Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200437
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717200437.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu:

A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. René Pribylinec,
advokát, so sídlom Okružná 789/16, 058 01 Poprad, IČO: 42 231 345 proti žalovanej: Q. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX W. O., právne zastúpená: JUDr. Martin Bašista, advokát, so
sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o neúčinnosť darovacej zmluvy s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Darovacia zmluva vo forme Notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/
XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX uzavretej dňa 4.12.2014, spísanej v notárskej kancelárii JUDr. Igora Čabru,

Nám. Sv. Egídia č. 95 v Poprade, ktorou syn žalovanej ako darujúci daroval svojej matke - žalovanej
ako obdarovanej nehnuteľnosti v podiele 1 v pomere k celku v k. ú. W. O. a to rodinný dom, súp. č. XXX,
postaveného na KNC parc. č. XXXX/X, pozemok KN C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 309 m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2,
pozemok KNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 a pozemok KNC parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, zapísané na LV č. XXX, pre okres V.,
obec a k. ú. W. O. v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, voči žalobcovi j e p r

á v n e n e ú č i n n á .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.1.2017 domáhal právnej neúčinnosti darovacej zmluvy vo forme
Notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 4.12.2014,
napísanej v notárskej kancelárii JUDr. Igora Čabru, Nám. Sv. Egídia 95 v Poprade, ktorou syn žalovanej
ako darujúci daroval svojej matke - žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti v podiele 1 v pomere k
celku, v k. ú. W. O. a to rodinný dom, súp. č. XXX, postaveného na parc. C KN parc. č. XXXX/X, pozemok

C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 309 m2, pozemok C KN parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, pozemok C KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 200 m2 a pozemok CKNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 168 m2, zapísané na LV č. XXX, pre okres V., obec a k. ú. W. O. v evidencii Okresného úradu
Poprad, katastrálny odbor, voči žalobcovi a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol synovi žalovanej, X. R. pôžičky - finančné prostriedky

v celkovej výške 14.895,- eur, dňa 1.11.2012 sumu vo výške 2.095,- eur na základe ústnej dohody,
dňa 13.12.2013 sumu vo výške 10.000,- eur s poukazom na zmluvu o pôžičke zo dňa 13.12.2013,
dňa 6.1.12014 sumu vo výške 1.000,- eur s poukazom na potvrdenie zo dňa 6.1.2014, dňa 18.2.2014
sumu vo výške 700,- eur s poukazom na potvrdenie zo dňa 18.2.2014 a na doklad o hotovostnomvklade zo dňa 18.2.2014, dňa 19.5.2014 sumu vo výške 500,- eur s poukazom na potvrdenie zo dňa
19.5.2014adňa9.9.2014sumuvovýške600,-eurspoukazomnapotvrdeniezodňa9.9.2014.Splatnosť
poskytnutých pôžičiek nebola dohodnutá, okrem pôžičky v sume 10.000,- eur, na základe Zmluvy o

pôžičke zo dňa 13.12.2013, v ktorej sa syn žalovanej zaviazal uhradiť dlžnú sumu vo výške 10.000,- eur
v lehote najneskôr do 31.12.2014. Syn žalovanej bol k úhrade dlžnej sumy vyzvaný právnym zástupcom
žalobcu a to výzvou zo dňa 2.9.2015, na ktorú syn žalovanej nereagoval. Zároveň mu bolo výzvou
oznámené, že nakoľko v časti poskytnutých pôžičiek v sume 4.895,- eur nebola medzi ním a synom
žalovanej dohodnutá lehota ich splatnosti, je oprávnený žiadať o vrátenie pôžičky nasledujúci deň,

po dni ich poskytnutia. Dňa 19.11.2015 podal návrh na vydanie platobného rozkazu na tunajší súd a
zároveň si uplatnil úroky z omeškania, odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutej splatnosti pôžičky vo
výške 10.000,- eur a pri pôžičkách, kde lehota splatnosti nebola dohodnutá, odo dňa nasledujúceho
po dni poskytnutia pôžičky. Dňa 23.12.2015 tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 17C/442/2015 -
17, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.5.2016. Syn žalovanej si svoju povinnosť
vyplývajúcu z platobného rozkazu nesplnil. Keďže existovali obavy, že syn žalovanej mal snahu scudziť

svoj majetok a vyhnúť sa zaplateniu oprávnenej pohľadávky, pričom hrozilo riziko, že predajom alebo
prevedením majetku, ktorý vlastní, dôjde k nemožnosti vymáhania oprávnenej pohľadávky žalobcu,
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 2.6.2016. Počas exekučného konania mu bolo oznámené, že
syn žalovanej previedol svoj nehnuteľný majetok na svoju matku - žalovanú, darovacou zmluvou, dňa
4.12.2014, t.j. necelý mesiac pred dňom dohodnutej splatnosti poskytnutej pôžičky vo výške 10.000,-

eur. Predmetným právnym úkonom syna žalovanej došlo k zmenšeniu majetku ako dlžníka a tým aj k
zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka mohla byť z majetku uspokojená. Darovacia zmluva
bola uzavretá medzi blízkymi osobami v posledných troch rokoch s tým, že žalovaná a jej syn majú
spoločný trvalý pobyt a žijú v jednom dome. Žalobca uviedol, že žalovaná synov úmysel ukrátiť ho, pri
náležitej starostlivosti mohla poznať. Komunikoval so žalovanou a informoval ju o tom, že jej syn má

požičané finančné prostriedky, ešte pred nadobudnutím splatnosti pôžičky a žalovaná mala vedomosť o
tom, že prevedením majetku jej syna na ňu, dôjde k nemožnosti vymoženia vymáhateľnej pohľadávky,
keď žiaden iný majetok syn žalovanej nevlastnil a nevlastní.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasili so žalobou a žiadali

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a náhradu trov konania. Argumentoval, že darovacia zmluva nebola
uzatváraná zo žiadneho dôvodu, ktorý v žalobnom návrhu uvádzal žalobca. V žalobe nie sú uvedené
pravdivé skutočnosti a okolnosti ohľadom jej vedomosti o dlhoch jej syna, pred dňom uzavretia darovacej
zmluvy. V tom čase vedela o veľmi dobrých a blízkych, až priateľských vzťahoch jej syna so žalobcom,
ale nemala ani najmenšie tušenie o tom, že žalobca požičal jej synovi finančné prostriedky. V čase

uzavretia darovacej zmluvy ešte nemal ani jej syn povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky a preto
nemala odkiaľ vedieť, že jej syn dlhuje žalobcovi peniaze, resp. že o tejto skutočnosti vedela. Žalobca
ešte dňa 9.9.2014 poskytol jej synovi ďalšiu pôžičku a ani on samotný nemal zo správania jej syna pocit,
že by svoje záväzky nemal zaplatiť, resp. že by mohlo byť vrátenie predtým požičaných peňazí nejako
ohrozené, či zmarené. Do času prevodu vlastníckych práv k predmetu darovacej zmluvy na jej osobu,

ako ani dlho po tejto skutočnosti, nemala žiadnu vedomosť o súdnom spore medzi žalobcom a jej synom,
resp. o jeho dlhoch voči žalobcovi. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva z dôvodu,
že chcela a naďalej chce, aby predmetný rodinný dom bol v budúcnosti predmetom dedenia po jej osobe
a tak spravodlivo rozdelila dedičstvo medzi jej ostatné deti. Svojmu synovi - dlžníkovi žalobcu pred
prevodom vlastníckych práv sama navrhla, že by bolo správne vo vzťahu k jeho ostatným súrodencom,

aby sa rodinný dom previedol opätovne na ňu a bol zahrnutý do dedičstva v prospech všetkých jej detí.
Rodinný dom bol na jej syna v minulosti prevedený iba za účelom poskytnutia úveru jej synovi, resp. za
účelom ručenia v prospech peňažnej inštitúcie, ktorá mu poskytla úver.

4. Na pojednávaní dňa 1.10.2018 X. R., syn žalovanej - dlžník žalobcu, uviedol, že dlh voči žalobcovi

uznáva a spláca ho po 200,- eur. Dôvodom, prečo previedol polovicu rodinného domu na svoju matku,
bola tá skutočnosť, že sa dostal do zlej finančnej situácie a nestíhal splácať banke úver. Obával sa,
aby sa neprišlo o dom a preto tento previedol na svoju matku. Tento úver spláca mama, ale stále je
zapísaná ťarcha, na liste vlastníctva. Jeho matka v čase, keď prevádzali nehnuteľnosť, nevedela, že
dlhuje žalobcovi peniaze, pretože to tajili. Matka sa dozvedela o dlhoch voči žalobcovi až po darovaní.

Úver dostal tak, že bol založený dom. Matka vedela len o jedinom dlhu, v prospech UniBanky, a.s..
Tvrdil, že jeho matka sa prvýkrát dozvedela, že má dlh, keď mu došli papiere od exekútora JUDr. Dušana
Sopka. Naposledy mu žalobca požičal peniaze po r. 2014, ktoré vrátil.5.Žalobcanapojednávanídňa1.10.2018uviedol,žežalovanejasivr.2014povedal,žejejsynmudlhuje
peniaze. Synovia žalovanej a žalovaná vedeli, že mu dlhuje peniaze, avšak nevedeli výšku, pretože dal
slovo X., že to nepovie. Nešlo o jednorazovú sumu. Dňa 11.4.2019 žalobca uviedol, že so žalovanou

sa pozná skoro celý život a jej syna si veľmi obľúbil, ako syna, o čom vedela. Žalobu podal len z toho
dôvodu, že keby sa niečo stalo, žeby mu peniaze neboli vrátené. Dlh syn žalovanej spláca. Uviedol, že
syn žalovanej bol u neho a povedal mu, že dom bol prepísaný na žalovanú z dôvodu, že sa bál, že by
exekútor siahol na dom a taktiež obaja synovia žalovanej vedeli, že X. požičal peniaze. Rozsudok súdu
by predstavoval istú zábezpeku. Žalovanej oznámil, resp. podotkol, že jej syn má u neho dlhy, a to u

nej v práci a dostal ešte od nej pripomienku, že X. nemal požičiavať peniaze. Je pravdou, že požičal X.
ešte 150,- eur, ktoré mu však vrátil.

6. Žalovaná uviedla, že v r. 2014 zistila, že X. nespláca svoje dlhy a keďže mal úver, pýtala sa svojich
synov, ako aj syna X., či sú niečo dlžní s tým, že jej povedal, že nemá dlhy. Pýtala sa aj jeho priateľky a
nevedela o ničom. Keď sa dozvedela, že nespláca dlh UniBanke, a.s., rozhodla sa, že vezme na seba

úver, že ho bude splácať, ale dom sa prepíše na ňu. Žalobca jej povedal v r. 2016, že jej syn je mu
dlžný peniaze. X. sa v r. 2014 zdržiaval v Rakúsku.

7. Na pojednávaní dňa 11.4.2019 svedok I. R. - syn žalovanej uviedol, že v r. 2014 bol prepísaný dom,
keď brat X. neplatil banke peniaze. Bol v zahraničí, málokedy chodil domov a ak chodil domov, tak na 5

dní raz za dva mesiace, keďže je stavbár. Keď matka zistila, že má problémy, prišla za nami a povedala,
že X. prestal platiť úver banke, preto sa dom prepísal. O dlhoch svojho brata X. sa dozvedel až v r.
2016, niekedy v lete, keď chodil žalobca za nimi do jedálne.

8. Svedok Q. R. - syn žalovanej, na pojednávaní uviedol, že v r. 2014, keď došlo k prepisu domu z brata

X. na jeho matku, dôvodom bolo, že matka zistila, keď sa rozprávala s X., že nestíha si riešiť pohľadávku
voči banke. Preto matka súhlasila, že prevezme jeho pohľadávku pod podmienkou, že sa zriekne svojej
časti, na ktorú si bral úver z banky. Pýtala sa ho, či má ešte nejaké dlhy, avšak ten uviedol, že nemá
žiadne podlžnosti. Ani on nevedel, že brat X. má dlhy voči žalobcovi. V r. 2014 sa brat X. zdržiaval v
zahraničí a občas prichádzal domov. Žalobca chodil k nemu na firmu. Najprv bolo všetko v poriadku a

potom brával matku bokom a pri komunikácii s ňou jej povedal, že brat X. mu dlhuje nejaké peniaze.
Žalobcovi povedal, aby si to riešil s X. a nie s jeho matkou, čo bolo asi pred dvomi rokmi.

9. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na
určení, aj keď sa neskúma pri predmetnom druhu žaloby. Prvotným predpokladom pre to, aby sa žalobca

mohol úspešne domáhať svojho nároku, je to, aby žalovaná aspoň mohla vedieť o tom, že jej syn
má nejakého veriteľa a on je niekomu dlžníkom. Bolo prezentované, že po tom, čo táto zistila, takúto
vedomosť ohľadom peňažného ústavu, táto začala realizovať nejaké šetrenia a zisťovania o tom, či
jej syn nedlhuje nejaké finančné prostriedky aj iným osobám. Je evidentné, že v tom čase vynaložila
náležitústarostlivosťnazisťovanietýchtoskutočností,pretožemalanejakýpodnetktakémutozisťovaniu

a nešlo iba o prepis nehnuteľnosti, ktorý mal byť realizovaný na základe rozhodnutia účastníkov tohto
zväzku, ale jednalo sa o odsúhlasený postup medzi žalovanou a jej synom, z titulu jej prevzatia záväzku
za svojho syna vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. Samotný žalobca sa vyjadril, že údajne mu mal syn
žalovanej uviesť, že prepisuje svoju nehnuteľnosť na matku z toho titulu, aby sa vyhli aj tejto hrozbe
uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca údajne vedel o prevode nehnuteľnosti, avšak nezrealizoval

žiaden úkon k tomu, aby k takémuto prevodu došlo, pričom v tom čase existovalo množstvo úkonov,
ktorými by zabránil prevodu, alebo by aspoň informoval budúcich nadobúdateľov nehnuteľnosti o tom,
že takúto podlžnosť má vtedajší vlastník nehnuteľnosti. Nakoľko neexistuje žiaden register, kde by
centrálne nejakým spôsobom boli vedení dlžníci, resp. fyzické osoby, ktoré by mali nejakým spôsobom
určitýmosobámdlhovaťatedanadobúdateľnehnuteľnostinemávčaseprevodunehnuteľnostinaosobu

nadobúdateľa nejakú možnosť si túto skutočnosť jednoducho preveriť v registri. Vynaloženie náležitej
starostlivosti nadobúdateľa - žalovanej, môže spočívať v tom, že si zisťuje tieto okolnosti dotazom na
osoby, či už priamo prevodcu alebo iné blízke osoby, ktoré by mohli mať o tom vedomosť. Naopak, je
potrebné poukázať na konanie žalobcu, ktorý nielen pred prevodom nehnuteľností, ale aj po prevode
ďalej požičiaval synovi žalovanej finančné prostriedky a sám si spôsobil to, že došlo k navýšeniu dlhu

dlžníka voči jeho osobe. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR dal do pozornosti zásadu, podľa ktorej
práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, starostlivým osobám. Tým, ktoré sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Poukázal, že vzťah žalovanej syna v čase prevodu nehnuteľnostínebol v žiadnom prípade ideálny, alebo blízky. Jej syn sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a teda žalovaná
nejakým spolužitím so svojím synom nemohla zistiť, vedieť o týchto jeho aktivitách, ktoré mal so
žalobcom.

10. Vykonaným dokazovaním, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a to najmä
listinnými dôkazmi a výpoveďami, právoplatným platobným rozkazom sp. zn. 17C/442/2015zo dňa
23.12.2015, , notárskou zápisnicou zo dňa 4.12.2014 N XXX/XXXX, rozhodnutím Okresného úradu
Poprad,katastrálnyodbor,číslovkladuVXXXX/XXXX,rozhodnutiezodňa19.12.2014opovolenívkladu

vlastníckeho práva, výpisom z LV č. XXX, k.ú. W. O., upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 4.7.2016
sp. zn. EX 4316-15, zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

11. V dňoch 1.11.2012 žalobca požičal synovi žalovanej, X. R. finančné prostriedky v sume 2.095,-
eur na základe ústnej dohody, dňa 13.12.2013 sumu 10.000,- eur, dňa 6.1.12014 sumu 1.000 eur, dňa
18.2.2014 sumu 700,- eur, dňa 19.5.2014 sumu vo výške 500,- eur a dňa 9.9.2014 sumu vo výške 600,-

eur. Žalobca a syn žalovanej mali blízky nadštandardný vzťah (ako otec a syn) a žalobca sa poznal s
celou rodinou. Syn žalovanej sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu vo výške 10.000,- eur v lehote najneskôr
do 31.12.2014. Celkovo žalobca synovi žalovanej, požičal sumu 14.895 eur.

12. Dňa 4.12.2014 X. R., ako darujúci a Q. R. ako obdarovaná uzavreli Darovaciu zmluvu na

nehnuteľnosť v k. ú. W. O., rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 309 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 237 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 a parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, zapísané na LV č. XXX, v registri C, pre okres V.,
obec a k. ú. W. O. v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, formou Notárskej zápisnice

N XXX/XXXX. Darovacou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva.

13. Dňa 4.12.2014, v ten istý deň, bol podaný Návrh na vklad do katastra nehnuteľností X. R. a Q. R..
Dňa 19.12.2014 bolo vydané rozhodnutie Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej, titulom Darovacej zmluvy,

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vklad bol povolený dňa 19.12.2014 a týmto dňom nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť s právnymi účinkami, pod č. vkladu V XXXX/XXXX.

14. Rozhodnutím Okresného súdu Poprad bol dňa 23.12.2015 vydaný platobný rozkaz v skrátenom
konaní, pod sp. zn. 17C/442/2015. Rozhodnutím súdu bola X. R. uložená povinnosť, zaplatiť pohľadávku

žalobcovi vo výške 14.895,- eur s príslušenstvom.

15. Dňa 2.6.2016 žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže pohľadávka žalobcu nebola
uhradená a pristúpil k jej vymáhaniu. Dňa 4.7.2016 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie
JUDr. Dušanom Sopkom pod sp.zn. EX 43/14. Exekučným titulom na peňažné plnenie bolo rozhodnutie

Okresného súdu Poprad - platobný rozkaz vydaný pod sp. zn. 17C/442/2015, dňa 23.12.2015.

16. Z listu vlastníctva č. 362 v k. ú. W. O. vyplýva, že vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX stojaceho
na parc. č. XXXX/X v k. ú. W. O., v obci W. O., v okrese V., je vlastníčkou žalovaná, titulom darovacej
zmluvy. Na liste vlastníctva bola vyznačená ťarcha prislúchajúca UniBanke, a.s. na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/A/HU/XX/XXX, podľa V XXX/XXXX - číslo zmeny
XX/XX.

17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkouprípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

19. Podľa § 42b ods. 1, 2, 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.

20. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a OZ je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý ukracuje
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe
vyhovené, tak predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného
proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaním (právne neúčinným) úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol
právny úkon uskutočnený. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je z toho hľadiska, či ide o zročnú alebo
nezročnú pohľadávku, významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku, teda že je
jeho veriteľom.

24. Odporovateľným je, ako to vyplýva z § 42a ods. 2 OZ, taký právny úkon dlžníka, ktorý uskutočnil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenovtomtosmerenesiežalobca-veriteľ.Preukázanieúmyslu
dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke (napr.
osoby uvedené v § 116 OZ). Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takom prípade zákon predpokladá a je na

osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (v dobe právneho úkonu)
nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou, alebo o právny úkon uskutočnený v jej prospech, nemusí žalujúci veriteľ, teda žalobca tvrdiť
ani preukazovať, že žalovanej musel byť úmysel dlžníka, teda jej syna odporovaným právnym úkonom
ukrátiť veriteľa, známy. Zákon v takom prípade predpokladá, že žalovaná o úmysle dlžníka ukrátiť

odporovaným právnym úkonom veriteľa vedela. Žalovaná teda musela v predmetnom konaní preukázať,
že v dobe právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 4.12.2014, dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať. Zákon, od dlžníkovi blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych
úkonoch s dlžníkom, alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník uskutočnil v jej prospech, týmto spôsobom
presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby neuskutočnila právny

úkon (neprijímala podľa neho plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, ak sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,
ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

25. Je pravdou, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle,

sú psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera), t.j. že samy o sebe nemôžu byť predmetom
dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom
ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda predmetom
dokazovania môžu byť len okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom,
vyvodiť.

26. Preukázanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je skutkovou otázkou, ktorú je
potrebné posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Súd vyhodnotil
dôkazy vykonané v konaní, pričom vo vzťahu k skutkovej otázke o vedomosti žalovanej ako druhejstrany odporovaného úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť uzavretím darovacej zmluvy svojho veriteľa, dospel
k záveru že vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka voči žalobcovi bola preukázaná.

27. Odporovacia žaloba, nie je určovacou žalobou, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu
právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný.
Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Právna
neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Ust. § 42b ods.4 OZ, úspešné

odporovanie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti
právneho úkonu.

28. Súd mal za to, že žalobný nárok bol podaný oprávnene. V predmetnom konaní sa žalobca domáha
určenia neúčinnosti právneho úkonu, uzatvorenej darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice N XXX/

XXXX zo dňa 4.12.2014. Darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom žalobcu - X. R. a jeho
matkou Q. R., blízkou osobou. V čase prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemkom na
ktorých stojí, dlžník neuhradil žalobcovi pohľadávku. Tieto skutočnosti neboli sporné.

29. Žaloba bola podaná v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po zápise

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, 23.12.2014 a uplynula dňa 23.12.2017. Žaloba
na súde bola podaná v prekluzívnej 3 ročnej lehote, včas dňa 18.1.2017. V konaní nebolo sporné, že
žalobca má voči synovi žalovanej pohľadávky z poskytnutej pôžičky, ktorú dlžník nevrátil. V konaní bola
sporná splatnosť, teda, či žalobca si mohol uplatniť takúto pohľadávku na súde. Súd bol toho názoru,
čo sa týka zročnosti pohľadávky, že z § 42a ods. 2 OZ nevyplýva, že predpokladom odporovateľnosti

muselabyťsplatnosťpohľadávkyveriteľa.Jemožnéodporovaťprávnymúkonomdlžníka,ktoré ukracujú
veriteľa (uskutočnením v úmysle ukrátiť veriteľa), a postačuje, aby dlžník sledoval svojím konaním
ukrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa. Nie je vôbec rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú
alebo nesplatnú, prípadne budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Významné je len to, že veriteľ
skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. že je jeho veriteľom) a že dlžník uskutočnil právny úkon v

úmysle ukrátiť jej uspokojenie, t.j. že svojím právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi
znemožňuje, alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.

30. Z konania dlžníka možno usudzovať že bol daný zjavný úmysel zbaviť sa svojho majetku. Bol si
vedomý že splatnosť minimálne čo do dlhu 10.000 eur nastane 31.12.2014. Preto už dňa 4.12.2014

došlokprevodumajetkuDarovacouzmluvou,namatku.Časováosdosebazapadá,keďchceližalovaná
so synom stihnúť, aby do konca mesiaca, teda do splatnosti došlo k prevodu práv. Preto v deň podpisu
darovacej zmluvy, bol na Okresný úrad Poprad - odbor katastra, podaný návrh na vklad a už dňa
19.12.2014 (do 15 dní) bolo rozhodnuté. Je vo všeobecnosti známe, že za Návrh na začatie konania
o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností za 30 dní poplatok predstavuje 66

eur a pri zrýchlenom vklade 15 dní 266 eur. vklad pri vkladoch sú dlhé čakacie lehoty a ani zákonné
lehoty pri množstve návrhov na kataster, nie sú dodržiavané v týchto vkladových konaniach, (cca 30 dní,
60 dní). Súd vo vyslovení právneho názoru na predmetnú vec, takéto zrýchlené konanie, len utvrdilo,
že išlo o špekulatívne konanie zo strany darujúceho a obdarovanej. Naviac, keď žalobkyňa v žalobe
tvrdila, že k prevodu rodinného domu na ňu spätne, došlo z dôvodu, aby po nej dedili všetky deti. Brat

Q. R. sám uviedol, že brat X. nestíhal riešiť pohľadávku voči banke a matka súhlasila, že prevezme
jeho pohľadávku pod podmienkou, že sa zriekne svojej časti. Z uvedeného vyplýva, že dom už mali
hypoteticky a z časti reálne rozdelený súrodenci. A postupným vyplatením úveru za syna X., sa zriekava
časti domu. Preto sa súd domnieval, že za situácie ktorú uvádzala žalobkyňa, že nebol platený úver
synom X. a to bol dôvod prevodu časti rodinného domu (1/2), tak zrýchlené vkladové konanie nebolo

potrebné. Súd v neposlednom rade dodáva, že cieľom takejto žaloby, je uprednostniť záujem veriteľa
pred konaním umožňujúcim dlžníkovi zbaviť sa majetku prevodom na osoby blízke.

31. Súd bol toho názoru, že žalovaná v konaní nepreukázala že sa aktívne postavila k tomu, aby v čase
uzavretia Darovacej zmluvy alebo pred týmto zámerom, zisťovala dlhy svojho syna, okrem výpovedí jej

najbližších, synov. Tieto svedecké výpovede, skoro identické, súd považoval za tendenčné neprivodiť
ujmu matke v predmetnom konaní a preto na nich neprihliadal. Vedela, že jej syn nezvláda splácať úver
a teda že má finančné problémy. Už len touto skutočnosťou, teda znalosťou o jeho finančnej situácii,
mala vyvinúť väčšie úsilie v prešetrení dlhov syna X., čo nepreukázala. V konaní všetci zhodne uvádzali,že so žalobcom mal X. vzťah ako s otcom, čo potvrdili svedkovia jeho bratia a matka. Je preto logické,
že žalovaná sa mohla informovať o dlhoch svojho syna u takejto blízkej osoby ako bol žalobca, keďže ho
povýšili až do vzťahu otec a syn. Súd zisťoval aj vzťahy v rodine, čo je podstatné ak ide o zbavovanie sa

majetku dlžníka prevodom na blízku osobu. B. v rodine nasvedčujú tomu, že matka bola ochotná pomôcť
svojmu synovi v takej situácii, kedy nezvládal splácať úver voči UniBanke, a.s. a preto prevzala jeho
záväzok platiť úver aby svojho syna podporila. Preto takéto správanie žalovanej ako matky, nevylučuje,
že aj takýmto spôsobom sa snažila odvrátiť a teda ukrátiť veriteľa, aby nedošlo k siahnutiu exekútora na
majetok syna žalovanej, na základe exekučného titulu. Súd mal za to, že vzťahy v rodine sú korektné,

keďže syn sa zveril matke, že má finančné problémy splácať úver.

32. Súdna obrana žalovanej, že „nevedela“, o dlhoch svojho syna, neobstála pred súdom, pretože
práve ona mala preukázať, že bola aktívna a urobila všetko pre to, aby pred realizáciou právneho
úkonu- darovacej zmluvy zistila, či syn má, alebo nemá dlhy. Teda na nej bolo dôkazné bremeno
a musela preukázať nielen, že nepoznala úmysel ukrátiť, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie

tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Žiadnym
spôsobom nepreukázala, že tento úmysel nepoznala, resp. ho nemohla poznať aj napriek tomu, že v
čase uzatvorenia darovacej zmluvy so synom žili v jednej domácnosti, hoci pracoval aj v zahraničí a
nevynaložila žiadnu starostlivosť, alebo dostatočnú aktivitu na to, aby sa mohla dozvedieť o tom, že jej
syn mal úmysel krátiť veriteľa, čo znamená, že musela sa presvedčiť, že právny úkon nikoho neukracuje.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že dlžník so žalobcom mal nadštandardný
vzťah podobný syn -otec. O takomto vzťahu vedeli všetci a preto žalovaná mohla vyvinúť úsilie a opýtať
sa žalobcu, či sa mu jej syn nezveril s nejakými finančnými problémami. Navyše keď sa žalobca so
žalovanou poznali skoro celý život.

33. V sumáre, bola splnená trojročná lehota, existencia pohľadávky dlžníka, úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa a úmysel musel byť známy druhej strane - blízkej osobe, ktorá nesplnila náležitú
starostlivosť rozpoznať úmysel svojho syna ukrátiť veriteľa. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

34. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania návrhom na výsluch svedka - priateľky X. R., I. V..

Dôvodom nevykonania dôkazu bolo, že nebolo potrebné doplniť skutkový stav o jej svedectvo, či jej
boli známe dlhy X. k žalobcovi. Časová následnosť všetkých úkonov s rýchlym vkladom vlastníckeho
práva, postačovali na osvojenie si skutkového a právneho záveru súdu a to aj s prihliadnutím na zásadu
koncentrácie.

35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

36. Keďže vzťahy medzi stranami sporu sú blízke, ako to prezentovali v konaní a každej strane sporu
hrozila ujma a aby nedošlo k ešte väčšiemu naštrbeniu vzťahov, je spravodlivé, aby si každá strana

znášala svoje vzniknuté trovy konania. Preto súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnej strane náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.