Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115228856
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115228856.13

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcov: X./. D.. D. E., P..: XX.XX.XXXX, Y. E. XX, U. X./. H. E.,
P.: XX.XX.XXXX Y. Y. XX, U. právne zastúpené: PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o. proti žalovaným:
X./. G.. M. O.Y., P..: XX.XX.XXXX, Y. S.. B. XXXX/XE, U. X./. D.. G. O., P..: XX.XX.XXXX, S.. Ž. XXXX/XX,
U. právne zastúpení: JUDr. Marek Radačovský, advokát, ul. Žriedlová 3, Košice o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 26.10.2015 doručenou súdu toho istého dňa domáhali vydania
rozhodnutia,ktorýmbysúdurčil,žesúpodielovýmispoluvlastníčkaminehnuteľnostinachádzajúcichsav
katastrálnom území obce U.M. - H., A. U. M., U. Ú. H. D., vedených na LV číslo XXXX Okresným úradom

Košice - odbor katastrálny, ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X o výmere 119 m2, druh pozemku
záhrady a to každá zo žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1 k celku.

2. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 21.06.2018 zobrali žalobcovia svoju žalobu späť z dôvodu, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemku v znení
Dodatku č. 1 a to dňa 01.07.2019 a uvedenou dohodou došlo aj k usporiadaniu vlastníckych vzťahov
k pozemku, na základe ktorej sa strany sporu dohodli na urovnaní vzájomných sporných práva a
povinností rozdelením sporného pozemku. Okresný úrad, odbor katastrálny povolil vklad vlastníckeho
práva k novej parcele č. XXXX/X o výmere 59m2 do podielového spoluvlastníctva žalobkýň a k novej
parcele č. XXXX/X o výmere 60m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných v súlade s predmetnou

Zmluvou. Strany sporu sa v predmetnej zmluve dohodli, že po právoplatnosti rozhodnutia Okresného
úradu Košice, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v súlade so zmluvou vezmú
žalobkyne žalobu v celom rozsahu späť a navrhnú konajúcemu súdu, aby konanie zastavil, nepriznal
stranám sporu náhradu trov konania a prípadné trovy štátu zaviazal strany sporu znášať rovnakým
dielom. Žalovaní s týmto späťvzatím súhlasili.

4. Podľa ust. § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobca môže vziať
žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žalobca vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začne predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či
už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o
veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká

a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku
veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len
v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých
subjektov na strane žalovaného.

9. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkýň a citované ustanovenia zákona za súčasného súhlasu
žalovaných so zastavením konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

11. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

13. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd

rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,
majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla
skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej

problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť

okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia
tohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej
tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá

v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

15. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 CSP
na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pri
rozhodovaníotom,čiideodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprihliadolnato,žestranysporusavspornej

veci dohodli mimosúdne, pričom táto skutočnosť viedla žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.
Po preskúmaní spisového materiálu a späťvzatia žalobkýň súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania ustanovenie § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že stranysporu medzi sebou uzavreli mimosúdnu dohodu, by bolo neúčelné a neprimerané zaviazať jednu zo
strán na náhradu trov konania.

16. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné ( § 357 písm. a) a m) C.s.p. )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 362 ods. 1 C.s.p. )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods.1
C.s.p. )

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. ( § 367 ods.1 C.s.p. )