Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714200821.21

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky N. S., D..
XX.X.XXXX, N. XXX XX, W. XX, právne zastúpenej AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom 036
01, Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, proti otcovi A. S., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX, O., H.
X, právne zastúpenému JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom 036 01, Martin, Červenej
armády 1, IČO: 36 862 819, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 26. 05. 2014 do 08. 06. 2016
zvýšenýmvýživnýmvsume250€mesačnevždydo20-tehodňavmesiacivoprednanasledujúcimesiac
k rukám navrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 26. 05. 2014 do 08. 06. 2016 v sume 6 116,66 € je otec povinný
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.000 € zročných ku poslednému dňu kalendárneho

mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej
splátky sa stáva zročný celý dlh.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/484/1998 zo dňa 2.9.1999 vo
výroku o výživnom na žalobkyňu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec v procesnej pozícii žalobcu žalobou podanou na tunajšom súde 27. 01. 2014 proti navrhovateľke
v tom čase v pozícii žalovanej vyvolal konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti žalovaného voči

žalobkyni, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/484/1998 tvrdiac, že
navrhovateľka, jeho plnoletá dcéra, ukončila stredoškolské štúdium, dosiahla plnoletosť a podľa jeho
vedomostí ukončila aj štúdiu prvého stupňa na vysokej škole, založila obchodnú spoločnosť TRENDY
media s.r.o., z ktorej má určite príjmy, ktoré postačujú na jej výživu.

2. Potom, čo bola žaloba otca zaslaná navrhovateľke, navrhovateľka sa k nej vyjadrila podaním z 22. 05.

2014,nasúddošlým26.5.2014,ktorébolosúčasnevzájomnýmnávrhom.Týmtopodanímnavrhovateľka
žiadala žalobu o zrušenie vyživovacej povinnosti voči nej zamietnuť a naopak zvýšiť určené výživné na
sumu 250 € od 01. 05. 2014, a súčasne zaplatiť jej jednorazovú platbu nákladov spojených s výmenným
pobytom v sume 2 000 € ako aj nahradiť jej trovy konania. Navrhovateľka svoju žalobu odôvodnila tou
skutočnosťou, že ku dňu 30. 06. 2010 ukončila stredoškolské štúdium na gymnáziu a od októbra 2010
vo forme externého štúdia začala študovať na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, pričom štúdium

ukončila bakalárskymi skúškami v roku 2013 a v tomto období založila aj obchodnú spoločnosť TRENDY
MEDIA s.r.o. so sídlom v Martine, v ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou. V akademickom roku2013/2014 sa však stala študentkou prvého ročníka druhého stupňa magisterského štúdia na tejto
vysokej škole v študijnom programe právo. Ide o denné štúdium a z jej strany ide o sústavnú prípravu
na budúce povolanie. Aj keď je spoločníčkou a konateľkou vyššie uvádzanej obchodnej spoločnosti, na

jej založenie jej poskytla sumu 5 000 € matka, neboli použité úspory navrhovateľky a navrhovateľka
z činnosti tejto obchodnej spoločnosti nikdy nemala žiaden príjem. Všetku činnosť tejto obchodnej
spoločnosti vykonáva jej matka a navrhovateľka sa s ňou dohodla, že na ňu prevedie obchodný podiel.
Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti, otec jej platil výživné len do 4. ročníka na gymnáziu a
platenie ukončil v máji 2010, keď navrhovateľka maturovala. Posledné dva roky stredoškolského štúdia

platilpodohodesmatkounavrhovateľkevýživnénanavrhovateľkuvsume1000Skmesačne.Vzhľadom
na odstup času, zmenu pomerov na strane navrhovateľky, vývoj cien a zvýšenie životných nákladov,
je suma určeného výživného pre navrhovateľku nepostačujúca a preto navrhovateľka žiadala výživné
zvýšiť tak, ako uviedla v petite žaloby. V akademickom roku 2013/2014 bola navrhovateľka v rámci
výmeny Erazmus, na študijnom pobyte vo Francúzku, ktorý kompletne financovala jej matka a preto
žiadala, aby súd zaviazal jej otca na úhradu jednorazových nákladov spojených s týmto študijným

pobytom, pričom tieto náklady uplatnila spočiatku len 2 000 €.

3.Vpriebehukonanianapojednávanídňa21.10.2015navrhovateľkažalobuzmenilaatotak,žežiadala
priznať zvýšené výživné od momentu podania vzájomného návrhu na súd, teda od 26. 05. 2014.

4. Takúto zmenu žaloby súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 v prítomnosti
oboch procesných strán a ich právnych zástupcov pripustil.

5. Otec reagujúc na vzájomný návrh navrhovateľky a súčasne jej vyjadreniu k žalobe, svoju žalobu
podanímzodňa22.07.2014(č.l.34spisu)zobralspäť.Vzhľadomnaspäťvzatiežaloby,ktorúpodalotec

v procesnej pozícii žalobcu súd konanie o žalobe otca uznesením sp. zn. 10C/12/2014 zo dňa 28. 08.
2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.09.2014 zastavil a ďalej pokračoval len v konaní o vzájomnom
návrhu navrhovateľky.

6. Navrhovateľka na takto formulovanej žalobe zotrvala, na preukázanie ňou tvrdených skutočností

predložila listinné dôkazy o štúdiu na vysokej škole, listinné dôkazy preukazujúce mimo jej výpovede,
že v kritickom období nedisponovala žiadnym príjmom alebo majetkom, listinné dôkazy preukazujúce
životné náklady žalobkyne, jej matky a príjmy matky navrhovateľky.

7. Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil (podanie otca zo dňa 16.09.2015), poukázal na

skutočnosť, že podľa jeho presvedčenia navrhovateľka má príjem z činnosti firmy TRENDY MEDIA s.r.o.
so sídlom v Martine, je teda schopná sama sa živiť a nemá právo na to, aby na jej výživu prispieval.
Naviac otec platil výživné v sume 66,38 € až do augusta roku 2011. Otec tvrdil, že navrhovateľka zle
študovala už na gymnáziu a nebola úspešná ani na prijímacích pohovoroch na vysoké školy, pričom
platby za podanie prihlášok jej hradil otec, rovnako znášal náklady na cesty navrhovateľky na prijímacie

pohovory. Keďže je poslucháčkou súkromnej vysokej školy, štúdium si dokáže financovať z vlastných
zdrojov. Napriek tomu, že si navrhovateľka vybrala štúdium na súkromnej vysokej škole, prvý poplatok -
školné vo výške 2 200 € hradil otec na polovicu s matkou navrhovateľky dúfajúc, že navrhovateľka bude
riadnou študentkou tejto školy, čo však podľa jeho názoru sa neudialo. Navrhovateľka si od otca v prvých
ročníkoch štúdia chodila pýtať peniaze na opravné skúšky, a keď sa otec začal zaujímať ako študuje,

prestala s otcom komunikovať, aj bakalárske skúšky v roku 2013 urobila na druhý termín a dokonca v
akademickom roku 2013/2014 bola vylúčená zo školy, pretože nedokázala ročník riadne doštudovať a
znova ho zopakovala. Navrhovateľka od otca dostávala peniaze na narodeniny, meniny a Vianoce, ako
aj od rodičov otca, vrátane peňazí na zaplatenie nákladov na vodičský kurz. Otec jej kúpil počítač, ktorý
potrebovala na štúdium, prispieval jej na letenky, dovolenky, až kým neukončila komunikáciu s otcom.

8. Na preukázanie svojich tvrdení, otec z vlastného podnetu ale aj na výzvu súdu predložil listiny
preukazujúce jeho príjmy a životné náklady, počet vyživovacích povinností a príjmy jeho manželky.

9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi aj s podstatným obsahom spisu

Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/484/1998 a vypočul strany.

10. Po vykonanom dokazovaní súd zistiac, že navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium 8.6.2016,
rozhodol tak, že otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 26.5.2014do 8.6.2016 zvýšeným výživným 250 € mesačne, určil dlh na výživnom za kritické obdobie v sume
6.116,66 € a otcovi povolil splátky po 1.000 € zročné vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatneného nároku návrh

zamietol a otca navrhovateľky zaviazal nahradiť trovy konania v sume 1.032,52 €. Týmto rozhodnutím
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/484/1998 zo dňa 2.9.1999.

11. Proti rozsudku podal otec odvolanie a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím uznesením sp.
zn. 11Co/355/2016 zo dňa 31.1.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd konštatoval, že pokiaľ ide o hodnotenie zmeny pomerov
nastranenavrhovateľky,súdprvejinštancienedostatočne postupovalprihodnotenísúčasnýchpomerov
navrhovateľky s pomermi v čase posledného rozhodovania, keď sa dôsledne nezaoberal tým, že počas
konania navrhovateľka na svoju matku previedla celý svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
TRENDY MEDIA s.r.o. a to bezodplatne. Uvedené má podstatný význam pri posudzovaní majetkových

a príjmových pomerov na strane navrhovateľky. Pokiaľ má plnoleté dieťa vlastný majetok, musí byť pri
určovanívýživnéhozohľadnenýajfaktornastraneoprávnenéhodieťaťaajehomajetkovépomery.Akmá
dieťa vlastný kmeňový majetok, ktorý produkuje výnosy, môžu byť tieto výnosy použité na uspokojovanie
potrieb nielen samotného dospelého dieťaťa, ale aj jeho rodiny ako celku. Pokiaľ ide o majetkové
pomery plnoletého dieťaťa, potom je rovnako, ako už bolo vyššie uvedené, potrebné zohľadňovať pri

ich stanovení miery ich vyživovacej povinnosti oboch rodičov a to s ohľadom na aplikáciu ust. § 75
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, aj s ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého je dieťa povinné prispievať
na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Pre správne
právne posúdenie je podstatné aj správne vyhodnotenie postavenia navrhovateľky ako konateľky, resp.

obrazovej redaktorky v obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., najmä z hľadiska jej reálneho
výkonu, nakoľko predmetná obchodná spoločnosť vykonáva svoju podnikateľskú činnosť už od roku
2011, vydáva časopis a vykonáva iné podnikateľské aktivity, pričom dosahuje značné príjmy. Preto bude
žiaduce, aby súd prvej inštancie sa týmto skutočnosťami dôsledne zaoberal a to so zameraním na
preverenie, resp. objasnenie skutočností týkajúcich sa reálneho výkonu funkcie konateľky v rozhodnom

období, keďže je ako jediná konateľka oprávnená konať v mene spoločnosti. Navyše splnomocnenie
na zastupovanie na všetky právne úkony, ktoré tejto spoločnosti pre jej matku sa nachádza v spise
len pre rok 2012 a pre rok 2015. Za situácie, kedy súd prvej inštancie nemal ustálenú túto skutočnosť,
boli jeho závery o zmene pomerov na strane navrhovateľky predčasné a nebolo účelné ich odvolacím
súdom dopĺňať. Pre nedostatočné skutkové zistenia a predčasné a nesprávne právne závery krajský súd

napadnutý rozsudok zrušil. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude potrebné dôsledne vyhodnotiť vyššie
vytýkané nedostatky v súvislosti s právnym posúdením majetkových pomerov na strane navrhovateľky
ako aj v súvislosti s posúdením dobrých mravov. Až po vyhodnotení týchto skutočností súdu súdom
prvej inštancie bude možné rozhodnúť vo veci samej v súvislosti so zvýšením výživného, čo je možné v
prípade potreby doplniť vykonaným dokazovaním, kde súd nie je viazaný návrhmi samotných účastníkov

konania.

13. V zmysle naznačeného Okresný súd Martin sa potom vecou znova zaoberal, vykonal dokazovanie,
cieľom ktorého bolo zistiť skutočnú finančnú situáciu navrhovateľky a jej právnu pozíciu, čo by
spoločníčky a konateľky obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., finančnú situáciu tejto obchodnej

spoločnosti a príjmy navrhovateľky z prípadných aktivít, ktoré obchodná spoločnosť TRENDY MEDIA,
s.r.o., vykonávala. Súd pritom prihliadal aj na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, ktoré vykonal
do vyhlásenia rozsudku dňa 22.6.2016.

14.Vtejtosúvislostisúdpodotýka,žeakajtietoskutočnostinebolivždyprotokolované,vpriebehucelého

konania, najmä z vyjadrenia matky navrhovateľky vyplývalo, že účasť navrhovateľky ako spoločníčky
a konateľky obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., bola čisto fiktívna, reálnu činnosť pre
túto obchodnú spoločnosť vykonávala jej matka, ktorá vzhľadom, na záväzky z predchádzajúceho
zamestnania nemohla sama vystupovať ako spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti s
podobným predmetom činnosti, aké mala vo svojom predchádzajúcom zamestnaní. Súd nepopiera,

že tomuto tvrdeniu uveril a bolo podporené aj dôkazmi, ktoré boli zo strany navrhovateľky v konaní
produkované. Svedčia o tom vyhlásenia jej matky M. R. z 29.4.2017 (č.l. 434), z ktorého vyplýva,
že jej dcéra N. S. bola len papierovým konateľom a papierovým zakladateľom. Bola študentkou a
nemala vlastné prostriedky na založenie obchodnej spoločnosti. Ona, matka navrhovateľky, M. R.,opakovane požičiavala obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., peniaze z vlastných súkromných
zdrojov a tieto skutočnosti ošetrovala zmluvami o pôžičke. Nejednalo sa totiž o finančné prostriedky
jej dcéry. Jej dcéra vo firme nepracovala, nepoberala žiadny príjem, celú činnosť riadila matka M. R..

Dlhé roky bola obchodná spoločnosť TRENDY MEDIA v strate. Z tohto dôvodu je absurdné, aby pri
prevode obchodného podielu jej dcéra, ktorá bola celou výživou finančne odkázaná na M. R., za prevod
obchodného podielu žiadala nejakú sumu.

15. Skutočnosť, že navrhovateľka nebola zamestnaná v obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA,

nepriamo podporuje aj oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.5.2017 (č.l. 458), z ktorého vyplynulo,
že zamestnávateľ TRENDY MEDIA s.r.o., so sídlom v Martine, v období od 26.5.2014 do 8.6.2016
navrhovateľku neprihlásil do evidencie poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne podľa § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

16. Na preukázanie svojich finančných pomerov matka navrhovateľky do spisu pripojila koncept

zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou odpredala svoj byt O.. I. Z. v roku 2013 za kúpnu cenu
39.000 €. Uzavretie tejto zmluvy medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Následne pripojila do
súdneho spisu zmluvy o pôžičke, ktorými preukazovala, akými spôsobmi de facto dotovala obchodnú
spoločnosť TRENDY MEDIA cez pôžičky, formálne poskytované navrhovateľke, ktorá ich následne ako
pôžičku poskytovala obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o.. Tento postup vysvetlila po výsluchu

účtovníka firmy TRENDY MEDIA s.r.o. ako postup, ktorý jej bol poradený ekonómami spoločnosti
TRENDY MEDIA s.r.o., resp. účtovníkom. Zmluvou o pôžičke z 22.3.2012 matka navrhovateľke
požičala sumu 50.000 €, aby ju toho istého dňa navrhovateľka požičala následne firme TRENDY MEDIA
s.r.o.. Dňa 29.1.2013 matka navrhovateľke požičiava ďalšiu sumu 22.000 €, aby ju toho istého dňa,
29.1.2013, požičala v rovnakej sume dcéra firme. Obdobne 18.2.2014 požičiava matka navrhovateľke

sumu 5.000 € a toho istého dňa túto sumu požičiava dcéra obchodnej spoločnosti TRENDY
MEDIA s.r.o.. Rovnako takto sú uzatvárané zmluvy o pôžičke 8.3.2014 na sumu 5.000 €, dňa 25.6.2014
na sumu 5.000 €, dňa 31.10.2014 na sumu 5.000 €, dňa 28.11.2014 na sumu 1.500 €, potom
4.2.2015 na sumu 1.000 €, dňa 26.2.2015 na sumu 1.500 €, dňa 27.8.2015 na sumu 6.200 €. Takýmto
spôsobom matka navrhovateľky nepriamo dotovala obchodnú spoločnosť TRENDY MEDIA s.r.o., ktorá

bola de facto a o tom je súd hlboko vnútorne presvedčený, jej spoločnosťou (viď zmluvy o pôžičke č.l.
476 - 505).

17. Obchodná spoločnosť TRENDY MEDIA, s.r.o., do spisu pripojila aj prehľad stavu pôžičiek od
navrhovateľky za roky 2012 - 2015, ako aj sumy, ktoré jej mali byť vyplatené na úhradu týchto pôžičiek,

knihu analytickej evidencie za rok 2014, pokladničnú knihu za roky 2012, rovnako knihu analytickej
evidencie za rok 2012, pokladničnú knihu za rok 2013, knihu analytickej evidencie za rok 2013 a
pokladničnú knihu za rok 2014.

18. Preskúmaním týchto dokladov v kontexte s výpoveďou svedka L.. Ľ. G., účtovníka firmy TRENDY

MEDIA s.r.o. od roku 2015, nebolo zistené, že by v kritických rokoch bola navrhovateľka mala akýkoľvek
príjem z obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o.. Akékoľvek nejasnosti, resp. podozrenia v
súvislosti s prípadným výberom navrhovateľkou z účtu obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o.,
resp. dočasné vzdanie sa nároku na vyplatenie pohľadávok, boli potom ozrejmené vyjadrením účtovníka
prostredníctvom vyjadrenia matky z č.l. 528 a jeho výpoveďou. Do spisu bolo pripojené rozhodnutie

jediného spoločníka obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA, s.r.o. z roku 2014 (č.l. 530) o dočasnej
kapitalizáciipohľadávokveriteľaspoločnosti -navrhovateľkyvprospechvlastnéhoimaniaspoločnostivo
výške 42.000 €. Tieto prostriedky mali byť vrátené spoločníkovi len v prípade, ak výška vlastného imania
spoločnosti a Obchodný zákonník to umožnia. Tento účtovný krok navrhovateľky bol potom vysvetlený
samotnou výpoveďou L.. G. na pojednávaní dňa 24.5.2018.

19. Z výpovede účtovníka L.. Ľ. G. následne vyplynulo, že v rokoch 2014 a 2016 navrhovateľke nebola
vyplácaná žiadna odmena konateľa, ani vyplácané podiely na zisku, alebo preplácané cestovné náhrady
za vykonané pracovné cesty. Po oboznámení sa so stavom účtovníctva obchodnej spoločnosti TRENDY
MEDIA s.r.o. v rokoch 2012 až 2014 zistil, že spoločnosť v dôsledku poskytnutých pôžičiek, ktorými de

facto matka navrhovateľky dotovala obchodnú spoločnosť, ktorá bola permanentne v strate, je obchodná
spoločnosť tak zaťažená a predĺžená, že suma majetku nepostačuje na krytie týchto záväzkov, čo
zodpovedá bilancii spoločnosti za rok 2014. Preto účtovník, svedok G., navrhol riaditeľke spoločnosti -
matke navrhovateľky, aby pristúpili k tzv. kapitalizácii pohľadávky navrhovateľky voči spoločnosti, abyzachránili spoločnosť pred konkurzom, pričom toto opatrenie mohlo byť dočasné, ak by spoločnosť v
nasledujúcich rokoch dosiahla kladné hospodárske výsledky a zákonný stav takýto krok umožňoval.
Hmotný investičný majetok obchodnej spoločnosti bol tvorený len kancelárskym nábytkom a spoločnosť

vykazovala stratu v roku 2013 - 2014 a ž na konci roku 2015 vykázala zisk vo výške 4.620 €, potom
následne v roku 2016 bola v strate 3.515 €. Napriek kapitalizácii pôžičky v roku 2014 vykazuje obchodná
spoločnosť TRENDY MEDIA s.r.o. záväzok spoločnosti voči spoločníkovi stále vo výške 34.038 €.

20. Z uvedenej výpovede bolo nakoniec aj súdu zrejmé, že aj keď formálne existuje pohľadávka

navrhovateľky voči obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., existuje tzv. formálny dlh
navrhovateľky voči jej matke, pričom ide podľa presvedčenia súdu o formálny dlh, ktorý matka
navrhovateľky voči dcére nebude vymáhať, keďže takýmto „krkolomným“ spôsobom matka
navrhovateľky v rokoch 2012 až 2015 dotovala de facto vlastnú obchodnú spoločnosť. Preto nie je reálne
predpokladať, že navrhovateľka napriek tomu, že vykazuje podľa účtovníctva obchodnej spoločnosti
TRENDY MEDIA s.r.o. pohľadávku na konci roku 2016 vo výške 34.038 €, bude túto pohľadávku od

obchodnej spoločnosti skutočne aj vymáhať.

21. Poznajúc takýto stav a takúto situáciu medzi navrhovateľkou, obchodnou spoločnosťou TRENDY
MEDIA s.r.o., jej matkou a následne medzi matkou a obchodnou spoločnosťou TRENDY MEDIA s.r.o.,
súd nezmenil svoj predchádzajúci názor, že navrhovateľka mala v skutočnosti len „papierovú“ účasť

v obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., že bola len formálnou konateľkou tejto obchodnej
spoločnosti, že navrhovateľka v tejto obchodnej spoločnosti nemala príjem, ale ani z vlastných
prostriedkov nemohla založiť a ani z vlastných prostriedkov nedotovala a že celá faktická moc a
ovládanie tejto obchodenej spoločnosti bola v rukách jaj matky, ktorá zastávala funkciu riaditeľky tejto
obchodnej spoločnosti. Preto ak za situácie, že obchodná spoločnosť TRENDY MEDIA s.r.o. v rokoch

2012 až 2016 de facto existovala z dotácií, ktoré zo svojich súkromných prostriedkov poskytovala
obchodnej spoločnosti M. R., matka navrhovateľky, nie je možné konštatovať, že odporuje dobrým
mravom, ak navrhovateľka prevodom obchodného podielu na matku nakoniec situáciu legalizovala a
odovzdalavedenieobchodnejspoločnostiosobe,ktorábolafaktickoumajiteľkou,aleajosobouriadiacou
túto obchodnú spoločnosť.

22. Preto súd svoje nové rozhodnutie založil opätovne na tých skutočnostiach, ktoré zistil v
predchádzajúcom konaní.

23. Navrhovateľka je plnoletým dieťaťom otca, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy k

navrhovateľke upravená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/484/1998 zo dňa 02. 09. 1999,
ktorý nadobudol právoplatnosť 03. 11. 1999. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov žalobkyne M.
S., F.. H. a žalovaného rozvedené, maloletá navrhovateľka bola zverená do výchovy a opatery matke, a
otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 600 Sk mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva. Od tejto úpravy vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke nedošlo k ďalšej

úprave vyživovacej povinnosti.

24. Z potvrdenia navrhovateľky, ktoré súdu predložila, bolo pre súd nesporné, že navrhovateľka bola
v kritickom období od 26. 05. 2014, kedy podala na súd vzájomný návrh, do 08. 06. 2016 študentkou
fakulty práva Paneurópskej vysokej školy so sídlom v Bratislave, a to v roku 2013/2014 v prvom ročníku

druhého stupňa magisterského štúdia v dennej forme, pričom štandardná dĺžka štúdia bola 2 roky.
Vysokoškolské štúdium ukončila dňa 08.06.2016 vykonaním štátnej skúšky, podľa tohto potvrdenia
bola doba magisterského štúdia od 06.10.2014 do 08.06.2016, avšak podľa potvrdenia školy bola
navrhovateľka študentkou už aj v akademickom roku 2013/2014. Ako však sama uviedla, v letnom
semestri akademického roku 2013/2014, teda práve v období kedy podala vzájomný návrh, v mesiaci

január až jún 2014 študovala v rámci výmenného študijného pobytu Erazmus vo Francúzku v meste
Nice na fakulte práva na univerzite Sophia Antipolil. Všetky výdavky spojené s výmenným pobytom
ale aj v súvislosti s bežným štúdiom jej za celé obdobie magisterského štúdia hradila matka. Práve
pre skutočnosť, že jej neboli uznané skúšky urobené počas študijného pobytu Erazmus vo Francúzku,
musela prvý ročník magisterského štúdia zopakovať. Navrhovateľka potvrdila, že bola informovaná ešte

prednástupomnaErazmus,žekredityzískanénaštúdiunafrancúzskejvysokejškolejejnebudúuznané
fakultou, ktorú navštevuje, a preto si bude musieť skúšky dorobiť v letnom období roku 2014. V tom
čase však u navrhovateľke došlo k zraneniu, roztrhla si meniskus, mala zdravotné problémy, pre ktoré
skúšky nedorobila a musela zopakovať ročník. Školné však platila aj v období keď bola na Erazme,za semester šlo o sumu 1 100 €. Navrhovateľke pravidelne vznikali náklady platením školného 252 €
mesačne, platením ISIK karty 25 € ročne, cestovnými nákladmi počas štúdia v Bratislave na mestskú
hromadnú dopravu približne 60 € mesačne, úhradou obedov počas štúdia v Bratislave približne 64 €

mesačne pri cene obedu 3,20 € za obed, ďalšie náklady v sume približne 20 € mesačne jej vznikali
kopírovaním študijných materiálov a približne raz za semester nakupovala učebnice a skriptá cca 200
€. Navrhovateľka, ktorá má zdravotné problémy, približne 190 € dopláca na lieky, ktoré potrebuje pre
svoje zdravotné problémy brať. Svojimi lekárskymi potvrdeniami vystavenými v Dermatovenerologickej
príjmovej ambulancii z Univerzitnej nemocnice Martin navrhovateľka preukázala, že je dlhodobo a

to už roku 2014 a v priebehu roku 2015 liečená pre kožné ochorenie. K ďalším výdavkom patria
samozrejme výdavky na kozmetiku, zubárske ošetrenia, oblečenie, poplatky za telefón približne v sume
30 € mesačne, za návštevu kultúrnych podujatí a fitnes centra, za návštevu jazykovej školy približne
80 € mesačne a pokiaľ ide o výmenný pobyt Erazmus, náklady predstavovali 240 € za letenku, za
ubytovanie platila mesačne 286,70 €, čo pri počte 5 mesiacov počas pobytu predstavovalo sumu 1
433,50 €, cestovné v mieste pobytu ju vyšlo približne na 138 € a strava približne 300 € mesačne počas

pobytu necelých 6 mesiacov. Do mája roku 2015 navrhovateľka bývala v prenajatom byte s ďalšími
štyrmi študentmi, spolunájomníci platili 630 € mesačne a z toho navrhovateľka 1/5 určeného nájomného.
Navrhovateľka poprela a v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by navrhovateľka mala príjem z jej
pôsobnosti v obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o.. Naviac v priebehu konania koncom roka
2015 navrhovateľka previedla obchodný podiel tejto obchodnej spoločnosti na svoju matku M. R..

25. Otec pracuje ako živnostník v oblasti stavebných prác a podľa vlastnej výpovede z roku 2014,
2015 a aj v roku 2016 mohol zo svojej podnikateľskej činnosti vyčleňovať približne sumu 550 € na
osobnú spotrebu, túto sumu si zo svojho podnikateľského účtu posielal mesačne na svoj účet. Okrem
navrhovateľkymávyživovaciupovinnosťlenkmaloletejG.A.S.atábolaurčenávovýške80€mesačne.

Vyživovaciu povinnosť má tiež k svojej manželke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s dvoma
deťmi svojej manželky z predchádzajúceho manželstva. V roku 2014 bola manželka otca nezamestnaná
po tom, čo zavrela kadernícky salón v Žiline a privyrábala si len občasnou výpomocou pre kadernícke
salóny v Martine. K pravidelným výdavkom otca patrí splátka úveru za byt v sume 75,70 € mesačne,
poplatky za elektrickú energiu 39 € mesačne, platba spoločenstvu vlastníkov bytov v sume 202 €

mesačne, koncesionárske poplatky vo výške 4,64 € mesačne. Podľa výpovede otca jeho manželka
zarába približne 500 € brutto. Vo výpovedi deklarované výdavky otec preukázal výpisom zo svojho
osobného účtu v Č. N..

26. Ako súd zistil rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/95/2010 zo dňa 24.06.2010 súd určil

rozsah vyživovacej povinnosti otca k jeho dcére G. A. S., D.. XX.XX.XXXX v sume 80 € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.07.2010. Podľa otcom predložených dokladov, túto vyživovaciu
povinnosť si otec neprestajne platí.

27. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otec skončil rok 2014 účtovnou stratou pri

dosiahnutí príjmov vo výške 44 916,44 € a výdavkov v sume 55 221,05 €.

28. Z výpisov z obchodného registra, ktoré pripájali do spisu strany, súd zistil, že v rozhodnom období od
podania vzájomného návrhu navrhovateľkou až do 15.12.2015 bola navrhovateľka jedinou spoločníčkou
a konateľkou obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., so sídlom v Martine, IČO: 46 446 613,

ktorá bola zapísaná do obchodného registra 30.12.2011, na základe prevodu obchodného podielu sa
potom spoločníčkou a konateľkou tejto obchodnej spoločnosti od 15.12.2014 stala jej matka M. R., ktorá
pre túto obchodnú spoločnosť tak, ako to vyplynulo z výpovede matky navrhovateľky, ale aj samotnej
navrhovateľky, fakticky vykonávala činnosť. Podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 05. 11.
2015 prevod obchodného podielu z navrhovateľky na jej matku bol uskutočnený bezodplatne.

29. Zo sobášneho listu predloženého otcom súd zistil, že otec od XX.XX.XXXX je ženatý s U. C., F..
O., D.. XX.XX.XXXX.

30. Podľa výpisu z účtu manželky otca, táto v roku 2015 dosiahla v obrobí februára 2015 až októbra 2015

priemernú mzdu u svojho zamestnávateľa FOKUS import s.r.o. približne 432,84 €. V roku 2014 podľa
výpisu z jej účtu, jej príjmom bola suma 280 € titulom výživného za deti z predchádzajúceho manželstva.31. Súd sa oboznámil aj s podnikateľskými účtami otca, kde zistil, že na podnikateľskom účte otca v H.
N. k 31. 07. 2015 existoval zostatok v sume cez 873 €, k 30. 06. 2015 zostatok v sume cez 493 €, k
30. 05. 2015 existoval u neho zostatok v sume cez 8 149 €, k 31. 03. 2015 zostatok v sume cez 336,99

€, k 28. 02. 2015 zostatok v sume 5 713 €, k 31. 01. 2015 zostatok v sume cez 909 €, k 31. 12. 2014
existoval u neho zostatok v sume cez 1 083 €, ku koncu novembra 2014 na tomto účte existoval zostatok
cez 1 953 €, na konci októbra 2014 na tomto účte existoval zostatok cez 497 €, k 30. 09. 2014 na ňom
existoval zostatok cez 2 269 €, k 31. 08. 2014 na tomto účte existoval zostatok cez 3 706 €, k 31. 07.
2014 na ňom existoval zostatok cez 2 710 €, k 30. 06. 2014 na tomto účte existoval zostatok cez 6 681

€, k 31. 05. 2014 existoval na tomto účte zostatok cez 1 888 €, k 30. 03. 2014 zostatok cez 4 034 €, ku
koncu februára 2014 zostatok cez 4 197 € a na konci januára 2014 na ňom existoval zostatok cez 4 393
€. Po založení účtu v Č. na osobnom účte otca na začiatku septembra 2015 existoval zostatok cez 5
541 €, na začiatku júla 2015 tam existoval zostatok v sume cez 1 686 €, na začiatku júna 2015 zostatok
cez 1 070 €, na začiatku mája 2015 zostatok cez 1 016 €, na začiatku marca 2015 zostatok cez 1 569
€. Na podnikateľskom účte otca na začiatku mája roku 2016 bol zostatok cez 748 €, na začiatku apríla

2016 zostatok cez 2 316 €, na začiatku marca 2016 v sume 1 891 €, na začiatku februára 2016 v sume 1
061 €, na začiatku januára 2016 zostatok v sume 1 749 €, na začiatku decembra 2015 na ňom existoval
zostatok v sume cez 1 739 €, na začiatku novembra 2015 na ňom existoval zostatok v sume cez 3 053
€, na začiatku októbre 2015 na ňom existoval zostatok cez 587 €. V máji roku 2016 mal otec na svojom
osobnom účte v Č. na začiatku mesiaca zostatok cez 168 €, na začiatku apríla 2016 mal na osobnom

účte zostatok cez 307 €, na začiatku marca 2016 mal zostatok cez 782 €, na začiatku februára 2016
mal zostatok cez 1 175 € a na začiatku januára 2016 mal zostatok cez 1 926 €.

32. Pokiaľ ide o zárobok matky navrhovateľky, tak tá bola v priebehu konania zamestnancom obchodnej
spoločnosti TRENDY MEDIA s.r.o., so sídlom v Martine a v decembri 2015, na základe vyššie

popísaných skutočností sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti. Výpismi z účtu za roky 2014 až
2016 matka navrhovateľky preukázala, že ako zamestnanec v obchodnej spoločnosti TRENDY MEDIA
s.r.o. zarábala a to aj v závere konania 532 € v hrubom zárobku, z čoho vyplýva, že jej priemerný čistý
zárobok bol približne 437 €. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, a to
G. R., ktorá sa na rodina z jej druhého manželstva dňa XX. XX. XXXX, výživné bolo určené v sume

99 €. K jej pravidelným životným nákladom patria poplatky za elektrinu 76 € mesačne, poplatky za plyn
12 € mesačne, školné, ktoré platí navrhovateľke 252 € mesačne, obedy dcéry G. 25 € mesačne,
nákup pohonných hmôt v sume 100 € mesačne, poplatky za telefón približne 40 € mesačne. Štvrťročne
je povinná zaplatiť poistky za dve autá v sume 115 € a 24 €. Turčianskej vodárenskej spoločnosti platí
za vodné stočné štvrťročne približne 54 €, životné poistenie navrhovateľky 70 €, poplatky za domový

odpad približne 75 € ročne, poplatky za televíziu 90 € ročne a daň z nehnuteľnosti 100 € ročne. Tieto
výdavky nehradí len zo svojho platu od obchodnej spoločnosti, pretože z minulosti mala úspory a naviac
dedením získala nemalé finančné sumy. Tieto skutočnosti matka navrhovateľky preukázala aj výpismi
s účtu, z ktorých bolo zrejmé, že počiatočný stav na jej účte v H. N. v priebehu každého mesiaca za
sledované obdobie rokov 2014 až 2016 kolísal okolo sumy 1 000 € až 1 500 €.

33. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine.

34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

37.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

40. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

41. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

42. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

44. Súd dospel k presvedčeniu, že od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku v čase

rozvodového konania rodičov, teda v roku 1998, sa pomery navrhovateľky podstatným spôsobom
zmenili.Navrhovateľkavsledovanomobdobíod26.05.2014aždo08.06.2016bolaštudentkouvysokej
školy v dennom štúdiu, z toho v máji a júni 2014 bola na zahraničnom pobyte v rámci projektu Erazmus
vo Francúzku, avšak napriek námietkam žalovaného súd považoval takýto výmenný vysokoškolský
pobyt za prínosný pre navrhovateľku aj vzhľadom na odbor, ktorý navrhovateľka študovala v zahraničí a

cieľom ktorého bolo skvalitniť prípravu navrhovateľky na budúce povolanie. Navrhovateľka síce musela
zopakovať prvý ročník magisterského štúdia, avšak medzi účastníkmi bolo nesporné, že práve v tomto
období utrpela úraz, bola práceneschopná a táto skutočnosť jej zabránila dorobiť skúšky, ktoré v prvom
ročníku v akademickom roku 2013/2014 urobiť musela na vysokej škole v Bratislave, ktorú študovala.
Medzi účastníkmi bolo naviac nesporné, že v rozhodujúcom období 26. 05. 2014 do 08. 06. 2016, keď

navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium a tým aj prípravu na svoje budúce povolanie, otec na
výživu navrhovateľky nič neplatil.

45. Majúc preukázané tieto skutočnosti, poznajúc finančnú situáciu otca, súd dospel k presvedčeniu,
že je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na stav jeho osobného aj podnikateľského

účtu v celom sledovanom období, prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume
250 € mesačne. Napriek tomu, že otec, ako tvrdil, vyčleňoval na svoju osobnú spotrebu len sumu
550 € mesačne a z tej hradil svoje osobné výdavky, zostávalo na jeho podnikateľskom účte dosť
finančných rezerv na to, aby sa mohol týmito finančnými prostriedkami podieľať na výžive svojej
dcéry, vysokoškoláčky v Bratislave. Nie je únosné, aby všetky náklady na výživu dieťaťa, ktoré sa

preukázateľne v kritickom období neživilo vlastnou prácou, nemalo príjem z obchodnej spoločnosti,
kde len formálne zastávalo funkciu spoločníka a konateľa (reálne sa na činnosti tejto obchodnej
spoločnosti podieľala a riadila ju matka navrhovateľky) niesla matka navrhovateľky a aby otec na výživu
navrhovateľky neprispieval.

46. Súd súčasne určil dlh na výživnom za sledované obdobie 26. 05. 2014 až 08.06.2016, a to za 6 dní
mája 2014 a ďalších 7 mesiaca roku 2014, za 12 mesiacov roku 2015, 5 mesiacov roku 2016 a 8 dní
júna 2016. Keďže bolo zrejmé, že otec za toto obdobie navrhovateľke neprispel na výživu bol dlh na
výživnom vyčíslený na sumu za príslušné dni a mesiaci (po 250 € mesačne) na sumu 6 116,66 €.

47. Súd mal za to, že navrhovateľke jednak týmto spôsobom budú kompenzované aj výdavky, ktoré
vznikli v súvislosti s Erazmom, avšak pokiaľ navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 2 000 € titulom polovice
nákladov na študijný pobyt, súd vychádzajúc zo znenia ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine nemohol
určiť otcovi povinnosť zaplatiť časť výživného ako jednorazový príspevok, naviac podľa presvedčeniasúdu určené výživné môže slúžiť na vytvorenie zdrojov, ktorými by výdavky navrhovateľky za výmenný
pobyt v zahraničí mohli byť pokryté. Súd preto v tej časti, kde navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie
sumy 2 000 €, teda vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p., nakoľko v konaní nezistil skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali postup podľa ust. § 55 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.