Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895073
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6416895073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: A.
D., E.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. E. G., o zaplatenie 1572,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 800,- € od 5.3.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 4.6.2016, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
1572,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.8.2009 do zaplatenia. Zároveň
žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že
na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXX uzatvorenej dňa 9.4.2009 so žalovanou, poskytol žalobca
ako veriteľ žalovanej úver vo výške 800,- €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s príslušným
poplatkom vo výške 772,- €, t. j. spolu vo výške 1572,- €. Žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplatila,

porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok a dňa 23.8.2009 sa jej dlh
stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad
Hronom na žalovanú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 1T 29/10 zo dňa 4.3.2010 uznal žalovanú vinnou zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestnéhoporiadkuodkázalžalobcuakopoškodenéhososvojimnárokomnanáhraduspôsobenejškody
na občianske súdne konanie. Rozsudok v trestnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

4.3.2010.

2. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu rozsudku, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópiu
zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere č. 6860034 uzatvorenej dňa 9.4.2009, ktorú uzatvoril žalobca so
žalovanou, vyplýva, že žalobca poskytol ako veriteľ žalovanej úver vo výške 350,- €. Žalovaná sa
zaviazala vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- €, t. j. spolu vo výške 1572,- €
v 12-tich mesačných splátkach po 131,- €, počnúc 18.5.2009. Žalovaná je v zmluve označená menom,

priezviskom, rodným číslom, číslom OP a bydliskom ale aj obchodným menom a sídlom podnikania
a číslom živn. registra. V zmluve je formulárovým spôsobom vyznačené (krížikom označená jedna z
predtlačených možností), že úver je poskytnutý dlžníkovi na „podnikanie“.3. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T/29/10 zo dňa 4.3.2010 vyplýva, že žalovaná bola uznaná
vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

4. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 22C/242/2016-50 zo dňa 23.8.2017 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolal žalobca.

7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie uznesením č.k. 14Co/17/2018-96 zo dňa 11.2.2019. Odvolací súd okresnému súdu uložil
opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §420 Občianskeho zákonníka a zároveň okresný súd

rozhodne aj o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či žalovaná konaním, a ak áno, v
akom rozsahu, spôsobila žalobcovi škodu a či sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného
dlhu. Súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov celého konania.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
8. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil súdu žalobca (bod 2. odôvodnenia). Z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere.

Žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytla úver v
rámci svojho podnikania. Status žalovanej nie je v zmluve identifikovaný jednoznačne. Je označená
dvojakým spôsobom (aj ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, bydliska a čísla
občianskeho preukazu a aj ako podnikateľka, uvedením obchodného mena, sídla, č. živnostenského
reg.). Žalobca až v podanom odvolaní uviedol, že zmluvný vzťah považuje za podnikateľský a

nemožno naň aplikovať predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Zmluva bola uzatvorená medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi a posudzuje sa podľa noriem obchodného práva. Žalobca poukázal, že
žalovaná prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, čo vlastnoručne
podpísala.

9. Je pravdou, že žalovaná bola v konaní pasívna, nepoužila žiadnu procesnú obranu, nevyjadrila sa
ani písomne ani sa nezúčastnila vo veci nariadených pojednávaní. Z pripojeného rozsudku sp. zn. 1T
29/10 zo dňa 4.3.2010 vyplýva, že žalovaná bola aj ako obvinená označená ako živnostníčka, pričom
sa k spáchaniu skutku prečinu úverového podvodu priznala a uznala vinu.

10. Za daných okolností súd považoval skutkové okolnosti za nesporné a posúdil zmluvu ako
nespotrebiteľskú.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,

že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá
vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z
jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.Podľa§369ods.1a2Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Obchodný zákonník upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov
upravených Obchodným zákonníkom. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vznikuzáväzkunanáhraduškodytátoviazanosťprestávajestvovaťazáväzoknanáhraduškodyexistuje
nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú:

a) protiprávny úkon,
b) vznik škody,
c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

13. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od

zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak
ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.

14. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd:
- skutočnú škodu (damnum emergens),
- ušlý zisk (lucrum cessans).
Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo

k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti
odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

15. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, tzn. že súd je viazaný žalobou s predmetom
konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými

okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe
uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.07.2003, sp.zn.
25Cdo/1934/2001, publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).

16. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol

záväzkovoprávny vzťah na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka, pričom žalovaná svojím protiprávnym konaním porušila svoje zmluvné povinnosti, za čo bola
aj odsúdená v trestnom konaní a dopustila sa spáchania trestného činu úverového podvodu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ani v žalobe a ani vo svojich ďalších podaniach neuvádzal, že

by sa domáhal okrem skutočnej škody aj ušlého zisku, ktorý by akokoľvek špecifikoval. Hoci v žalobe
navrhol priznať sumu vo výške 1572,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1572,- eur od 23.8.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, z tohto (ani ďalších jej písomných podaní)
nevyplýva špecifikácia, ani vo vzťahu ku škode, ktorá jej mala vzniknúť - skutočnej škode, či zisku.

18. Niet pochýb o tom, že konanie žalovanej bolo úmyselné, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/29/10, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu
úverovéhopodvoduaodsúdenák trestuodňatiaslobodyvtrvaní8mesiacovspodmienečnýmodkladom
trestu v skúšobnej dobe v trvaní 24 mesiaocv.

19. Ako bolo uvedené vyššie, škoda je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.i. peniazmi. Skutočnou škodou
je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.20. V prejednávanej veci jednoznačne bol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie žalovanej na vzniku škody. Výška škody

ako taká však predstavuje sumu 800,- eur, ktorú podľa úverovej zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi -
žalovanej; t.j. o 800,- eur bol zmenšený majetkový stav poškodeného, a teda reprezentuje majetkovú
hodnotu, vynaložiteľnú na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd nemá povinnosť ex offo skúmať vznik
prípadného ušlého zisku, keď túto skutočnosť v konaní žalobca netvrdil.

21. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti
za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a úmyselné zavinenie žalovanej) rozhodol súd o nároku žalobcu na náhradu škody tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,- € a vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol.

22. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem
povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške. Súd žalobcovi úroky z omeškania priznal len vo výške uvedenej v žalobe,
t.j. vo výške 5% ročne, zo sumy 800,- € odo dňa, kedy sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania
so zaplatením náhrady škody, t.j. deň po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku v trestnom konaní, t.j.

odo dňa 5.3.2010, a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bola žaloba zamietnutá.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu

trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v
konaní nepatrný úspech (úspešná bola v rozsahu 50,89 % - súd jej priznal sumu 800,- eur z uplatnenej
sumy 1572,- eur a neúspech 49,11 %), t.j. pomerom úspechu v rozsahu 1,78 %. Súd preto náhradu trov
nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.