Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613210130
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6613210130.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 81,30 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan

Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX
2018/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/457/2013-27
zo dňa 24. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď
a l š i ek o n a n i e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil
exekúciupodľa§57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (I.výrok). Súd
prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi plnú náhradu trov exekúcie
vo výške 45,23 Eur (II.výrok)

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou
majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nepracuje, nepoberá žiadne dávky, nie je vlastníkom
ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nedisponuje žiadnym
hnuteľným, nehnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Súd prvej inštancie zistil, že exekúcia je

proti povinnému bezúspešne vedená viac ako 6 rokov a proti povinnému je vedených ďalších 7 exekúcií.
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že sú dané zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 45,23 Eur.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

ktoré dôvodil tým, že povinný je v produktívnom veku - J. rokov, čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný bude mať v budúcnosti príjem, resp. nadobudne majetok iným
spôsobom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých
speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa jeho názoru súdny exekútor
nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie
(napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený považoval zastavenie

exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné,
pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodáris verejnými prostriedkami, preto je dôležite, aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo
obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Súd prvej inštancie pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku,
pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť
pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou
oprávneného. Uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je
okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej

podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť , pričom ďalšie vedenie exekučného
konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Žiline č. k.
1CoE/41/2012-63, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 a 2CoE/375/2018. Z týchto
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia;
exekučnékonaniazačatépred1.novembrom2013sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.októbra
2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

8. Odvolací súd zistil, že dňa 16.05.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX
zo dňa 01.02.2013. Následne súdny exekútor požiadal dňa 22.05.2013 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 28.05.2013 poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 15.08.2017 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd
prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o
nemajetnosti povinného.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri
nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto
zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto
zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a
hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je

zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh
výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť
rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným
dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie

rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

15. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v §
220 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné
dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie.

16. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z

tzv. súhrnného zistenia o nemajetnosti povinného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia teda
nevyplýva, na podklade akých zistení dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu
šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky vykonaných lustrácií majetku povinného
vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného

poriadku. Odvolací súd preto vyhodnotil ako dôvodné tie odvolacie námietky oprávneného, ktorými
poukazoval na to, že v uznesení súdu prvej inštancie neboli konkretizované úkony súdneho exekútora,
ktoré boli vykonané za účelom šetrenia majetkových pomerov povinného a ich vyhodnotenie. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že z exekútorského spisu EX 2018/13 zreteľne vyplýva, že posledné
lustrácie majetkovej podstaty povinného boli vykonané v auguste 2017, pričom súd prvej inštancie o

návrhu na vykonanie exekúcie rozhodoval až v júli 2019. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych výsledkov lustrácií majetkovej
situácie povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho nemajetnosť. Vzhľadom na výsledky
lustrácií súdneho exekútora a jeho postup pri vykonávaní exekúcie, ktorý vyplýva z predloženého
exekučného spisu je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie nebol odôvodnený a ani vecne správny.

Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie preskúmal skutkový stav veci neúplne a
svoje rozhodnutie opieral len o takmer 2 roky staré zistenia, pričom sa vôbec nezaoberal otázkou, či
medzičasom nedošlo na strane povinného k zmene majetkových pomerov.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom oprávneného o tom, že povinný je v produktívnom veku

tridsaťrokov,kedyniejevylúčené,ževbudúcnostinadobudnemajetokčiužformouzárobku,alebobude
poberať iný príjem, resp. nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného vrátane
trov exekúcie uspokojiť. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd považuje závery súdu prvej
inštancie o nemajetnosti povinného za predčasné, nedostatočne odôvodnené a navyše neaktuálne.

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje
v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).