Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Vladik

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200335
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5315200335.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Union poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, proti žalovanému V., bývajúcemu v Q., zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1A, o zaplatenie 8
000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4 C 20/2015, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2017, sp. zn. 6 Co 48/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 31. mája 2017, sp. zn. 6 Co 48/2017
zmenil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 31.

mája 2017, č. k. 6 Co 48/2017-115 vo výroku II. tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 7 500
eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 4. novembra 2014 do zaplatenia. Odvolací súd zmenil
aj súvisiaci výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 500 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 4. novembra
2014 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť dňa 10. januára 2017. Žalovanému tak bola rozsudkom

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8
000 eur s príslušenstvom titulom náhrady časti poistného plnenia (poistné plnenie vo výške 30 563,08
eur), ktoré žalobca vyplatil za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z.z.“.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný v dovolaní uviedol, že keďže bolo preukázané,
že na strane žalovaného došlo k porušeniu zákonnej, resp. zmluvnej povinnosti, boli dané objektívne
dôvody k tomu, aby bol zaviazaný k úhrade, avšak nie vo výške, akej sa domáhal žalobca. Dovolateľ

v tejto súvislosti ďalej uviedol, že k porušeniu nahlasovacej povinnosti žalovaným došlo v súvislosti
s neskúsenosťou žalovaného, žalobcovi porušením povinnosti žalovaného nevznikla žiadna škoda,
pričom poukázal na to, že žalobca žalovanému ani neposkytol žiadne relevantné inštrukcie, na základe
ktorýchbyžalovanýmalvedomosťotom,akomávpredmetnejvecipostupovaťvprípade,akkdopravnej
nehode dôjde v zahraničí. Primeraná suma s poukázaním na okolnosti tohto konkrétneho prípadu
predstavuje 500 eur tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, a preto navrhol, aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd nedôvodné dovolanie žalovaného
zamietol. Rovnako uviedol, že tvrdenie žalovaného, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola právna otázka, ktorá je predmetom tohto sporu riešená, neobstojí, keďže obdobnou otázkou sa

už najvyšší súd zaoberal, a to vo svojom rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 257/2009, z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní. Predmetom rozhodovania
bola náhrada poistného plnenia z dôvodu nenahlásenia škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote,
pričom sa jednalo o sumu 36 238 Sk, t. j. 50 % z vyplateného poistného plnenia vo výške 72 477 Sk.
„Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona

č. 381/2001 Z.z. nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné
plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného
(poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane
oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý
majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z z. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods.

2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že
poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia
poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie
oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri
poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“ Žalobca zdôraznil, že § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.

ustanovil nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti proti poistníkovi a maximálnu
výšku takejto náhrady, ktorá nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu
poistnej udalosti. Každý poisťovateľ si teda môže upraviť konkrétny spôsob uplatňovania a výpočet
takejto náhrady. To, že si žalobca upravil spôsob výpočtu náhrady poistného plnenia v internej smernici,
ktorú následne predložil, a ktorý predstavuje 30 % z vyplateného poistného plnenia je nepochybne v

prospech žalovaného, keďže nepožadoval od žalovaného náhradu celého poistného plnenia.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti
dovolania dospel k záveru, že dovolanie je potrebné pre procesnú neprípustnosť odmietnuť.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho
prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o
ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu
na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,
porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP ods. 2 CSP).

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní

vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne
aj dôvodnosť) dovolania.9. Po preskúmaní veci dovolací súd konštatoval, že dovolateľ síce formálne odôvodnil dovolanie
nesprávnym právnym posúdením veci, avšak z obsahu spisu vyplýva, že namietal výšku regresnej
náhrady (8 000 eur), t. j. náhrady poistného plnenia, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi, ktorá je však

otázkou skutkovou, ktorú dovolací súd nie je oprávnený posudzovať.

10. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá
spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto
nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových

záverov odvolacieho súdu. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia
dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
veci, významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP
v spojení s § 432 CSP. (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 56/2018).

11. Vzhľadom na to, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré
urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce
rozhodnutie (podľa § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací
súd), a ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného dokazovania, prelomenie stavu právnej
istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania

v danom prípade do úvahy neprichádza. Najvyšší súd preto dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
pre jeho procesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

12. Najvyšší súd považuje za potrebné nad rámec zákonom požadovaného rozsahu odôvodnenia
uznesenia, ktorým bolo dovolanie odmietnuté (§ 451 ods. 3 CSP) uviesť, že najvyšší súd už v rámci

svojej rozhodovacej činnosti vyslovil (rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Cdo 284/2010), že „jediným oprávneným na určenie výšky náhrady poistného plnenia, resp.
jeho časti, je poisťovateľ ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru a zo
zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho
časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná iba požiadavkou vyplývajúcou z § 12 ods. 3

cit. zákona, to znamená nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu
poistnej udalosti.“

13. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách
dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.