Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418010033
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418010033.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného C. H. a spol., pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2019
o odvolaní obžalovaných C. H., C. R. a C. G. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
4T/9/2018 zo dňa 05.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 4T/9/2018 zo dňa 05.02.2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu
k obžalovaným C. H. a C. R..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e:

obžalovaného C. H., nar. XX.XX.XXXX v Q. U. T., trvale bytom N. N. XX/XX, F. T. - C. podľa § 222 ods.
1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného C. H. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaného C. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. U. T., trvale bytom N. N. XX/XX, F. T. - C. podľa § 222 ods.
1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného C. R. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/9/2018 zo dňa 05.02.2019 boli obžalovaní C.
H., C. R. a C. G. uznaný vinnými pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obvinení po spoločnej predchádzajúcej dohode začiatkom mesiaca august 2017 v F. T. - C. v úmysle
získať pre seba finančné prostriedky, využili duševnú zaostalosť, sociálnu naivitu, ľahkú ovplyvniteľnosť

a manipulovateľnosť C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, T. U. T. tým spôsobom, že ju
nahovorili k získaniu úveru v D. R., a.s. následne ju v dňoch 01.08.2017 a 02.08.2017 odviezli na
motorovomvozidlezn.W.G.X,.O.,Q.farby,ev.č.R.doR.R.,kdetátonáslednesobvinenýmC.G.vošla
na obchodné miesto spoločnosti E. D.. X, L. U., R. R., kde požiadala o poskytnutie úveru, následne jejbol úver po predložení dokladov totožnosti schválený a ona podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX s D. R., a.s. na sumu 1.880,- €, kde ako dlžník je uvedený C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, T. U. T., takto poskytnuté prostriedky vo výške 1.835,- € ona ihneď po prevzatí odovzdala

obvinenému C. G., ktorý ich následne odovzdal obvineným C. H. a C. R., z čoho 100, € ponechali C. T.
a 150,- € dostal C. G. ako odmenu a zvyšok použili pre svoju potrebu, čím D. R., a.s., B.: XXXXXXXX,
so sídlom N. U. X, R., spôsobili škodu v celkovej výške 1.880,- €.

Za to boli obžalovaní C. H. a C. R. odsúdení podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr.

zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., k trestom odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Obžalovaný C. H.
bol na výkon trestu zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s stredným
stupňom stráženia a obžalovaný C. R. bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný C. G. bol zato odsúdený podľa § 222 ods. 1
Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú

dobu 3 rokov.

Okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú D. R., a. s, so sídlom N. U. X, R., B.: XXXXXXXX
odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní C. H., C. R. a C. G..

Obžalovaný C. H. v podanom odvolaní uviedol, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil a žiadnu škodu
nespôsobil a rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. Podrobnejšie sa k veci nevyjadril.

Obžalovaný C. R. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedol, že od začiatku
prípravného konania sa ku skutku nedoznal a ani nedoznal svoju účasť na spáchaní prečinu úverového
podvodu. Poukázal, že obžalovaný C. G. jednoznačne uviedol, že úver potreboval on a on aj osobne
požiadal svedkyňu T. o získanie financií. Uviedol, že obžalovaný C. G. doložil zmluvu o pôžičke medzi
ním a svedkyňou T., kde sa zaviazal, že peniaze získané z úveru T. riadne vráti a splatí. Na zmluve

sú overené podpisy účastníkov zmluvného vzťahu a existuje teda jednoznačný záver, že sa jednalo o
vzťah medzi obžalovaným C. G. a C. T.. Podľa neho skutočnosti uvádzané C. G. potvrdila i svedkyňa
C. H., zamestnankyňa D. R., ktorá bola osobne prítomná pri jednaní s klientmi. Teda jednoznačne pri
stretnutí mal vystupovať spolu s C. T. len C. G., kde túto skutočnosť potvrdili aj iní svedkovia. Na základe
uvedených skutočností, napriek niektorým tvrdeniam svedkyne C. T., jeho konanie nedosahuje aktívnu

účasť v zmysle ustanovení Trestného zákona potrebnú na to, aby bol za prečin úverového podvodu
odsúdený. Nebola naplnená jednak subjektívna, ale ani objektívna stránka trestného činu. Ďalej uviedol,
že v celom konaní nebol produkovaný dôkaz, že traja obvinení sa mali na takejto veci dohodnúť a
následne využiť svedka v konaní na spáchanie trestného činu. C. T. sa stala účastníkom úverovej zmluvy
dobrovoľne, čo sama potvrdila, tiež sa stala účastníkom zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke, ktorá je

riadne vyhotovená a podpísaná (s overenými podpismi) medzi ňou a C. G., teda nemôže obvinenému
R. byť kladené za vinu, že C. G. odovzdal peniaze R. a H., keď túto vec samotný C. G. poprel. Má za to,
že v tomto prípade nevylákal od nikoho úver, nikoho neuviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na splácanie úveru a nikomu nespôsobil škodu. V celom konaní nie je produkovaný jediný dôkaz, ktorý
by nasvedčoval pravdivosti takéhoto tvrdenia. Záverom vyslovil názor, že prvostupňový súd postupoval

nesprávne, keď ho odsúdil za prečin úverového podvodu, pretože nenaplnil skutkovú podstatu prečinu,
a vlastne ani z jeho pozície túto naplniť nemohol, vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktoré nijakým
spôsobom neusvedčuje žiadneho z páchateľov z úmyslu dopustiť sa úverového podvodu. Podľa jeho
názoru ani len nedošlo ku škode ako majetkovej ujme. Navrhol aby krajský súd postupoval v súlade
s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. a oslobodil ho spod obžaloby.

Obžalovaný C. G. v podanom odvolaní uviedol, že sa nedopustil žiadneho trestného činu úverového
podvodu. Je pravda, že C. T. mu zobrala pôžičku vo výške 1.880 eur, ktorú riadne a včas sám spláca.
D. R. nevznikla žiadna škoda. C. T. súhlasila s pôžičkou a za to chcela 100 eur, s tým, že on ju bude
splácať. Pôžička bola určená len pre neho, R. iba požiadal, aby ho odviezol do R. R. s C. T.. Bol aj

u notára, kde sa zaviazal splácať predmetnú pôžičku. Nemal v úmysle oklamať C. T., pričom ona zo
všetkým súhlasila. Ďalej uviedol, že C. R. a C. H. s vecou nemajú nič spoločného. Neuvedomoval si keď
vypovedal pred vyšetrovateľom proti nim, pretože bol vtedy podnapitom stave, pričom priateľka sa snímrozišla kvôli H. a bol na neho nahnevaný. Pokiaľ ide o R., tak ten ho nevyplatil za vykonané práce na
stavbe. Záverom uviedol, že nevidí dôvod na to, aby bol odsúdený za úverový podvod.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní a v
súvislosti s posudzovanou vecou poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/26/2014.
Uviedol, že nebolo preukázané, že sa obžalovaný C. R. dopustil tohto skutku. Navrhol, aby krajský súd
obžalovaného C. R. spod obžaloby oslobodil.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a vecne správny, v danom prípade sa nejedná o nováčikov v páchaní trestnej činnosti. Navrhol
odvolanie obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaných bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 Tr. por., pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späť vzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1. Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaných C. H., C. R. a C. G. v
časti výroku o vine nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal
súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil
pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou

obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia obsiahlym spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe
konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil, a to nielen jednotlivo, ale i v ich vzájomných
súvislostiach. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil,

považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby
obžalovaných odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci
tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané
zákonnýmspôsobomasúdprvéhostupňaichhodnotiljednotlivoajvichsúhrnepodľasvojhovnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Krajský súd pripomína, že dôvody odvolania obžalovaných sú v skutkových zisteniach totožné s
obsahom ich obhajoby na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, preto krajský súd

poukazuje na to, že jeho povinnosťou nie je odôvodňovať rozhodnutie tak, aby sa musel zaoberať
každým argumentom odvolateľa, ale môže sa odvolací súd pri potvrdzovaní prvostupňového rozsudku v
princípe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa, čo vyplýva aj z doterajšej judikatúry,
či už Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, a to za situácie, keď napadnutý
rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. V

tomto smere odvolací súd preto poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu s ktorými sa stotožnil.

Primárne je potrebné uviesť, že žalovaného trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Tr. zák. sa dopustí, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a spôsobí ním malú škodu.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, špecificky však ten majetok, z ktorého sa poskytuje úver
alebo záruka na úver. Úver sa poskytuje na základe zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v určitej lehote. Podmienky na poskytnutie alebo splácanie úverusú predmetom zmluvy o poskytnutí úveru alebo o ručení. Na trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby iného
uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so
skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku na úver. Ide o úmyselný trestný čin (§ 15 Tr. zák.).

Podľa § 20 Tr. zák., ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Pokiaľ ide o samotné odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tak tieto
odvolací súd považoval za irelevantné. Obžalovaní síce zhodne popierajú spáchanie žalovaného

trestného činu, pričom obžalovaní C. H., C. R. popierajú akúkoľvek účasť na spáchanom skutku, avšak
zo spáchaného skutku sú usvedčovaní výpoveďami svedkýň C. T. G., C. H., výpoveďou C. T. E.,
listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou obvineného C. G. v štádiu prípravného konania, tak ako na
to správne poukázal súd prvého stupňa. Poškodená C. T. totiž to vo svojich výpovediach jednoznačne
usvedčuje obžalovaných zo spáchaného skutku, keď okrem iného uviedla, že H. s R. a G. jej sľúbili,
že úver ktorý jej poskytne pošta budú splácať, a za to, že zoberie pre nich úver dajú jej 300 eur. Keď

bo úver schválený boli peniaze z banky vybraté, pričom peniaze z priehradky vybral G. a dal jej 100
eur. Následne s G. nastúpili do auta v ktorom sedeli R. so H., kde G. odovzdal nejaké peniaze R..
Potom išli do Q., kde R. so H. mali kúpiť nejakú motorovú pílu. Z jej výpovede je jednoznačne potvrdená
participácia všetkých troch obžalovaných na spáchanom skutku.

Pokiaľ obžalovaní poukazujú na zmluvu o pôžičke uzatvorenou medzi obžalovaným G. a svedkyňou
T., kde sa obžalovaný G. zaviazal, že peniaze získané z úveru T. bude D. R. splácať, tak na
predmetnom dokumente predloženom obžalovaným G. je overený podpis obžalovaného, avšak na ňom
absentuje podpis C. T., čiže táto zmluva je nulitná. Taktiež nemožno prehliadnuť, že k overeniu podpisu
obžalovaného na predmetnom dokumente došlo až po vznesení obvinenia obžalovaným, preto odvolací

súd v tomto smere konanie obžalovaného G. považuje za účelové.

Obžalovaní ďalej na svoju obhajobu uvádzali, že obžalovaný G. splátky úveru v celej výške platí,
pretoD.R.iadnaškodanevznikla.Stoutoargumentáciousaodvolacísúdnestotožnil,pretožedodatočné
platenie splátok úveru zo strany obžalovaného G. nemá vplyv na posúdenie splnenia podmienok na

poskytnutie úveru.

V prejednávanom prípade obžalovaní konali v úmysle vylákať úver od poskytovateľa úveru D. R., a to
prostredníctvom inej osoby - C. T. G., nakoľko sami podmienky na poskytnutie úveru nespĺňali. C. T.
G. vystupovala v zmluve ako úverový dlžník, hoci úver pre ňu určený nebol (fiktívny <. dlžník).

K uzavretiu úverovej zmluvy ju naviedli obžalovaní (použili ju ako nástroj na získanie úveru vo svoj
prospech),pritomvyužilijejmentálnuzaostalosťaokolnosť,žepoberápravidelnýpríjem zinvalidného
dôchodku, takže banka úver schválila. Teda v prejednávanom prípade obžalovaní uviedli banku do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však neboli v súlade so skutočnosťou, a
tak vylákali od nej úver prostredníctvom inej osoby. Odvolací súd pri posudzovaní konania obžalovaných

C. H. a C. R. nemohol prehliadnuť, že obžalovaní už v minulosti využili mentálnu zaostalosť inej osoby
na svoje obohatenie sa, keď od nej vylákali finančnú hotovosť vo výške 3.000 eur, za čo boli právoplatne
odsúdený nižšie citovaným rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017. Konanie
obžalovaných v danom prípade teda naplnilo pojmové znaky trestného činu úverového podvodu, preto
prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie obžalovaných ako prečin úverového podvodu podľa §

222 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Čo sa týka obhajobou predloženého rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/26/2014 a na
ktoré obhajoba poukazuje, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnymi závermi citovaného
rozhodnutia v tom smere, že by ich mal aplikovať v tejto veci. V tejto súvislosti pripomína, že v zmysle

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch, iba Najvyšší súd Slovenskej republiky prijíma stanoviská
k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, preto sa
odvolací súd bližšie ďalej nezaoberal s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove.

Odvolací súd ďalej preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako
vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest je u obžalovaných
C. H. a C. R. neprimerane prísny, preto výrok o uloženom treste týkajúci sa oboch obžalovaných zrušil
a rozhodol o treste sám.K osobe obžalovaného C. H. bolo zistené, že doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017 zo dňa 5.4.2017,

právoplatným dňa 5.4.2017, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu
§ 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák. (spoločne C. R.), za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so
skúšobnou dobou na 5 rokov a probačným dohľadom. V mieste trvalého bydliska neboli zistené
výhrady voči jeho správaniu. V evidencii priestupkov Okresného úradu Žiar nad Hronom má 1 záznam

o spáchaní priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

K osobe obžalovaného C. R. bolo zistené, že bol doposiaľ taktiež sedemkrát súdne trestaný. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017 zo dňa 5.4.2017,
právoplatným dňa 5.4.2017, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu § 221

ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. (spoločne
C. H.), za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou
na 5 rokov a probačným dohľadom. V mieste trvalého bydliska neboli zistené výhrady voči
jeho správaniu. V evidencii priestupkov Okresného úradu Žiar nad Hronom má 4 záznamy o spáchaní
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

Pokiaľ ide ukladanie trestu u obžalovaných C. H. a C. R., odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a
výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu
trestu. Pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaných C. H. a C. R. nezistil existenciu žiadnej

poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. Na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.
(v minulosti už boli odsúdení) súd neprihliadal, vzhľadom na to, že vo veci sa aplikuje ustanovenie § 49
ods. 2 Tr. zák. Obžalovaným za spáchaný trestný čin hrozil podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia
slobody na 1 rok až 5 rokov. Súd dospel k záveru, že na osoby obžalovaných C. H. a C. R. nie je
potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere uloženej súdom prvého stupňa, ale účelu trestu

bude dosiahnuté aj trestom kratšieho trvania, a to trestom odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Takto uložený trest odvolací súd vyslovil ako nepodmienečný, nakoľko neboli splnené podmienky § 49
ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaní sa predmetného skutku dopustili v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017 zo dňa
5.4.2017, a v takom prípade podľa § 49 ods. 2 Tr. por. súd nemôže páchateľa za úmyselný trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne podmienečne odsúdiť, teda odložiť
výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd obžalovaného C. H. podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/131/2009

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/22/2016, zo dňa 27.4.2016, ktorý
trest vykonal 27.2.2010. Obžalovaného C. R. na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
10-tich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výrok o treste u obžalovaného C. G., tento je v súlade so zákonom. Trest odňatia slobody
vo výmere osemnástich mesiacov, uložený blízko dolnej hranice zákonom prípustnej trestnej sadzby
považuje aj odvolací súd za správny a zákonný, pretože zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov tak,
ako vyplývajú z ustanovenia § 34 Tr. zák. V súlade so zákonom aj výrok ktorým súd prvého stupňa,
výkon takto vymeraného trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne

odložil na skúšobnú dobu 3 rokov.

Výrok o náhrade škody je zákonný a správny týmto rozhodnutím ostal nedotknutý.Na základe zhora rozvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.