Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317220366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenýsplnomocnencom:Advokátskakancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému:
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, o zaplatenie sumy 548,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23. októbra 2018 č.k. 30Csp/385/2017-26 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 400,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,82
eur od 23.07.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď vo výroku II.
a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 46,26% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 43
ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 9 ods. 2 písm.
f) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá CSP, §
517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 255
ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predložených listinných dôkazov vyplýva
nasledovný postup: žalovaný dňa 15.12.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
v ktorej uviedol požadovanú výšku úveru 450 eur, pri počte splátok 42, výške splátky 14,22 eur,
celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť 642,24 eur, ročnou úrokovou sadzbou 18,03%, predpokladanou
RPMN 26,12%. Žalobca tento návrh akceptoval až 19.12.2014 v Bratislave. Poskytnutím finančných
prostriedkov žalobca prejavil svoj súhlas s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere za podmienok

obsiahnutých v žiadosti. V čase podpísania zmluvy žalovaným zmluva neobsahovala podstatné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k), v zmluve/žiadosti absentovali údaje o konečnej splatnosti
úveru a termíny splátok. Tieto informácie obsahuje až oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 19.12.2014, ktoré bolo vyhotovené až potom, ako žalovaný zmluvu/žiadosť podpísal. Žalovaný malpodľazmluvy/žiadostizaplatiť42splátok,pričomzačiatoksplácanianebolvzmluvejednoznačneurčený,
vdôsledkučohonemožnozozmluvyvyvodiťanikonečnúsplatnosťúveru.Dátumsplatnostiprvejsplátky
a dátum splatnosti poslednej splátky obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

zo dňa 19.12.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným
podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaný podpísal žiadosť o poskytnutie úver. Žalobca
taktiež nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené. Napriek skutočnosti, že v žiadosti o
poskytnutie úveru, ktorú žalovaný podpísal sa v článku 8. bod 13. uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou
sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 7. bod 7.1 písm. g) uvádzajú, že ich prílohou je oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, súd má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanému pri podpise
žiadosti o poskytnutie úveru odovzdané. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je
datované až 19.12.2014, teda potom ako žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru podpísal. Z uvedeného
dôvodu nemohlo byť oznámenie žalovanému odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru,
zmluva teda neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na vyššie uvedené úver, ktorého zostatok je predmetom konania je bezúročný a bez poplatkov pre

chýbajúce náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
mal za preukázané, že žalovanému bola vyplatená čiastka 450 eur, pričom podľa údajov žalobcu, ktoré
žalovaný nespochybnil, uhradil žalovaný len sumu 49,18 eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie
rozdielumedziposkytnutýmifinančnýmiprostriedkamiazaplatenýmisplátkami,t.j.400,82eur.Súdpreto
považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len do výšky istiny 400,82 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Súd žalobcovi zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,82
eur od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej splatnosti, tak ako si to uplatnil žalobca, t.j. deň
nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty od vrátenia zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote, t.j. od
23.7.2015 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spoj. s
§ 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy

548,06 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 400,82 eur s prísl., vo zvyšnej časti bol
neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 73,13% a
hrubý úspech žalovaného v rozsahu 26,87% (73,13% - 26,87%), čistý úspech žalobcu tak predstavuje
46,26%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a
o náhrade trov konania a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, ktorá bola zamietnutá
a priznal mu náhradu trov konania aj pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Žalobca uviedol,

že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie ktorý uzavrel, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500096595 neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru. Tento záver je založený na
nesprávnych skutkových zisteniach, aj na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s uvádzaním
konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla byť dôvodom pre
bezúročnosť úveru a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ v bode 58 rozsudku

vo veci C-42/15 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2017,
bod 24 odôvodnenia. Náležitosť - konečná splatnosť úveru, únijné právo nepozná, čo napokon viedlo k
tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené,
potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na euro

konformný výklad zákona a s nedostatkom tohto údaju nemôže byť spájaný následok v podobe
bezúročnosti a taktiež uviedol, že údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie
rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v
posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods.

4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení
o schválení úveru a je zároveň termínom konečnej splatnosti.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP <.), považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za
vecne správne.

21. Keďže s poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere absentuje zákonom predpísaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona je predmetný úver
nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko pre správnosť záveru súdu o tom, že úver

je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 2 § 9 zákona cit. zákona v znení účinnom
ku dňu 19.12.2014. Súd prvej inštancie potom správne, po zistení aký bol poskytnutý úver bez poplatku
(450,00 eur) a koľko bolo z neho zaplatené (49,18 eur) návrhu žalobcu v časti istiny 400,82 eur vyhovel
a vo zvyšku návrh žalobcu v časti istiny 147,24 eur zamietol.

22. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).

Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

23. Prvoinštančný súd správne vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne z prisúdenej
sumy istiny 400,82 eur od 23.07.2015 do zaplatenia, keď výšku priznaného úroku z omeškania, ani deň
vzniku omeškania žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd odkazuje
na rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.24. Napriek poukazu žalobcu v odvolaní na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ako aj na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a

bezpoplatkovi úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úverov, odvolací súd konštatuje, že touto námietkou žalobcu nebolo dôvodné sa nezaoberať, keďže
pre správny záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z iných
dôvodov, táto nemala žiaden význam.

25. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodnú, bez potreby sa ňou osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany

konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.

27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).