Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202952
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813202952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne C.. N. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XXX, zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.02.2015, č. k. 9C/121/2013-102, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
sp. zn. 2C/3483/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom. Vyslovil, že
o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných
na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu
považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej
požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je
zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných
dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík
výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej

strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne
odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi
požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj v
ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

3/ Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred,

a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah,
a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané.
Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo
nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však vtomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o
dohodunaosoberozhodcu(rozhodcov)alebonapostupejehododatočnéhoustanoveniapodľačastiXV.
Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku

aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na
predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom,
ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ).

4/ Okrem toho, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že

rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s
inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie)
však, okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo,
osobitne, svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky
jednotlivo a osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich
rámci), pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2
OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako

neprijateľná podmienka neplatná.

5/ Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

6/ Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu

(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

7/ Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred

týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

8/ Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.

9/ Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK,
podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako
aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou
zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných

strán (každá zmluvná strana jedného rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho
súd pripomína, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia

v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie),
v neprospech spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné
znenie výkladového pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10/ Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmi výpočet niektorých ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne

záväzných právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu
práv spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky
všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tomktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia
iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

11/ Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej
dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany
(hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaným spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa
podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť

jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť
už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

12/ Žalobkyňa požiadala súčasne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, a

keďže súd považoval jej žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom
rozsahu zrušil, na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel aj tomuto jej
návrhu a vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia
o tejto veci (zrušenia rozhodcovského rozsudku).

13/ Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods. l písm. c) ZoRK,
po právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

14/ Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

15/ Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

16/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ďalej uviedol, že závery súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v
skutkovom stave a súd vec nesprávne posúdil.

17/Poukázalnato,žetvrdeniesúduprvejinštancie,žežalobkyňanemohlažiadnymspôsobomovplyvniť
rozhodcovskú doložku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvádza, že žalobkyňa mala na výber,
či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nepodpíše, pričom jej nepodpísaním by nebol dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho

nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

18/ Žalovaný v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil námietku žalovaného týkajúcu
sa nesprávneho prekladu a následne nesprávnej implementácie ustanovenia § 53 ods. 4 pís. r) OZ
do nášho právneho poriadku, čo má za následok úplne nesprávne právne závery súdu prvého stupňa.

Poukázal na test primeranosti zmluvnej podmienky. Podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku využitia
dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo ku zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej
výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

19/ Žalovaný ďalej uvádza, že samotný žalobný návrh má vadu v petite. Žalobca formuloval petit žaloby
tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný súd prvej inštancie
vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

20/ Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal na rozhodovaciu prax iných

súdov SR, ak ich výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom súd prvej
inštancie opomenul konkretizovať, o ktoré rozhodnutia išlo.

21/ Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.22/ Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 378

a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania
(a contrario § 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

24/ V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

25/ V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu číslo
4425590008 dňa 29.7.2007, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

26/ Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné
dojednania č. 1/2007) a podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a ak nie, či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

27/ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

28/ Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29/ Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30/ Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31/ Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32/ V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

33/ V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou,
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

34/ V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.35/ Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/3483/2012 zo dňa 19.
01. 2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému 51,45 Eur a trovy rozhodcovského

konania vo výške 276,- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený 05.03.2013. Súd prvej inštancie zistil,
že príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti
XV. VPP podmienok tak, aby všetky spory so žalovaným sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/3483/2012.

36/ Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná

transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

37/ Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. ,,Členské štáty môžu prijať alebo si

ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s
cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

38/ Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho

výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu

na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

39/ Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

40/ Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“.

41/ Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič

nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16 Co 2/ 2014)

42/ Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred

prvostupňovým súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné
dojednania pod číslom 01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani
takto formulovaná časť všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej

zmluvnej podmienky. Odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a
konštatuje, že časť záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve
uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007
nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Osobitné zmluvné dojednania súsúčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý
záver o osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

43/ Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

44/ Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na
výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme
záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval
za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

45/Odvolacísúdsapretonestotožnilstým,žerozhodcovskádoložkabolaindividuálnedojednanámedzi
žalobkyňou a žalovaným.

46/ Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

47/ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nemal
úspech vo veci a naopak, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).