109,21 eur. Navrhovateľ mal za to, že odporca škodu spôsobil úmyselne, nakoľko

vedel, že do Maďarska mal previezť jahody, a teda rýchlo sa kaziaci tovar, napriek tomu však v skorých
ranných hodinách vozidlo naložené jahodami odstavil, na základe čoho má navrhovateľ nárok aj na
zaplatenie ušlého zisku vo výške 412,01 eur. Poslednou uplatnenou položkou je zaplatenie sumy 354,60
eur, a to na základe Dodatku č. 1 pracovnej zmluvy, podpísaného odporcom dňa XX.X.XXXX, podľa
ktorého ak odporca u zamestnávateľa nezotrvá počas plynutia výpovednej lehoty, má navrhovateľ právo

na náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku odporcu, podľa ust. § 62 ods. 3 ZP.

Z výpovede konateľky navrhovateľa Y. T. vyplynulo, že odporca klame a zavádza, nakoľko jeho pracovný
pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa ust. § 63 ZP, pracovný pomer sa
nikdy neskončil dohodou, nakoľko túto konateľka navrhovateľa len prevzala, ale s ňou nesúhlasila a

jej podpis svedčí rovnako len o prevzatí návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou. Rovnako
klame, ak uviedol, že nepodpísal ani výdavkové doklady, ani dohodu o náhrade škody a dodatok č.
1 k pracovnej zmluve. Nikdy nemusel použiť ani magnet na ovplyvnenie tachografu, ešte aj vykládku
mal realizovať v dostatočnom časovom predstihu, preto mu formou sms navrhovateľ avizoval ďalšiu
nakládku - mrazené jahody v Holandsku. Odporca ignoroval pracovný poriadok, ktorý podpísal, rovnako

aj pokyny navrhovateľa. Svojím konaním porušil (hrubo) pracovný poriadok, ako aj § 47 ods. 1 a § 81
písm. a/ až e/ ZP. Ani nie je pravdou, že by odporcu písomne navrhovateľ nevyzval pokračovať vo výkone
pracovnej činnosti, no on nereagoval. Prišiel až 11.9.2009, kedy mu bolo vysvetlené, že pracovný pomer
stále trvá a bola s ním aj prerokovaná škoda, vyhotovená dohoda o jej náhrade. Absencia odporcu
bola nahlásená sociálnej poisťovni a elektronicky podaná od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. DKV karta

odporcovi slúžila len na nákup PHL, objednávka prepravy tovaru do Rumunska bola odporcovi rovnako
známa, a to formou sms správy. Znalecké dokazovanie navrhovateľ určite nezmaril, nakoľko nemôže za
to, že práve požadované listiny mu boli odcudzené, čo riadne nahlásil na polícii.

Právny zástupca odporcu poukázal na to, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania skončil dňa

XX.X.XXXX dohodou o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 ZP, nakoľko napriek tomu, že návrh
dohody bol označený ako výpoveď, posudzujúc listinu podľa obsahu z nej bolo zrejmé, že ide o návrh
dohody na skončenie pracovného pomeru, ktorý obsahoval nielen podpis odporcu, ale aj navrhovateľa
z jeho obsahu bolo dostatočne zrejmé, o aký právny úkon ide (§35 ods. 2 OZ, § 60 ZP, § 1 ods. 4 ZP, §
43 a nasl. OZ, §17 ods. 2 ZP, § 35 ods. 1 OZ). Dôvodom uvedeného postupu malo byť to, že odporca bol

sklamaný prístupom navrhovateľa pokiaľ išlo o mzdové podmienky a nedostatok zákonného odpočinku
(mal na pokyn navrhovateľa manipulovať tachograf). V úmysle zodpovedne pristupovať k záujmom
zamestnávateľa odporca mu po doručení návrhu uviedol, že je ochotný napriek všetkému uskutočniť
odvoz jahôd do Maďarska, ale v prípade, ak mu zabezpečí navrhovateľ dovoz domov z Maďarska s čím
navrhovateľ nesúhlasil a mal sa mu vyhrážať. Odporca od 1.9.2009 pracuje u Y. N., IČO: XXXXXXXX,

F. L.. Navrhovateľ ani netrval na tom, že by mal odporca u neho naďalej vykonávať pracovnú činnosť,
ani nekonal podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 ZP. Skutočnosť, že by navrhovateľ nejakým spôsobom
odporcu k pokračovaniu vo výkone pracovnej činnosti vyzýval, ani nepreukázal. Práve naopak, v rozpore
s jeho tvrdeniami je skutočnosť v konaní preukázaná, a to, že navrhovateľ odhlásil odporcu zo zdravotnejpoisťovne ku dňu XX.X.XXXX (zo sociálnej poisťovne až XX.XX.XXXX). Poukázal na to, že odporca nie
je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, nakoľko zrejme úmyselne navrhovateľ opomenul
znenie ust. § 186 ods. 2 ZP, podľa ktorého by maximálna výška škody spôsobenej odporcom nemohla

presahovať sumu 1418,40 eur (ak by bol odporca v tom čase zamestnancom navrhovateľa). Odporca
dňa 22.8.2009 navrhol, že vykládku jahôd v Maďarsku uskutoční, čo však navrhovateľ odmietol. Okrem
toho navrhovateľ mohol prepravu vykonať za oveľa nižšie náklady, mohol jej vykonaním poveriť iného
svojho zamestnanca, na základe dohody o dočasnom pridelení podľa ust. § 58 ZP si mohol z inej
spoločnosti požičať na tento účel zamestnanca, čo by vyšlo výrazne lacnejšie ako pri objednaní prepravy

tovaru inou spoločnosťou. Ďalšiu prepravu - do Rumunska - odporca vykonať nemohol a v tejto súvislosti
ani porušiť povinnosť pri plnení pracovnej úlohy už len preto, že o nej nevedel. Údajnú sms nikdy
nedostal, toto tvrdenie navrhovateľom ani preukázané nebolo, ešte aj výpoveď svedkov navrhovateľa sa
v tejto súvislosti líšila. Odporca od navrhovateľ nikdy neprevzal peniaze v hotovosti vo forme cestovných
náhrad 537,60 eur a ani ako zálohu 770,- eur, pri zahraničných pracovných cestách platil kartou DKV za
mýto a poplatky spojené s cestou. Výbery v hotovosti sa kartou uskutočniť nedajú. Výdavkové doklady

č. XXXXXX a č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľ v origináli ani nepredložil, pričom odporca
ich nikdy nepodpísal. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ ani nemal zákonný dôvod na započítanie
údajnej pohľadávky resp. zrážku zo mzdy za mesiac august 2009. Navrhovateľ napokon ani nemá
nárok na peňažnú náhradu vo forme mesačného zárobku vo výške 354,60 eur, nakoľko pracovný
pomer bol skončený dohodou a zároveň odporca predmetný dodatok č. 1 nikdy nepodpísal. Považoval

za neštandardné, aby bola v rovnaký deň podpisovaná aj pracovná zmluva, aj dodatok k nej, najmä
pokiaľ ide o štandardné ustanovenie zmluvy. Zároveň navrhol pripísať na vrub navrhovateľa a v jeho
neprospech skutočnosť, že ani jeden z dokladov, na ktorých podpisy boli odporcom spochybnené,
nedoložil na účely znaleckého dokazovania, čím ho vlastne znemožnil.

Odporca uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Po uzavretí pracovnej zmluvy prvý mesiac dostal
dobrú výplatu 813,- eur, za druhý mesiac už len 534,- eur, za tretí mesiac nič. Bol uzrozumený s tým,
že navrhovateľ vykonáva prepravu len v rámci EU, do Rumunska a Bulharska nie. Vzhľadom na nízku
výplatubolrozhodnutýdaťvýpoveďužvčasecestydoHolandska,tovartamnaložil,aleprenízkuvýplatu
s ním nešiel do Maďarska, ale auto odstavil v sídle navrhovateľa, dohodol sa s konateľkou, že prinesie

návrh dohody, ale vyhrážali sa mu aj konateľka, aj jej príbuzní, všetci v spoločnosti zainteresovaní. Chcel
eštevykonaťcestudoMaďarskastým,žeprenehopošlúauto,leboďalejužnejde,čoodmietli.Cestovné
náhrady 537,60 eur a záloha 770,- eur mu nikdy vyplatené neboli, bola mu poskytnutá DKV karta na
mýto a poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh dohody nebol navrhovateľom prijatý, považuje ho
za výpoveď zo strany zamestnanca. Uviedol, že absolútne spochybňuje pravosť svojho podpisu na

Dohode o náhrade škody z 11.9.2009, na výdavkových pokladničných blokoch č. XXXXXX a č. XXXXXX
z 13.8.2009, ako aj na Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, čo možno vidieť už laickým
pohľadom v porovnaní s ostatnými ním podpísanými listinami.

Z výpovede svedka Y. T., syna konateľky navrhovateľa a zamestnanca navrhovateľa vyplynulo, že bol

prítomný XX.X.XXXX v sídle navrhovateľa, keď odporca doručil návrh výpovede a bolo mu povedané,
že navrhovateľ s tým nesúhlasí. Rovnako bol prítomný v sídle navrhovateľa 11.9.2009, kedy sa dostavil
odporca za účelom vzájomného vyúčtovania nárokov, podpísal okrem iných dokumentov aj náhradu
škody a žiadne nároky nevzniesol. Bola tam jeho matka, brat Y. a otec V.. Vedel o tom, že odporcovi boli
zasielané výzvy na nástup do práce videl sms-ku, ktorú odporcovi jeho brat Y. poslal dňa XX.X.XXXX,

kde bolo uvedené, že má vykonať nakládku v Q. a vykládku v Rumunsku a čas a miesto vykládky, lebo
bežne vídava sms-ky brata, pracujú spolu, jeden robí export, druhý import. Počas týždňa je v škole.

Z výpovede svedka I.. Y. T., konateľa navrhovateľa, vyplynulo, že po tom, ako odporca odstavil naložené
auto v sídle navrhovateľa, odišiel , že chce skončiť a náhradného vodiča nemali. Dňa 21.8.2009 mu sms-

kou oznámil, že po Maďarsku má naložiť nejaké drevené výrobky v Česku a previezť ich do Rumunska.
Obsahovala aj čas a miesto nakládky a vykládky a ukázal ju bratovi Y.. Nevedel uviesť, prečo na návrh
dohody konateľka odporcovi písomne nezareagovala, ani prečo návrh podpísala len matka, keď dohodu
o náhrade škody podpísali všetci štyria.

Z výpovede svedka V. T., konateľa navrhovateľa, vyplynulo, že priebeh rozhodujúcich udalostí si pamätal
rovnako ako predchádzajúci svedkovia, avšak niektoré veci si napísal a pri výsluchu ich čítal, lebo na
všetko sa nepamätá. Dňa 11.9.2009 okrem dohody o náhrade škody odporca podpísal aj prezenčnú
listinu. Nevedel uviesť, kedy im boli odcudzené doklady potrebné na znalecké dokazovanie.Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 60 ods. 1 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec

požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 179 ods. 1 Zák. práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 Zák. práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 Zák. práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje
od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 191 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 191 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom

a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu
zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 Zák. práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním
zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je

dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako

zamestnanec uzatvorili dňa XX.X.XXXX pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 1
mesiac. V uvedený deň odporca pracoval u navrhovateľa ako vodič - opravár. V konaní nebolo sporným,
že podľa pokynov navrhovateľa dňa 21.8.2009 odporca naložil tovar v Holandsku v meste Kesteren vo
firme F. P. Q..F.. a mal ho previezť do Maďarska spol. S. W. Q., R. a tam tovar dňa 24.8.2009 vyložiť.
Odporca s vozidlom aj vycestoval, tovar naložil ale ho neodviezol do Maďarska, ale naloženú súpravu

dopravil do sídla navrhovateľa v Č. Q.. Súpravu s tovarom tu odstavil dňa 22.8.2009 o 3,05 hod a areál
opustil. V ten istý deň sa prihlásil konateľke navrhovateľa a oznámil jej, že jej príde doručiť výpoveď z
pracovného pomeru. Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou jej odovzdal o 15,30 hodine,
ktorú konateľka prevzala a oznámila mu, že s tým nesúhlasí, na čo odporca miesto opustil. Návrh dohodyo rozviazaní pracovného pomeru konateľka navrhovateľa podpísala, čo ošetrila slovom „prevzala“, na
návrh dohody písomne nikdy nereagovala. Odporca mal za to, že jeho pracovný pomer je skončený ak
nie dohodou, tak výpoveďou zo strany zamestnanca, navrhovateľ mal za to, že jeho pracovný pomer

trvá, a to až do času výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá odporcovi doručená nebola a neprevzatá
zásielka sa navrhovateľovi vrátila dňa 1.10.2009.

Súd sa vo vzťahu k ukončeniu predmetného pracovného pomeru priklonil k právnemu názoru odporcu
(aj keď nie bez výhrad), a teda mal za to, že pracovný pomer bol skončený dňom 22.8.2009 formou

dohody podľa ust. § 60 ZP. K uvedenému záveru dospel z dôvodu, že pre posúdenie právneho úkonu
skutočne nie je dôležitá forma, ale obsah, pričom z listiny, ktorú odporca predložil navrhovateľovi
dňa 22.8.2009 je evidentné, že odporca má v úmysle skončiť pracovný pomer dňom 22.8.2009. Pre
platnosť dohody o skončení pracovného zákon vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok, a to
existencia konsenzu zamestnanca a zamestnávateľa ohľadne skončenia pracovného pomeru a deň
skončenia pracovného pomeru. I keď zákon ukladá pre tento právny úkon písomnú formu, nedodržanie

písomnej formy nemá za následok neplatnosť dohody, na základe čoho je teda možné, aby dohoda
o skončení pracovného pomeru bola medzi jej účastníkmi uzatvorená konkludentne. V tejto súvislosti
mal súd za to, že (na rozdiel od právneho názoru odporcu) podpis konateľky navrhovateľa jednoznačne
preukazuje, že ním malo byť potvrdené len prevzatie predmetnej listiny, nie súhlas s návrhom dohody,
na základe čoho mal súd aj s prihliadnutím na nasledujúce skutkové okolnosti (nesúhlas navrhovateľa

vyjadrený ústnou formou - výpoveď odporcu a svedkov), že bezprostredne pri osobnej návšteve odporcu
v sídle navrhovateľa o cca 15,30 ku konsenzu strán ohľadne ukončenia pracovného pomeru formou
dohody nedošlo, nakoľko podpis konateľky navrhovateľa na návrhu dohody (napriek jeho označeniu
ako „výpoveď, s prihliadnutím na navrhnutý dátum ukončenia pracovného pomeru) bol (ako je výslovne
a bez pochýb uvedené) len osvedčením o prevzatí návrhu dohody. Následne však faktické konanie

navrhovateľa a odporcu bezprostredne po tomto stretnutí nepochybne preukazuje, že k uzatvoreniu
dohody podľa § 60 ZP došlo konkludentne konaním účastníkov spočívajúcim v tom, že odporca
už do výkonu pracovnej činnosti nenastúpil, ani sa o prípadné ďalšie úlohy nezaujímal (pričom v
prípade výpovede by pracovnú činnosť musel vykonávať počas trvania výpovednej doby), a na druhej
strane navrhovateľ, i keď tvrdiac, že mal za to, že neprijatím návrhu dohody pracovný pomer odporcu

trvá, tomuto pracovné úlohy viac neukladal, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval (údajné písomné
kontaktovanie odporcu navrhovateľom v konaní preukázané nebolo), stretli sa až v priebehu septembra
2009 jeden krát za účelom doriešenia vzájomných nárokov), avšak čo bolo jednoznačne v konaní
preukázané, je nesporná skutočnosť, že napriek údajnému nesúhlasu navrhovateľa s návrhom dohody,
odhlásil odporcu zo VZP práve ku dňu 22.8.2009 ako dňom skončenia pracovného pomeru (Oznámenie

zamestnávateľa o poistencoch zo dňa 27.5.2013). Súd považuje za nielen logický, ale aj zákonný postup
navrhovateľa, majúc za to, že pracovný pomer odporcu trvá, aby tohto minimálne telefonicky kontaktoval
za účelom pridelenia pracovných úloh. Navrhovateľ však práve naopak, plnením žiadnych ďalších úloh
sa odporcu poveriť nesnažil. Nie je zrejmé, z akého dôvodu ho navrhovateľ odhlásil zo sociálneho
poistenia až ku dňu 30.11.2009. Práve vyššie uvedené dva dôvody (nepreukázanie kontaktovania

odporcu navrhovateľom za účelom pokračovania vo výkone pracovných úloh po 22.8.2009 a obsah
Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch zo dňa 27.5.2013) jednoznačne preukazujú dodatočný
súhlas navrhovateľa so skončením pracovného pomeru odporcu formou dohody k 22.8.2009.

Vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 22.8.2009 odporca nebol ďalej povinný

vykonávať pre navrhovateľa pracovnú činnosť, nemohol tak porušiť pracovné povinnosti vyplývajúce
mu z pracovnej zmluvy a v konečnom dôsledku teda ani navrhovateľovi spôsobiť uplatnenú škodu
podľa ust. § 179 ods. 1 ZP (zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh príp. v
súvislosti s plnením) a už vonkoncom nie navrhovateľom uplatnenú škodu podľa ust. § 186 ods. 1 a
3 ZP - úmyselne (kedy by mohol požadovať uplatnenú náhradu ušlého zisku popri škode skutočnej).

Zároveň súd nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu (prípadne úmyselným
zavineným konaním odporcu) a vznikom škody na strane navrhovateľa vyčíslenej na sumu 2109,21
eur za prepravu do Maďarska vykonanou spol. U. R. za cenu 1047,20 eur, ako aj za ušlý zisk a
zmluvnú pokutu v súvislosti s prepravou z Českej republiky do Rumunska, ktorá mala byť vykonaná
následne. Navrhovateľ mal nákladné vozidlo (predtým pridelené odporcovi) k dispozícii, len uviedol,

že v tom čase nemal iného vodiča, pričom relevantným dokazovaním uvedenú skutočnosť ako subjekt
nesúci dôkazné bremeno nepreukázal, navyše odporca uvedenú skutočnosť spochybnil tvrdením, že
on sám vozidlo preberal od staršieho muža, ktorý mal podľa vlastného vyjadrenia byť vodičom -
striedačom. Zároveň za situácie, kedy mal navrhovateľ bezprostredne k dispozícii funkčné a tovaromnaložené vozidlo (pri preprave do Maďarska) sa javí ako nehospodárnou a v rozpore so všeobecnou
prevenčnou povinnosťou zamestnávateľa prechádzať vzniku škody ním zvolená možnosť zaplatenia
si inej prepravnej spoločnosti, ktorá mala vykonať prepravu vlastným vozidlom, za využitia vlastného

vodiča a teda za plnú obchodnú cenu. Navrhovateľ nepreukázal, že ním zvolené riešenie situácie bolo
jediným schodným a najhospodárnejším.

Vo vzťahu k ďalšej uplatnenej čiastkovej zložky náhrady škody - nerealizovaná preprava z ČR do
Rumunska - vo výške 412,01 eur ušlý zisk a 650,- eur zmluvná pokuta - mal odporca spôsobiť škodu tým,

že napriek včasnej vedomosti o objednanej a odsúhlasenej preprave, ktorá vedomosť mu mala byť daná
buď pred odchodom na predošlú pracovnú cestu do Holandska (ako je uvedené v písomnom vyhotovení
návrhu na začatie konania) alebo formou sms zaslanej z nezisteného telefónneho čísla I.. Y. T. dňa
21.8.2009počaspracovnejcestyodporcuvHolandsku(akobolouvedenénapojednávaníavypovedané
svedkami Juhászovými), navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že uvedenú vedomosť odporca
v čase trvania pracovného pomeru skutočne mal. Vypočutí svedkovia uvedenú skutočnosť síce zhodne

tvrdili (pomerne podrobne vzhľadom na odstup času), avšak dôkaznú hodnotu ich výpovedí spochybnil
odporca s poukazom na skutočnosť, že ide o najbližších rodinných príslušníkov, pričom traja z nich
sú konateľmi navrhovateľa a jeden je zamestnancom navrhovateľa, a teda majú s pravdepodobnosťou
rovnajúcou sa istote na výsledku konania zhodný záujem, s ktorým názorom sa súd stotožnil o to viac,
že je pomerne prekvapivé, aby si všetci traja svedkovia pamätali (a videli) obsah jednej (zrejme v ich

praxi bežnej) sms aj s odstupom niekoľkých rokov, avšak si nevedeli spomenúť (a ani následne došetriť),
z akého telefónneho čísla sms zasielaná bola a na aké telefónne číslo mala prísť s odôvodnením, že
navrhovateľ mal 30 - 40 telefónnych čísel (a zrejme žiadneho náhradného vodiča prípadne viac ako
jedného zamestnaného vodiča v rovnakom čase), čím navrhovateľ v podstate znemožnil vykonanie
odporcomnavrhnutéhodokazovaniavtejtosúvislosti-vyžiadaniesirozpisuhovorovaspráv, prípadneaj

obsahu sms správ v rozhodnej dobe, ktorý dôkaz by bol v preukázaní danej skutočnosti jednoznačným.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že ani ďalšia čiastková náhrada škody navrhovateľom preukázaná
nebola.

Výdavkové pokladničné bloky č. XXXXXX a XXXXXX zo dňa 13.8.2009 mali preukázať vyplatenie

odporcovi v hotovosti sumy 537,60 eur ako cestovné náhrady a sumy 770,- eur ako záloha, súdu
boli predložené len v kópiách, pričom odporca spochybnil pravosť svojho podpisu na nich a prevzatie
uvedených súm poprel. Opätovne navrhovateľ je účastník konania nesúci dôkazné bremeno, čo
znamená, že z vykonaného dokazovania o dôvodnosti jeho nároku súd nemôže mať pochybnosti. Za
účelom preukázania pravosti podpisu odporcu bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom

z odboru písmoznalectva, avšak nemohlo byť realizované, nakoľko listiny, ktoré mali byť skúmané,
navrhovateľom predložené v origináli neboli. Navrhovateľ mal za to, že skutočnosť, že mu boli na
skúmanie navrhnuté listiny odcudzené, nemôže ísť na jeho úkor. Rovnako však uvedená skutočnosť
nemôže svedčiť v prospech navrhovateľa tým, že by mal súd pravosť listiny za preukázanú, na základe
čoho navrhovateľ nemal zákonný dôvod na započítanie údajnej pohľadávky resp. zrážku zo mzdy

odporcu za mesiac august 2009.

Poslednou zložkou uplatneného nároku bol nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej mzde odporcu za
kalendárny mesiac v sume 354,60 eur na základe Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX
z dôvodu, že počas plynutia výpovednej doby odporca u navrhovateľ nezotrval a nevykonával pracovnú

činnosť. Podobne ako pri výdavkových dokladoch špecifikovaných vyššie, aj podpis na uvedenom
dodatku čo do jeho pravosti odporca spochybnil. A rovnako ako v prípade výdavkových dokladov a
Dohody o náhrade škody, aj táto listina bola navrhovateľovi odcudzená, čím bola znemožnená možnosť
preukázať tvrdenie odporcu (ako aj podporiť hodnovernosť dôkazu predloženého navrhovateľom)
ohľadne pravosti podpisu na dodatku č. 1. Rovnako v súlade s názorom odporcu je minimálne

neštandardné, podpísať v jeden deň zároveň pracovnú zmluvu (napísanú písacím strojom) a dodatok
k nej (napísaný na PC), kde predmetom dodatku je ustanovenie, ktoré mohlo byť začlenené do znenia
samotnej zmluvy. Uvedené vzbudzuje pochybnosť o autentickosti dodatku č. 1 a podporuje tvrdenie
odporcu o dodatočnom vyhotovení dodatku č. 1 a prípadnom sfalšovaní podpisu odporcu na dodatku.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že ani tento čiastkový nárok v konaní preukázaný čo do

dôvodnosti nebol.

Odporca mal podľa tvrdenia navrhovateľa dňa XX.X.XXXX v sídle navrhovateľa podpísať Dohodu o
náhrade škody zo dňa, súdu predloženej opätovne v kópii, podľa ktorej mal odporca v zmysle ust. §191 ZP uznať ním spôsobenú škodu v neprospech navrhovateľa vo výške celkovo 2109,21 eur, ktorá
mala vzniknúť v priebehu konania zisťovaným tam opísaným konaním odporcu. Odporca spochybnil
pravosť uvedenej listiny čo do pravosti jeho podpisu na nej. Skúmanie aj tejto listiny malo byť predmetom

znaleckého dokazovania písmoznalcom, avšak dokazovanie vykonané nebolo, nakoľko navrhovateľ
predmetný dôkazný prostriedok v origináli nepredložil. Uvedená situácia síce bez ďalšieho nepotvrdzuje
tvrdenie odporcu o tom, že predmetnú listinu nepodpísal (a teda je neplatná), ale zároveň nemožno mať
za preukázané, že listina preukazuje uznanie dlhu odporcom.

V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že navrhnuté a vykonané dôkazy súd nehodnotí
len jednotlivo (izolovane), ale aj vo vzájomnej súvislosti, nakoľko len týmto spôsobom je možné dospieť
ku komplexnému pohľadu na vec a z toho dôvodu aj spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej v
súlade so základnými zásadami občianskeho súdneho poriadku. Takmer všetky rozhodujúce dôkazné
prostriedky, na ktorých nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní bol postavený, a to Dohoda o
náhrade škody z 11.9.2009, ako aj výdavkové pokladničné doklady, na ktorých pravosť podpisu poprel

odporca, neboli navrhovateľom predložené z dôvodu odcudzenia, o ktorom bolo podané oznámenie
polícii. Javí sa byť minimálne pozoruhodným, že ostatné doklady súvisiace s pracovným pomerom
odporcu u navrhovateľa, ako prezenčná listina z 11.9.2009, pracovná zmluva a pod., teda všetky ostatné
listiny, na ktorých odporca pravosť svojho podpisu nespochybnil, sa nestali predmetom odcudzenia a
predložené v origináli boli. Rovnako bola ako jediná zo spochybnených listín predložená v origináli

listina označená ako Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, pričom podpis bol odporcom
spochybnený aj na nej, avšak vzhľadom na absenciu originálov ostatného skúmaného materiálu bolo
znalecké dokazovanie v tejto súvislosti znemožnené. Obsahom predmetného dodatku bol záväzok
odporcu v prípade nezotrvania v pracovnom výkone u navrhovateľa v čase plynutia výpovednej doby
zaplatiť mu sumu rovnajúcu sa jeho mesačnej mzde, ktorú sumu si navrhovateľ v tomto konaní rovnako

uplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad o skončení pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa
dohodou dňom XX.X.XXXX, teda bez dohody o prípadnej výpovednej dobe, súd návrh aj v tejto časti
považoval za nedôvodný a ako taký ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporca ako procesne

plne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, pričom trovy konania
predstavujú sumu 146,50 eur za súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu a trovy právneho
zastúpenia odporcu vyčíslené podľa Vyhl. Č. 655/2004 Z.z. na sumu 1570,87 eur nasledovne:
· Písomné podanie - odpor 101,25 eur + 7,21 eur RP
· Pojednávanie 1.4.2010 101,25 eur + 7,21 eur RP

· Pojednávanie 9.9.2010 101,25 eur + 7,21 eur RP
· Pojednávanie 21.10.2010 101,25 eur + 7,21 eur RP
· Prevzatie a príprava veci 101,25 eur + 7,81 eur RP
· Oznámenie o prevzatí zastupovania 101,25 eur + 7,81 eur RP
· Pojednávanie 21.5.2013 101,25 eur + 7,81 eur RP

· Pojednávanie 21.1.2014 101,25 eur + 8,04 eur RP
· Pojednávanie 19.5.2015 101,25 eur + 8,39 eur RP
· Vyjadrenie 101,25 eur + 8,39 eur RP
· Pojednávanie 18.2.2016 101,25 eur + 8,58 eur RP
· DPH 20%

Spolu 1570,87 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.