Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108231223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana
16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, proti žalovanému: JG-MEDICOR, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 45,
010 01 Žilina, IČO: 31 602 975, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom,
so sídlom M. R. V. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 8.493,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/157/2009-325 zo dňa 19.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/157/2009-325 zo dňa 19.12.2012 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.493,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z tejto sumy od 31.03.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o
t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.493,55
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 31.03.2010 do zaplatenia, do troch

dníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyšnejčastisúdžalobuzamietol.Otrováchprvostupňovéhokonania
rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet zástupcu trovy konania vo výške 332,94
Euratrovyprávnehozastúpeniavovýške1.543,64Eur,vlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy pôvodne
269.712,- Sk (8.952,80 Eur) s príslušenstvom, keďže vyúčtoval žalovanému faktúrami nájomné spolu vo
výške 269.712,- Sk. Podaním zo dňa 15.03.2010 žalobca zmenil žalobu v časti právnej kvalifikácie, na
základe ktorej požiadal o zaplatenie sumy 8.952,80 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Žalobca poukázal na to, že na strane žalovaného je dané bezdôvodné obohatenie v rozsahu
užívania nebytových priestorov špecifikovaných v pôvodnej nájomnej zmluve za obdobie od 01.04.
do 30.11.2008, pričom obohatenie spočívalo na strane žalovaného v tom, že užíval cudziu vec bez
právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie bolo vyčíslené zo strany žalobcu ako peňažná náhrada
plnenia, ktoré malo nehmotný charakter, teda zodpovedá čiastkam obvykle vynakladaným v danom
mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov spravidla formou nájmu. Výšku uplatnenej
peňažnej náhrady žalobca odvodil z výšky nájomného a služieb, ktoré boli pôvodne dohodnuté na

základe nájomnej zmluvy. Vyúčtovaná cena nájmu a služieb bola na trhu v danom čase a mieste obvyklá
a vyplývala aj z nájomnej zmluvy uzatvorenej s ďalším nájomcom - spoločnosťou MVM, s.r.o., Žilina. Na
základe takéhoto podania okresný súd uznesením č.k. 11Cb/157/2009-74 zo dňa 18.03.2010 pripustil
zmenu žaloby tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 8.952,80 Eur spolu s vyčísleným úrokomz omeškania vo výške 476 Eur a úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 8.952,80 Eur od
01.01.2009 do zaplatenia. Zároveň okresný súd pripustil zmenu skutkových tvrdení a právnej kvalifikácie
žaloby v zmysle podania žalobcu. Žalobca následne na základe rozpočítania skutočných výdavkov

zmenil žalobný návrh a predložil rozpočítanie spotreby plynu, elektrickej energie a náhradu za vodné a
stočné a zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 420,80 Eur a v zodpovedajúcej časti príslušenstva.
Žalobca tak žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 8.532 Eur spolu s úrokom z omeškania
vyčísleným zo súm pôvodného mesačného nájomného vo výške 892,88 Eur od splatnosti faktúr do
31.12.2008 zo súm vyčíslených náhrad za dodané elektrické energie rovnako do 31.12.2008 a následne

žiadal priznať úrok z omeškania od 01.01.2009 do zaplatenia vo výške 12,50 % ročne. Okresný súd
uznesením č.k. 11Cb/157/2009-201 zo dňa 26.09.2011 konanie v časti zastavil v zmysle späťvzatia
žaloby žalobcom.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná
zmluva podľa zákona č. 116/1990 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy je nájom

nebytových priestorov vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalobcu ako prenajímateľa, ktoré
sa nachádzajú v nehnuteľnosti -administratívna budova na ul. X. J.. XX, v I. zapísané na LV č. XXX,
a to miestnosť č. 110, 111, 112, 114, 115, 116, 117, 118, 120 a 121 o celkovej výmere 134,70 m2 a
garáž o výmere 48,30 m2. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 5 mesiacov.
Výška nájomného bola za administratívne a obslužné priestory stanovená vo výške 238.398,- Sk za rok

a za garáž vo výške 32.878,- Sk za rok. Zároveň boli stanovené zálohy za poskytované služby vo výške
45.000,- Sk ročne za spotrebu plynu, 5.700,- Sk ročne za spotrebu vody, 12.000,- Sk ročne za elektrickú
energiu a 8.000,- Sk ročne za vývoz odpadov. Nájomné a zálohy za poskytované služby fakturoval
žalobca žalovanému faktúrami č. 609005948 splatnou dňa 02.05.2008, č. 609006277 splatnou dňa
02.06.2008, č. 609006633 splatnou dňa 01.07.2008, č. 609007058 splatnou dňa 28.07.2008, č.

609007429 splatnou dňa 04.09.2008, č. 609007805 splatnou dňa 01.10.2008, č. 609008106 splatnou
dňa 30.10.2008 a č. 609008564 splatnou dňa 03.12.2008. Každá z faktúr bola vystavená na sumu
33.714,-Sk.PodľaNájomnejzmluvyuzatvorenejdňa14.07.2006medzižalobcomaspoločnosťouMVM,
s.r.o., Žilina, predmetom zmluvy bol nájomný vzťah ohľadom nebytových priestorov v administratívnej
budove na ul. X. J. č. XX, v I., a to miestnosti č. 101, 102, 122, 125 a 126 v rozsahu 60 m2 a parkovacia

plocha v rozsahu 10 m2. Nájomné za administratívne a obslužné priestory bolo dohodnuté vo výške
118.283,- Sk za rok.

Podaním zo dňa 30.10.2012 žalobca predložil špecifikáciu spotrebovaných energií v nebytových
priestoroch užívaných žalovaným. Žalobca vychádzal z vyúčtovacích faktúr od dodávateľa plynu, vody

a elektrickej energie za jednotlivé fakturované obdobia, ďalej z celkovej výmery nehnuteľností vo výške
1.238,4 m2, z užívania nebytových priestorov žalovaným vo výmere 135,40 m2 podľa znaleckého
posudku Ing. V., z užívania garáže žalovaným vo výške 46,56 m2 a z rozhodného obdobia od 01.04.
do 30.11.2008. Celkovú náhradu za spotrebovanú elektrickú energiu tak žalobca určil vo výške 139,39
Eur, za spotrebu plynu vo výške 720,40 Eur a za vodu vo výške 63,64 Eur. Žalobca predložil faktúry

SPP za dodávku elektrickej energie za obdobie od 18.07. do 19.07.2008 vo výške 1.812,26 Eur a za
obdobie od 20.07. do 31.12.2008 vo výške 501,20 Eur. Ďalej žalobca predložil faktúry za dodávku plynu,
vystavené spoločnosťou SPP, a.s., za obdobie od 01.04. do 18.05.2008 vo výške 1.001,79 Eur, za
obdobie od 19.05.2008 do 30.06.2008 vo výške 188,54 Eur, za obdobie od 01.07. do 31.07.2008 vo
výške 174,26 Eur, za obdobie od 01.08. do 31.08.2008 vo výške 174,26 Eur, za obdobie od 01.09.

do 30.09.2008 vo výške 362,80 Eur, za obdobie od 01.10. do 31.10.2008 vo výške 1.130,92 Eur a za
obdobie od 01.11. do 30.11.2008 vo výške 1.870,48 Eur. Žalobca predložil faktúry Severoslovenských
vodární a kanalizácií a.s. za obdobie od 10.01. do 16.06.2008 vo výške 210,51 Eur a za obdobie od
16.06. do 31.12.2008 vo výške 266,35 Eur. Okresný súd z vyjadrenia zástupcu žalobcu mal zistené, že
v predmetných prenajatých priestoroch žalovaný nemal na meranie spotreby elektriny, vody, ani plynu

samostatné merače, a preto zo strany žalobcu boli všetky spotreby rozpočítavané podľa pomeru plochy,
ktorú žalovaný užíval.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, Znaleckým posudkom č. 11/2012
vypracovaným znalcom Ing. P. V., výpoveďami svedkov P. Q., X. X. a za aplikácie ust. § 451 ods. 1, 2,

§ 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. mal za preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorá bola ukončená výpoveďou žalobcu.
Výpovedná doba podľa nájomnej zmluvy bola stanovená v dĺžke 5-tich mesiacov, a keďže výpoveď bola
doručená žalovanému v mesiaci december 2006, nájomný vzťah bol ukončený uplynutím 5-mesačnejlehoty, teda ku dňu 31.05.2007. Žalovaný následne napriek výzve žalobcu nebytové priestory nevypratal
a podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu tieto priestory užíval až do leta roku 2011. Po zmene skutkových a
právnych tvrdení žalobcom, predmetom sporu bolo tak vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo

vzniknúť na strane žalovaného tým, že užíval priestory prenajaté na základe uzavretej nájomnej zmluvy
aj po tom, ako táto nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou žalobcu. Skutočnosť, že v období, za
ktoré žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, teda v období od 01.04. do 30.11.2008, tieto
priestory žalovaný užíval, nespochybnil ani samotný žalovaný a táto skutočnosť bola medzi účastníkmi
nesporná.Spornábolalenvýškabezdôvodnéhoobohatenia,ktorétýmtoužívanímnastranežalovaného

vzniklo. Žalobcom požadovanú výšku žalovaný spochybňoval s tým, že predmetné priestory mali vady,
ktoréznemožňovaliichužívanie.Žalovanýspochybnilajznaleckýposudok,ktorýbolvpriebehusúdneho
konania vypracovaný.

Okresný súd skonštatoval, že v otázke samotného vzniku bezdôvodného obohatenia, z predloženého
výpisu z listu vlastníctva bolo zrejmé, že žalobca je na listoch vlastníctva vedený ako vlastník

predmetných nehnuteľností, t.j. budovy, v ktorej sa pôvodne prenajaté nebytové priestory nachádzajú,
ako aj garáže. Žalovaný tieto priestory pôvodne užíval na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Pokiaľ
aj žalovaný vznášal námietky vo vzťahu k zmluve, na tieto okresný súd neprihliadal, pretože predmetom
konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a nie plnenie z nájomnej zmluvy. Žalobca sa domáhal
vydaniabezdôvodnéhoobohateniazaužívaniežalovanýmpotom,akonájomnázmluvabolavýpoveďou

ukončená. Bolo preukázané, že žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi, a to miestnosti uvedené
v pôvodnej nájomnej zmluve a tiež garáž rovnako špecifikovanú v pôvodnej nájomnej zmluve, a to
bez právneho dôvodu. Takýmto užívaním na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie.
Majetkovým vyjadrením prospechu, ktorý vzniká žalovanému takýmto užívaním nehnuteľnosti žalobcu
bez právneho dôvodu, je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastke, ktorá je obvykle v danom mieste a

čase vynakladaná na užívanie vecí spravidla formou nájmu. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného
obohatil, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie
určitejmajetkovejvýhody,vtomtoprípademožnosťužívaťnehnuteľnosťpatriacužalobcovibeztoho,aby
k takémuto konaniu bol daný právny dôvod. Okresný súd preto skonštatoval, že bol daný právny základ

nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v časti požadovanej náhrady za
užívanie predmetných priestorov.

Žalobca ďalej požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za energie, ktoré žalovaný spotreboval a
ktoré žalobca do týchto priestorov dodával rovnako bez právneho dôvodu. Žalovaný v priebehu konania

dodávku týchto energií zo strany žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil. Žalobca pritom požadoval
bezdôvodné obohatenie za dodanú elektrickú energiu, za dodávky plynu vo forme vykurovania týchto
priestorov a tiež za vodné a stočné, ktoré je spojené s užívaním priestorov žalovaným. Z predložených
faktúr dodávateľov vyplynulo, že na odbernom mieste, ktoré je totožné s budovou, v ktorej sa nachádzajú
predmetné nebytové priestory, žalobca ako odberateľ zabezpečoval dodávku elektrickej energie, vody

a plynu. Keďže medzi účastníkmi v rozhodnom období nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá
by upravovala vzájomné vzťahy účastníkov ohľadom dodávky týchto energií, bolo možné rovnako
konštatovať, že žalobca zabezpečoval žalovanému dodávky týchto energií bez právneho dôvodu.
Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný získaval majetkovú hodnotu tým, že plnenie od žalobcu vo
forme možnosti užívať nebytové priestory patriace žalobcovi a tiež vo forme energií zabezpečovaných

do daných priestorov zo strany žalobcu prijímal bez právneho dôvodu a za toto plnenie žalobcovi
neposkytoval žiadnu náhradu, ani inú protihodnotu. Majetok žalovaného sa tak nezmenšil o finančné
prostriedky, ktoré by inak museli byť vynaložené v súvislosti s možnosťou užívať nebytové priestory
patriace inému a tiež s možnosťou využívať dodávky energií zabezpečovaných do týchto priestorov. Tým
na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie v podobe majetkovej hodnoty, ktorú žalovaný

získal od žalobcu bez poskytnutia primeranej protihodnoty.

Ďalej okresný súd riešil hodnotu, všeobecnú cenu nájmu predmetných priestorov v rozhodnom
období. Žalobca na preukázanie tejto výšky bezdôvodného obohatenia predložil nájomnú zmluvu
s iným nájomcom, ktorá sa týka nebytových priestorov v tej istej budove, a tiež ďalšiu zmluvu

týkajúcu sa nebytových priestorov v inej budove na tej istej adrese. Z týchto dokladov následne
vychádzal aj súdom ustanovený znalec pri vypracovaní znaleckého posudku. Po oboznámení sa s
týmto znaleckým posudkom okresný súd skonštatoval, že znalec v znaleckom posudku komplexne
posúdil otázku primeranej peňažnej náhrady patriacej žalobcovi za užívanie jeho priestorov žalovaným.Znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu za rozhodné obdobie, pričom na pojednávaní znalec vyvrátil
všetky námietky uplatnené právnym zástupcom žalovaného. Znalec za najpresnejšiu označil práve
porovnávaciu metódu, v ktorej vychádzal z ceny nájmu iných priestorov nachádzajúcich sa v tej istej

budove. Znalec sa v znaleckom posudku dôsledne vyporiadal tiež so všetkými v konaní preukázanými
závadami týchto nebytových priestorov. Závada týkajúca sa WC splachovača zo strany žalovaného
nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná a nebolo zistené, že by táto závada, vzhľadom na ďalšie
tritoalety,malamaťnejakývplyvnavýškuodplatyzaužívanépriestory.Rovnakotakbolaakonedôvodná
a nepreukázaná vyhodnotená námietka ohľadom obmedzenia prístupu vplyvom zasneženého porastu.

Keďže predmetom vydania bezdôvodného obohatenia bolo obdobie jari, leta a začínajúcej jesene roku
2008, t.j. obdobie, v ktorom sa na území Žiliny sneh zvyčajne nenachádza, nebola táto námietka
žalovaným preukázaná. Žalovaný okrem svojho tvrdenia žiadne dôkazy preukazujúce nemožnosť
užívania priestorov z tohto dôvodu okresnému súdu nepredložil a ani nenavrhol ich vykonanie. Čo sa
týkalo námietky žalovaného ohľadom poruchy kotla ústredného kúrenia, z predložených dokladov bolo
zrejmé, že táto porucha sa odstraňovala ešte v roku 2006, teda 1,5 roka pred rozhodným obdobím, za

ktoré je požadované bezdôvodné obohatenie. Opätovne tak bolo možné skonštatovať, že v rozhodnom
období existenciu tejto závady žalovaný nepreukázal. Čo sa týkalo zatečenia stien, z vykonaných
dôkazov znalec dospel k záveru, že o zatekaní stien bolo možné uvažovať v miestnosti č. 114. Zatekanie
s periodicitou výskytu 2-krát ročne potvrdil aj svedok Q.. Znalec v tomto rozsahu zatečenie zohľadnil s
tým, že za uvedené dni priznal percentuálnu zrážku z nájomnej sadzby vo výške 100 %. Čo sa týkalo

namietaného zatekania stien a stropov, podľa výsledkov dokazovania bola nová hydroizolácia strechy
vykonaná ešte v roku 2007, a teda v rozhodnom období roku 2008 táto závada žalovaným rovnako
nebolapreukázaná.Takistožalovanýmnebolapreukázanátvrdenázávadaohľadomnedodávaniapitnej
vody v jarných mesiacoch roku 2008, keďže okrem žalovaným navrhnutého svedka Q. túto závadu
nikto nespomenul s svedok X. o nej nemal vedomosť. Túto závadu dokonca nenamietal ani samotný

žalovaný. Ohľadom týchto tvrdených skutočností bol žalovaný nositeľom dôkazného bremena, a preto
bol povinný okresnému súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by ním tvrdené
skutočnosti preukázali. Žiadne takéto dôkazy však žalovaným v priebehu konania produkované neboli, a
preto žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol. Tvrdené závady v rozsahu nad rámec konštatovaný
v znaleckom posudku Ing. V. nevyplývali ani zo znaleckého posudku Ing. Q., na ktorý sa žalovaný

odvolával. Čo sa týkalo tvrdenej závady ohľadom vodného stĺpca 1 cm, ktorý sa mal v miestnostiach
nachádzať po silnejších dažďoch, k tejto sa znalec Ing. V. vyjadril, že v takomto prípade by bola zničená
podlaha v týchto priestoroch a táto by musela byť vymenená. Z vykonaných dôkazov výmena takejto
podlahy nebola zistená. Okresný súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. V., a dospel k
záveru, že peňažná náhrada, ktorá zodpovedá užívaniu predmetných nebytových priestorov žalovaným

za obdobie od 01.04. do 30.11.2008 predstavuje znalcom určenú sumu 7.570,20 Eur vrátane DPH.

Predmetom žaloby bolo aj vydanie bezdôvodného obohatenia za energie spotrebované žalovaným.
Po oboznámení sa s predloženým výpočtom žalobcu zo dňa 30.10.2012 a dodávateľskými faktúrami
ohľadom dodávky jednotlivých energií, okresný súd konštatoval dôvodnosť a správnosť výpočtu

žalobcom. Vzhľadom k tomu, že v priestoroch užívaných žalovaným neboli nainštalované samostatné
merače, ktorými by sa meralo žalovaným spotrebované množstvo elektrickej energie, plynu a vody,
nebolo možné výšku bezdôvodného obohatenia za tieto dodávané energie určiť iným spôsobom,
ako pomerným prepočítaním celkovej plochy predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k ploche užívanej
žalovaným. Tento spôsob výpočtu bolo potrebné použiť pri výpočte náhrady za spotrebovanú elektrickú

energiu a za kúrenie, teda za spotrebovaný plyn. Pri spotrebe vody bolo možné použiť len metódu
porovnania celkovej spotreby všetkých osôb, ktoré tento nebytový priestor užívali, vo vzťahu k počtu
osôb, ktoré užívali nebytové priestory zo strany žalovaného. Výsledkom tohto prepočtu bola po
zohľadnení dodávateľských faktúr spotreba elektrickej energie v rozhodnom období vo výške 139,39
Eur, spotreba plynu vo výške 720,40 Eur a spotreba vody vo výške 63,64 Eur. K predloženému výpočtu

zo strany žalobcu žalovaný v konaní neuplatnil žiadne námietky. Na základe týchto skutočností okresný
súd dospel k záveru, že užívaním nebytových priestorov a spotrebovaním energií zabezpečovaných do
týchto priestorov žalobcom, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške
7.570,12 Eur za užívanie týchto priestorov a vo výške 923,43 Eur za spotrebované energie. Celková
výška bezdôvodného obohatenia zodpovedala sume 8.493,55 Eur. Žalobca po čiastočnom späťvzatí

žiadal zaplatenie istiny vo výške 8.532 Eur. Žalobca tak žiadal priznať vyššiu sumu, ako je suma ustálená
okresným súdom na základe vykonaného dokazovania, preto okresný súd žalobu žalobcu v časti istiny
čiastočne zamietol a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 8.493,55 Eur.Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s tým, že žalobca okrem
istiny požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania, pričom tento úrok požadoval vo výške určenej podľa

Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôvodne vystavených faktúr do konca
roka 2008 vo výške 14,25 % ročne a následne od 01.01.2009 až do zaplatenia vo výške 12,5 %, resp.
vo výške 9 % ročne. S tvrdením žalobcu, že by sa žalovaný mal dostať do omeškania už počnúc
dňom nasledujúcim po splatnosti pôvodne vystavených faktúr, sa však okresný súd nestotožnil. Žalobca
faktúramižalovanémufakturovalplnenieoznačenéakoprenájomnebytovýchpriestorovaplôchaslužby

pri prenájme nebytových priestorov. Žalobca takýmto spôsobom faktúry vystavoval napriek tomu, že si v
čase vystavenia faktúr musel byť vedomý skutočnosti, že medzi účastníkmi už nebola uzatvorená platná
nájomná zmluva. Bez existencie platnej nájomnej zmluvy žalovaný nebol povinný faktúry za prenájom
nebytových priestorov a zálohu za dodávané služby platiť, a preto sa počnúc dňom nasledujúcim po
splatnosti faktúr nemohol dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Žalobca právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému uplatnil až podaním, ktorým došlo k zmene

právneho posúdenia a rozhodných skutočností v priebehu súdneho konania. Túto zmenu žalobca
uplatnil podaním zo dňa 15.03.2010, ktoré bolo žalovanému doručené spolu s uznesením o pripustení
zmeny žaloby podľa doručenky dňa 29.03.2010. Toto podanie žalobcu a jeho doručenie žalovanému
možno považovať za výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú žalovanému.
Z dôvodu, že účastníci boli podnikateľské subjekty, hoci ich záväzkový vzťah výpoveďou zanikol, aj

naďalej bolo potrebné na vzťahy účastníkov aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Analogicky
potom okresný súd ustálil, že podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka bol po doručení výzvy na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný povinný splniť svoj záväzok bez zbytočného odkladu po
tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Lehotu bez zbytočného odkladu okresný súd považoval za lehotu
v dĺžke jedného kalendárneho dňa, a teda výzva bola žalovanému doručená dňa 29.03.2010, žalovaný

bol povinný plniť nasledujúci deň 30.03.2010, a do omeškania s plnením peňažného záväzku v podobe
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie sa dostal počnúc dňom 31.03.2010. Úroková miera určená
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka k tomuto dňu zodpovedala základnej sadzbe Európskej
centrálnej banky vo výške 1 % zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Táto výška úroku z omeškania
určená podľa Obchodného zákonníka by bola totožná s výškou úroku z omeškania aj v prípade, ak by

sa tento úrok určoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak patril úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel čiastočne aj v časti úroku z omeškania
a priznal žalobcovi právo na jeho zaplatenie vo výške 9 % ročne z priznanej istiny od 31.03.2010 do
zaplatenia. Celkovo okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.493,55 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 31.03.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej

časti istiny, ako aj úroku z omeškania požadovaného žalobcom, bola žaloba zamietnutá.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobca pôvodne
žiadal zaplatenie istiny 8.952,80 Eur, pričom nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania. V priebehu
súdneho konania žalobca zobral žalobcu späť v časti istiny a súčasne rozšíril žalobu o zaplatenie

úrokov z omeškania. Pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu účastníkov okresný súd vychádzal
z poslednej úpravy žaloby realizovanej žalobcom podaním zo dňa 10.12.2010. Týmto podaním žalobca
predmet konania vymedzil zaplatením istiny 8.532 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca pritom úrok
z omeškania vyčíslil ku dňu 31.12.2008 spolu sumou 410,35 Eur. Ďalej žalobca požadoval zaplatenie
úroku z omeškania spolu zo sumy 7.560,70 Eur vo výške 12,5 % ročne od 01.01.2009, čo po vyčíslení ku

dňuvyhláseniarozsudkudňa19.12.2012zodpovedalosume3.756,78Eur.Ďalejžalobcapožadoval9%-
tný úrok z omeškania zo sumy 708,42 Eur od 18.09.2009, čo po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku
zodpovedalo sume 207,69 Eur. Žalobca požadoval tiež úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
199,68 Eur za obdobie od 27.01.2009, čo vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo 77,84
Eur. Žalobca 10%-tný úrok z omeškania požadoval tiež zo sumy 62,60 Eur za obdobie od 31.03.2009,

čo vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo 23,32 Eur. Žalobca spolu na istine a úrokoch z
omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadal priznanie sumy 13.007,38 Eur. Žalobcovi bola priznaná
istina 8.493,55 Eur spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 31.03.2010 do zaplatenia. Tento
úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval 2.083,82 Eur a žalobca tak k tomuto dňu bol
celkovo úspešný v časti o zaplatenie sumy 10.577,37 Eur. Táto suma v porovnaní s celkovou žalobnou

žiadosťou žalobcu (13.007,38 Eur) zodpovedala úspechu žalobcu vo veci v rozsahu 81 %. Vo zvyšnej
časti, teda v časti 18 % predmetu konania, bol žalobca neúspešný. Žalobcovi tak patrilo právo na
náhradu 62 % jeho trov. V priebehu konania žalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku vo
výške 537 Eur a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli určené a vyčíslené v zmyslevyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby vo výške 2 x 7.650,- Sk (253,94 Eur) + režijný
paušál 2 x 190,- Sk (6,31 Eur) + 19 % DPH, čo zodpovedalo sume 619,37 Eur. Išlo o úkony právnej
služby vykonané pôvodným právnym zástupcom žalobcu - JUDr. Beňom. Ďalšie úkony právnej služby

poskytoval žalobcovi aktuálny právny zástupca. Za rok 2010 išlo o 4 úkony právnej služby, a to 4 x
253,94 Eur + režijný paušál 4 x 7,21 Eur, čo vrátane DPH vo výške 19 % zodpovedá sume 1.242,60 Eur.
V priebehu roku 2012 boli uskutočnené 2 úkony právnej služby, 2 x 253,94 Eur + režijný paušál 2 x 7,63
Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 627,77 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia
zodpovedali sume 2.489,74 Eur. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania a trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 62 % ich zistenej výšky, teda trovy konania vo výške
332,94 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.543,64 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o povinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcovi8.493,55Eurspoluspríslušenstvom.Namietalodvolacídôvodpodľaust.§
205ods.2písm.f)O.s.p.,písm.d)O.s.p.,pretožeokresnýsúdvecnesprávneprávneposúdiladospelna

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2578/98 zo dňa 15.06.1999 (R 53/2000), v ktorom
rozhodnutí bolo vyslovené, že ...„výšku bezdôvodného obohatenia určí súd peňažnou čiastkou, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci spravidla
práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť z platnej nájomnej

zmluvy. Dôvodne sa táto náhrada odvíja od obvyklej hladiny tržného nájomného v danom mieste a
čase a je daná ponukou a dopytom. Súd tu musí skúmať, akú úhradu by za takéto užívanie veci bol
nútený užívateľ za normálnych okolností zaplatiť“. Znalec účelovo skúmal iba zmluvy o nájme uzavreté
inými subjektmi so žalobcom a žalobca v konaní nepreukázal všeobecnú (t.j. obvyklú, priemernú)
tržnú cenu nájmu podobných nehnuteľností v obdobnej lokalite, vybavení a kvalite. Tvrdenia pribratého

znalca boli súčasne v rozpore so závermi Znaleckého posudku č. 51/2008 vypracovaného znalcom
Ing. V. Q. za účelom určenia vád prenajatých priestorov, s čím sa okresný súd vôbec nevysporiadal. V
konaní žalovaný namietal aj výšku pohľadávky žalobcu z titulu náhrady spotrebovaných energií. Keďže
žalobca v rámci petitu žiadal i bezdôvodné obohatenie titulom spotrebovaných energií, mal predložiť
relevantné dôkazy preukazujúce reálne množstvo spotrebovaných energií v rozhodnom čase, t.j. najmä

znalecký posudok. Tvrdenie okresného súdu, že výšku spotrebovaných energií žalovaný nenamietal,
nie je pravdivé. V konaní žalovaný poprel správnosť a hodnovernosť všetkých listín predložených
žalobcom a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie R 14/2010, podľa ktorého ...„pri
súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou

preukázané“ (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 199/2005). Aj tento judikát okresný súd ignoroval. Žalovaný
namietal aj vadu v konaní pred okresným súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., keďže
nebolo postupované podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd neuviedol, ktoré právne významné
skutkovétvrdeniaúčastníkovjemožnépovažovaťzazhodnéaktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdenia
zostali sporné. Túto základnú povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania si okresný súd nesplnil, nič

účastníkom neoznámil, čím porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Táto povinnosť súdu je zakotvením práva
účastníka na zabezpečenie predvídateľnosti rozhodovania súdu v sporovom konaní, keďže súd môže
hodnotiť dôkazy inak, než ich vníma sám účastník; a umožňuje tak účastníkovi efektívne reagovať na
oznámené posúdenie skutkových tvrdení súdom produkovaním ďalších dôkazov. Žalovaný namietal
výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý je nesprávny, keďže okresný súd pri posudzovaní

úspechu vo veci rozhodne nemal v prospech žalobcu popri istine pripočítavať sumu aktuálnych úrokov
z omeškania, pretože úroky z omeškania neboli samostatným predmetom konania. Žiaden súd pri
posudzovaní úspechu vo veci doposiaľ úroky z omeškania kumulatívne nepripočítaval k istine, t.j. k
vymáhanému nároku. Okresný súd tak zaviedol úplne „revolučnú“ prax v danom smere. Žalovaný žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť.

Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,

3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/121/2013-360 zo dňa 02.08.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkomkonaniaprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.bolomiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.09.2013, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu len v napadnutých výrokoch v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých
vpísomnomodvolanízodňa27.01.2013,pričommoholprihliadnuťlennatieodvolaciehonámietky,ktoré

nemali charakter novo tvrdených skutočností oproti tým, ktoré boli prezentované v konaní pred súdom
prvého stupňa. V konaní pred okresným súdom bolo vykonané poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,
preto za stavu nepreukázania žiadnej z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p., krajský
súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd
primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho
závery odkazuje. Vzhľadom k aplikácii ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce ani potrebné, aby krajský
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté skutkové závery a právne zhodnotenie, ktoré už
odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
Tento záver krajského súdu je v zhode aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo

dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom
konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu“. Krajský súd v súlade s uvedenou judikatúrou, použitia ust. § 219 ods. 2
O.s.p. k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe k odvolacím
dôvodom žalovaného uvádza, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, nevyhnutné

pre úplné posúdenie sporovej právnej veci, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nebolo ani
zistené, že by skutkové závery vyslovené okresným súdom boli v rozpore s obsahom spisu, keďže
zhodnotenia vykonané okresným súdom majú oporu v zistenom dôkaznom stave. Skutkovým záverom
prijatým prvostupňovým súdom predchádzala racionálna úvaha tohto konajúceho súdu, vychádzajúca z

priebehukonaniaastavudokazovania,apretonemožnosúhlasiťakosrelevantnýmodvolacímdôvodom
žalovaného, ktorým namietal nesprávne skutkové zistenie.

Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., keďže ako inou
procesnou vadou mal za to, že bol postup okresného súdu, ktorý si nesplnil povinnosti v zmysle ust.

§ 118 ods. 2 O.s.p.. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na znenie zákonného ust. §
118 ods. 2 O.s.p., zmyslom ktorého je v sporovom konaní stanoviť okruh sporných skutočností, ktoré
budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov na vykonanie, ktoré účastníci navrhli k preukázaniu
svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva,
ktorýmjezásadahospodárnostiaúčelnostisúdnehokonaniaadoistejmieryajpredvídateľnostisúdneho

rozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho nedodržaní nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by
bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu
určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného a nevykonávaného dokazovania. Ust. § 118 ods. 2
O.s.p. nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok
nesprávnehopostupu,prípadnevadnostikonaniapredokresnýmsúdom.Akoužbolouvedené,zmyslom

ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe
tohtozisteniapotomokresnýsúdposúdiďalšípriebehkonania,dokazovania,alejetovýlučnevdispozícii
súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie
krajským súdom má oporu aj v ust. § 118 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určujepredseda senátu alebo samosudca. V súvislosti so zákonným ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. krajský
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 zo dňa 21. júna 2012, podľa
ktorého vyplýva, že ...„v prípade porušenia zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. sa žiadnym spôsobom

nediskvalifikuje účastník, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať
prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne“. Ďalej v
tomto rozhodnutí ústavný súd uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vzhľadom k uvedenému konanie pred
okresným súdom nemá žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
t.j. že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Vzhľadom k priebehu súdneho
konania a postupu okresného súdu žalovanému ako účastníkovi konania bolo umožnené uplatňovať
procesné práva, t.j., že žalovaný nebol vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred
okresným súdom nemá procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V hmotno-právnej rovine bolo nepochybné, že žalobca uplatňoval voči žalovanému bezdôvodné
obohatenie na tom skutkovom základe, keď žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi bez právneho
dôvodu. Skutočnosť užívania týchto priestorov žalovaným nebola sporná a ani obdobie od 01.04.
do 30.11.2008. Spornosť bola vo výške tohto bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tejto spornosti

vykonal okresný súd rozsiahle dokazovanie a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. P. V.,
ktorý predložil k výške bezdôvodného obohatenia Znalecký posudok č. 11/2012, ku ktorému ním
vypracovanému znaleckému posudku sa znalec aj na nariadenom pojednávaní, konanom pred
okresným súdom dňa 24.10.2012 vyjadroval, a to za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností
vznášaných zo strany žalovaného. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v protichodnosti záverov

vyjadrených znalcom Ing. P. V. oproti záverom znalca Ing. V. Q., krajský súd poukazuje na výpoveď
znalca Ing. P. V. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.10.2012, ktorý túto žalovaným
namietanú odlišnosť zdôvodnil tým, že ...„ohľadom znaleckého posudku Ing. Q. bolo ťažké sa vyjadriť,
nakoľko stav, ktorý bol v čase, kedy on vypracoval znalecký posudok, bol odlišný od stavu, ktorý
bol v čase, kedy som ja robil ohliadku na mieste samom“. Je len logicky zdôvodnené, že každý

znalec vychádza zo stavu, ktorý tu má v čase svojho posudzovania a hodnotenia. Ak odlišnosť tohto
stavu sa premietla do záverov znalcov, ktoré nevykazovali úplnú zhodu, tak nemožno to posúdiť ako
opodstatnenú okolnosť, ktorá by mala spochybniť závery súdom ustanoveného znalca Ing. P. V., ktorý
vychádzal a pracoval so stavom zhodnoteným k dátumu ním vykonávanej ohliadky. Ani v tomto smere
preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. V konečnom dôsledku aj časový horizont, v ktorom

bolivypracovanéznalecképosudkyIng.V.Q.aIng.P.V.,boltiežurčujúcimzhľadiskaexistujúcehostavu
posudzovaného objektu týmito znalcami, keď znalec Ing. V. Q. Znalecký posudok č. 51/2008 vypracoval
dňa 02. novembra 2008 a znalec Ing. P. V. dňa 09.04.2012, t.j. že aj tomuto časovému rozpätiu potom
zákonite zodpovedá určitý stav posudzovaného objektu.

Krajský súd v ďalšom uvádza, že okresný súd pri výške bezdôvodného obohatenia z titulu užívania
priestorov žalovaným bez právneho dôvodu postupoval vecne správne, a preto nebolo relevantné
namietanie žalovaným, že by pri výške bezdôvodného obohatenia mal okresný súd opomenúť ustálenú
judikatúru. Bolo preukázané, že pri výške bezdôvodného obohatenia okresný súd vychádzal zo
zrovnateľného objektu užívania, ak bolo prihliadnuté na cenu nájmu za iný nebytový priestor v tej istej

budove, v ktorej bol aj žalovaným užívaný nebytový priestor. Výška bezdôvodného obohatenia bola v
rámci vykonaného dôkazu, a to Znaleckého posudku č. 11/2012, vypracovaného znalcom Ing. P. V.,
stanovená správne a presnejšie, pokiaľ sa vychádzalo z hodnoty nájmu za iné priestory nachádzajúce
sa v tej istej budove, v ktorej žalovaný užíval nebytové priestory. K správnosti stanovenej výšky
bezdôvodnéhoobohateniakrajskýsúduvádza,ženietpretoracionálnehodôvodu,abysúdpriustaľovaní

výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z ďalšieho iného objektu, než z toho, v ktorom žalovaný
užíval nebytové priestory. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na výpoveď znalca Ing. P. V. na
pojednávaní konanom dňa 24.10.2012, ktorý uviedol, že ...„ďaleko presnejšia je porovnávacia metóda,
kedy sa vychádza z lokality a ďalších faktov, ktoré sú rozhodné pre určenie ceny nájmu, ako sú napríklad
fyzické faktory a ekonomická hodnota. Ohľadom tejto skutočnosti boli predložené zo strany žalobcu

ďalšie zmluvy, ktoré sa týkajú nájmu v tej istej budove. Veľkým plusom je potom pri porovnávacej
metóde práve to, že sa jedná o totožnú budovu, nakoľko je rovnaká plocha a sú rovnaké fyzické
faktory. Tieto priestory, ktoré boli predmetom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a priestory podľa
ďalších nájomných zmlúv sú technicky totožné a boli v rovnakom čase rekonštruované, a preto je tátometóda pre určenie ceny nájmu najpresnejšia“. Krajský súd v zhode so zisteným skutkovým stavom
okresnýmsúdomkonštatuje,ževýškabezdôvodnéhoobohateniabolaZnaleckýmposudkomč.11/2012,
vypracovaným znalcom Ing. P. V. stanovená správne a presnejšie, pokiaľ sa vychádzalo z hodnoty

nájmu za iné priestory nachádzajúce sa v tej istej budove, v ktorej užíval nebytový priestor aj žalovaný.
Ani v tejto časti odvolacieho dôvodu, ktorý žalovaný smeroval k nesprávnosti výšky bezdôvodného
obohatenia, nebola zistená relevantnosť argumentácie odvolateľa.

K neopodstatnenosti odvolacích dôvodov nepochybne pristupuje aj rozsah poučovacej povinnosti v

zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktorý sa týka povinnosti predkladania alebo označovania nielen
dôkazov, ale aj skutočností účastníkom konania najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne, pokiaľ
nie je preukázaný niektorý z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Z priebehu konania
uskutočneného pred okresným súdom a použitej obrany žalovaným bolo krajskému súdu zrejmé, že
žalovaný v konaní pred okresným súdom nenamietal skutočnosť výšky pohľadávky žalobcu z titulu

spotrebovaných energií, keďže žalovaný sa len domáhal a žiadal, aby žalobca predložil doklady
preukazujúce reálne množstvo spotrebovaných energií v rozhodnom čase, a to aj žalobca uskutočnil.
Žalovaný žiadnu inú obranu ohľadom dodávok energií neuplatnil a ani obranu výšky týchto energií.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na konanie žalobcu, ktorý podaním zo dňa 30.10.2012 predložil
špecifikáciu spotrebovaných energií nebytových priestorov užívaných žalovaným. Ani tento odvolací

dôvod žalovaného nebol opodstatnený a v podrobnostiach cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu.

Krajským súdom nebolo zistené ani nesprávne právne posúdenie veci, čo bolo namietané žalovaným. Je
potrebnévovšeobecnostiuviesť,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo,

pretože okresný súd na úplne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to hmotné
právo - Občiansky zákonník v rovine bezdôvodného obohatenia, keďže toto hmotné právo je na základe
subsidiárnej aplikácie vyplývajúcej z ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiteľné aj na vzťahy
medzi podnikateľskými subjektmi.

Nebola zistená ani vecná nesprávnosť pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, pretože
správne okresný súd pri úspešnosti v sporovom konaní vzal do úvahy celý uplatnený nárok žalobcu,
ktorý požadoval a o ktorom bolo rozhodované, t.j. tak istinu, ako aj príslušenstvo.

Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania,

ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na
náhradu trov konania, sú:
1/ plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej,

2/ účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,
3/ čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, výsledok súdneho konania, ktorý

je premietnutý vo výrokovej časti rozhodnutia. Okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ pri
rozhodovaní o trovách súdneho konania a aplikácii zásady úspechu a neúspechu vo veci dal do pomeru
- porovnania žalobcovu uplatnenú pohľadávku, t.j. tak istinu, ako aj príslušenstvo vo vzťahu k výroku
rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Nepochybne súdne konanie, v danej veci sporové konanie,
saviedlonielenožalobcovejistine,aleajouplatnenomúrokuzomeškania.Taktožalobcavymedzilsvoju

pohľadávku, ktorú súdnou cestou uplatnil proti žalovanému a vo vzťahu k výsledku súdneho konania
potom zákonite musela byť posudzovaná žalobcom uplatnená pohľadávka. Okresný súd preto správne
postupoval, ak vzal do úvahy nielen uplatnenú istinu 8.493,55 Eur, ale aj príslušenstvo, a to úrok z
omeškania a do vyjadrenej pomernej percentuálnej úspešnosti premietol tak istinu, ako aj príslušenstvok výroku rozsudku okresného súdu. Aj samotný výpočet percentuálnej úspešnosti žalobcu vo výške
62% bol správny, preto v podrobnostiach tohto výpočtu krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku
okresnéhosúdu,viažucesakvýrokuotrováchprvostupňovéhokonania.Akajokresnýsúdvodôvodnení

svojho rozhodnutia odkázal na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom mal poukázať na ust. § 142 ods. 2 prvá
časť vety O.s.p., t.j. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
táto okolnosť sa nedotkla vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu v napadnutom výroku o trovách
prvostupňového konania.

V súvislosti s vyššie uvedeným záverom krajského súdu sa poukazuje aj na judikované rozhodnutie,
podľa ktorého ...„procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho
neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených
prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“
podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na
priznanie trov konania ako jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
(1/ podanie návrhu, 2/ vyčíslenie trov v zákonom stanovenej lehote), preto z titulu absencie takéhoto

návrhu žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.