Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010086
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2614010086.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. O. D. pre

pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom v Senici dňa 4. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Senica
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.06.2016 vo výroku o vine u obž. O. D. pre pokračujúci prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., celý výrok o treste, ktorým bol obž. O. D. podľa §
349 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 /
jeden/ rok, ktorý výkon trestu jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 2 /dva/ roky a zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. jej bola uložená
povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom
výroku o vine svoj podklad.

Pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX
zo dňa 29.06.2016 sa

obžalovaná
O. D., nar. XX.X.XXXX v Skalici, trvale bytom D. K., N. I. Č.. XXXX/XX, na slobode,

uznáva za vinnú, že

1. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 01.06.2013 /sobota, 22. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú

prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a
následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

2. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 15.06.2013 (sobota, 24. kalendárny týždeň roku 2013) v čase krátko po 9.30 h Borskom Mikuláši, na
ul.N.I.,pridomeč.XXXX/XXneumožnilaotcovimaloletejK.D.styksmal.E.D.atútoK.D.neodovzdala,čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti

matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú
prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a
následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

3. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 23.06.2013 /nedeľa, 25. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 9.30 h v Borskom Mikuláši, na ul. N.
I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým

bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú
prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a
následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení

s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

4. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 29.06.2013 /sobota, 26. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti

5. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 13.07.2013 /sobota, 28.kalendárny týždeň roku 2013/ v čase od 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú
prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a

následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

6. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 21.07.2013 /nedeľa, 29. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase

od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú
prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a
následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojenís uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

7. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 27.07.2013 /sobota, 30. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým

bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

8. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 04.08.2013 /nedeľa, 31. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.

N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú

9. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 10.08.2013 /sobota, 32. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým

10. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 18.08.2013 /nedeľa, 33. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase od 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase
od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti

11. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 24.08.2013 /sobota, 34. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX ktorým
bolo určené, že K. D. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu v čase

od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h bez prítomnosti
matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.7.2012, ktorú
prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie vyššie uvedeného rozsudku a
následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej

bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

12. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 01.09.2013 /nedeľa, 35. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul. N.
I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, čím

nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2013, právoplatným dňa
27.8.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v
roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez
prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa

13.7.2012, ktorú prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia
týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

13. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa15.09.2013/nedeľa,37.kalendárnytýždeňroku2013/v časeo09.30hvBorskomMikuláši,naul.N.
I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, čím

zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

14. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa21.09.2013/sobota,38.kalendárnytýždeňroku2013/v časeo09.30hvBorskomMikuláši,naul.N.
I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2013, právoplatným dňa
27.8.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v

roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez
prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa
13.7.2012, ktorú prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia
týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX
zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,15. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 29.09.2013 /nedeľa, 39. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase od 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul.
N. I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2013, právoplatným
dňa 27.8.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa
13.7.2012, ktorú prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia
týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého

dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX
zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

16. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 5.10.2013 /sobota, 40. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase o 09.30 h v Borskom Mikuláši, na ul. N.
I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2013, právoplatným dňa

27.8.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v
roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez
prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa
13.7.2012, ktorú prevzala dňa 19.7.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia
týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/

X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX
zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

17. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa13.10.2013/nedeľa,41.kalendárnytýždeňroku2013/v časeo09.30hvBorskomMikuláši,naul.N.
I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, čím

zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

18. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 31.08.2013 v čase o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila
starýmrodičommaloletejE.S.D.aK.D.,nar.XXXXstyksmal.E.D.atútostarýmrodičomneodovzdala,
čím nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar. XXXX sú oprávnenístretávať sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou
sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im
ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že

bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX
zo dňa 3.4.2012, ktorú prevzala dňa 12.4.2012 v Borskom Mikuláši a následne uznesením Okresného
súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu
Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dna 27.6.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013 jej bola v
konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

19. ako matka mal. E. D., nar. X.X.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2012 právoplatným dňa 18.4.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 12.10.2013 v čase o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila
starýmrodičommaloletejE.S.D.aK.D.,nar.XXXXstyksmal.E.D.atútostarýmrodičomneodovzdala,
čím nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar. XXXX sú oprávnení
stretávať sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou
sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im
ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX

zo dňa 3.4.2012, ktorú prevzala dňa 12.4.2012 v Borskom Mikuláši a následne uznesením Okresného
súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu
Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dna 27.6.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013 jej bola v
konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

20. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 19.10.2013 /sobota, 42. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná

na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

21. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 10.11.2013 /nedeľa, 45. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/
XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.

XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,22. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 16.11.2013 /sobota, 46. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.33 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

23. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 24.11.2013 /nedeľa, 47. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,

právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/
XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica

č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

24. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 30.11.2013 /sobota, 48. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.

D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/

XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/

X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

25. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 14.12.2013 /sobota, 50. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/

X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

26. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 25.12.2013 v čase asi od 09.25 h do 09.45 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri

dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K. D. neodovzdala, nakoľko
s maloletou len vyšla na dvor, kde zostali stáť, obv. O. D.X. sa postavila pred maloletú, K. D. povedala,
že sa ho dcéra bojí a že jej je zima a následne s ňou odišla za dom, čím nerešpektovala vyššie uvedený
rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013 ktorým bolo

určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do
17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky a počas
vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 09.30 h do 17.00 h a každý nepárny rok 25.12. od
09.30 h do 17.00 h napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/XXXX zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia

týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo
dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia

o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

27. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 28.12.2013 /sobota, 52. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 10.20 h v Borskom

Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h

do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/
XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove

28. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 05.01.2014 /nedeľa, 1. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,

právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/
XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanierozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove

29. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 11.01.2014 /sobota, 2. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

30. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 19.01.2014 /nedeľa, 3. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/

XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/
XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie

rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
XCoE/X/XXXXnadobudloprávoplatnosťdňa24.05.2013jejbolavkonaníovýkonrozhodnutiaovýchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

31. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 25.01.2014 /sobota, 4. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom

maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/
X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,32. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 02.02.2014 /nedeľa, 5. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v

nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením

Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

33. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 08.02.2014 /sobota, 6. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,

34. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 16.02.2014 /nedeľa, 7. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.

D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica

č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením

35. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 22.02.2014 /sobota, 8. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h

36. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 02.03.2014 /nedeľa, 9. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

37. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 08.03.2014 /sobota, 10. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

38. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 16.03.2014 /nedeľa, 11. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesenímOkresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením

39. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 22.03.2014 /sobota, 12. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením

Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

40. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 30.03.2014 /nedeľa, 13. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.

X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

41. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 05.04.2014 /sobota, 14. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením

Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

42. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 13.04.2014 /nedeľa, 15. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta

vo výške 200,- eur,

43. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 19.04.2014 /sobota, 16. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

44. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 27.04.2014 /nedeľa, 17. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,45. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 03.05.2014 /sobota, 18. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

46. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 11.05.2014 /nedeľa, 19. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,

47. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 17.05.2014 /sobota, 20. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.

48. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 25.05.2014 /nedeľa, 21. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v

49. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 31.05.2014 /sobota, 22. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa

08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením

vo výške 200,- eur,

50. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 08.06.2014 /nedeľa, 23. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

51. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 14.06.2014 /sobota, 24. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

XXCo/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa
08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenicač. k. XEm X/XXXX zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná
na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením

52. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 22.06.2014 /nedeľa, 25. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

53. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 28.06.2014 /sobota, 26. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

54. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 06.07.2014 /nedeľa, 27. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č. k. XCoE/X/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesenímOkresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

55. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 12.07.2014 /sobota, 28. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.

03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

56. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 20.07.2014 /nedeľa, 29. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

57. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 26.07.2014 /sobota, 30. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

58. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnejstarostlivosti, dňa 03.08.2014 /nedeľa, 31. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi od 09.25 h do 09.40
h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal.
E. D. a túto K. D. neodovzdala, nakoľko s maloletou len vyšla na dvor, kde zostali stáť a následne odišli

do domu, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX-
XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

59. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 09.08.2014 /sobota, 32. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v

60. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 17.08.2014 /nedeľa, 33. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v
Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E.
D. a túto K. D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta
vo výške 200,- eur,

61. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 23.08.2014 /sobota, 34. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom
Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej K. D. styk s mal. E. D. a túto K.
D. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. XXCo/XX/
XXXX-XXXvspojenísrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.XPXXX/XXXX-XXXzodňa08.04.2013,právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h
do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm X/

X/XXXX zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

62. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 23.11.2013 v čase asi o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/

XX, neumožnila starým rodičom maloletej E. S. D. a K. D., nar. XXXX styk s mal. E. D. a túto starým
rodičom neodovzdala, čím nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa
13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar.
XXXX sú oprávnení stretávať sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do
12.00 h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na

styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri
realizáciistykunapriektomu,žebolanarešpektovanieuvedenéhorozsudkuvyzvanávýzvouOkresného
súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v Borskom Mikuláši
a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v
spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur,

63. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 04.01.2014 v čase krátko po 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č.
XXXX/XX, neumožnila starým rodičom maloletej E. S. D. a K. D., nar. XXXX styk s mal. E. D. a túto
starým rodičom neodovzdala, čím nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX
zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K.
D., nar. XXXX sú oprávnení stretávať sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h

do 12.00 h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa
na styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri
realizáciistykunapriektomu,žebolanarešpektovanieuvedenéhorozsudkuvyzvanávýzvouOkresného
súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v Borskom Mikuláši
a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v

spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur,

64. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava

č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 15.02.2014 v čase asi o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/
XX, neumožnila starej matke maloletej E. S. D. styk s mal. E. D. a túto starej matke neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar. XXXX sú oprávnení stretávať

sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste
bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že bola na
rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa
03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v Borskom Mikuláši a následne uznesením Okresného súdu

Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,65. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 29.03.2014 v čase asi o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/

uložená pokuta vo výške 200,- eur,

66. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 10.05.2014 v čase asi od 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/

XX, neumožnila starej matke maloletej E. S. D. styk s mal. E. D. a túto starej matke neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste

bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že bola na
rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa
03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v Borskom Mikuláši a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní

o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

67. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej
starostlivosti, dňa 21.06.2014 v čase asi o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/

právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur,

68. ako matka mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej

starostlivosti, dňa 02.08.2014 v čase asi o 10.00 h v Borskom Mikuláši, na ul. N. I., pri dome č. XXXX/
XX, neumožnila starým rodičom maloletej E. S. D. a K. D., nar. XXXX styk s mal. E. D. a túto starým
rodičom neodovzdala, čím nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa
13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že S. D. a K. D., nar.
XXXX sú oprávnení stretávať sa s mal. E. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do

12.00 h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na
styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri
realizáciistykunapriektomu,žebolanarešpektovanieuvedenéhorozsudkuvyzvanávýzvouOkresného
súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v Borskom Mikulášia následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2012, ktoré v
spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur,

t e d a

v bodoch 1 - 68 obžaloby

po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu
rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marila výkon takého rozhodnutia,

čím spáchala

v bodoch 1 - 68 obžaloby
pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 349 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák. na spoločný

trest odňatia slobody 2 /dva/ roky a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon tohto trestu sa podmienečne
odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaná povinná strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom počas skúšobnej doby.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:

- K. D. ml., nar. X.X.XXXX v Skalici, trvale bytom H., K. T. XXXX/XX,
- S. D., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom H., I. XXXX/X,
- K. D. st., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom H., I. XXXX/X

odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. N. XXX/XX/XXXX zo dňa 4.4.2014
súd prejednal trestnú vec proti obžalovanej O. D. pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním
výpovede obžalovanej O. D. z prípravného konania, výsluchom svedkov a poškodených K. D. ml., S.

D. a K. D. st., výsluchom svedkov O. T., N. N., N. U., K. C., S. W., K. S., K. J., J. P., E. I., N. I., Bc.
S. F., K. N., Mgr. X. U., N. H., K. J., PhDr. Ľ. Ú., PhDr. U. J., Mgr. V. T., výsluchom znalcov PhDr.
U. K., PhDr. Mgr. E. F., oboznámením listinných dôkazov a to záznamu k odovzdaným nahrávkam z
čl. 198, správy z psychologického posúdenia mal. E. z čl. 437-446, znaleckého posudku PhDr. Soni
Niňajovej z čl. 447-455, dokumentov a vyjadrenia z CP Malacky - psychologického poradenstva z čl.

456-459, správy ohľadom zdravotného stavu mal. E. z čl. 460-461, rozsudku KS Trnava č. k. XXCo/XX/XXXX zo dňa 5.3.2012, oznámenia OS Senica z čl. 468-469, uznesenia OS Senica č. k. XEm/X/XXXX
zo dňa 16.11.2012 z čl. 470-471 a doručenky z čl. 472, oznámenia OS Senica z čl. 473, uznesenia
KS Trnava č. k. XCoE/X/XXXX zo dňa 7.5.2013 z čl. 474-475, uznesenia OS Senica č. k. XEm/X/

XXXX zo dňa 05.08.2013 z čl. 488-492 a doručenky z čl. 493, rozsudku OS Senica č. k. XP/XXX/XXXX
zo dňa 08.04.2013 z čl. 495-501, rozsudku KS Trnava č. k. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 29.7.2013 z čl.
502-511, rozsudku OS Senica č. k. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011 z čl. 512, správy OS Senica z čl.
514 a doručenky z čl. 515, uznesenia OS Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 16.11.2012 z čl. 516-518
a doručenky z čl. 519, uznesenia KS Trnava č. k. XXCoE/XX/XXXX zo dňa 27.06.2013 z čl. 520-521

a doručenky z čl. 522, správy ÚPSVaR Senica z čl. 524-534 a z čl. 537 - 545, správy MUDr. Anny
Bajtošovej z čl. 561, správy zdravotnej poisťovne Dôvera a náhľadu na výpis z účtu poistenca mal. E.
D. z čl. 562-564, náhľadu na výpis z účtu poistenca mal. E. D., zdravotná starostlivosť za obdobie od
01.10.2013 do 31.10.2013, správy MUDr. Anny Bajtošovej z čl. 568, 569, 570, 571, 572, 573, správy
o povesti z čl. 636-637, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov z čl. 638-662, odpisu z RT z čl. 663,
návrhu na vydanie predbežného opatrenia z čl. 734 až 736, návrhu na úpravu práv a povinností maloletej

E. s otcom z čl. 738 až 744, správy odboru sociálnych vecí a rodiny z čl. 746 až 747, psychologickej
správy z čl. 748, výpisu dokumentácie z čl. 749, krátkej správy PhDr. Štefana Matulu PhD. Z čl. 752 až
754, vyjadrenia občianskeho združenia Deti patria rodičom z čl. 755 až 756, správy MUDr. Mikolajovej
z čl. 770, správy z odborného poradenstva z čl. 771 až 772, správy MUDr. Anny Bajtošovej z čl. 777,
správy materskej školy Borský Mikuláš z čl. 778, správy obecného úradu Borský Mikuláš z čl. 779,

odvolania proti uzneseniu OS Senica č. k. XP/XX/XXXX zo dňa 10.10.2014 z čl. 807 až 817, správy
MUDr. Mikolajovej z čl. 818, správy z odborného poradenstva z čl. 819, správy z ÚPSVaR Senica z
čl. 820 až 823, znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Michala Bolehradského z čl.
836 až 842, uznesenia KS Trnava č. k. XXCoP/XXX/XXXX zo dňa 17.12.2014 z čl. 868 až 871, správy
ÚPSVaR Senica z čl. 950, odpisu z RT z čl. 968, správy ÚPSVaR Senica z čl. 1031, znaleckého posudku

Mgr. Martina Balka č. 39/2015 z čl. 1053-1068, znaleckého posudku č. 11/2015 Mgr. Martina Balka z
čl. 1069 až 1081, znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Michala Bolehradského z
čl. 1116 až 1129, správy z psychologického vyšetrenia z čl. 1130 až a1132, správy obecného úradu
Borský Mikuláš z čl. 1263, odpisu z RT z čl. 1318, oznámenia poškodenej S. D. z čl. 1323 až 1325,
uznesenia OS Senica č. k. XEm/X/XXXX z čl. 1349 + zápisnice v tejto veci z čl. 1348, uznesenia OS

Senica č. k. XP/XX/XXXX zo dňa 13.07.2017 z čl. 1350 až 1351, uznesenia KS Trnava č. k. XXCoP/
XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017 z čl. 1352 až 1357, pracovného posudku z čl. 1415, správy Obvodného
oddelenia PZ Šaštín-Stráže z čl. 1430, správy ÚPSVaR z čl. 1432, znaleckého posudku č. XX/XXXX
PhDr. Františka Valúcha z čl. 1447 až 1473, zápisnice o pojednávaní OS Senica č. k. XP/XX/XXXX zo
dňa 17.10.2018, oboznámením pripojeného spisu OS Senica č. k. XT/XX/XXXX a oboznámením obsahu

1 ks USB Platinum predloženého oblažovanou na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2018, jeho prehratím
na technickom zariadení - počítači, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,

teda že je nevinná zo spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe.

Obžalovaná O. D. na hlavnom pojednávaní dňa 19.5.2015 odmietla vypovedať v neprítomnosti ňou
zvoleného obhajcu. Zvolenie obhajcu súdu oznámila až na tomto hlavnom pojednávaní s tým, že
ňou zvolený obhajca sa na hlavné pojednávanie dostaviť nemôže, povedal jej, že sa ospravedlní.

Ospravedlnenie obhajcu bolo Okresnému súdu Senica doručené faxom dňa 18.5.2015 po pracovnej
dobe a tento sa ospravedlnil z neúčasti na HP z dôvodu potreby naštudovania spisovej dokumentácie
ako aj z dôvodu kolízie s už existujúcimi pracovnými povinnosťami dňa 19.5.2015. Už predtým
bola obžalovaná zastúpená obhajcom, ktorého si zvolila na plnú moc, pričom plnú moc tomuto
predchádzajúcemu obhajcovi vypovedala dňa 25.3.2015. O termíne hlavného pojednávania dňa

19.5.2015 obžalovaná vedela dostatočný čas vopred a mala teda dostatočný čas na zvolenie, resp.
zmenu obhajcu.
Podľa § 36 ods. 4 Trestného poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti
o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie
obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného

úkonu trestného konania.
V zmysle citovaného ustanovenia trestného poriadku aj s poukazom na platnú judikatúru NSSR sp. zn.
R4/2010, kde je uvedené:I. zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú a okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu v
žiadnom prípade nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prispôsobovať režim konania a jeho priebeh
predstavám a požiadavkám obhajcu obvineného, aj keby obhajobu prevzal obhajca v akokoľvek krátkej

dobe, resp. za situácie, že paralelne vykonáva obhajobu v inej trestnej veci väčšieho rozsahu. Čas
potrebný na prípravu obhajoby, resp. na samotný jej výkon treba zamerať od súdu k obhajcovi a v
žiadnom prípade nie naopak.
II. je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme zastúpenie na „poslednú chvíľu“, resp.
za situácie, že paralelne vykonáva obhajobu v inej trestnej veci väčšieho rozsahu a ako sa tento obhajca

so svojimi zákonnými a etickými povinnosťami vyrovná. Z toho jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť, že
zmenou v osobe zvoleného obhajcu nie je preto všeobecný súd v priebehu konania, čo do jeho režimu,
nijako viazaný,
súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu obžalovanej a keďže obžalovaná odmietla na
hlavnom pojednávaní vypovedať, prečítal súd jej výpoveď z prípravného konania.
V prípravnom konaní vypovedala, že si nepamätá presný čas kedy prišli starí rodičia na stretnutie.

Bola na dvore pri bráne, poškodená S. D. bola otočená chrbtom a rozprávala sa so svojim manželom.
Rozprávala citujem „Nikto nevyšiel von zavolaj“, poškodený K. D. st. povedal S. D., už sa jej to kráti,
potomjuzavolaldoauta,žeidúpreč,vrátilasadodomuakontaktovalapaniJ.zúradupráce,abysapani
J. spýtala E., prečo nechce ísť so starými rodičmi, čo je príčinou. Pani J. jej odpovedala, že E. nechce
stresovať a následne hovor ukončili. S poškodenými S. ani s K. D. už ďalej nekomunikovala, odišli preč.

Celú situáciu, rozhovor si nahrávala na telefón, robila si videonahrávku. To je všetko, čo si k tomu dňu
pamätá. E. so starými rodičmi dobrovoľne ísť nechcela. Vedela, že prišli starí rodičia, bola pripravená na
stretnutie. Odmietla k ním ísť. Podľa správania sa poškodenej S. D., neprišla z dôvodu, aby sa stretnutie
uskutočnilo, pretože napriek tomu, že ju videla, stála blízko brány a celú vec si (obžalovaná) natáčala na
video. Poškodená kázala svojmu manželovi, aby danú vec oznámil, že nikto nevyšiel von a to tvrdenie

nebolo pravdivé. Poškodená S. D. so svojim manželom sa snažia svojím konaním vyvolať konflikt a
neustálejukrivoobviňovať.PoškodenáS.D.podávainformácie,ktoréniesúpravdivé,súlenvymyslené.
Chce tým docieliť, aby jej úrady dcéru odobrali. Dňa 31.08.2013 starí rodičia nemali možnosť vidieť E.,
pretože ich odmietla. Starí rodičia iné riešenie nenavrhli. Pokiaľ sa týka dňa l2.l0.2013, príchod starých
rodičov si presne nepamätá. Stála som vo dvore. Oznámila poškodenej S. D., že E. nechce ísť von práve

preto,ževedela,žeprišlistarírodičia.Eliškasamanechcelapovedať,žesniminejde,poslalaju,abyišla,
pretože sa ich bála. Toto oznámila poškodenej S. D., ale táto kričala, že má prísť bližšie. K poškodenej
S. D. sa nepribližovala a nepribližuje z dôvodu, že ju v minulosti fyzicky napadla. Pre E. starí rodičia nič
nepriniesli, nič jej neodovzdali, ani im nič nevidela, že by jej niečo priniesli. Zhruba po 30 minútach odišli
preč. Rozhovor s poškodenou S. D. má zaznamenaný na videonahrávke. Viac si k udalosti nespomína.

E. starým rodičom osobne nepovedala, že s nimi nechce vykonať stretnutie, povedala to iba jej ako
matke, pretože sa bojí, nechcela im to ísť povedať sama, chcela aby to oznámila ona. Dňa 29.11.2013
starí rodičia nemali možnosť vidieť E. a zhovárať sa s ňou, pretože vždy stoja na ulici pred ich domom
alebo sedia v aute. Nepamätá si, či ju starí rodičia upozornili, že si neželajú, aby ich nahrávala na
videozáznam, keďže túto možnosť mali aj oni, mohli a mali ju využiť. Osobne nevyužíva možnosť byť

prítomná pri stretnutí E. so starými rodičmi, pretože sa voči nej dlhodobo dopúšťajú psychického týrania
svojimi neodôvodnenými trestnými oznámeniami. Má strach byť s nimi sama s dcérou. V minulosti ju už
napadli a ďalším dôvodom je to, že stará matka, ktorá bola prítomná pri stretnutiach otca s dcérou sa
počas stretnutí obidvaja dopúšťali voči E. fyzických útokov a psychického vydierania. V jej záujme je E.
chrániť, pretože to má na ňu negatívny vplyv, ale bohužiaľ stará matka sa nevie vhodne ku svojej vnučke

správať. Telefonovala jej Mgr. U. s tým, že ju oslovila poškodená S. D., aby ju oslovili, tému a pravú
príčinu stretnutí jej neuviedla. Vyjadrila sa k tomu tak, že sa s poškodenou S. D. stretávať mimo rozsudku
nemieni, pretože počas stretnutí ju slovne atakuje a vzhľadom na krivé obvinenia a nepravdivé správy
voči nej, ktoré rozširuje, nemá dôvod s ňou byť v kontakte. Išlo o jednorazové stretnutie s poškodenou
S. D.. Nikto jej nepovedal, že ide o stretnutie jej osoby, E. a poškodenej S. D. na ÚPSVaR v Senici.

Pani U. ju len oslovila, aby sa dostavila na ÚPSVaR v Senici, na čo jej odpovedala, že keď sa s ňou
poškodená S. D. nevie baviť slušne pri ich rodinnom dome, nevidí dôvod, prečo by sa mali baviť na
úrade. K udalosti zo dňa zo dňa 29.09.2013 uviedla, že si nepamätá, či v zmysle rozsudku poškodený K.
D. ml. prišiel riadne na čas. Pamätá si len toľko, že jej oznámil, že na jej matku podá trestné oznámenie a
po necelých 5-tich minútach sám odišiel. Pamätá si ešte, že pred tým volal na políciu. Vzhľadom k tomu,

že poškodený K. D. ml. s ňou nekomunikoval riadne, k veci a pre dôvod, pre ktorý prišiel a mal prísť ho už
ďalej nepočúvala a odišla, pretože začal rozprávať za čo všetko podá na jej matku trestné oznámenie.
Viacej si nespomína. Taktiež situáciu natáčala na video. Poškodenému K. D. ml. riadne oznámila, že
E. je doma, na stretnutie ju prichystala, lenže E., keď vedela, že vonku čaká otec, nechcela vyjsť von.Násilím ju nechcela ťahať von z domu, aby ďalej nespôsobovala E. počas stretnutia s otcom psychickú
ujmu. Osobne sa s otcom E. skontaktovať nechcela, nechcela vyjsť ani do okna mu zakričať, aby ju
videl a počul, pretože z neho má dlhodobo strach. Poškodený K. D. ml. sa počas stretnutí nevie chovať

slušne, je príliš hlučný, niekedy až vulgárny, alebo sa voči nej dopúšťal fyzického útoku, rovnako so
svojou matkou a E. bola toho svedkom. Dňa 14.11.2013 poškodený K. D. ml., keďže stojí na ulici, nemal
možnosť vidieť E. a zhovárať sa s ňou. Vždy stojí len na ulici a vstup na ich pozemok odmietol. Vstupná
bránka na pozemok býva odomknutá. E. sa pokúšala vhodným spôsobom priviesť k otcovi, aby sa s ňou
mohol rozprávať, aby ju počul, ale vzhľadom k jej psychickému stavu sa na nej nemôže dopúšťať násilia

a ani sa nedopúšťa. Jej matka nebola prítomná, keď začal poškodený K. D.Č. ml. rozprávať, že podá
na jej matku trestné oznámenie, poškodený K. D. ml. týmto spôsobom len vyjadruje svoju nenávisť voči
jej rodine. Pokiaľ sa týka udalosti zo dňa 05.10.2013, nepamätá si presne, v akom čase sa poškodený
K. D. ml. dostavil. E., keď vedela, že otec čaká vonku, s ňou nechcela ísť, pretože sa ho bojí a povedala
jej, aby išla sama a jemu povedala, že ona s ním ísť nechce, že sa ho bojí. Na silu dcéru nútiť nemôže,
tak išla von a oznámila poškodenému K. D. ml., že s ním E. ísť nechce a prečo poškodený K. D. ml.

hneď na to zavolal policajnú hliadku, nevie. Policajná hliadka prišla k ich rodinnému domu s odstupom
času, ktorý si nepamätá a tejto vysvetlila dôvod, prečo E. nechce ísť s otcom, že sa ho bojí, oznámila im
aj to, že poškodený K. D. ml. svojim neustálym privolávaním polície na ňu robí psychický nátlak, takisto
aj na E. a týmto spôsobom ju vydiera. Pri odchode zanechal pre E. igelitovú tašku, v ktorej boli jedni
lentilky,jedna10cmbábika,jedenprášokkakao,jedenbrumík,jednižuvačkyvtubeajednaomalovánka,

myslí, že to, čo priniesol si aj zaznamenal možno na nahrávku alebo fotografie, aby mal dôkaz, že E.
niečo priniesol. Väčšinou času E. neprinesie nič. Poškodený K. D. ml. odišiel s hliadkou preč a viac
sa o dcéru nezaujímal. Má zato, že jediný dôvod, prečo prišiel na stretnutie je ten, že má vedomosť,
že ho E. dlhodobo odmieta a on tak má príčinu podať voči nej trestné oznámenie. Iný záujem sa u
neho nepreukazuje. Pred hliadkou polície sa nepokúšala priviesť E. k otcovi, aby s ňou mohol vykonať

stretnutie, pretože to pre E. nie je vhodné, bol na to upozorňovaný detskou psychologičkou. Vzhľadom
k tomu, že E. odmietla vyjsť za otcom, nemal tento možnosť dcéru vidieť a ani sa s ňou rozprávať.
Poškodenému K. D. ml. odpovedá na otázky, ktoré sa jej opýta, či je E. chorá a či chodí do škôlky. Iné
poškodeného K. D. ml. nezaujíma. Kedy sa dňa 13.10.2013 poškodený K. D. ml. dostavil na stretnutie, či
riadne dodržal v zmysle rozsudku čas stretnutia, si nepamätá. E. nič nepriniesol, bola v dome a s otcom

ísť nechcela, keď jej oznámila, že otec už čaká vonku. Išla na dvor, mali otvorenú bránku, poškodený K.
D. ml. stál na ulici a tým, že otvoril bránu, vypustil z dvora ich psa, pýtala sa ho, prečo tak urobil, lebo
v minulosti sa sťažoval, že majú pustených psov a má obavu, že by na neho zaútočili, na jej otázku,
prečo tak konal, nereagoval. Poškodený K. D.J. ml. s ňou vôbec nekomunikoval a po 10 minútach odišiel
preč. O dcéru E. neprejavil záujem. Dňa 13.10.2013 E. na dvore nebola, poškodený ju nevidel, keď

bola pri bráne ona, začal telefonovať, z jeho strany sa neprejavil záujem, že by prišiel na stretnutie s
dcérou. E. bola nachystaná na stretnutie ale nechcela vyjsť z domu von a ona ju násilím ťahať von
nechce, pretože jej nechce spôsobovať ďalšiu psychickú traumu, akú jej svojim správaním a prístupom
spôsobuje poškodený K. D. ml., pretože na stretnutia nepristupuje v záujme dieťaťa a v minulosti sa voči
nej dopúšťal fyzických útokov a nátlaku a preto sa ho E. bojí. E. mala možnosť osobne poškodenému K.

D. ml. povedať, že s ním nechce byť, ale požiadala ju, aby išla sama von, že ona sa ho bojí. Poškodený
K. D. ml. E. v ten deň nevidel. Počas stretnutia ju poškodený K. D. ml. slovne atakuje, veľmi často až
vulgárne, aj v prítomnosti policajnej hliadky sa vyjadril, či jej nevadilo, že s ňou trtkal, čím ju ponížil a
urazil. Zo strany poškodeného K. D. ml. prichádza aj k neverbálnym atakom voči nej, pocmugáva po
nej, čím ju uráža a ponižuje, keď s ním komunikuje. Nevyjadruje sa na adresu svojho exmanžela a jeho

matku tak, že nič nemusí, že ju otravujú, to vôbec nie je pravda. Maloletú E. pripravuje na styk tak, že
jej vopred vysvetľuje, že sa tento bude realizovať, vždy E. pripraví pred príchodom aj otca aj starých
rodičov, oznámi jej to, táto reaguje tak, že jej povie, že s nimi ísť nechce, lebo sa ich bojí, pretože ju bili.
E. je úzkostlivá, schováva sa po dome a von odmieta ísť. Všimla si, že poškodený K. D. ml. si pri stykoch
robí nahrávky na fotoaparát, o fotografie zrejme nejde, vyzerá to, že si robí videonahrávku. Nahrávky si

robí často a ju upozorňuje, že si neželá, aby som si ho natáčala v rovnakom čase, keď si nahráva aj on.
Svedok a poškodený K. D. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná je jeho exmanželka.
Majú spolu dieťa E. D.. S E.J. sa má stretávať párny týždeň v sobotu a v nepárny týždeň v nedeľu. Ich
manželstvo bolo ukončené asi v roku 2011, bolo to po narodení dcéry, dcéra sa narodila v roku 2009. V
roku 2010 nastali medzi nimi nejaké problémy, bol na týždňovkách na cestách, lebo pracoval ako vodič.

Obžalovaná odchádzala k rodičom aj keď bol preč, aj keď sa vrátil. Keď chcel ísť na prechádzku s malou,
už vtedy nemohol. Zakázala mu to, iba v jej prítomnosti mohol ísť. Keď sa to snažil riešiť aj cez sociálku,
tá mu poradila, že na dieťa má takisto právo ako aj ona. A keď si to dovolil, odišiel s dcérou von, to bolo
teda iba raz, keď sa vrátil mal vyhádzané veci z 2. poschodia. Potom to riešil takým spôsobom, že podalprvú žiadosť o rozvod. Obžalovaná s ním začala komunikovať v takom zmysle, aby si našli k sebe cestu
a tak, takže jej dal šancu, ale dňa 31.12.2010 sa vrátil z práce, nikdy nevedel, akú bude mať obžalovaná
náladu, ona mala práve tú zlú náladu, tak odišiel z domu. A dňa 2.1.2011 podal žiadosť o rozvod.

Obžalovaná sa odsťahovala k rodičom a vlastne odvtedy sa už vôbec nemôže dostať k dcére. Chodí
každý týždeň do Borského Mikuláša za dcérou. Vlastne v tom roku 2011, než bol právoplatný rozsudok
o rozvode, spísali na úrade práce v Senici ohľadom jeho stretávania sa s dcérou dohodu. Účastníkmi tej
dohody bol on, p. J. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a obžalovaná. Spísali to, ale dohoda
sa nedodržiavala, tak mu z úradu práce povedali, že budú čakať na právoplatnosť rozsudku. Rozsudok

i keď bol právoplatný, takisto sa s dcérou nestretával. Potom si podal návrh na zmenu starostlivosti asi v
roku 2011 až 2012, presne si nepamätá. Bolo pojednávanie, bol i znalecký posudok u p. Soni Niňajovej v
Bratislave, ktorá povedala, že by bolo dobré, aby sa s dcérou stretával, teda musí sa s dcérou stretávať.
Ale obžalovaná mu zase v tomto bránila. To bol potom ďalší právoplatný rozsudok, ten sa nedodržiaval.
VšetkykonaniaohľadomdcérysaviedlinaOkresnomsúdeSenica.Ažkoncomroku2012samupodarilo
za prítomnosti polície zobrať maloletú E.. Bola v pohode, pokojná, nemala žiadny problém. Takisto na

Vianoce v roku 2012 si zase prišiel po dcéru podľa rozsudku a obžalovaná mu oznámila, že dcéra s
ním nechce ísť. Od 1.6.2013 až do novembra, kedy bola obžalovaná zadržaná, nevidel dcéru E. vôbec.
Obžalovaná až ako bola zadržaná, až potom zasa videl dcéru, keď prichádzal na stretávky. Ale maloletá
E. bola asi 10 - 15 metrov v dome, teda vo dvore a brána bola zatvorená. Keď aj vyzval obžalovanú, aby
mu dcéru priviedla, otvorila bránku, obžalovaná mu to všetko odmietla. To trvá vlastne doteraz, ten istý

výsledok. Dostavoval sa pravidelne každý týždeň podľa rozsudku na stretnutie s maloletou, tak ako mal
podľa rozsudku na to právo. Pri skutku v bode 1 to bolo asi tak, že prišiel okolo 9.30 hod., nepamätá si,
či to bola práve sobota alebo nedeľa, obžalovaná iba vyšla von a oznámila mu, že dcéra s ním nikam
nejde, to bolo z nejakých 15 metrov. Odišla potom do domu. Nevie, či potom políciu volal alebo nevolal,
všetko si to už nepamätá, ale išiel podať trestné oznámenie. Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť

výpovede svedka a poškodeného z prípravného konania zo dňa 24.7.2013, kde poškodený uviedol, že
dňa 1.6.2013 mal mať podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave stretnutie s dcérou E.. Na stretnutie
prišiel riadne v čase 9.30 hod. Po príchode k rodinnému domu mu obžalovaná pri vstupnej bránke k
pozemku oznámila, že E. mu neprivedie, pretože E. sa ho bojí. Vstupná bránka bola zamknutá, bola na
nej reťaz, nepokúšal sa ju otvoriť. Obžalovaná stála asi štyri metre od bránky rodinného domu. Keď sa

jej spýtal, ako sa E. má, odpovedala mu, že sa má veľmi dobre a bude sa mat' ešte lepšie, keď k nej
nebudechodiť.Dňa1.6.2013bolDeňdetí,priniesoldcéredarčeky.Obžalovanánatozareagovalatak,že
darčeky má dať jej a ona ich dcére odovzdá. Na to jej povedal, že darčeky chce dcére odovzdať osobne,
na čo sa otočila smerom k rodinnému domu a odišla, vec nekomentovala. Následne privolal hliadku
polície,ktorejoznámil,žebývalámanželkamunechceodovzdaťdcéru.Manželkamupovedala,žedcéru

mu nedá, a taktiež, že dcéra s ním nechce ísť. Obžalovanej povedal, aby mu dcéru doviedla aspoň k
bránke.Predhliadkoupolíciesaobžalovanejspýtal,čisimôžeísťdodomupodcéru,načomupovedala,
že nemôže vstúpiť do domu ani on, ani polícia. Pred hliadkou polície opätovne obžalovanej povedal, že
by rád odovzdal E. darčeky osobne. Na to zareagovala, že darčeky jej odovzdá sama. Ako otec má právo
na to, aby darčeky riadne dcére odovzdal. Okrem polície oznámil skutočnosť aj na linku prvého kontaktu.

Pretože k stretnutiu s dcérou neprišlo, následne s hliadkou odišiel na OO PZ v Šaštíne-Strážach spísať
trestné oznámenie. Dcéru od februára 2013 nevidel. Po prečítaní časti výpovede poškodený uviedol, že
stretnutie prebehlo tak, ako uviedol vo výpovedi. Obžalovaná mu uviedla ako dôvod, pre ktorý by sa ho
dcéra mala báť to, že mal raz v roku 2012 pri stretnutí s dcérou vyhodiť túto niekde v poli a namáčať
jej vlásky do kakaa. Mal ju ešte biť, sám nevie, čo na to povedať, lebo to nie je pravda. Obžalovaná

na neho za to nepodala trestné oznámenie, práveže nič, ani lekárske správy o tom neboli. Ani keď sa
stretol s dcérou za asistencie polície nebála sa ho, neprejavovala z neho strach, iba povedala tatinko,
privedieš ma späť maminke. Povedal som jej, že áno. I keď sa vtedy v tom roku 2012 s dcérou stretol,
tak následne vyrozumel políciu, že všetko prebehlo v poriadku. Pokiaľ ide o deň 15.6.2013, bolo to v
podstate to isté, čo aj 1.6., akurát že obžalovaná mu malú nepriviedla, bránka bola zatvorená. Vždy

sa pýtal, ako sa má E., či niečo nepotrebuje. Obžalovaná mu nepodala žiadne informácie. Nepamätá
si už, či prišlo medzi nimi k slovným konfliktom, hádkam. Čo sa týka ďalších skutkov, bolo to stále to
isté, malú nevidel, brána bola zatvorená. Až potom v novembri, až potom videl dcéru E.. Videl ju vtedy
vo dvore rodinného domu N. I. XX, Borský Mikuláš. Pri každom stretnutí keď si prišiel dcéru prevziať,
obžalovaná mu povedala, že malá sa ho bojí. Bližšie si priebeh tých jednotlivých skutkov nepamätá.

I pri tých skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby, párkrát asistovala polícia, ale nevie presne koľko
krát. Nevie, čo mu obžalovaná bližšie uvádzala pri tých skutkoch okrem toho, že sa ho maloletá E. bojí.
Strašne dlho to všetko trvá. Na návrh prokurátorky boli prečítané výpovede svedka a poškodeného K.
D. ml. z prípravného konania zo dňa 11.7.2013, 24.7.2013, 11.9.2013, 28.10.2013 a 31.01.2014, kdepoškodený uviedol, že dňa 15.6.2013, t. j. v sobotu párny týždeň v čase o 9.30 hod. prišiel do obce
Borský Mikuláš pred rodinný dom na adrese N. I. XXXX/XX, v ktorom žije jeho bývalá manželka spoločne
s dcérou E., ďalej jej matka s otcom a jej brat s tým, že si ide po dcéru. Pozemok domu je oplotený. Cez

plot je vidno len zo strán od susedov. Z prednej časti je brána vysoká 150 cm. Pri bráne nie je zvonček.
Bola zavretá a zamknutá. Brána je od domu vzdialená cca 20 metrov. Keď prišiel k bránke a chcel si
vyzdvihnúť dcéru od bývalej manželky, táto vyšla z domu, neprišla ani k bránke a zo vzdialenosti asi 5
metrov od bránky mu oznámila, že mu dcéru neodovzdá, pretože E. odmieta s ním ísť. Obžalovaná mu
povedala, že je tyran, že E. bije, že s ním nechce preto chodiť, pričom toto nie je pravda. Nikdy ju nebil,

nikdy jej neubližoval. Potom mu povedala, aby im dal pokoj, aby sa o E. nezaujímal. Povedala mu, že jej
znepríjemňuje život, že znepríjemňuje život jej rodine. Dcéru v ten deň ani nemal možnosť vidieť, nevie
preto ani uviesť, či bola dcéra doma. Toto stretnutie prebehlo bez prítomnosti ďalších osôb, nebol tam
prítomný nik z rodiny obžalovanej a nebol tam ani nik z jeho strany. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná
mu dcéru neodovzdala tak, ako mala, rozhodo1 sa privolať políciu. Zavolal na linku 158, kde oznámil,
že obžalovaná mu odmieta odovzdať dcéru, aj keď mu ju je povinná odovzdať v zmysle rozsudku. Ďalej

volal aj na linku prvého kontaktu, ktorá je zriadená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, kde
oznámil, že dcéru mu obžalovaná odmietla odovzdať. V čase asi o 10.00 hod. prišla na miesto hliadka
polície z OO PZ Šaštín-Stráže. Týmto vysvetlil situáciu, pokúšali sa kontaktovať obžalovanú. Najskôr
klopali na bránu a keď nikto nevychádzal, tak zatrúbili. Obžalovaná vyšla a aj za prítomnosti polície, kedy
ju jeden z členov hliadky vyzval, aby mu dcéru odovzdala, tak táto mu E. odmietla odovzdať. Policajtom

povedala to isté, čo aj jemu. Povedala im, že E. nechce s ním ísť a že mu ju preto nedá. Jeden z
policajtov ju tiež požiadal, aby priviedla dcéru aspoň ukázať, čo tiež obžalovaná odmietla. Vzhľadom na
to, že mu obžalovaná dcéru opäť neodovzdala, rozhodol sa podať na ňu trestné oznámenie, nakoľko
má za to, že sa táto svojim konaním dopúšťa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
349 Trestného zákona. Obžalovaná mu dcéru nechcela dávať ešte keď boli manželia. Mal ju doma

v mesiaci marec 2012, potom mu ju v priebehu každého nasledujúceho týždňa odmietala odovzdať.
Potom mu ju odovzdala dvakrát v mesiaci december 2012 a dcéru naposledy videl v mesiaci február
2013. Obžalovaná mu ju za to obdobie teda vlastne odovzdala len trikrát. Odmieta mu ju odovzdať a má
viacero odôvodnení. Najskôr mu tvrdila, že je chorá, potom že ju nemusí odovzdávať, a v poslednom
období mu tvrdí, že sa ho E. bojí. Takmer vždy, keď neprišlo k odovzdaniu dcéry podával v tejto súvislosti

trestné oznámenia, doposiaľ boli všetky odmietnuté. Keď neustále prichádzalo k neodovzdávaniu dcéry
zo strany obžalovanej, snažil sa tento problém riešiť i cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici,
z tohto dôvodu sa sociálna pracovníčka zúčastnila i jedného stretnutia s obžalovanou, počas ktorého
malo prísť k odovzdaniu E. a aj napriek tomu mu ju obžalovaná neodovzdala. Asi dvoch stretnutí sa
zúčastnila i pani Z. z n. o. Orchidea, ktorá podávala správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Senici, jedná sa o správu z psychologického posúdenia zo dňa 28.10.2012. Vie o tom, že vzhľadom
na to, že mu obžalovaná E. odmieta odovzdávať, bola Okresným súdom v Senici vyzvaná na riadne
plnenie, podrobenie sa rozhodnutiu Okresného súdu Skalica č. k. XC/X/XXXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, ktorými bol upravený jeho styk s dcérou E. a tiež, že jej bola Okresným súdom
Senica uložená pokuta vo výške 200,- € za neplnenie predmetného rozhodnutia. Konaním obžalovanej

sa cíti byť poškodený, lebo bráni jeho styku s dcérou E., a tiež má pocit, že sa obžalovaná snaží, aby
sa s dcérou odcudzil. Súd jemu a obžalovanej nariadil sociálno-psychologické poradenstvo, ktoré má
prebiehať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica za prítomnosti pani U., kde by malo prísť
k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov s obžalovanou. Zatiaľ prebehli dve stretnutia, pričom obžalovaná
sa jedného nezúčastnila a na druhé prišla neskôr. Dnes, teda 11.7.2013 je tretie stretnutie, kedy má

obžalovaná prísť aj s E., avšak dopredu avizovala, že dcéru na stretnutie neprivedie. Dňa 23.6.2013, t. j.
v nedeľu nepárny týždeň v čase o 9.30 hod. prišiel sám na svojom osobnom motorovom vozidle do obce
Borský Mikuláš pred rodinný dom na adrese N. I. XXXX/XX s tým, že si ide po dcéru. Brána bola zavretá
a zamknutá. Keď k nej prišiel a chcel si vyzdvihnúť dcéru, všimol si, že na dvore ich rodinného domu
sa nachádza iba obžalovaná, vzadu pri dome si všimol ešte jej otca N. I.. Obžalovaná stála vo dvore vo

vzdialenosti asi 4 m od bránky. Vždy, keď si príde po dcéru, stojí na tom istom mieste. Obžalovanej cez
bránu povedal, aby mu priviedla dcéru, a zároveň sa jej opýtal, ako sa má, nakoľko ju už od februára
nevidel. Ona mu na toto povedala, že malá nechce nikam ísť a že ona mu ju neprivedie s tým, že bude
rešpektovať jej názor. Na túto situáciu zareagoval už obvyklým spôsobom a z telefónu zavolal na linku
158, kde oznámil, že obžalovaná mu nechce odovzdať dcéru a tak sa podrobiť rozhodnutiu súdu, a ešte

volal na linku prvého kontaktu sociálnej pracovníčke. Následne odišiel do svojho vozidla, kde čakal až
do príchodu polície. Po jej príchode hliadka zatrúbila, aby niekto vyšiel z domu, nakoľko bránka bola
zamknutá a zvonček nemali. Následne prišla obžalovaná k bránke, kde bola príslušníkmi PZ vyzvaná,
aby mu odovzdala dcéru a podrobila sa tak dobrovoľne súdnemu rozhodnutiu, ktoré upravuje jeho styk sdcérou. Ona im na to odpovedala, že nikoho neprivedie. Následne bola upozornená príslušníkmi PZ, že
sa týmto konaním dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Príslušníkom PZ nato
povedala, že mal cez zimu vyhodiť za jazdy dcéru von, pričom presný dátum uviesť nevedela. Podľa jej

vyjadrenia sa jej mala s týmto zdôveriť dcéra E.. Toto tvrdenie sa vôbec nezakladá na pravde. Medzi
tým požiadal p. I., ktorého videl stáť na dvore, aby mu priviedol E.. Na túto jeho požiadavku zareagoval
tým, že začal po ňom kričať „ty hajzle, dlžíš mi peniaze“. Na nevhodné správanie bol hneď upozornený
príslušníkmi PZ a až vtedy s tým prestal. Na mieste pred ich domom sa celkovo mohol zdržať asi pol
hodiny. Keď videl, že to nemá zmysel a dcéru mu obžalovaná nevydá, tak išiel s príslušníkmi PZ na

OO PZ Šaštín-Stráže, kde podal na obžalovanú trestné oznámenie. Až 9.7.2013 bolo začaté trestné
stíhanie na OKP OR PZ Senica vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného zákona za skutok, ktorý sa stal dňa 15.6.2013. Konaním obžalovanej sa cíti byt' poškodený,
lebo bráni jeho styku s dcérou E. a tiež má pocit, že sa obžalovaná snaží, aby sa s dcérou odcudzil. Súd
jemu a obžalovanej nariadil sociálno-psychologické poradenstvo. Toto má prebiehať na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici za prítomnosti pani U., kde by malo prísť k zlepšeniu ich vzájomných

vzťahov s obžalovanou. Zatiaľ prebehli tri stretnutia, pričom obžalovaná sa jedného nezúčastnila, na
druhé prišla neskôr, a tretie stretnutie sa malo konať dňa 17.7.2013, on sa dostavil o 09.00 hod. a ona
prišla o 08.00 hod., teda sa nestretli, nakoľko na žiadosť obžalovanej, ktorá sa s ním nechcela stretnúť,
si ich potom p. U. zavolala každého zvlášť. Naposledy bol s dcérou niekedy v polovici februára okolo
24.2.2013. Dcéru videl, už ju mal aj v aute, ale následne si ju obžalovaná zobrala a odvtedy ju osobne

fyzicky nevidel. Počas stretnutí po 24.2.2013 dcéru nevidel ani tak, že by mu ju obžalovaná ukázala v
okne. Nebol s ňou fyzicky v žiadnom kontakte, nemal možnosť sa s ňou od uvedeného obdobia osobne
rozprávať.Žiadneriešeniatýchtostretnutíobžalovanejnenavrhoval,riešitosúdasociálka,obžalovanás
nímnedokážekomunikovať,takakotomáriešiť.Spoločnesobžalovanouadcérounenavštíviližiadneho
špecialistu, psychiatra, psychológa, obžalovaná chodila po vyšetreniach s dcérou bez neho, jeho na

takéto stretnutie neprizvala. Súd im nariadil, aby spoločne chodili na stretnutia k pani U. na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici za účelom komunikácie, aby prebiehali stretávky s dcérou. Na týchto
stretávkach bol doposiaľ trikrát, z toho s obžalovanou sa na stretnutí stretli iba raz. Obžalovaná uviedla,
že pokiaľ na stretnutie bude chodiť aj on, ona tam chodiť nebude. Dňa 1.6.2013 mal mať podľa rozsudku
Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave stretnutie s dcérou E.. Nakoľko bol deň detí, dcére

doniesol darčeky. Obžalovaná mu povedala, že dcéru mu k bránke neprivedie. Žiadal ju, aby mu ju
osobne priviedla, chcel jej osobne odovzdať darčeky, ale nesúhlasila s tým. Povedala mu, že dcéru
nedovedie, pretože dcéra sa ho bojí, ale toto nie je pravda. Malá sa ho nebojí, naposledy ju mal v
decembri 23.12.2012 a 24.12.2012 za asistencie polície cez vianočné sviatky, raz v januári 2013 a aj vo
februári 24.2.2013 a stretnutie prebehlo, s dcérou bol a dcéra sa ho nebála. Dňa 1.6.2013 dcéru nevidel

a bývalá manželka mu neumožnila styk s ňou. Pretože mu nebol umožnený styk s dcérou, oznámil
situáciu na políciu. Keď sa pýtal na dcéru, obžalovaná mu povedala, aby viac nechodil a dcéra by sa
mala lepšie. Dňa 15.6.2013 prišiel riadne a v čas o 9.30 hod., opätovne mu obžalovaná dcéru k bránke
nepriviedla. Opätovne mu tvrdila, že dcéra sa ho bojí a nechce s ním ísť. Volal hliadku polície a pred
hliadkou ho obvinila, že neplatí výživné, čo nie je pravda. Po príchode polície ju tiež hliadka vyzvala,

aby si plnila svoju povinnosť podľa rozsudku a dcéru priviedla, čo ona odmietla a aj napriek výzve mu
dcéru nepriviedla. S dcérou dňa 15.6.2013 stretnutie nemal, nakoľko mu to obžalovaná neumožnila.
Dňa 23.6.2013 prišiel riadne podľa rozsudku o 9.30 hod. k bránke rodinného domu, obžalovanú žiadal,
aby mu priviedla dcéru, čo ona odmietla. Obžalovaná mu vykrikovala, že svoju dcéru bije a týra tak, že
ju zatváral na WC a že ju bil a psychicky týral. Vyčítala mu, že ju v zime mal vyhodiť z vozidla počas

jazdy. K takémuto chovaniu z jeho strany nikdy neprišlo. Dcéru dňa 23.6.2013 nevidel, pretože mu dcéru
obžalovaná nepriviedla. Požiadal pána I., ktorý stal vo dvore rodinného domu a ktorý je dedkom jeho
dcéry, aby mu priviedol dcéru, a on mu na to začal nadávať do hajzlov a že mu dlhuje peniaze, čo
nie je pravda. K stretnutiu neprišlo a dcéru dňa 23.6.2013 nevidel aj napriek tomu, že bol na stretnutí
riadne a včas. Dňa 29.6.2013 bol na stretnutí v čase o 9.30 hod. Obžalovaná prišla ku bránke bez

malej tak ako vždy, zase mu povedala, že dcéru neprivedie a ako dôvod opätovne uvádzala, že dcéra
s ním nechce ísť. Dcére priniesol k narodeninám, ktoré mala 1.7., kvetinu z lízaniek a darčeky, ale
obžalovaná mu neumožnila, aby jej túto kyticu odovzdal. Obžalovanej sa pýtal, ako sa dcéra má a či je
zdravá, pretože mu od 24.2.2013 nebolo umožnené mať s dcérou stretnutie. Pýtal sa obžalovanej na
dcéru, ako prospieva v škôlke, či niečo nepotrebuje, či je zdravá, ale ona mu povedala zisti si to. Dňa

29.6.2013 mu stretnutie s dcérou neumožnila a dcéru nevidel. Dňa 13.7.2013 prišiel riadne a včas o
9.30 hod., bránka bola zatvorená, volal obžalovanej, vyšla k bránke, v ruke držala kameru alebo telefón
a stretnutie si nahrávala. Po príchode k bránke mu opätovne tvrdila, že dcéru ku bránke neprivedie,
pretože sa ho dcéra bojí. Povedal jej aby mu dcéru riadne nachystala, na čo mu neodpovedala vôbec.Pýtal sa na malú a zase mu neodpovedala. Povedal jej, že dcére priniesol darčeky a povedala mu,
aby tašku zavesil na bránku a od bránky odstúpil. Tašku z bránky zobrala a išla do vnútra do domu.
Dcéru nevidel, nepriviedla mu ju a stretnutie s ňou nemal, pretože mu ho neumožnila. Dňa 21.7.2013

bol opätovne o 9.30 hod. pri bránke a čakal na obžalovanú. Na stretnutie vyšla po chvíľke, stretnutie
si nahrávala na mobil. Pýtal sa, či je dcéra doma, na to povedala, že doma je, ale malá s ním na
stretnutie ísť nechce. Dňa 27.07.2013 bol na stretnutí riadne a včas o 09.30 h na stretnutie okrem neho
prišli aj kolízne opatrovníčky z ÚPSVaR Senica pani F. a J.. Obžalovaná prišla pred bránku, bránka
bola zatvorená. Pred pracovníčkami žiadal obžalovanú, aby dcéru priviedla na stretnutie. Obžalovaná

povedala, že dcéru na stretnutie neprivedie, že dcéra sa ho bojí, čo nie je pravda. Pýtal sa na dcéru,
na škôlku, či je dcéra zdravá, či potrebuje oblečenie, ak áno, tak oblečenie je jej ochotný kúpiť, čo
obžalovaná odmietla. Priniesol jej darčeky, ovocie v taške, ale obžalovaná žiadala, aby tašku zavesil
na bránku a odstúpil od bránky. Obžalovaná potom darčeky zobrala a odišla do vnútra. Zavolal hliadku
polície a po príchode hliadky išli pracovníčky ÚPSVaR Senica do vnútra do dvora spolu s policajtmi a
jemu obžalovaná zakázala vstup do dvora, musel stáť vonku pred dvorom. Chcel vstúpiť do dvora a

chcel vidieť malú, či je v poriadku, ale nebolo mu to umožnené. Kolízne pracovníčky obžalovanú žiadali,
aby si ich nenatáčala, ale ona ich nerešpektovala. Čo prebehlo vo dvore medzi pracovníčkami úradu
a jeho dcérou a obžalovanou to nevie, lebo to nevidel. Stretnutie nakoniec skončilo stým, že dcéru
dňa 27.07.2013 opätovne nevidel a nemal umožnené vykonať s ňou stretnutie. Dňa 04.08.2013 bol
opätovne na stretnutí riadne a včas o 09.30 hod. Obžalovaná mu opätovne nechcela dcéru priviesť.

Tvrdila mu, že dcéru neprivedie, pretože sa ho dcéra bojí. Darčeky musel nechať zavesené na bránke.
Opakovane obžalovanú žiadal, aby plnila rozsudok týkajúci sa stretávok jeho osoby s dcérou E., žiadal
ju, aby dcéru k bránke priviedla, čo odmietla. Pri stretnutí boli prítomné aj kolízne opatrovníčky, aj napriek
tomu k stretávke neprišlo. Ďalej k veci uviedol, že na stretnutia riadne chodí každý týždeň, o dcéru
sa riadne zaujíma a pýta sa na ňu v škôlke, posiela jej darčeky a listy do škôlky. Pred narodeninami

jej babka D. doniesla do škôlky tortu na jej 4. narodeniny, aby ich mohla osláviť. Obžalovanej posiela
sms správy, na ktoré mu neodpovedá. Odpisuje mu, aby jej dal pokoj a nepripomínal sa dcére. Voláva
ohľadom zdravotného stavu aj ošetrujúcej lekárke MUDr. Bajtošovej. Výživné si riadne plní a aj napriek
tomu mu zo strany obžalovanej nie sú umožnené stretávky s dcérou. Čo sa týka E. strachu z jeho
osoby a k tvrdeniam obžalovanej, že dcére nejako ubližuje, k tomu uvádza, že sú to výmysli. Nič z

toho sa nezakladá na pravde. Svoju dcéru má rád a chce s ňou byt'. Nikdy by jej neublížil. Malá je
dobré, poslušné dievča, stále to tvrdí a za tým si stojí. Nevie si vysvetliť, prečo nemôže mať stretnutie
s dcérou, o dcéru sa vie postarať, má svoj vlastný byt, kde má dcéra svoju vlastnú izbu. Vždy, keď
na stretnutie príde, snaží sa mať stretnutie s dcérou, čo mu obžalovaná neumožňuje. Obžalovaná s
ním odmieta riadne komunikovať, bolo im určené rozsudkom súdu č. k. XP XXX/XX, aby sa podrobili

poradenstvu spoločne s obžalovanou na ÚPSVaR Senica, na čo chodil. Obžalovaná na stretnutie prišla
iba raz, on tam bol štyri razy. Obžalovaná odmietla mať s ním spoločné konzultácie. Snažil sa, aby
išli spoločne s obžalovanou a malou kúpiť oblečenie, aby bol s dcérou a obžalovaná sa presvedčila,
že dcéra môže mať so ním stretnutie. Okrem konzultácií, teda odborného poradenstva na ÚPSVaR
Senicaspoločneneboliunijakéhošpecialistu,nakoľkoobžalovanávšetkoodmietaanechcesnímvôbec

komunikovať, o čom priložil správu z odborného poradenstva zo dňa 23.8.2013 z referátu poradensko-
psychologických služieb. Odborné poradenstvo v rozsahu 20 hodín bolo predčasne ukončené z dôvodu
nespolupráce obžalovanej, táto odmietala s ním komunikovať. Odmietla, aby sa na stretnutí s dcérou
stretol. K trestným oznámeniam, ktoré podával v mesiacoch august a september 2013 na obžalovanú
uviedol, že s obžalovanou sú rozvedený na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XX/

XXXX zo dňa 05.03.2012, právoplatným dňa 18.04.2012 a vykonateľným dňa 16.05.2012, rozsudkom
súd upravil styk jeho dcéry E. D. tak, že je oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny týždeň v roku
v sobotu v čase od 09.30 h do 12.30 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 h do 12.30 h
bez prítomnosti obžalovanej. Svoju dcéru naposledy videl vo februári 2013, odvtedy s dcérou v kontakte
nebol. Výživné na dcéru platí po celú dobu riadne a včas aj napriek tomu mu obžalovaná neumožňuje

styksdcérou.Dňa10.08.2013prišielnamiestoriadneavčas,takakotomástanovenévrozsudku,tedav
čase o 09.30 h, brána rodinného domu na adrese, kde dcéra býva, bola zatvorená. Čakal na obžalovanú,
prišla bez dcéry pred bránku od dvora. Povedala mu, že dcéra sa ho bojí. Povedal, že priniesol veci
pre dcéru a to hračky, pexeso. Obžalovanej povedal, že veci chce dcére odovzdať osobne, na čo mu
uviedla, že hračky, ktoré dcére nosí, nie sú certifikované. K stretnutiu s jeho dcérou opäť neprišlo, odišiel

vec oznámiť na políciu. Dcéru nemal možnosť vidieť a celé stretnutie si obžalovaná nahrala na mobil. Ku
dňu 18.08.2013, kedy opätovne podával trestné oznámenie na obžalovanú z dôvodu marenia výkonu
úradného rozhodnutia vo veci neumožnenia stretnutia s jeho dcérou E. D. uviedol, že na stretnutí bol
opätovne včas o 09.30 hod. Bránka do dvora na adrese, kde dcéra býva, bola uzamknutá. Obžalovanástála na dvore, čakala na neho. Bavili sa o malej, pýtal sa na jej zdravotný stav, obžalovaná všade
uvádza, že malá trpí nejakou alergiou, ale na toto mu obžalovaná neodpovedala. Priebeh stretnutia
si nahrávala na mobilný telefón. Keď obžalovanú žiadal, aby dcéru priviedla, opätovne to odmietla,

povedala mu, že ju neprivedie. Dcére priniesol ovocie, detskú výživu, na čo mu obžalovaná povedala,
že dcéra také veci neje. Veci musel povesiť na kľučku, pretože opätovne odmietla dcéru priviesť k
bránke a nemohol jej veci odovzdať. Vo dvore bol aj pán I. starší. Pýtal sa ho, či mu môže priviesť
dcéru a on mu ju tiež odmietol priviesť. Opätovne dcéru nevidel, ku stretnutiu neprišlo a vec oznámil
na políciu. Ku dňu 24.08.2013 uviedol, že bol opätovne včas o 09.30h na adrese bydliska jeho dcéry.

Brána bola zatvorená. Obžalovaná vyšla von, na dvor, požiadal ju, aby priviedla dcéru, povedala mu, že
E. s ním nejde. Povedala mu, aby dal E. pokoj, že jej nikto nepovedal, že mu má dať E.. Obžalovanej
sa pýtal na E., či navštevuje škôlku, či je doma, na čo mu odpovedala, že je doma a von nechce ísť.
Dcére priniesol omaľovánky a ovocie, veci jej nemohol osobne odovzdať, pretože mu to obžalovaná
neumožnila, tak ich povesil na kl'učku bránky. V ten deň pršalo a nevie, či si igelitku z kľučky zobrala,
po jeho odchode bola igelitka stále zavesená na kľučke bránky. Celý priebeh si obžalovaná natáčala

na mobilný telefón, s čím nesúhlasil. Otázky týkajúce sa E. mu nezodpovedala. Následne vec oznámil
na políciu. Dňa 01.09.2013 bol zase riadne a včas na stretnutí pri bydlisku jeho dcéry v čase o 09.30h.
Nikto nevyšiel von. Telefonoval obžalovanej, ale telefón mu nedvíhala. Čakal tam asi 30 minút. Po celú
dobu nikto nevyšiel. Obžalovanej volal viackrát, mobil nezdvíhala. Nikto z domu nevyšiel, tak po 30-
tich minútach odišiel na políciu podať trestné oznámenie. Dňa 15.09.2013 bol zase včas tak, ako to

má stanovené súdom, na stretnutie s dcérou o 09.30 h, bránka na dome bola zatvorená. Obžalovaná
prišla asi desať metrov od bránky. Povedala, že mu nepodá žiadne informácie ohľadom ich dcéry. Tiež
mu povedala, že E. mu na spoločné stretnutie nedá. E. priniesol výživné a chcel obžalovanej odovzdať
čiastku 110,- € plus nedoplatok 20,- €. Vytiahol príjmový doklad a chcel výživné zaplatiť. Obžalovaná
si peniaze nechcela takto prevziať a povedala mu, že to bude mať pre neho fatálny dopad, keď mu

zakážu stretávať sa s dcérou. Volal na políciu, na čo prišla hliadka, ktorá obžalovanú vyzvala, aby si
plnila rozsudok, na čo táto povedala, že dcéru mu nedá. Hliadka taktiež vyzvala obžalovanú, aby si
prišla vziať výživné, na čo povedala, že k bránke nepôjde a aby jej výživné poslal na účet. Dcéru nemal
možnosť vidieť, nevie, či bola doma. Následne vec omámil na políciu. Dňa 21.09.2013 dcéru opätovne
nevidel. Na stretnutie prišiel v čase o 09.30 h, bránka bola zamknutá, obžalovaná po chvíľke vyšla

von, celý priebeh si natáčala na fotoaparát, alebo nejaké nahrávacie zariadenie. Upozornil ju, aby si
priebeh nenahrávala. Požiadal ju, aby mu dcéru priviedla, na čo mu povedala, že aj keby E. chcela,
tak mu ju neprivedie. Pýtal sa na malú, či chodí do škôlky, povedala mu, že nechodí a ani tak skoro
chodiť nebude, má svoje dôvody, prečo malá nechodí do škôlky, toto mu nepovie a nemá sa starať.
Povedala mu, že celá rodina, on a rodičia by mali ísť na vyšetrenie psychiatrovi, lebo sú psychopati.

Dcéru zase nevidel, k stretnutiu neprišlo, vec následne oznámil na políciu. Zo strany obžalovanej je
celé jej chovanie účelové. Obžalovaná chce, aby sa dcéra voči menu a jeho rodičom odcudzila, aby
ich nepoznala. Všetko negatívne vplýva na psychický stav E.. Nie je to prirodzené, aby obžalovaná
bránila v stretnutiach E. s ním a jeho rodičmi. Má taktiež rovnaké práva ako obžalovaná stretávať sa
s dcérou a byť súčasťou dcérinho života. Považuje prostredie, v ktorom E. žije za nevhodné, pretože

prostredie a okolie ju manipuluje. Dcéru naposledy videl vo februári, situácia sa nemení, je ešte horšia. Aj
keď sa snaží obžalovanej navrhnúť iné riešenia, neutrálnu pôdu stretnutia na ÚPSVaR v Senici, všetko
odmieta. K trestným oznámeniam, ktoré podával v priebehu mesiacov september a október 2013 na
obžalovanú uviedol, že dňa 05.10.2013 o 09.30 h prišiel na adresu, kde býva dcéra. Obžalovaná po
chvíľke vyšla von a povedala mu, že E. sa ho bojí a preto ju neprivedie. Niekoľkokrát jej povedal, že ju

chce vidieť, či je vlastne doma, obžalovaná mu to však odmietla, tak preto privolal hliadku polície. Po
príchode policajnej hliadky táto vyzvala obžalovanú, aby sa mohli ísť presvedčiť, či je E. doma, ale ona
im toto odmietla. Malej priniesol darčeky lebo mala meniny, ale túto tašku musel dať na kľučku vstupnej
brány, obžalovaná mu nedovolila tieto prinesené darčeky odovzdať E.. Keď pokladal prinesenú tašku s
darčekminakľučku,obžalovanámupovedala,abyodbránkyodstúpil,abynestálprinej.Nemalmožnosť

E.Š. vidieť a taktiež ani hliadka polície nemala možnosť E. vidieť. Išli potom spísať trestné oznámenie
do Šaštína-Strážov. Dcéru nevidel a nemal možnosť sa s ňou zhovárať. Sama dcéra mu nepovedala nič
také,žesahobojí.Povedalamutoibasprostredkovaneobžalovaná.Dňa29.09.2013prišielnastretávku
na adresu, kde býva jeho dcéra v čase o 09.30 h. Obžalovaná zostala stáť 10 až 15 metrov od brány.
Obžalovanej povedal, aby priviedla E., pretože E.Š. nečakala s ňou vonku na jeho príchod. Obžalovaná

mu nato odpovedala, že dcéra E. sa ho bojí. Pýtal sa jej, či malá chodí do škôlky, či niečo nepotrebuje
a obžalovaná mu povedala, že si tieto veci má zistiť. Neposkytla mu ohľadom dcéry žiadne informácie.
Dôvod strachu mu dcéra nikdy nepovedala. Tieto veci mu hovorí iba obžalovaná. Dcéru nikdy nepočul
povedať mu, že sa ho bojí. Hovoril v tento deň, ale aj v minulosti, aby mu obžalovaná zavolala svojumatku, že keď mu nechce podať ona tieto informácie, tak aby mu ich podali aspoň jej rodičia. Aj túto
jeho žiadosť odmietla s tým, že ona nikoho volať nebude a ona nič nemusí. V tento deň dcéru vôbec
nevidel, zo strany obžalovanej mu nebolo umožnené, aby som mohol vykonať s dcérou stretnutie. Vec

preto oznámil na políciu a taktiež na Linku prvého kontaktu. Dcéru nevidel od 24.02.2013, nemal žiadne
informácie o dcére od obžalovanej. Po príchode hliadky polície bola tiež hliadkou obžalovaná vyzvaná,
aby plnila rozsudok, ale ona to odmietla. Dňa 13.10.2013 prišiel na adresu, kde býva dcéra, v čase
ako je to stanovené v rozsudku. Chvíľu čakal na obžalovanú, táto keď vyšla, zostala stáť asi 10 až 15
metrov od brány a povedala mu, že malá sa ho bojí. Keď ju požiadal, aby dcéru priviedla, alebo mu ju

aspoň ukázala cez okno, či žije, odmietla mu ju ukázať. O dcére mu neposkytla ani žiadne informácie.
Keď videl, že obžalovaná mu dcéru neprivedie, zavolal na linku 158, kde oznámil, že obžalovaná mu
bráni v stretávke a medzitým, ako volal, obžalovaná odišla do domu. Dcéra nebola na dvore, ani ju
nevidel, takže sa domnieval, že dcéra možno nebola doma. Obžalovaná začala kričať cez okno, aby sa
nedotýkal bránky, aby ju neotváral, ale on ju nikdy neotváral. Na to odišiel podať trestné oznámenie do
Šaštína. Keď prišiel za poslednú dobu na stretávku, keď bola malá s obžalovanou na dvore a požiadal

obžalovanú, aby otvorila bránku, toto odmietla. Obžalovanú žiadal o otvorenie bránky preto, aby E. mala
pocit, že môže ísť k nemu. Keď sa na neho E. pozerá, tak obžalovaná jej v tom bráni, aby sa na neho
pozerala tým, že sa postaví pred ňou. Aj keď dcéra od obžalovanej odstúpi, tak obžalovaná sa zase
postaví pred ňu alebo malú otočí smerom k domu, takže s ňou manipuluje. Toto sa týka terajšej doby za
posledné dva mesiace, že malá chodí na dvor, predtým na dvor nechodila. Obžalovaná mu neumožňuje

vykonávať stretnutia s dcérou. S dcérou bol naposledy v osobnom kontakte vo februári 2013 a malá
bola spokojná a šťastná. V minulosti, po rozvode nikdy netrávili spoločne čas s E. a obžalovanou. Aj
sa snažil s obžalovanou nejako dohovoriť, ale bolo to zbytočné, vždy to odmietla. Vyše troch rokov sa
nemôže dostať k dcére, už počas manželstva mu bránila, aby sa k dcére priblížil, keď sa ju snažil prebaliť
alebo ísť s ňou na vychádzku, toto mu zakazovala. Nevie dôvod, pre ktorý mu obžalovaná stretnutia

s dcérou neumožňuje. V minulosti to zdôvodňovala tým, že mal malú zatvárať na WC, mal ju biť ale
to nie je pravda. Obžalovanej navrhol spoločné výlety, stretnutia, ale ona to odmietala. Povedala, že
sa nemá s ním o čom baviť. Obžalovaná dcéru nepripravuje na stretnutie. Na stretávku chodí dcéra
nenachystaná, buď je v teplákoch alebo má rifle, alebo obžalovaná ukončí stretávku, že malej je zima.
E. má bundu, ale čo má pod tým oblečené, to nevie. Pri tretej stretávke späť, v tomto mesiaci, malá

nemala rukavice, bolo jej zima na ruky, ruky si žmolila, dýchala si na ne. Nemala so sebou ani ruksak
ani obľúbenú hračku. Na stretnutia chodieval včas len v decembri okolo Vianoc a Silvestra meškal asi
hodinu alebo 50 minút a toto obžalovanej oznámil prostredníctvom sms správy lebo bol v práci. Meškal
aj z toho dôvodu, že bola hustá premávka, počasie bolo iné, ale obžalovanej to riadne oznámil. Počas
stretávky nikdy nedošlo k tomu, že by hanlivo alebo vulgárne reagoval na obžalovanú. Hliadku polície

volá vtedy, keď obžalovaná odíde do domu a tým vlastne ukončí stretávku, zoberie sa a ide do domu.
Príslušníci PZ sú svedkami toho, že obžalovaná stojí 10 až 15 metrov pred bránou a nechce dať dcéru
na stretávku, povie, že E. sa bojí. Má zato, že dcéra by chcela ísť s ním vždy, obžalovaná tvrdila už v
minulosti, že malá s ním nechce ísť, ale 23.12.2012 s ním v pohode išla a dňa 24.12.2012 si ju zobral
priamo z obývačky od rodiny I., rozbehla sa k nemu a ešte kričala „tati, tati“. Natiahla k nemu rúčky. Dňa

24.12.2012 mu rodina I. umožnila vstúpiť do domu, čo bolo naposledy, odvtedy už nemôže vstúpiť ani
na pozemok. Viac krát sa pokúšali reparovať vzájomné vzťahy a realizovať kontakt dieťaťa s rodičom
za prítomnosti odborníka, ale obžalovaná nechodila nikam, odmietala to. Počas manželstva boli ako
manželia v manželskej poradni, bola tam iba na jednom stretnutí. Keď sa rozvádzali, úrad s nimi spísal
dohodu, aby sa stretávky realizovali, ale nefungovalo to. Obžalovaná mala záujem, aby sa s dcérou

stretával iba pred orgánmi. V čase rozvodu v roku 2012 bola na stretnutí organizácia Orchidea, ktorú
si najal ÚPSVaR, aby ako tretia organizácia bola na stretnutí. Ani tam tie stretávky neprebiehali, ani na
základe tejto organizácie. Boli pri dome aj s pani Z., ktorá sa rozprávala s obžalovanou, že je vydaný
nejaký rozsudok, ktorý musí plniť, obžalovaná jej povedala, že ona nič nemusí, ona dieťa nútiť nebude
a ako otca ho obžalovaná nikdy rešpektovať nebude. Na druhom stretnutí sa do toho pripojili aj ďalší

rodinní príslušníci zo strany obžalovanej. V minulom roku boli na mieste aj kolízne opatrovníčky, ani tak
neprišlo k žiadnemu stretnutiu a dcéru na stretávke nemal. Obžalovaná nič nerešpektuje a ani nebude.
ÚPSVaR Senica sa snažil, aby stretávky prebiehali, ale obžalovaná to nerešpektovala. Obžalovaná mu
nepovedala, či dcéra chodí do škôlky s tým, že ona mu takéto informácie podávať nemusí, ale on si do
škôlkyvolalaodnovembra2013vškôlkenebolaaniraz.Obžalovanámupovedala,žezbezpečnostných

dôvodov mu nepovie dôvod, prečo do škôlky E. nechodí. Dcére kúpil mobil a dal jej ho, ale nikdy sa
aj tak dcére nedovolal, lebo ho používala obžalovaná na svoje účely. Potom ako E. odovzdal mobil,
s ňou ani raz nerozprával, pretože obžalovaná pravdepodobne vytiahla sim kartu, o čom sa dozvedel
správou na jeho telefón. E. kontaktoval aj prostredníctvom škôlky, kam posielal listy, hračku a tieto listyjej pani učiteľky čítali. V týchto jej písal ako ju má rád, čo všetko spolu robili, ako sa hrávali, E. to
pripomínal. Tieto listy posielal do novembra 2013, aj narodeninovú tortu je poslal a priniesla jej ju jeho
matkaalezaoboch.Pristretávkachasistujúrodičiaobžalovanej,pričomzasahujúdostretávky,pohybujú

sa okolo a vykrikujú po ňom. Po prečítaní výpovedí svedok uviedol, že jeho výpovede súhlasia s tým,
ako stretávky prebiehali. Nikdy nepočul, keď bola obžalovaná vonku na dvore a maloletá v dome, že
by obžalovaná posmeľovala maloletú, aby vyšla von a šla za ním. Na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senici sa teraz nerealizujú čo sa týka sociálneho poradenstva žiadne stretnutia medzi ním, E. a
obžalovanou. Obžalovaná sa pokúsila pri niektorej z tých stretávok vyjsť s maloletou na dvor, to áno, ale

k bránke už vôbec nie. V období od februára do novembra 2013 vôbec maloletá E. nevyšla von, nevyšla
von z domu. Nepočul obžalovanú, že by maloletú motivovala, aby vyšla z domu. Pokiaľ ide o dôkazy
k týmto stretnutiam od 1.6.2013, obžalovaná si vyhotovovala nahrávky a volal aj políciu. On sám si
nevyhotovoval nič. Polícia nemala možnosť pýtať sa E., či chce ísť s otcom, pretože E. nebola vôbec na
dvore. Nikdy v živote sa voči dcére nedopúšťal fyzických ani psychických trestov. Je pravda, že Okresný
súd Senica vydal predbežné opatrenie o zákaze jeho styku s dieťaťom kvôli podozreniu z fyzického

týrania, ale Krajský súd v Trnave ho zrušil, lebo neboli zistené žiadne skutočnosti, len to, že obžalovaná
mu bráni v stretávaní s dcérou E.. Pokiaľ ide o to, ako sa o E. zaujímal, keď mu obžalovaná nechcela
o nej poskytnúť informácie, tak do škôlky sa osobne informovať nešiel, ale len telefonicky, skúšal to do
škôlky osobne asi dva mesiace späť, ale zo škôlky ho vyhodili, povedali mu, že nechcú, aby tam po nich
obžalovaná vykrikovala, že mal zákaz, len on priniesol to rozhodnutie z Krajského súdu v Trnave, že to

je zrušené. Odvtedy už žiadny problém nemal ani telefonicky. V období, ako je žalované, sa informovať v
materskej škole nebol, iba telefonicky, nemal odvahu tam prísť osobne, aby nastal zasa nejaký problém.
Opakovane sa informoval, raz do týždňa určite. Učiteľky mu povedali, ako E. reagovala na jeho listy, a
to že bola úplne šťastná, aj ten list, čo jej prečítali, aj hračky, čo dostala. Všetko si brala domov, tak mu
povedali pani učiteľky. Aj teraz čo jej nedávno priniesol hračky do škôlky, aj vtedy si ich zobrali, malá

bola šťastná, ani sa nepočúravala ani nič. Taktiež sa informoval u ošetrujúcej lekárky maloletej, nevie
presne uviesť, koľkokrát jej volal, ale keď zistil, že malá je chorá, tak volal. To mu povedali v škôlke,
kedy bola malá chorá a kedy bola v škôlke.

Svedkyňa a poškodená S. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že majú upravený styk s ich vnučkou

E. na základe rozsudku z roku 2011 s tým, aby sa s ňou mohli stretávať každých 6 týždňov na dve
hodiny. Styk upravil Okresný súd Senica. Na stretnutie prišli s manželom dňa 31.8.2013 na 10-tu hodinu,
bol čas stretávky. Na dvore nebolo nikoho, po chvíľke vyšla obžalovaná. Mala nejaké zariadenie, s
ktorým si ich natáčala. Postavila sa asi tak 10 - 15 m vo dvore, dosť ďaleko od bránky, bránka bola
zatvorená. E. pri sebe nemala. Nič im nehovorila, len ona na to, že kde je E.. Povedala im, že ju im

nezavolá a E. nepríde, a to bolo všetko, koniec stretávky. Otočila sa, zvrtla sa na podpätku a odišla. Tak
tam zostali ešte stáť, volali sociálnej pracovníčke, chodili okolo bránky, ale E. nevideli. Tak asi po pol
hodine, po 20 minútach odišli preč. Pani obžalovanej vždy volá na 2 telefónne číslo, spočiatku sa im
hlási, ale potom je odpojené a už je odpojené aj to druhé. Takže stretávka bola taká, že E. nevideli a ani
ju nezahliadli v okne. Čo sa týka stretnutia 12.10.2014, stretávka prebiehala tak, prišli aj s manželom,

meškali asi 10 minút, lebo je kamionista a vracal sa z cesty. Opäť to bolo tak isto. Obžalovaná vyšla
znovu so svojím natáčacím zariadením. Zasa sa postavila na to určené miesto, asi 10 - 15 m od bránky,
bránka bola zatvorená. Opäť si ich natáčala a keď povedala, aby zavolala E., nereagovala vôbec nič,
povedali jej, že sú tu a že jej priniesli darčeky, že je čas stretávky, že majú rozsudok, a teda aby ho
plnili, tak niečo blábolila do toho zariadenia tak slabo, ona len čo dedukovala, tak niečo, že niečo robili

E., niečo že jej hovoria, že ju nemá rada alebo niečo v takom znení to bolo, bolo toho viacej, ale tomu
nerozumela, bolo to na diaľku a keď autá idú, je to slabo počuť. Keď odišla, znovu volala obžalovanej
na tie 2 čísla, obchádzala bránku. Na čísla sa nedovolala. Opäť to bolo tak isto. Potom volali ešte na
linku prvého kontaktu a potom zasa odišli. Ten prvýkrát, 31.8.2013 išiel s ňou po E. aj manžel. V oboch
prípadoch s ňou išiel manžel. Obžalovaná im nepovedala, prečo sa s E. nemôžu stretnúť. Vôbec s

nimi nekomunikovala, neprišla k nim, len si ich natočila. Aj ten prvýkrát obžalovanú vyzývala, aby im
E. ukázala, že je tu rozsudok, musia ho plniť. A oni majú len tak málinko času, 20 minút na týždeň. Na
návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedkyne a poškodenej z prípravného konania zo dňa
15.11.2013, kde poškodená uviedla, že sa pozdravili a obžalovaná držala v ruke fotoaparát a ako už
vychádzalazrodinnéhodomu,taksijunaňnatáčala.Aspoňtopredpokladá,nakoľkohodržalatak,akoby

ju natáčala. Nehovorila nič, pretože keď bola na predchádzajúcej stretávke a hovorila jej, aby zavolala E.,
že pôjdu na prechádzku, tak jej povedala, že robia bordel, že vykrikuje a také veci, a preto sa rozhodla,
že bude v tichosti čakať, aby priviedla E., okrem pozdravu jej nič nepovedala. Ona tiež nič nehovorila,
bola ticho, toto trvalo asi päť minút, s obžalovanou na sebe pozerali a obžalovaná sa potom otočila aodišla preč. Po prečítaní časti výpovede poškodená uviedla, že ju vždy vyzýva, že je tu rozsudok. Určite
nekričala v takom tempe, ako kedysi, ale určite ju vyzvala. Vždy ju vyzýva. A vždy povie, aby ju zobrala
za ručičku, poprechádzajú sa a rozdajú si darčeky. Možno to bolo nepresne zaznamenané, pretože stále

je to to isté, tie stretávky sú stále tie isté. Obžalovaná má právo byť pri stretávke, ale ona toto odmieta s
tým, že ona nič nemusí, nikto ju neprinúti. A nemajú doliezať. Pokiaľ ide o rozpor medzi jej výpoveďou
na hlavnom pojednávaní a jej výpoveďou z prípravného konania, je to už dosť dlhý čas, tie stretávky
majú rovnaké, takže nevie presne, či obžalovanej vtedy povedala, priveď E. alebo zavolaj E.. Ale vždy
tam sú a čakajú, a nevyjde vôbec za bránku, bránka je zatvorená. Podstatné je, že E. nevideli, ani

nevyšli na chodník. Pred rodinný dom obžalovanej v iné dni okrem tých, kedy sa má realizovať stretnutie
s maloletou, nechodí. V týchto stretávkach, ktoré sú predmetom konania, jej obžalovaná nepovedala,
prečo jej E. neprivedie, povedala je to až neskôr. Obžalovaná bola ustrojená a vždy býva ustrojená na
stretávku tak, že má papuče a vyťahané tepláky. Skúsila kontaktovať maloletú aj mimo týchto dní, ktoré
sú jej určené na základe súdneho rozhodnutia. Naposledy vo februári 2013, keď mal syn stretávku s E.,
si ju mohla vystískať. Nastalo obdobie, že ju potom nevideli vôbec. Tak sa po dohode ich rodiny rozhodli,

že E. navštívia v škôlke. Potom prišla, syn bol v práci, E. mala u nich objednanú aj tortičku, lebo mala
narodeniny, nikdy doposiaľ s ňou narodeniny neoslávili. Tak jej ju išla odniesť sama, aby mohla osláviť
aspoň s deťmi v škôlke. Pani učiteľky poprosila, či by ju mohla vidieť, predstavila sa im. Pani učiteľky
nemali problém a nemala problém ani E.. Bola tam len chvíľku, bola to kratučká návšteva. Nevie, či
mala E. radosť z tortičky, z radosti pre deti, z nej. Vystískali sa, sľúbila jej, že za ňou opäť príde, že ju

má rada. E. jej poprikyvovala, ale najbližšia stretávka už nebola žiadna. Odvtedy nemá ani odvahu tam
prísť, aby pani učiteľkám neurobila nejaký problém, lebo si to obžalovaná nepraje. Posielala darčeky, aj
syn posielal darčeky, ale obžalovaná s tým má problém, aby si to E. prebrala. Posielali ich do škôlky,
keď sa im to nepodarilo na bydlisku pri stretávke. E. si to v škôlke prevzala, ona s tým problém nemá,
len podľa toho, čo jej učiteľky v škôlke povedali, obžalovaná s tým má problém. Jej posledné stretnutie s

E. bolo v roku 2012, bola to posledná stretávka, ktorá bola podľa rozsudku. Prišla k bránke, bránka bola
otvorená alebo si ju otvorila, to si už presne nepamätá. Ale vie, že E. sa k nej rozbehla. Obžalovaná s
tým mala trošičku problém, že prišla, ale E. si ju, dá sa povedať, už nepustila, začali sa objímať, tešili
sa. Tak obžalovaná potom privolila a navrhla, aby išli do reštaurácie blízko nich, kde potom strávili dve
hodinky. Malá sa neprejavovala, že by z nej mala strach, naopak, naháňali sa, hrali sa, bolo to fajn. E.

jej nikdy nepovedala, že z nej má strach, že sa bojí jej alebo jej manžela. A keď s ňou bola, hovorila
jej, že ju má rada a ona povedala, že aj ona ju má. Ale povedala aj to, že mamina je zlá, keď je E. s
tatínkem. A musí sa ponáhľať dom, lebo jej budú všetci doma nadávať, že bola dlho preč. Nikdy nebola
pri tom, že by niekedy E. ubližoval jej syn alebo sa k nej nevhodne choval. Teraz už má rozsudok tak,
že sa tam nemajú zúčastňovať rodinní príslušníci, ale predtým v roku 2012 ešte chodila so synom na

stretávky, takže keď sa podarila tá E.Š., sedela s ňou vzadu v aute, vždy čakala v aute, lebo z Borského
Mikuláša do Holíča je dosť dlhá cesta, takže si spievali, aby využili čas počas cesty. Potom bola aj s jej
synom v jeho byte s E., ale to bol tak krátky čas, lebo obžalovaná vždy robila nejaké problémy. Bolo to
vtedy, keď mal ešte len po tri hodiny na stretávanie, tak pol hodina bola len jedna cesta. A keď bola aj E.
u nich, hrali sa, boli takí rozdovádzaní a syn obžalovanej volal, či by im neposunula ten čas aspoň o 10

minút, nikdy nechcela. A to boli stretávky po Vianociach 2012, január 2013, niečo málo do februára. Keď
si išla kúpiť hračku krtečka, tiež boli spolu v Skalici. E. bola šťastná. Nikdy nevidela, že by tam prišlo k
nevhodnému chovaniu k E. zo strany jej syna. Nikdy nebola prítomná pri fyzických napadnutiach, kedy
mala byť obžalovaná napadnutá jej synom. Nevie nič o tom, že by mala byť E. prítomná pri nejakom
fyzickom napadnutí alebo konfliktoch voči obžalovanej zo strany jej syna. Navrhla v minulosti, aby sa

išli s obžalovanou a E. niekde poprechádzať, navrhovala to ešte i pred p. U. na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Senici, že keď s nimi obžalovaná nechce ísť, že jej dajú na benzín, aby ju to nič nestálo.
Mohla si povedať, kam si pôjdu sadnúť, do ktorej cukrárne. Ale vždy to tak stroskotalo, že obžalovaná
povedala, že ona nič nemusí, nikto ju neprinúti, ona nikam nejde. Dňa 31.8.2013 a 12.10.2013 medzi
ňou a obžalovanou neprišlo k žiadnym slovným invektívam ani z jej strany, ani zo strany obžalovanej.

Potom v škôlke za E. nebola, nechce nikomu robiť problémy, ale píšu jej kartičky do škôlky a pýtajú sa
na ňu pani učiteliek, a stále posielajú tie darčeky. Lebo v tejto dobe ich matka nechce ani prevziať, majú
ich vešať na bránku alebo na rozvodovú skriňu na chodníku. Aj 31.8.2013 a 12.10.2013 priniesli malej
darčeky, ovocie, sladkosti a hračky. Niekedy aj oblečenie, ale to si presne nepamätá. Tie darčeky pri
stretnutiach uvedených v obžalobe si nemal kto prevziať. Nikdy ich tam nenechávala zavesené, je to

pod jej úroveň, aby týmto spôsobom vnučke dávala darčeky, syn to tam nechával. Nevie, čo obžalovaná
týmto sledovala, lebo im bránila od samého začiatku, zrejme nechce, aby E. mala s nimi vzťah, lebo
vyslovene kedysi dávno keď boli so synom manželia jej povedala, že ona porodila, ona je matka a ona
bude určovať, s kým sa E. bude baviť. Oni sa pri stretnutiach s E. nevyjadrovali o obžalovanej negatívne,ani sa o nej nebavili, ani nemali čas, či jej číta knižky alebo pod., a je to maminka. Veľakrát sa pokúšala
situáciu riešiť cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Niekoľkokrát požiadala p. U., aby im
umožnila, sprostredkovala stretnutia, nikdy to obžalovaná nechcela. Ešte v roku 2012 sa stretla s E.

na úrade, lebo po prvej stretávke znovu tie stretávky nefungovali, tak chceli vedieť, či sa jej E. bojí, ale
E. s ňou nemala žiadny problém. Bolo to stretnutie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, bola tam
ešte p. Ú., Eliška nemala problém, ale obžalovaná mala problém, lebo sa nemohla E. dotknúť, lebo
bolo povedané, že ju ťahá. Priťahovala si ju k sebe. Tieto stretávky nikdy nefungovali, ani spočiatku, a
nefungujú doposiaľ, stále to je to isté, na ulici a obžalovaná s E. teraz vo dvore, tých 15 m. Oni sú vždy

ochotní pristúpiť na návrh obžalovanej, kde by sa malo realizovať stretnutie, aby jej to vyhovovalo. Či to
bude v Šaštíne, v Senici, v Holíči alebo niekde inde. Ale pri tej bránke sa to nepodarí realizovať, majú
ešte to šťastie, že majú tú bránku takú nízku, že E. aspoň vidia, lebo by ju nevideli niekoľko rokov. Čo
sa týka nejakého jej fyzického konfliktu napadnutia obžalovanej, chce uviesť, že v roku 2010 im malú
nedávala nikdy, nikdy nedovolila, aby sa s ňou potešili, aby im ju syn priviedol aspoň na hodinku, zrejme
ich chcela vytrestať, tak na Silvestra 2010 prišla k nim, že ide Nový rok, aby si to vypovedali všetko, začali

po novom. Obžalovaná ju privítala, že prišla, a že je stará škaredým slovom. Bolo tam toho viacej, takže
ju vtedy vyšticovala, že sa takto chová a dokedy to takto bude robiť. Zavolala políciu s tým, že na ňu chce
dať nejaké oznámenie. Polícia si to preverila, zistila, že nikomu nič nie je, ani jej, ani obžalovanej. A teda
že nedáva na ňu nejaké obvinenie, oznámenie, ani ona nedávala, lebo tam k ničomu neprišlo, nikto nič
nespisoval, takže to bolo zrejme odložené. Nikdy si nezvykla, aby ju niekto oslovoval, cituje: „ že je piča,“

ale v ich rodine je to zrejme bežné. Aj jej matka, keď mali v tom roku mladí konflikt, ju tiež takto oslovila. Aj
na stretávkach sa stalo, že ju na ulici takto nazvala, ešte aj horšie. Takže takýto výraz na ňu obžalovaná
vtedy použila. Tento incident sa odohral u nich v byte K.. T. XX, H., bolo to na Silvestra 2010. Po Silvestri
2010 stretávky neboli, lebo to nemali súdom upravené a z morálneho hľadiska nepovažovala za slušné,
že sú starí rodičia a že by mali právo sa s vnučkou stretávať. Odvtedy sa už fyzicky nikdy nepokúsila

obžalovanú napadnúť. Obžalovaná z nej strach nemá. Nezaregistrovala, keď sa potom stretli, že by sa
jej kvôli tomu incidentu bála. Ona je odvážna žena. E. tam prítomná nebola. Pokiaľ ide o jej prípadný
vstup do dvora za E., bolo jej raz povedané, že je to pozemok rodičov obžalovanej, obžalovaná nie
je majiteľka, a ona si nemôže dovoliť vstúpiť na cudzí pozemok, aby proti nej nebolo zahájené trestné
stíhanie. Ale E. sa netvári, že nechce, E. za ňou ísť nemôže. Keby obžalovaná E. povzbudila, tak nie

je problém, že by vyšli, to hovorí o posledných stretávkach. Rozsudok je právoplatný od roku 2011.
Obžalovaná je maminka a keby E. povzbudila, E. nemá mať prečo nejaký problém, aby s nimi nešla. Ale
keďže si to obžalovaná nepraje, tak E. to vykonáva. A E. je tak malinká, že predsa nemôže vedieť, čo má
a čo nemá, že musí ísť s nimi, lebo s nimi nežije. A oni ani nevedia, čo sa jej o nich hovorí. Obžalovaná E.
nikdy za nimi k bránke neťahala a nikdy jej nepovedala, že sú tu starí rodičia, poď, ideme za nimi, ideme

na prechádzku alebo prevezmeme darčeky. E. sa nemohla priznať ku skutkom, ktoré jej otec spôsobil,
nemohla toto povedať, lebo toto sa nikdy neuskutočnilo, nikdy to nebolo. Pokiaľ ide o fyzické napadnutie
obžalovanej, ona nikoho nenapadla, naopak, napadla obžalovaná ju, keď mala boľavú ruku. Keď E.
sedela už v aute, obžalovaná ju tam uložila a mali odísť autom so slovami, že sa nevie chovať k malému
dieťaťu. Obžalovaná ju vybúchala do chrbta. Bola pri tom prítomná obžalovaná a syn už mal ísť, ten si

už sadal za volant. Na to pribehla matka obžalovanej a škaredo, oplzlo jej vynadala. Na to prišiel otec
obžalovanej a znovu to opakoval, na čo sa E. rozplakala. E. sa rozplakala už skôr, keď ju obžalovaná
vybúchala do chrbta. Tortu dala E. v materskej škole a nie na stretnutí na to určenom z dôvodu, že v
roku 2013 E. ani nevideli, takže ju ani nemala komu odovzdať. A využila čas, kedy bola E. v škôlke. To,
že obžalovaná má problém prevziať v škôlke veci pre E. jej povedali pani učiteľky, postupne všetky. Že

tam obžalovaná príde, že si to nepraje, že si to neželá a oni si nechcú robiť problémy, a takisto zistili,
že obžalovaná nepripúšťa, že E. má ďalšiu rodinu. Pokiaľ ide o záznam s p. Ú., kde je spomenuté, že
E. sedí vedľa obžalovanej, tak keď sa obžalovaná posadila, pritiahla si E. k sebe a jej povedala, že sa
jej nemá dotýkať ani ju ťahať, lebo že ju E. nechce a bojí sa jej.

Svedok poškodený K. D. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, že styk s vnučkou majú upravený na
základe rozsudku každých 6 týždňov v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. Pokiaľ sa týka stretávania s
vnučkou v dňoch 31.08.2013 až 12.10.2013, prišli na stretávku ale vnučku vôbec nevideli. Obžalovaná
im povedala, že chodia tak akurát otravovať, že vnučku im aj tak dávať nebude. Obžalovaná stála 10
- 15 metrov od nich, kamerovala si ich, stála za bránkou vo dvore a oni za bránkou u hlavnej cesty.

Bránka bola zatvorená, zamknutá. Komunikácia medzi nimi neprebiehala vôbec. Obžalovaná ako ich
kamerovala a povedala im, čo chodia otravovať, tak vošla do domu a viac nevyšla. Oni ešte stáli pri
bránke, čakali 10 až 15 minút a po uplynutí tohto času odišli preč. Čakali tam z dôvodu, či sa bude ešte
niečo diať alebo nie alebo niekedy aj odišli a vrátili sa, či náhodou neuvidia vnučku na dvore. Potomto odišli oznámiť na políciu a to bolo všetko. Myslí si, že konkrétne tieto dva dni, ktoré sú predmetom
obžaloby, to boli oznámiť na polícií. Mal. E. tieto dva dni nevideli. V tom roku asi od tretieho mesiaca,
i keď presne nevie, do novembra vnučku nevideli vôbec. I teraz ju vidia len za bránkou. Nikdy nemal

fyzický konflikt s obžalovanou, že by ju udrel alebo, že by na ňu útočil. Keď k nim začala chodiť, bral ju
ako súčasť ich rodiny, ako syna alebo dcéru. Vlastné deti nebil, prečo by mal ju biť alebo jej nadávať.
Osobne nebol prítomný pri žiadnom konflikte medzi obžalovanou a jeho manželkou. Mal. E. v živote
neublížili. Keď ešte obžalovaná žila s jeho synom, vnučku asi dva krát držal na rukách a odvtedy ako sa
rozviedli, už nič. Vnučke nikdy neublížil, nevie teda, prečo by sa ho mala báť. Stretol sa s ňou naposledy

na Vianoce asi pred dva a pol rokmi. Styk prebehol úplne bez problémov. Vnučka sa pýtala otca na neho,
kto je, a tento jej povedal, že je jej dedo. Ako vnučke jeho syn povedal, že je jej dedo, tak si zakryla
uši a keď sa jej pýtali prečo si zakrýva uši, povedala, že dedo na Búroch kričí. Tak to potom zmenili, že
nie je dedo ale starý otec a vnučka to už potom brala inak. I počas trvania manželstva s ich synom k
nim obžalovaná chodila málo, väčšinou chodili na Búre. Syn sa mu sťažoval, že obžalovaná mu malú
nedávala a ani mu ju nechcela dávať. Pri stretnutiach vnučke nosili darčeky, obžalovaná chcela, aby

ich zavesili na bránku ale oni ich tam nenechali. Chceli ich odovzdať priamo vnučke. On konkrétne sa
nebol ohľadom vnučky informovať u lekára ani v škôlke, ale v škôlke bola jeho manželka, ktorá priniesla
vnučke na narodeniny tortu, z čoho potom boli nepríjemnosti. Obžalovaná vynadala v škôlke učiteľkám,
že vraj malá mala stres, pritom však bola šťastná. Robili návrhy obžalovanej, aby si sama určila kam
s malou pôjdu, kde sa majú stretnúť, ona to ale odmietla s tým, že vnučka sa ich bojí. Má záujem sa

s vnučkou stretávať, je to ich prvá vnučka, ich krv a prečo by mala byť len v jednej rodine a s nimi sa
nestretávať. Dôkazy ohľadom svojich tvrdení predložiť nevie, dôkazy nemá žiadne, nekamerovali si to.
Má zato, že obžalovaná vnučku na stretnutia s nimi nepripravuje, keby ju pripravovala dobre, tak by
vnučka za nimi utekala, išla. Z tých dvoch prípadov, čo dnes sú prejednávané, ju vôbec nevideli a tie
ďalšie, čo boli do roku 2015, tak vnučka nie je pripravená, chodí v tepláčkoch atď. On ako starý otec

na všetky stretnutia nechodí, asi tri krát nebol do roku 2015, pretože jazdí na kamióne a niekedy mu
to nevyjde ale tieto dve stretnutia, ktoré sú prejednávané, tam bol. Aké hračky si pripravil na tieto dve
stretnutia pre E., si už nepamätá.

Svedkyňa O. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2013 chodila E. do Materskej školy

Borský Mikuláš, bola v jej skupine a to v mladšej vekovej skupine. Do škôlky prichádzala ráno buď s
matkou alebo starou matkou a zo škôlky pre mal. E. prichádzala zase buď obžalovaná alebo jej sestra,
resp. jej matka. Od obžalovanej mali splnomocnenie, že tieto osoby môžu mal. E. preberať. V tomto
období s otcom mal. E. neprišla. S poškodenou S. D., teda starou matkou mal. E. z otcovej strany prišla
raz do kontaktu, keď táto maloletej priniesla do škôlky tortu k jej narodeninám. Hneď ako zistili, kto prišiel

do škôlky, zavolali riaditeľku p. K. S., ktorá sa s poškodenou rozprávala na chodbe a následne spolu
prišli do triedy s tým, že poškodená priniesla E. tortu. Deti sedeli za stolíkmi a kreslili. Poškodená prišla
do triedy bližšie k E. a pozdravila ju. E. ju poznala, stará matka jej povedala, že jej priniesla tortu k
narodeninám. Potom sa všetky deti presunuli k prvému stolíku, kde si sadla E., poškodená tam dala tortu
a všetky deti sa tomu tešili. Po krátkom čase poškodená odišla. Deti sa potom s tortou fotili a jedli ju. Na

prítomnosť poškodenej reagovala E. normálne, poznala ju. Keďže vedeli o tom, o čo sa jedná, maloletú
sledovali aj keď išla spať, spala v poriadku a hrala sa, keď prišla sestra obžalovanej, tejto povedala,
že mali návštevu. E. s poškodenou komunikovala tým spôsobom, že odpovedala áno, nie, na otázky
poškodenej. E. je celkovo málovravná. O čom komunikovala E. s poškodenou nevie, ale bolo tam niečo
také, či si ju pamätá a či si pamätá, keď bola u nich. E. jej odpovedala, že áno. Ešte tam bolo niečo také,

že toto sú tvoji kamaráti, také bežné veci, naviac si nepamätá. Nemala pocit, že by E. z komunikácie so
starou matkou mala nejakú traumu. K fyzickému kontaktu medzi poškodenou a E. neprišlo ale zdá sa
jej, že poškodená dala E. na privítanie pusu. Nebol s tým nejaký problém. Nepozorovala na E., že by
z poškodenej mala strach. S poškodenou E. otvorene nekomunikovala, len odpovedala na jej otázky.
Poškodený K. D. ml. ako aj starí rodičia z otcovej strany posielali E. do materskej školy listy, ale nebol to

len list, vždy tam bol aj nejaký darček pre E. aj pre ostatné deti z ich škôlky. Stalo sa to zhruba 4-5 krát,
väčšinou k sviatkom. V liste bolo napísané, aby to E. prečítali a balík bol adresovaný na pani riaditeľku.
Čo bolo pre ostatné deti, to im rozdali a čo bolo pre E., to jej zabalili a dali domov aj s listom. Niekedy
sa nejednalo o list, ale o obrázkovú rozkladaciu pohľadnicu, ktorá bola pokreslená. E. na to reagovala
tak, že mala radosť ako keď dieťa dostane darček. Na list nereagovala, ten si vypočula, ale keď dostala

plyšáka alebo inú hračku, mala z toho radosť. Poškodení starí rodičia a otec E. sa na ňu informovali
telefonicky a to dosť krát. Komunikovala s nimi nielen ona, ale aj iné kolegyne a pani riaditeľka. Väčšinou
s poškodenými komunikovali oni, teda učiteľky v mladšej skupine, pýtali sa na E., či chodí do škôlky, ako
sa má a či je zdravá. O darčeku, ktorý E. dostala, informovali osobu, ktorá pre E. prišla do škôlky s tým,že ho má v skrinke. Osobne nezaznamenala, že by darčeky v skrinke zostali. Myslí si, že ona osobne
obžalovanú neinformovala o tom, že poškodená bola v škôlke, povedala to sestre matky, ktorá prišla pre
E.. V škôlke mali potvrdenie zo súdu, ktoré im dala obžalovaná o tom, že E. nemôžu dať otcovi, boli tam

uvedené i návštevné hodiny, kedy môže E. otec doma navštevovať. Čo sa týka starých rodičov D., o tom
sa tam nepísalo, to už si nepamätá. V ktorom roku to bolo nevie, ale bolo to v čase, keď mal. E. začala
chodiť do malej triedy materskej školy. Či majú tento doklad v škôlke nevie, pracuje už v inej škôlke, resp.
v tej istej, ale na inom pracovisku. Obžalovaná im nikdy nezakázala, aby neumožnili kontakt E. s otcom
a so starými rodičmi, spomenula, že by tam nemali chodiť, ale výslovne im to nezakázala. Osobne nikdy

nemala konflikty s obžalovanou kvôli tomu, že sa poškodení informovali na mal. E., alebo že prišli do
materskej školy. V rámci výchovného procesu komunikujú s deťmi o rodičoch, o rodine, o zamestnaní
rodičov, napodobňujú na edukačných aktivitách prácu rodičov. S deťmi sa individuálne o rodičoch a
rodinne nerozprávajú, len keď plačú a chcú matku. Pred ňou E. nikdy v škôlke v rámci edukačných aktivít
otca nespomínala, je málovravná, v tej dobe málo komunikovala. Takéto malé deti väčšinou komunikujú
až keď ich vyzvú, teda štýlom otázka, odpoveď. Nepozorovala na E., že by mala v škôlke problémy so

spánkom, alebo, že by sa pomočovala, ona bola ten typ, že ráno prišla do škôlky, sadla si za stolík a
kreslila. V deň, keď prišla poškodená do škôlky za E., a keď zistila kto to je, zavolala riaditeľku, aby
ona rozhodla, čo spraviť, pretože sa stále niečo riešilo, stále bol nejaký problém. Keď telefonovali, či
už poškodení, otec E. alebo stará matka E., jedna z nich musela ísť k telefónu a nevedeli, čo majú
povedať, tak si povedali, že im odpovedia len na to, či je alebo nie je v škôlke a či je už zdravá, nech

si to rodičia vyriešia medzi sebou a neťahajú do toho materskú školu. Je povinnosťou učiteľky podať
informácie, tieto vždy do určitej miery poskytli. Starí rodičia D. ani otec E. im s poskytovaním informácie
nespôsobili nejaké problémy. Vyjadrila by sa tak, že skôr nevedeli, z ktorej strany očakávať ten problém
a ten aj prišiel, boli všetky predvolané a je im to nepríjemné. Bežne sa toto v škôlke nestáva, majú
vychovávať a vzdelávať deti a nie riešiť rodinné problémy. Pred ňou E. obžalovaná na otca alebo starých

rodičov D. nič zlé nepovedala, len takú poznámku, že zasa poslali balík. S obžalovanou o telefonátoch
s poškodenými nekomunikovali, nehovorili jej o tom, nebavili sa s obžalovanou, či komunikujú s otcom
alebo starými rodičmi D.. Keďže svedkyňa si nepamätala, kedy k návšteve starej matky D. v materskej
škole prišlo, bola na návrh prokurátorky prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo
dňa 12.12.2013, kde svedkyňa uviedla, že v triede, ktorej je učiteľkou, má aj mal. E. D.. K udalosti jún

2013, kedy babka S. D. priniesla E. tortu, uviedla nasledovné. Po prečítaní časti výpovede svedkyňa
uviedla, že to mohlo byť v júni 2013, bolo v tom čase teplo.

Svedok N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.6.2013 vykonával službu, s kým si nepamätá.
Nepamätá si a nevie presne, v akom čase to bolo, keď ich operačný dôstojník poslal na preverenie

oznámenia do obce Borský Mikuláš, ulica I.. Prišli na uvedenú ulicu pred dom obžalovanej, nepamätá
si, kto čakal pred bránou a bolo im povedané, že obžalovaná nechce odovzdať dcéru. Nepamätá si
s odstupom času, aký bol priebeh, lebo už pracuje na OO PZ Malacky, kde už vykonával viacero
služobných zákrokov. Kto podával trestné oznámenie, ktoré mali ísť preveriť, si nepamätá. Ďalší priebeh
skutku pred domom obžalovanej si nepamätá. Vzhľadom k výpovedi svedka, bola na návrh prokurátorky

prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 3.12.2013, kde svedok uviedol, že dňa 15.6.2013
bol spolu s stržm. N. U. zaradený do hliadky na výkon hliadkovej a obchádzkovej služby. Okolo 9.30 h sa
nachádzal v obci Kúty na preverení oznámenia. Pri preverení oznámenia v Kútoch prijal od operačného
dôstojníka nové oznámenie, preveriť oznámenie poškodeného K. D. ml., kde im operačný oznámil,
že poškodený K. D. ml. je na uvedenej adrese a obžalovaná mu nechce dať dcéru podľa rozsudku

súdu. Po príchode na miesto videli pred bránou stáť poškodeného K. D. ml. Stál tam sám. Vo dvore
u I. nikto nestál. Poškodený K. D. ml. im povedal, že obžalovaná mu nechce opätovne dať dcéru tak
ako v minulosti, pričom im ukázal rozsudok súdu, že je oprávnený vykonať stretnutia s dcérou. Keď im
vysvetľoval situáciu, k bránke rodinného domu prišla obžalovaná bez dcéry. V rukách držala mobilný
telefón a situáciu si nahrávala. Spýtali sa jej, kde je dcéra a prečo ju nepriviedla otcovi. Obžalovaná im

povedala, že dcéra s ním nechce ísť a ona ju nútiť nebude. Po tejto informácií obžalovanú upozornili, že
sa svojím konaním dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, na čo nereagovala.
Povedali jej, aby dcéru priviedla, na čo im obžalovaná odpovedala, že ju neprivedie a že ju s policajtmi
strašiť nebude. Poškodenému K. D. ml. obžalovaná povedala, že ju aj tak bije. Počas ich prítomnosti
neprišlo k fyzickému ani verbálnemu útoku medzi bývalými manželmi D.. Následne poškodeného K. D.

ml. poučili, že môže podať trestné oznámenie a presunuli sa na OO PZ Šaštín-Stráže, kde bolo trestné
oznámenie spísané. Po prečítaní výpovede svedok uviedol, že vypovedal tak, ako bolo prečítané, jeho
výpoveď je pravdivá. V dome, kde obžalovaná býva, bol opakovane za účelom služobného zákroku riešiť
takúto situáciu, dátumy si nepamätá. V tých ostatných prípadoch, keď prišli do obce Borský Mikuláš, naul. I., tak poškodený K. D. ml. vždy čakal pred bránou rodinného domu, vysvetlil im, prečo tam je, z akého
dôvoduapotomužsaslužobnýzákrokriešilpodľasituácie,čiobžalovanáprišlaaleboneprišla.Pritýchto
služobných zákrokoch tam mohli vzniknúť nejaké škriepky, ale nikdy neprišlo k fyzickému kontaktu. Pri

týchto služobných zákrokoch videl maloletú, ale nepokúšal sa s ňou nadviazať kontakt. Pokiaľ maloletú
videl, tak bola buď vedľa nohy obžalovanej alebo bola schovaná za ňou. Nevie posúdiť, či mala maloletá
nejaký strach alebo prečo sa schovávala. Nepamätá si, že by výslovne obžalovaná maloletú navádzala
nechoď, teda, aby nešla za otcom, to si nepamätá, takéto slová nepočul. Vyrozumievali telefonicky
nejakú linku v súvislosti s týmto, nevie, či to bolo konkrétne ÚPSVaR alebo pracovníčka nejakého

konkrétneho úradu, toto vyrozumievanie nebolo priamo na mieste samom, ale až z OO PZ. Túto linku
vyrozumeli a čo im pracovníčka bližšie povedala, si nepamätá. Pri vykonávaní služobných zákrokov
nevidel, že by obžalovaná pobádala alebo posmeľovala maloletú, aby išla za otcom alebo za starými
rodičmi. Nepamätá si, či niekedy obžalovaná zobrala maloletú za ruku a snažila sa ju priviesť k otcovi.
Pokiaľ by sa mal vyjadriť, či pozoroval pri vykonávaní služobných zákrokov v predmetnej veci záujem
obžalovanej zrealizovať styk otca s maloletou, alebo starých rodičov s maloletou, je mu to ťažko posúdiť,

ale skôr nie ako áno. Maloletá bola k počasiu primerane oblečená, ale nejakú tašku alebo batôžtek u
nej nevidel.

Svedok N. U. k veci uviedol, že pre časový odstup si nepamätá priebeh zákroku týkajúci sa preverenia
oznámenia poškodeného K. D. ml. s maloletou E., na takomto zákroku bol viac krát, nevie presne

uviesť, čo sa tam odohralo, avšak k stretnutiu otca s E. určite neprišlo. Vzhľadom na výpoveď svedka
N. U. bola na návrh prokurátorky prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 3.12.2013, kde
svedok uviedol, že dňa 15.6.2013 bol spolu s ppor. N. N. zaradený do hliadky na výkon hliadkovej a
obchádzkovej služby. Operačným dôstojníkom boli vyslaný do Borského Mikuláša preveriť oznámenie
poškodeného K. D. ml. Do Borského Mikuláša prišli asi okolo 10.00 h, poškodený K. D. ml. čakal pred

rodinným domom rodiny I.. Poškodeného K. D. ml. požiadal, aby mu ozrejmil situáciu, na čo mu uviedol,
že obžalovaná mu odmieta dať dcéru, na čo má nárok podľa rozsudku a tento rozsudok mu ukázal.
Medzitým k bráne pristúpila obžalovaná, ktorá si situáciu nahrávala na nejaké zariadenie. Obžalovanej
povedal, že si poškodený K. D.J. ml. prišiel pre dcéru, na čo mu odpovedala, že mu dcéru nedá, bojí sa
ho, pretože ju bíjaval a navyše jej nezaplatil výživné. Na to mu poškodený K. D. ml. ukázal ústrižok o

zaplatení výživného. Potom obžalovanú požiadal, či by mohol ísť za E. sám, na čo mu táto uviedla, že
dcéru nebude políciou zastrašovať. Obžalovanú poučil, že sa dopúšťa trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Neodpovedala na to. Následne poučil poškodeného K. D. ml., že môže podať
trestné oznámenie, s čím súhlasil. V jeho prítomnosti neprišlo k žiadnemu fyzickému napadnutiu medzi
bývalýmimanželmiD..Čiprišloknejakémuverbálnemunapadnutiu,sinepamätá.Poprečítanívýpovede

svedok uviedol, že prečítaná výpoveď je pravdivá a bolo to tak, ako bolo prečítané. Ďalej svedok uviedol,
že mal vedomosť o tom, že boli vykonané opatrenia za účelom výkonu súdneho rozhodnutia, vedel,
že obžalovaná dostala pokutu 200,- € krajským súdom. Obžalovaná iný dôvod, prečo nedáva E. otcovi
okrem toho, že sa otca bojí, že ju bíjaval, že s ním odmieta ísť, neuvádzala. Nepamätá si, či K. D.
ml. reagoval na vyjadrenie obžalovanej, že E. s ním odmieta ísť, pretože ju bíjaval. E. pri služobných

zákrokochvidel,razbolanadvoreadruhýkrátpožiadalobžalovanú,čibysamoholísťzaE.porozprávať,
či chce ísť s otcom, obžalovaná ho pustila. E. sa pýtal, či chce ísť s otcom, ale táto neodpovedala.
Nebol nikdy svedkom toho, že by obžalovaná zakazovala E. ísť za otcom alebo nejakých iných prejavov
zo strany obžalovanej, ktoré by bránili v styku otca s maloletou. Počas tých dvoch razov, čo videl E.,
nevidel, že by ju obžalovaná nejakým spôsobom posmeľovala, pobádala a motivovala, aby s otcom išla.

Obžalovaná vždy len vravela, že E. nechce ísť s otcom, že sa ho bojí. Zo správania obžalovanej nemal
pocit, že táto má záujem, aby sa stretnutie E. s otcom zrealizovalo. Raz, keď E. behala po dvore, tak
obžalovaná kričala, aby prišla za ňou, ale E. nereagovala a ušla dovnútra do domu.

Svedok K. C. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že bol s kolegom vyslaný na preverenie oznámenia

ohľadom stretnutia poškodeného K. D. ml. s jeho dcérou E.. Veľa si z toho nepamätá, vie len, že keď
tam prišli, mal. E. bola nachystaná, ale nechcela ísť s otcom. Následne sa potom s poškodeným K. D.
ml. presunuli na OO PZ, kde realizovali úkony. Myslí si, že službu mal s kolegom W.. Či mal. E. v ten
deň videl, si nepamätá, myslí si, že bola nachystaná, oblečená na dvore, ale nie je si tým 100 % istý,
lebo tam bol viac krát. Obžalovaná si vždy všetko natáčala. Vždy to bolo v podstate to isté, že tam prišli

a potom to išli spisovať na stanicu. Vzhľadom na výpoveď svedka K. C. na hlavnom pojednávaní bola
na návrh prokurátorky prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.12.2013, kde uviedol,
že pracuje na OO PZ Šaštín-Stráže. Dňa 15.9.2013 vykonával obchôdzkovú službu s nstržm. S. W.. V
doobedňajších hodinách ich vyslala stála služba preveriť oznámenie poškodeného K. D. ml. na adresudo Borského Mikuláša. Oznamovateľ im uviedol, že obžalovaná mu nechce dať ich spoločné dieťa. Po
príchode na miesto vyťažil k predmetu oznámenia K. D. ml. a zistil, že na základe súdneho rozsudku má
nárok na stretnutie s dcérou E.. Oslovil obžalovanú, ktorá stála niekoľko metrov za bránou rodinného

domu a oboznámil ju, že poškodený K. D. ml. má nárok na stretnutie s dcérou. Obžalovaná odmietla
s ním komunikovať a povedala, že K. D. ml. ho korumpuje. Povedala, že je zvláštne, že vždy, keď má
poškodený K. D. ml. stretnutie s dcérou, sa on nachádza na preverení oznámenia. Povedala mu, že
s ním nebude komunikovať a bude komunikovať iba s jeho kolegom. Kolega W. ju vyzval k plneniu
si povinností podľa rozsudku, čo mu odpovedala nevie, ale vie, že dcéru nepriviedla. Maloletú vôbec

nevideli. Poškodený K. D. ml. uviedol, že chce podať trestné oznámenie, tak odišli na OO PZ Šaštín-
Stráže. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že jeho výpoveď z prípravného
konania je určite pravdivá. Obžalovaná im uviedla, že mal. E. s otcom nechce ísť, vždy to bolo to isté,
hovorila im, že poškodený K. D. ml. mal túto biť, zatvárať a vyhadzovať z auta, ale nikdy im to nebolo
oznámené alebo nahlásené, že by sa takáto skutočnosť niekedy stala. Poškodený K. D.Č. ml. na to
reagoval tak, že to nie je pravda. Boli dni, keď bol na služobnom zákroku a videl mal. E., keď bola na

dvore ale boli aj dni, keď tam nebola. S E. sa nerozprával. Táto bola v pozadí pri dome a správala sa tak
bojazlivo so strachom, vôbec nechcela ísť k bránke, ako keby sa otca bála. Nebol svedkom toho, že by
obžalovaná niekedy E. zakazovala ísť za otcom alebo neverbálne by jej ukazovala, aby nešla za otcom.
Pri zákrokoch, ktoré sa týkali stretnutia E. so starými rodičmi, nebol. To, že poškodený K. D. ml. mal mal.
E. biť, zatvárať ju, vyhadzovať ju z auta, si myslí, že obžalovaná pred maloletou neuvádzala, ale s istotou

to nevie, nepamätá si to. Keď aj videl mal. E. na dvore, nemala pri sebe nejaké veci, maximálne, keď
bolo chladnejšie, mala na sebe bundu. Obžalovaná pri rozhovore s nimi aj povedala, že ide za E. a povie
jej, nech ide za otcom, ale on to nepočul. S E. sa obžalovaná aj rozprávala, ale neodohrávalo sa to pred
nimi, nakoľko to bolo od bránky ďalej, oni dve sa nachádzali pri dome, tak nemôže uviesť, či obžalovaná
nabádala maloletú, aby išla za otcom, lebo to nepočul. Po rozhovore s maloletou obžalovaná prišla a

povedala, že E. sa vyjadrila, že s otcom nechce ísť. Poškodený K. D. ml. sa E. prihováral tak, že ju
zavolal menom, povedal jej poď za mnou, poď za otcom. Nepamätá si nejaký iný spôsob motivácie.

Svedok S. W. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že poškodený K. D. ml. mal rozsudok ohľadom
stretávania s dcérou, avšak ako konkrétne tieto stretávania prebiehali, dátumy si nepamätá pre časový

odstup.Vzhľadomkvýpovedisvedkanahlavnompojednávaníbolananávrhprokurátorkyprečítanájeho
výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.12.2013, vykonaná v čase od 08.30 do 08.50 hod. a ďalšia
výpoveď z toho istého dátumu vykoná v čase od 08.55 do 09.10 hod., kde uviedol, že pracoval na OO
PZ Šaštín-Stráže. Má vedomosť, že každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu sa chodieva na oznámenia
K. D. ml. z dôvodu, že mu obžalovaná nechce na základe rozsudku súdu umožniť vykonať stretnutie

s jeho dcérou. Po príchode hliadky na adresu N. I. v Borskom Mikuláši väčšinou obžalovaná stála za
plotom rodinného domu s nahrávacím zariadením, kde im skoro vždy uviedla, že si ich nahráva. Vždy
po príchode na miesto obžalovanú vyzvali, aby dodržiavala rozsudok, ktorý im poškodený K. D. ml.
predložil, na čo im uviedla, že dcéra nechce ísť s poškodeným a na silu ju nútiť nebude a ďalej sa s
nimi nemá o čom baviť. Potom bol poškodený K. D. ml. poučený, aby sa dostavil na OO PZ Šaštín-

Stráže spísať trestné oznámenie, čo aj urobil. Mal. E. D. na stretnutiach nebola vonku v prítomnosti
obžalovanej. Poškodený K. D. ml. a ani oni nemali možnosť sa s E. porozprávať. K stretnutiu otca s
dcérou neprišlo. Ďalej svedok uviedol, že dňa 15.9.2013 mal dennú smenu na OO PZ Šaštín-Stráže
spolu s práp. K. N.. Boli vyslaní na preverenie oznámenia poškodeného K. D. ml. na adresu Borský
Mikuláš, N. I., pretože obžalovaná mu nechcela vydať ich spoločnú dcéru. Po príchode na miesto sa na

mieste nachádzal poškodený K. D. ml., ktorý im ukázal rozsudok súdu. Ako im ho ukázal, z rodinného
domu vyšla obžalovaná, ktorá držala v ruke nahrávacie zariadenie a prišla k bránke. Kolega práp. N. sa
jej spýtal, či je E. nachystaná podľa rozsudku, na čo mu odpovedala, že je voči nej zaujatý a nebude sa
s ním baviť. Povedal jej preto, aby sa rozprávala s ním. Opýtal sa jej, či je E. nachystaná ako to prikazuje
rozsudok, na čo mu obžalovaná uviedla, že E. so svojím otcom nepôjde a nútiť ju proti jej vôli nebude.

Otočila sa a odišla späť do domu. Mal. E. nemali možnosť ani vidieť a taktiež ani poškodený K. D. ml.
nemal možnosť svoju dcéru vidieť. Tento bol poučený o tom, že môže podať trestné oznámenie na OO
PZ Šaštín-Stráže. Celý čas stáli iba na ulici, on, K. N., obžalovaná a poškodený K. D. ml. Po prečítaní
výpovedí svedok uviedol, že sa ich pridržiava, v čase, keď vypovedal, to mal v čerstvej pamäti. Zhruba si
to pamätá, lebo každé stretnutie malo taký podobný priebeh. Prišli na miesto, obžalovaná vyšla z domu,

bavila sa s nimi spoza bránky, kde v ruke držala nahrávacie zariadenie a uviedla, že si ich nahráva. Na
otázku, či je malá nachystaná, odpovedala, že je, ale nebude ju nútiť, lebo nechce ísť s otcom. Dôvod,
pre ktorý maloletá s otcom nechce ísť, im obžalovaná neuviedla. Realizoval počas svojho výkonu služby
na OO PZ Šaštín-Stráže viacero zákrokov v tejto veci, maloletú počas týchto zákrokov raz videl, zozačiatku týchto oznámení ich obžalovaná púšťala do dvora. S maloletou nekomunikoval. Keď maloletú
videl, táto s nimi nekomunikovala, držala sa len matky. Aký postoj vtedy obžalovaná, keď tam maloletá
bola, k realizácií toho styku zaujala, to si už nepamätá. Ku konfliktom medzi obžalovanou a poškodeným

K. D. ml. pred nimi neprišlo, len ku komunikácií. Spôsob komunikácie si nepamätá. V prípade, že by tam
prišlo k nejakému priestupku alebo niečomu inému, tak by to bolo zadokumentované. Nepamätá si, že
by obžalovaná volala K. D. ml. dovnútra, nech si dcéru prevezme vo dvore alebo v dome. Pri zákrokoch
im vždy poškodený K. D. ml. predložil rozsudok súdu, na základe ktorého mu mala byť maloletá zo strany
obžalovanej odovzdaná, žiadne rozhodnutia týkajúce sa výkonu rozhodnutia, rozsudku o úprave styku

im poškodený K. D. ml. nepredložil. Okrem toho, že E. nechce ísť s otcom, obžalovaná uviedla aj ešte inú
príčinu a to, že E. je chorá. Či to bolo v tých konkrétnych dvoch prípadoch, ktoré sú prejednávané, to si
nepamätá, ale pri tých služobných zákrokoch to obžalovaná uviedla. Ako uviedol, E. videl raz vo dverách
rodinného domu, bol vtedy iba na pozemku, teda na dvore toho rodinného domu. E. sa vtedy držala
matky, ktorá s nimi komunikovala. Nerobila nič, iba bola pri matke. Maloletá s hliadkou nekomunikovala.
Nevidel, že by obžalovaná s maloletou komunikovala počas ich prítomnosti. Nebol svedkom toho, že by

obžalovaná ústne alebo nejakým iným spôsobom zakazovala E., aby išla za otcom.

Svedkyňa K. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná ako matku mal. E. D., ktorú
vodila do materskej škôlky od troch rokov. V tom čase pracovala v Materskej škôlke Borský Mikuláš ako
riaditeľka, v súčasnosti pracuje ako učiteľka. Poškodeného K. D. ml. pozná len z telefonátov, nakoľko

sa často na dieťa informoval. Pokiaľ sa týka poškodenej S. D., s touto sa osobne stretla jeden krát,
asi pred tromi, štyrmi rokmi, keď navštívila materskú škôlku. Poškodeného K. D. st. nepozná vôbec. V
obdobíod1.6.2013do13.10.2013mal.E.navštevovalatriedumladšíchdetí,vškolskomroku2014-2015
navštevovala triedu starších detí a to ju mala v triede ako predškoláčku. V roku 2013 ju v triede nemala,
ale poznala ju, prichádzala s ňou do kontaktu. Poškodená S. D., predtým ako materskú škôlku osobne

navštívila, telefonicky sa vopred ohlásila, že by chcela navštíviť mal. E. v materskej škôlke a priniesť
jej narodeninovú tortu, aby spoločne s deťmi oslávili narodeniny maloletej. Poškodená pri návšteve
materskej škôlky vystupovala kľudne, seriózne, nerobila na nich nejaký nátlak, že chce za každú cenu
kontaktsdieťaťom.Mal.E.sedelavtriede,keďdotriedyvstúpilapoškodenástortou,tútopoložilanastôl,
kde sedeli deti a povedala E., že jej priniesla tortu, aby spoločne s deťmi oslávila svoje narodeniny. Mal.

E. bola dieťa, ktoré nedávalo na sebe vidieť nejako emócie, takže sa tvárila bežne, normálne. Nebolo na
nej vidieť nejaký strach alebo niečo podobné. Poškodená sa zdržala chvíľku a keď odchádzala, spýtala
sa E., či jej dá pusu a E. išla dať poškodenej pusu a to bolo všetko. Potom sa na chodbe s poškodenou
rozprávala, táto jej ukazovala fotografie E. s otcom ako sa maloletá chovala, keď ju mal otec u seba.
Poškodená potom odišla. Následne tortu rozkrájali, každé z detí E. zablahoželalo a zaspievalo pesničku.

U E.Š. nebadali, že by mala strach, poškodená na ňu pri návšteve nerobila nátlak, iba sa jej spýtala ako
samá,takženejakosňounekomunikovala,snáďzdôvodu,abyE.nejakonezastrašila,abysanebála,že
ju snáď prišla zobrať. Na E. sa potom pýtala jej, ako sa chová v kolektíve, či má kamarátky, či pravidelne
navštevuje škôlku. Nepozorovali nejaký rozdiel medzi správaním sa E. v kontakte s poškodenou a v
kontakte s nimi. Mal. E. bola tichá, nedávala najavo svoju radosť, alebo smútok nejako výrazne ako iné

deti, bola také tiché, milučké dieťa. Pred ňou sa E. nevyjadrovala, že by mala obavu z otca alebo starých
rodičov z otcovej strany. Poškodení K. D. ml. a S. D. sporadicky E. posielali do škôlky balík, predtým
im vždy zavolali, že posielajú balík i sprievodný list s týmto balíkom, ktorý E. vždy prečítali, lebo bol
adresovaný jej. V triede s deťmi vždy tento balík otvárali, pretože v ňom boli vždy aj nejaké sladkosti
alebo drobnosti aj pre ostatné deti. Obsah listov bol väčšinou o tom, ako E. ľúbi a spomína na ňu. E. sa

vždy usmiala, nevyjadrila sa slovne, zobrala si hračku a bolo na nej vidieť, že je spokojná a má radosť.
O balíkoch informovali aj obžalovanú, pretože hračku, čo E. dostala si dala do skrinky a potom, keď pre
ňu prišli, zobrala si ju domov. Obžalovaná sa k tým balíkom ani listom nevyjadrovala, jednoducho prišla
pre E., išli do šatne, zobrali si hračku a išli domov. Obžalovanú informovali aj o tom, že poškodená D.
navštívila E. v škôlke, k čomu sa obžalovaná nevyjadrovala ani v dobrom ani v zlom. Poškodená D. túto

formu kontaktu v materskej škôlke odôvodnila tým, že nemá možnosť sa inak s maloletou stretnúť, lebo
ju obžalovaná nechce púšťať. Vždy má nejaký dôvod, buď, že je malá chorá, alebo nechce ísť alebo
podobné výhovorky. Jedno obdobie, keď maloletá chodila ešte do predškolskej triedy, tak asi tri krát za
sebou sa pomočovala, vtedy bola pre ňu v škôlke jej teta, ktorú o tom informovala s tým, že nevedia, čo
sa deje, lebo v škôlke nevidela žiadne zmeny, avšak teta maloletej sa vyjadrila asi v tom zmysle, že veď

my vieme, z čoho to má. Viac to nerozoberali. Bolo to v školskom roku 2014-2015. V období od júna 2013
do októbra 2013 takéto problémy nezaregistrovali. Čo sa týka spánku, E. v materskej škôlke nespávala,
sú také deti, ktoré nespia, nenútia ich, ale odpočívajú na ležadle. Nikdy si nevšimli, že by mala E. nejaký
stres, keby niečo rozliala alebo išla na toaletu, ona bola akurát také opatrné dieťa, dávala si pozor. Predvstupom do materskej škôlky bolo vidieť, že E. je pripravená, čo sa týka toalety, ovládala samoobslužné
prvky. O svojej rodine E. nerozprávala, mala malého bratranca a keď sa jej naňho pýtali, odpovedala.
Ona osobne sa E. na rodinu nepýtala a s určitosťou vie, že na tému rodiny sa mal. E. nepýtala žiadna

učiteľka. Čo sa týka obžalovanej, videla, že sa o maloletú maximálne stará. Pri výchovných aktivitách,
napr. pri kreslení nespozorovala, že by E. kreslila svoju rodinu alebo niečo podobné, ale jej kresby boli
veselé. Pokiaľ sa týka dĺžky návštevy poškodenej v triede, táto návšteva trvala krátko, 7-10 minút. Ako
uviedla, E. nebola komunikatívny typ, vždy odpovedala len na otázku, teda formou odpovedí. Odpovedať
vedela, bola šikovné dieťa, s deťmi komunikovala normálne. Obžalovaná pred nimi nikdy nerozprávala

o poškodených, nevyjadrovala sa o nich, ani žiadnym hanlivým spôsobom. Mal. E. oboznámila s tým,
že príde za ňou poškodená. E. nato reagovala normálne, nedala najavo ani radosť ani strach, chovala
sa ako inokedy. V materskej škôlke mal. E. nebola nikdy voči svojim rovesníkom agresívna. Osobne jej
nikdy obžalovaná nepovedala, že si nepraje, aby poškodený K. D. ml. chodil do škôlky za E. ale raz jej
kolegyne hovorili, že bol v materskej škôlke ale len na chodbe, kde sa informoval na E..

Svedkyňa K. J. k veci vypovedala, že pracuje v Materskej škôlke v Borskom Mikuláši, Na Výhone,
predtým pracovala v MŠ v Borskom Mikuláši v Smuhe, kde ukončila pracovný pomer v júni 2015 a kam
chodila aj mal. E. D.. V období od 1.6.2013 do 13.10.2013 mala ako učiteľka mal. E. v škôlke. Do škôlky
pre ňu chodila babka I., obžalovaná alebo jej sestra. E. bola tichá, nebola nejaká výrečná. S poškodeným
K. D. ml. prišla do kontaktu raz, keď prišiel na chodbu MŠ a len sa opýtal, či E. chodí do škôlky, nepozeral

ani do triedy a hneď potom išiel preč. V tom čase, ako tam bol poškodený, E. v škôlke nebola ale asi tak
za 15 minút potom, čo poškodený zo škôlky odišiel, obžalovaná E. do škôlky priviedla. S poškodeným
K. D. ml. viac už do osobného kontaktu neprišla, prišla s ním len do telefonického kontaktu, telefonoval
asi tak každé dva týždne alebo každý týždeň a informoval sa na E.. Stretla sa tiež osobne s poškodenou
S. D., ktorá E. na narodeniny priniesla do MŠ tortu, ktorú E. ukázala a položila ju na stôl. Ostatné deti

sa pozerali, E. sa usmiala, nereagovala nejako tak, že by bola vystrašená. Poškodená si k nej čupla
a krátko sa jej prihovorila, nevie, či aj poškodenej E. nedala pusu. Potom poškodená sa zobrala ku
dverám, zakývala E., netrvalo to dlho. Na chodbe sa poškodená ešte rozprávala s pani riaditeľkou, pri
tomto rozhovore nebola, poškodená priniesla aj nejaké fotky ukázať, ako je E. s otcom alebo niečo
také. Potom išli deti desiatovať a torta sa im rozkrájala. Mal. E. komunikuje málo, nie je typ dieťaťa,

čo príde za učiteľkou a začne rozprávať čo bolo. Takže takisto ako k nim, sa chovala aj k poškodenej.
Nebola v žiadnom prípade vystrašená. Chovanie E. po návšteve poškodenej nebolo nijako zvláštne,
bolo v poriadku. Mala rannú smenu a išla potom o pol jednej domov ale vie, že tam bolo niečo také, že
obžalovaná na druhý deň rozprávala učiteľke, že E. bola vystrašená, ale v škôlke bola E. v poriadku, ale
tobolotakvždy,ajkeďjejotecposlalnejakýbalíčekshračkami,sdopisom,zobralisiE.J.nabok,prečítali

jej dopis a ukázali obsah balíčka. Páčilo sa jej, čo jej otec poslal, vždy sa len usmiala. Nebola zamračená,
nešťastná alebo smutná, poďakovala a zobrala si to domov. Ktorej učiteľke hovorila obžalovaná, že tá
návšteva nebola pre E. dobrá, to nevie. Na E. v tom roku 2013 nepozorovala, že by sa chovala inak
ako ostatné deti, napr., že by mala strach ísť na toaletu, ona bola tichá. V kolektíve detí však bola
v poriadku, rozprávala sa, smiala, mala veľa kamarátok medzi dievčatami. Nezaregistrovala u E., že

by zostala vystrašená, keď niečo rozliala, len raz buď rozliala na tácku alebo sa poliala pri desiatej a
zostala vystrašená, ale ukľudňovala ju, že je to v poriadku, nič sa nestalo, tak už potom bola dobre. Na
takúto situáciu reagujú takto aj iné deti, aj plačom, aj krikom. Nebola to určite nijaká extrémna reakcia.
Pokiaľ sa týka stretnutia a komunikácii E. s poškodenou, nemala pocit, že by sa E. stretnutiu bránila
alebo, že by mala z poškodenej strach. To by aj videli, keby zbadala poškodenú a začala by utekať, tak

by stretnutie nedopustili. Viac menej reagovali podľa reakcie E.. E. sa pred nimi nevyjadrila, že by jej
poškodení nejako ubližovali, robili jej zle alebo, že by ju bili. Ani obžalovaná sa nikdy nevyjadrila, že by
nechcela, aby za E. chodili poškodení. E. nespomínala svoju rodinu, či už zo strany matky alebo otca,
a ona sa E. na rodinu priamo nepýtala. Pri výchovných aktivitách, týkajúcich sa rodiny pre všetky deti,
bola E.Š. tak tichšie a vždy spomínala len maminku. E. ani nekreslila také kresby, kde by kreslila mamu,

otca alebo starých rodičov, len si vyfarbovala obrázky. Pri komunikácii E. s poškodenou v triede, sa jej
E. nič nepýtala, len odpovedala na jej otázky. Toto stretnutie bolo len jeden raz a viac sa nezopakovalo.
Obžalovaná sa pred ňou ani pred E. nijako negatívne o starých rodičoch D. nevyjadrovala. Poškodená
S. D. sa telefonicky na E. informovala asi každé tri týždne, poškodený K. D. st. do MŠ netelefonoval.
Poškodeného K. D. ml. ani poškodenej S. D. sa nikdy nepýtala, prečo týmto spôsobom, teda telefonátmi

do MŠ získavajú informácie o E., iní starí rodičia do MŠ netelefonujú. Sociálna kuratela sa o mal. E.
nezaujímala, nevie o tom.Svedkyňa J. P. k veci uviedla, že pracuje ako riaditeľka MŠ Borský Mikuláš, predtým pracovala
ako učiteľka. Do styku s mal. E. a obžalovanou prichádzala pri bežných situáciách, keď privádzala
obžalovaná dieťa do MŠ, aj pri konzultáciách a odovzdávaní dieťaťa pri odchode. Bola učiteľkou v triede,

do ktorej chodila E. a to v predškolskej triede, bolo to minulý rok. V roku 2013 bola tiež učiteľkou v
predškolskej triede, čiže nebola priamo učiteľkou v triede, ktorú v tom čase navštevovala mal. E. D.. Mal.
E. je tiché dieťa, nekonfliktné, mala okruh svojich priateliek, s ktorými trávila hry. Do edukačných aktivít
sa zapájala. Problémy s ňou neboli, bolo to normálne dieťa. Okrem obžalovanej prišla do kontaktu i s K.
D. ml., minulý rok dva krát a s poškodenou S. D., keď prišla za E. ešte, keď bola v triede malých detí. Mal.

E. sama od seba nikdy nezačala rozprávať o rodine, či už zo strany matky alebo otca. Keď mali edukačnú
aktivitu v triede, týkajúcu sa rodiny, tak odpovedala na otázky. Čo pri týchto edukačných aktivitách E.
hovorila, si už nepamätá. Záznamy o tom nevyhotovujú. Pokiaľ sa týka vzťahu E. k obžalovanej, bol
úplne normálny, v poriadku. Poškodený K. D. ml. za E. do priestorov ich MŠ neprichádzal, takže nemala
možnosť odpozorovať situáciu ako sa k maloletej správa. Nepamätá si, že by E. niekedy niečo povedala
ootcovi.Jedenkrátsastalo,žesamal.E.pomočila,aledetipredškolskéhovekumajúnatonárokastáva

sa to aj iným deťom. Nikdy nepočula, že by sa obžalovaná pred ňou vyjadrovala nejakým negatívnym
spôsobom o poškodených, alebo, že by takéto niečo obžalovaná hovorila samotnej E.. Bola dva krát
v osobnom kontakte s poškodeným K. D. ml., tento sa nikdy nepýtal za E., vždy vystupoval slušne,
priniesol sladkosti a hračky, nielen pre E., ale vždy aj pre ostatné deti. Tie dva razy, čo bol poškodený K.
D.Í. ml. v MŠ, bolo v čase, keď bola táto v predškolskej triede. Poškodená S. D. bola v MŠ za mal. E.,

keď ešte bola táto v tej mladšej triede, vie, že E. dostala od nej tortu, deti to tam obdivovali, E. bola úplne
v pohode, čo si rozprávala s poškodenou, si nepamätá. Ona osobne sa tam zdržala dve - tri minúty a
odišla do svojej triedy. Určite potom s kolegyňami o stretnutí E. s poškodenou hovorili, ale podrobnosti si
nepamätá, kolegyne jej nehovorili, že by E. bola tou návštevou nejako vyvedená z miery. Pokiaľ sa týka
telefonickýchkontaktovpoškodenejsmaterskouškolouzarok2013,tosinepamätá,aminulýškolskýrok

poškodenátelefonovaladoMŠmožnodvakrát.PoškodenýK.D.ml.satelefonickyvMŠnaE.informoval
možno jeden krát, avšak v MŠ je viacej učiteliek, v triede majú smeny od rána do 12.30 hod., potom cez
obed sú tam dve učiteľky, po obede zase iná, čiže je možné, že tých telefonátov zo strany poškodených
bolo do MŠ aj viac a k telefónu mohla prísť vždy iná učiteľka, ktorá bola na smene. Nepamätá si, že by
niekedy E. prišla do MŠ a mala potrebu reprodukovať im nejaký negatívny zážitok s poškodenými. E. sa

agresívne medzi deťmi nechovala. Nepamätá si, že by sa niekedy obžalovaná vyjadrila, že si neželá,
aby za E. poškodení chodili. Či mala E. v roku 2013 nejaký problém ísť na toaletu, k tomu sa vyjadriť
nevie, v minulom školskom roku, keď mala E. v triede, takýto problém u nej nepozorovala. Poškodený
K. D. ml. sa pri kontakte s ňou nikdy hrubo nechoval, či reagoval niekedy arogantne, agresívne, alebo,
či sa jej vyhrážal, to si nepamätá. Nemá vedomosť o tom, či užívala E. nejaké lieky na úzkosť, v MŠ

deťom lieky podávať nesmú, a či brala nejaké lieky doma, o tom vedomosť nemá. Osobne si na E. nikdy
nevšimla známky domáceho násilia.

Svedkyňa E. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná je jej dcéra a spolu s vnučkou býva u
nej v rodinnom dome od 31.12.2010, odkedy sa obžalovaná k nim presťahovala. Poškodený K. D. ml.

maloletúnenavštevoval,ažpoprvomsúdnomrozhodnutí,žemôžemaloletúnavštevovaťvurčitomčase,
až potom ju navštevoval. Zo začiatku im oplzlo nadával, urážal ich, mala zato, že nechodí navštevovať
vlastnú dcéru ale chodí vyvolávať hádky, ubližovať a provokovať ostatnú rodinu. Niekoľkokrát si E.
poškodený K. D. ml. aj zobral. To nemala ešte ani tri roky, keď s ním chodila. Potom sa niečo stalo a už
nechcela s ním ísť. Nechcela sa ráno nachystať, schovávala sa. Museli ju nasilu nachystať, obžalovaná

ju musela nasilu obliecť a museli jej povedať nech ide a ona proste nešla. Od domu do ulice majú asi
30 metrovú uličku, tam majú pri ulici bránu a E. nepríde ani k bráne, zastaví sa od brány do 10 metrov
a tam sa potom schováva za obžalovanú. Keď jej aj obžalovaná hovorí, aby išla za poškodeným K.
D. ml., tak zvykne ujsť a buď sa schová vo dvore alebo príde dovnútra domov. Poškodený K. D. ml.
reaguje tak, že začne na ulici vykrikovať, vyhrážať sa obžalovanej, že ju zničí, že ju dostane do blázinca

a dá ju zavrieť do basy. Na toto poškodený K. D. ml. zvykne volať aj policajtov a E. už má strach, že
policajti obžalovanú zoberú. E. počuje, čo poškodený K. D. ml. vykríka, lebo je na dvore, potom sa
príde schovať s tým, že jej hovorí, že má strach. Majú na dvore aj dvoch psíkov, poškodený K. D. ml.
otvoril bránku, aby psíky vybehli na ulicu a E. potom s plačom prišla, že jej vypustil psíkov a že už sa
nevrátia, strašne za nimi plakala. Keď je v čase stretnutí vonku na dvore, počuje, čo sa obžalovaná s E.

rozpráva. Obžalovaná hovorí E., aby išla k otcovi, ale táto to odmieta a E. mu potom sama zakričí, že
s ním nikam nejde. Poškodený K. D. ml. jej nato povie, či jej to povedala babka, či ju tak učia doma a
následne začne zase obžalovanú urážať a vyhrážať sa jej. Poškodený K. D. ml. si stretnutia nakrúca,
už i v roku 2013 si ich natáčal na mobil. Tento príde k bránke, chvíľu tam stojí, potom za chvíľu zakričíE. a zase je ticho. Potom znovu zakričí na E. a táto sa chováva za obžalovanú, keď je pri nej. Mal. E.
mu veľa nenarozpráva, nepovie aj nič. V tom roku 2013 E. nechcela hovoriť nič. Stretnutia prebiehali
tak do tých 30 minút aj s tým, že poškodený K. D. ml. čakal na políciu, keď im zavolal. Niekedy prišli

policajti skôr, niekedy neskôr. Keď zistili, že E. nechce za poškodeným K. D. ml. ísť, skúšali sa jej pýtať
prečo, nechcela im povedať, odišla a zatvorila sa do izby. Potom, keď s ňou išli na nákup a potrebovala
ísť na WC, išli s ňou na WC do nákupného centra, E. im toto odmietala, tak s ňou obžalovaná musela
ísť von a dať ju vycikať do parčíka. Potom sa doma hrala s bábikami, rozprávala im a začula ako jednej
z bábik E. hovorí, že tebe nebude otec robiť zle. E. sa spýtala prečo a ona jej nato odpovedala, že keď

bola v Holíči, zatvorili ju na záchod, lebo plakala za obžalovanou. Na WC majú okno, ale E. keď tam ide
tak si tam zažne i cez deň, lebo sa bojí tmy. E. jej tiež hovorila z tých návštev, že mala niečo naliate,
nejakou neopatrnosťou to rozliala a pýtala sa jej ako babky, či ju zato nebude biť, lebo keď bola v Holíči,
rozliala kakao a poškodený K. D. ml. jej dal facku a udrela sa hlavičkou o stôl. Obžalovaná sa snaží
s E. rozprávať pred stretnutiami s poškodenými, že príde otec, resp. starí rodičia ale E. o tom nechce
komunikovať a stále hovorí, že nikam nejde. Hlavne poškodený K. D. ml. ako si všimla, sa snaží E.

získať, chodí dva - tri mesiace s jednou igelitovou taškou, niečo tam má, ale E. málokedy niečo odovzdá.
Schválne, keď je sobota a E. padli narodeniny na sobotu, poškodený K. D. ml. príde, ale nedonesie jej
nič. Obžalovaná E. navádza, aby s poškodeným K. D. ml. išla, nahráva si to. Poškodený K. D.Č. ml.
začne u bránky vykrikovať, že obžalovaná E. štve proti nemu, že jej zakazuje, aby s ním išla a vykrikuje
to tak hlasno, že to hádam počuje aj piaty sused. Začne vykrikovať bez toho, aby vnímal, čo obžalovaná

E. hovorí. On ju vlastne takto uráža. Obžalovaná sa snaží E.Š. pripravovať na stretnutie s poškodeným
K. D. ml. aj počas týždňa, hovorí jej, aby sa nebála, že poškodení ju vrátia, býva tu a tu sa vráti. E.
hovorí, že nikam nejde, že sa bojí, že ju nevrátia, že ona nechce v Holíči bývať. Aj ona sa s E. o tom
rozprávala, ale táto jej povedala, aby sa jej také veci nepýtala, na čo E. povedala, že sa musia o tom
rozprávať. E. jej odpovedala, že vidí, čo robí ocino, maminke robí zle. Je toho názoru, že poškodenému

K. D. ml. na E. až toľko nezáleží, ide mu len o to obžalovanej ublížiť. Nikdy poškodeným nezakazovala,
aby nešli na ich pozemok. Vstup na pozemok im umožní. Toto poškodenému K. D. ml. aj povedala, na
čo reagoval tak, že nemôže ísť k nim do dvora, pretože mu to zakázala jeho matka a právnička. V roku
2013 bola pri stretnutí poškodeného K. D. ml. s E. i nejaká pracovníčka z organizácie Orchidea, ktorá
E. doslova vliekla za ruku, že ju odovzdá poškodenému K. D. ml. a až, keď sa jej opýtala, čo to robí, tak

E. pustila a potom sa vyslovila tak, že ona napíše taký posudok nato, čo tam videla, aký napíše. Zrejme
podľa nej napísala všetko proti obžalovanej. Mal. E. pri tom, keď ju tá pani vliekla, nechcela ísť, plakala.
Pri stretnutiach E. s poškodenými sa zúčastnili i pracovníčky zo sociálneho úradu, E. nechcela ísť, bola
prítomná i polícia. E. bola s ňou vnútri v dome, sociálne pracovníčky ani policajti nechceli ísť dovnútra
domu, stáli vonku vo dvore pred domom v časti, kde majú obývačku a okno. Mal. E. zobrala do okna

a táto jej vtedy povedala, čo sociálne pracovníčky aj policajti počuli, že ona s otcom nechce nikam ísť.
Bolo i také stretnutie, že poškodený K. D. ml. s policajtmi potom, čo ich pozvala išli aj do domu. Policajti
stáli v chodbe domu, poškodený K. D. ml. prešiel z chodby do obývačky, kde bola ukrytá E. a tam si ju
zobral, odniesol ju napriek tomu, že kričala a plakala, že nikam nejde. Následne už potom poškodený
K. D. ml. pri ďalších stretnutiach odmietal ísť dovnútra. Bolo to niekedy v zimnom období. E. im potom z

tejto návštevy povedala, že plakala za obžalovanou, chcela, aby ju poškodený K. D. ml. odviezol domov,
že ju zdržiaval a potom večer, keď ju viezol domov vraj plakala v aute, že niekde zastavil, vyložil ju z toho
auta a povedal, šak choď. Neurobil to až tak, zobral ju späť do auta, zrejme histericky plakala a doviezol
ju domov. Keď sa jej potom pýtali, kde ju poškodený K. D. ml. vyložil, či tam boli domčeky, stromy, svetlo,
na všetko E. hovorila, že nie, tak si mysleli, že ju vyložil niekde z Holíča na ceste domov. Čo sa týka

stretnutia E. s poškodenými starými rodičmi D., stará matka sa snažila E. oslovovať, ale táto sa zase
schovávala za obžalovanú, nechcela s nimi komunikovať. Pri stretávke, kde bol poškodený K. D. st.,
tento tiež vykrikoval po obžalovanej, že ju zničí a dostane ju do basy. E. strašne plakala, schovávala sa.
Poškodení starí rodičia D.Í. obžalovanej vyčítajú, že je proti nim a navádza E., aby k nim nešla, čo nie je
pravda. Obžalovaná sa rozpráva s E. o starých rodičoch D., hovorí jej, že sa nemusí báť, že jej doniesli

aj hračku, že snáď nebudú na ňu taký zlý. E. nato reaguje tak, že ísť nechce, lebo oni sú zlí, lebo starý
otec D. povedal, že obžalovanú dá do basy. E. obžalovaná nato povedala, že keď k nim pôjde, tak sa
do basy nedostane. Nevie, ako E. presvedčiť, aby išla s poškodenými. Má v sebe proste zafixované,
že sa tam stala zlá vec, ale pravda je, že malé deti, čo nevidia, nezažijú a nepočujú, to si nevymyslia.
Pokiaľ sa týka konkrétnych dní uvedených v obžalobe, kedy si starí rodičia D. prišli pre E., táto bola

s obžalovanou na dvore, obžalovaná sa snažila ju vyviesť pred bránku, ale myslí si, že E. odtiaľ ušla.
Týmto stretávkam sa však extra nevenuje, má svoju domácnosť a pravidelne v sobotu ráno chodí do
obchodu, čiže je možné, že v čase stretnutia bola v obchode. Proste, či sú to stretnutia s poškodeným K.
D. ml. alebo poškodenými starými rodičmi D. vie, že E. z nich má strach. Nevie sa vyjadriť, či v období od1.6.2013 do 13.10.2013 pri stretnutiach s poškodenými, E. vyšla na dvor. Myslí si, že od toho 10.3.2013
už E. s poškodenými nechcela ísť a toho 10.3.2013 bola s poškodeným K. D.J. ml. E. naposledy. Ten
incident na záchode v obchodnom centre sa odohral po tom období od 10.3.2013, je možné, že ona v

tom nákupnom centre nebola, že tam bola E. len s obžalovanou a následne jej to hovorili. V čase, keď
bola obžalovaná jeden deň zadržaná, sa o E. starala sestra obžalovanej. Mal. E. priamo nepovedali, že
je obžalovaná zadržaná, nevie ako jej to bolo podané, že či je obžalovaná nejaká chorá alebo či je u
lekára. Rozprávala jej o tom jej druhá dcéra. Čo sa týka toho, že mal. E. poškodený K. D. ml. niekde po
ceste vyložiť, s tým sa E. zdôverila obžalovanej a obžalovaná jej povedala, čo sa stalo. Kedy presne sa

to malo stať to nevie, ale vie, že bolo jesenné alebo zimné obdobie, lebo bola skôr tma, rok si nepamätá.
Kedy volala poškodeného K. D. ml. do dvora a on to odmietol, to si nepamätá a nespomína si nato.

Svedok N. I. k veci uviedol, že je otcom obžalovanej a mal. E. je jeho vnučka. K poškodenému K. D.
ml. chodila E. presne ako majú dohodnutú stretávku. Nevie potom, čo sa tam stalo, ale E. prestala
akceptovať jeho prítomnosť a mala panický strach. Poškodený K. D.Č. ml. i poškodení starí rodičia D.

chodili naďalej ako mali povolené stretnutia, k ich domu. Nevie, či sa to týka roku 2013, ale E. nechcela
chodiť ani k otcovi ani k starým rodičom. Obžalovaná E. nachystala, poškodení a to buď otec alebo starí
rodičia prišli, E. si zobrala z domu nejakú hračku a bol veľký problém E. dostať z domu von k bránke, aj
keď ju obžalovaná vyviedla z domu von, tak vždy len tak na pol cesty. Potom sa už E. vzpierala. Stalo
sa, že aj E. nevyšla von a zostala vnútri v dome. Obžalovaná presviedčala E., aby vyšla von aspoň k

bráne za poškodenými, buď otcom alebo starými rodičmi, lebo oni sa hneď vyhrážali, že zavolajú políciu
a aj tak robili. E.Š. reagovala tak, že utiekla do domu a ako videla policajtov, tak sa rozplakala. Myslí si,
že obžalovaná sa s E.Š. o tom rozprávala cez týždeň mimo stretávok, ale keďže on chodí z práce dosť
neskoro večer domov, tak u tých rečí nie je. Bránka od ulice do dvora býva zatvorená, ale počas stretávky
je tá bránka otvorená. Raz poškodený K. D. ml. s policajtmi prišiel dovnútra do domu, ale to ešte v čase,

keď E. k nemu chcela ísť. Poškodenému K. D. ml. nezakázal, že by nemohol prísť do dvora za dcérou,
teda mal. E., kľudne ju mohol navštíviť. Povedal to poškodeným, otcovi E. aj starej matke D. osobne pred
dvomi mesiacmi, že keď má stará matka taký záujem o vnučku, že môže ísť do dvora za ňou s tým, že s
ňou môže byť, že keď nechce ísť E. k bránke, tak nech jej ona ide aspoň naproti, lenže E. ako videla, že k
nej ide holíčska babka, utiekla do domu. Poškodený K. D. ml. nikdy do dvora za E. nešiel, on si asi myslí,

že čakajú až vojde do dvora, aby na neho zavolali políciu ale on, keď niečo sľúbi, tak si za tým stojí.
Pokiaľ sa týka stretnutí poškodeného K. D. ml. s E., spočiatku jeho slovník bol akoby na úrovni piatej
cenovej skupiny, napr. keď E. nebola na minútu nachystaná, začal po obžalovanej arogantne vykríkať,
čo len vystupňovalo strach E.. Pokiaľ sa týka stretnutí s poškodenými starými rodičmi, E. na ne nechcela
ísť, zrejme v nej niečo zostalo, lebo starí rodičia D. chodili robiť poriadky v Holíči, keď tam ešte bývali.

E. sa ale babky, teda poškodenej S. D. ani tak nebála, ako poškodeného K. D. st. Jeho sa vyslovene
bála. Došiel len po roh domu a ako počula jeho hlas, už nechcela ísť ani od domu preč, išla dovnútra.
Rozprával sa s E. o stretnutiach s poškodenými, aby k nim išla, ale ona ísť nechce, nevie ako by ju
presvedčil. Je ten posledný človek, ktorý by jej v stretávaní bránil. Na tých stretnutiach boli i pracovníci
zo sociálneho úradu, bola tam nejaká pani F., ale sama nechodila, boli tam vždy dve. Boli tam len ako

pozorovatelia, keď už E. k poškodeným nechcela chodiť, nevie, či tam spísali nejakú zápisnicu alebo
to niekde postúpili. I tieto pracovníčky sa rozprávali s E., boli v dome a komunikovali s ňou. Pamätá
si, že tam bola i pracovníčka z organizácie Orchidea, ktorá násilím zobrala E. na ruky a odovzdala ju
poškodenému K. D. ml. E. tú pani sácala preč a potom aj poškodeného K. D. ml., preto jej povedal,
že takto sa to nemôže robiť, že to je únos, hovoril obžalovanej, že to nie je dobrovoľné, aby zavolala

políciu, načo E. pustili na zem a táto utekala späť do domu, kde si čupla k radiátoru a pocikala sa. Pokiaľ
by sa mal vyjadriť k tomu, či bol prítomný pri stretnutiach poškodených s E. od 1.6.2013 do 13.10.2013
uviedol, že ako starí rodičia nemali byť prítomní, ale bol v čase stretnutí na dvore možno nejakých 20
metrov odtiaľ, robil na dvore. Do určitého času E. dobrovoľne s poškodeným K. D. ml. chodila, bez
problémov. Nejako začiatkom roka január, február asi rok 2013, ale presne si nespomína, s ním bola

E. naposledy. Odvtedy prišlo k zlomu a E. s poškodeným K. D. ml. ísť nechcela. Prejavovalo sa to tak,
že obžalovaná ju zobrala von, aby poškodený K. D. ml. videl, že E. je nachystaná, ale táto s ním vôbec
nechcela ísť a zostala doma. Bol svedkom toho, ako sa E. žalovala bábikám v obývačke, že nepôjde
zlému tatovi, lebo ju bil po hlavičke, zavrel ju aj s babkou na záchod a bola tam tma. Bolo to asi dva
tri týždne, resp. mesiac po tom, čo už E. s poškodeným K. D. ml. nechcela ísť. Stretnutia ako popísal,

prebiehali rovnako i v roku 2013 i neskôr. Potom ako prestala E. k otcovi chodiť, už nechcela chodiť ani k
bránke. Vyšla z domu do polovice dvora a k bránke ísť nechcela. Obžalovaná E. na stretnutia pripravuje,
táto je oblečená a má zbalený batôžtek. Psychická príprava E. obžalovanou na stretnutie s poškodenými
je vecou obžalovanej. I on sa pokúšal E. presvedčiť, aby na stretnutie s poškodeným K. D. ml. išla,ale povedala mu, že nepôjde. Bol pri tom, keď obžalovaná rozprávala E., aby išla, že idú za otcom,
za chvíľu príde autom a podobne. Nemôže obžalovanej zasahovať do toho, čo sa rozpráva s dcérou.
V tom roku 2013 poškodených starých rodičov D. ani poškodeného K. D. ml. do dvora nevolal, nato

nebol dôvod. Keď tam bola obžalovaná, keď tak by im to povedala ona. V tom roku 2013 sa dostal do
slovného kontaktu s poškodenými, jednalo sa skôr o vysvetľovanie nejakých pojmov. V čase, keď bola
obžalovaná zadržaná, starali sa o E. oni a jej krstná mama, čo je jeho staršia dcéra, ktorá s nimi nebýva.
E. nevysvetľoval nič, keď obžalovanú zadržali policajti, vysvetľovala jej to jeho manželka s dcérou I., ale
nebol pri tom, ako jej to vysvetľovali. Na druhý deň po zadržaní obžalovanej prišla k nim zo sociálky

pani F. ešte s nejakou pani, ktorí chceli vidieť E., túto videli, spísali papier, museli niečo podpísať a odišli
preč. Jemu konkrétne E. nehovorila, prečo nechce ísť k starým rodičom. Nepamätá si, že v čase, keď
bola obžalovaná zadržaná, že by komunikoval s poškodeným K. D. ml. a nevie, prečo tomuto nebolo
umožnené, aby videl dcéru E.Š., asi nechcel.

Svedkyňa Bc. S. F. k veci uviedla, že spis zdedila po kolegyni pani Ú. niekedy v roku 2012 a tento doteraz

vedie. Je pravda, že poškodený K. D. ml. pravidelne chodil pre dieťa a vždy ich telefonicky informoval
o realizácií stretnutia a to vlastne trvá tak aj doteraz. Mali vedomosť o tom, že mu obžalovaná dieťa
nedávala, snažili sa viackrát s rodinou pracovať na referáte poradenskopsychologických služieb, taktiež
sa viackrát osobne zúčastnili pri stretnutiach otca s dieťaťom, o čom vždy dali správu súdu a žiadali,
aby vykonali opatrenia, ktoré vyplývajú z občianskeho súdneho poriadku. Na OS Senica sa viedli dve

konania ohľadom výkonu súdneho rozhodnutia vo veci jednak v styku otca s dcérou a jednak starých
rodičov s vnučkou. Má vedomosť o tom, že obžalovaná dostala opakované pokuty. Do týchto konaní
súdu zasielali ich zistenia, dokonca boli sudkyňou OS Senica JUDr. Slávikovou požiadaní, aby boli
prítomní pri stretnutiach, avšak nevie už, či sa jednalo o styk otca s dieťaťom alebo starých rodičov s
dieťaťom. Pokiaľ sa týka opatrení súdu myslí si, že obžalovanej, čo sa týka stretávania otca s dcérou,

bola tri krát uložená pokuta 200,- € a čo sa týka výkonu rozhodnutia stretávania starých rodičov s
vnučkou, určite bola obžalovanej jeden krát uložená pokuta 200,- €, či viac krát, to si nepamätá. Myslí
si, že návrh na výkon rozhodnutia podávali jeden krát i oni a tiež si myslí, že súd začal vo veci konať bez
návrhu, nakoľko opakovane oznamovali, že obžalovaná marí výkon úradného rozhodnutia. Nevie, či v
súvislostisneumožňovanímkontaktuotcaastarýchrodičovsmaloletýmdieťaťomzostranyobžalovanej

jej bola pozastavená výplata prídavku na dieťa, avšak jednalo sa o tom v konaní pred sudkyňou JUDr.
Sukupčákovou. K výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa neprišlo. Presne, čo sa týka styku otca a starých
rodičov s dieťaťom v čase od 1.6.2013 až 13.10.2013, presne sa k tomu nevie vyjadriť, nepamätá si to,
či to bolo v tom čase, vždy však, keď bola pri stretnutí prítomná, vyhotovila písomnú správu a dala ju na
súd. Viac krát žiadala priamo k rukám predsedu súdu, aby sa táto vec riešila promtne a urýchlene. Myslí

si, že iné opatrenia na výkon rozhodnutia okrem uložených pokút matke v zmysle O.s.p. použité neboli.
Sudkyňu JUDr. Slávikovú dokonca písomne požiadali, že pôjdu s ňou, aby išla s nimi k tomu výkonu
rozhodnutia, a to vykonanie odňatia dieťaťa sudcom za účelom realizácie styku otca, resp. starých
rodičov s dieťaťom. Zo strany súdu k tomu neprišlo. Pokiaľ im telefonoval otec alebo starí rodičia, keď
malimaťstyksdieťaťom,ženeprišlokstretnutiusdieťaťom,niekedyimobšírnepopísaliakoobžalovaná

im nechce odovzdať dieťa, ale niekedy im to povedali len v krátkosti. Záleží od toho, ako to ktorý kolega
zachytil, lebo sa týždeň čo týždeň striedajú na služobnom telefóne a stretnutia otca a starých rodičov sa
uskutočňujú cez víkend, keď mala ona službu tak sa dosť často stávalo, že jej poškodený K. D. ml. do
telefónu nadával. Každý týždeň teda pri stretnutiach otca a starých rodičov s maloletou nebola, každý
týždeň tam ani nechodia. Bola tam tak 4-5 krát, možno 2 krát z vlastnej iniciatívy, aby priebeh stretnutí

videla. Ďalší krát bola pri stretnutí na požiadanie ich riaditeľa a 1 krát na požiadanie súdu. Okrem nej
tam boli aj iné kolegyne, vždy tam boli dve pracovníčky. Tiež sa stalo, že im aj obžalovaná oznámila ako
stretnutie prebiehalo mailom, ktorý si našla v pondelok a tiež sa aj stalo, že obžalovaná prišla osobne a
žiadala, aby s ňou spísala záznam ako to prebiehalo, čo aj urobila a záznam zaslala súdu. Má vedomosť
o tom, že na stretnutí bol aj niekto z neziskovej organizácie Deti patria rodičom. Myslí si, že tam bola

pani K., nevie však, či to bolo v období, ktoré je predmetom obžaloby. Tiež sa stalo na šetrení, kedy
nevie, bolo to k nejakému civilnému konaniu, že jej maloletá povedala, že odmieta ísť k otcovi. Prečo
si nepamätá, určite to napísala do správy, že jej nejako ubližoval. Oni ako úrad opakovane pozývali
rodičov na referát poradenskopsychologických služieb. Nikdy k záveru neprišlo, lebo buď neprišiel otec
alebo obžalovaná, vždy to bolo predčasne ukončené. Myslí si, že keby stretnutie prebiehalo tak ako

má, dieťa by nebolo zbytočne vystavované hádkam medzi rodičmi, tak by k otcovi išlo ale je tam už
veľký časový rozdiel, čo dieťa s otcom nebolo, je to už štvrtý rok. Kedy jej mal. E. povedala, že jej otec
ubližoval, to si presne nepamätá, bolo to v domácnosti starých rodičov, kde žije obžalovaná. Bola z toho
prekvapená. Komunikovala aj s obžalovanou ako má maloletú na styk s otcom a starými rodičmi pripraviťale nevie, či to bolo v časovom rozmedzí rokov 2012-2013, ona bola stále nabádaná nato, aby dieťa
otcovi dávala. Pokiaľ sa týka prípravy mal. E. na stretnutia s otcom a starými rodičmi, toto popisovala
v tých svojich správach, pri tých posledných správach už mala na sebe aj nejaký batôžtek, nevie, či to

bolo v roku 2014 alebo 2015. Vždy bola maloletá oblečená podľa počasia ale, či bola vopred na styk
pripravená obžalovanou aj psychicky, k tomu sa nevie vyjadriť. V roku 2012 a 2013 situáciu riešila v
rodine aj nezisková organizácia Orchidea. Rodinu do tohto projektu neziskovej organizácie navrhol ich
úrad z dôvodu problematického styku, ale ako sa to tam skončilo je uvedené v záverečnej správe od
neziskovej organizácie. V tom čase spis neviedla. Spis pred ňou viedla pani Ú., ktorá už na ÚPSVaR

nepracuje. Po odchode pani Ú.J. ešte nejaký mesiac spis viedla pani Z. a po nej to prevzala ona. Pokiaľ
sa týka toho, že sa jej mal poškodený K. D. ml. vyhrážať mala tým na mysli, že jej povedal, že to bude
riešiť inak, že bude na ňu písať sťažnosti a viac krát na ňu aj sťažnosti písal priamo do rúk ich riaditeľovi,
potom sa sťažoval ombudsmanke, aj kancelárií prezidenta, aj na ministerstvo, aj na ústredie ÚPSVaR,
v podstate na všetky im nadriadené inštitúcie. Poškodený K. D. ml. vlastne stále chcel, aby s tým niečo
robili, určite však všetky opatrenia, ktoré môžu vykonávať v rámci sociálnoprávnej ochrany a sociálnej

kurately vykonali, avšak keď rodičia nespolupracujú je to zbytočné. Nespoluprácou myslí, že sa nevedia
na ničom dohodnúť, a aj keby sa dohodli, keď príde k samotnému stretnutiu, tak zase to niekto zmarí.

Svedok K. N. k veci vypovedal, že vždy len prijímal oznámenia od poškodeného K. D. ml. a tieto
preveroval, nevie, či prijímal a preveroval aj trestné oznámenia od poškodených starých rodičov. Bol to

preverovať niekoľkokrát, nevie či 10 alebo 15 krát, je to dlhá doba. Tieto oznámenia boli väčšinou tak,
že poškodený K. D. ml., keď sa dostavil na miesto a nebol mu umožnený styk, oznámil vec na polícií na
č. tel. 158 a následne ich vyslali na miesto, kde si preverovali skutočnosti tohto oznámenia a poškodený
K. D. ml. sa vždy preukázal právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý mu umožňoval styk s dieťaťom.
Následne potom už riešili samotnú situáciu, odvíjalo sa to následne od vyťaženia obžalovanej až na

jeden prípad, čo bolo 23.12 asi dva, tri roky dozadu, kedy si poškodený K. D. ml. zobral dcéru do auta a
odišiel s ňou. Nie všetky oznámenia prijímali na mieste, niekedy prišiel poškodený K. D. ml. k nim a tu
spisovali zápisnicu o trestnom oznámení a už na miesto nechodili. Väčšinou s obžalovanou komunikoval
on a snažil sa ju poučiť, že poškodený K. D. ml. má právoplatné rozhodnutie súdu a nárok stretnúť sa
s dieťaťom s tým, že obžalovaná vždy nejakým spôsobom argumentovala, že nemôže uskutočniť ten

styk, niekedy hovorila, že dieťa bolo choré, niekedy tá malá aj sama nechcela ísť, niekedy obžalovaná
povedala, že už vôbec styk neumožní a už viacej s nimi nekomunikovala. Raz ich pozvala dnu na dvor,
kde prišla s dcérou, poškodený K. D. ml. si zobral dcéru na ruky a odišiel s ňou do auta. Obžalovaná sa
ešte snažila vytiahnuť dieťa z auta a museli voči nej použiť donucovacie prostriedky. Nevie už viac dodať,
lebo si nato už nepamätá, kedy to bolo, že museli tie donucovacie prostriedky použiť, to nevie. Osobne

si nepamätá, že by sa maloletá nejako vyjadrila a povedala prečo nejde s otcom, keď ju aj videl, tak bola
ticho. V čase, keď poškodený K. D. ml. si dcéru zobral a odišiel s ňou do auta, chcel odísť ale obžalovaná
otvorila zadné dvere a snažila sa dieťa z auta vytiahnuť, preto museli zakročiť, aby neprišlo k tomu, že
dieťa vypadne alebo sa tam niečo stane. Obžalovanú len posunuli o kus ďalej a poškodený K. D. ml. s
dcérou odišiel. Dieťa bolo rozrušené, lebo to bolo na rýchlo. Poškodený K. D. ml. si ju na dvore zobral

na ruky a následne ju zobral do auta, čo bolo behom minúty. Konkrétne, čo hovorila maloletá, nevie.

Svedok K. J. k veci vypovedal, že obžalovanú pozná len z práce, nakoľko pracuje ako policajt. Bol
na mieste činu, keď sa mal stať skutok, ale koľkokrát tam bol prítomný si vôbec nepamätá, bolo to
viacej krát, či to bolo v období od 1.6.2013 do 13.10.2013 si naozaj nepamätá. Priamo odovzdanie

dieťaťa od obžalovanej poškodenému K. D. ml. nevidel. Keď tam niekedy prišiel, na mieste videl mal.
E., niekedy tam bola a niekedy nie. Obžalovaná s poškodeným K. D. ml. sa k sebe správali hrubo.
Videl len to, že obžalovaná sa spýtala mal. E., či ide s otcom a ona nechcela ale nevidel, že by E.
obžalovaná presviedčala, aby s otcom išla. Či v tom období v roku 2013 tam okrem poškodeného K.
D. ml. a obžalovanej boli nejakí iní ľudia, si nepamätá. Raz sa s mal. E. aj on rozprával, bolo to vtedy,

keď celý tento prípad začínal, kedy presne to nevie, ale v roku 2013 asi nie. Bolo to pri odovzdávaní
mal. E. a bolo to priamo doma u obžalovanej v Borskom Mikuláši. Vie, že sa E. pýtal, prečo nechce ísť
s otcom ale nevie už, čo mu odpovedala, typuje, že vtedy mala mal. E. 5 rokov. Poškodený K. D. ml.
nikdy nevystupoval zle voči dcére, bol vždy na ňu milý, vždy jej priniesol nejaké sladkosti alebo hračky.
Všeobecne sa ale nemôže vyjadriť, či to bolo v roku 2013.

Svedok N. H. k veci uviedol, že obžalovanú pozná z práce, pracuje ako policajt. Koľkokrát bol na
mieste činu od 1.6.2013 do 13.10.2013 nevie, chodí tam vlastne od roku 2011. Nevie ani, či tam v tej
dobe roku 2013 bol. Nepočul, že by obžalovaná presviedčala mal. E., aby sa s otcom nestretla. Bolsvedkom toho, keď obžalovaná povedala poškodenému K. D. ml., aby išiel ku nej do dvora, nepovedala
to vždy. Nepamätá si a nevie uviesť, či bol niekedy svedkom toho, že bránička na dvore bola zamknutá.
Poškodený K. D. ml. sa k mal. E. choval milo, k obžalovanej sa choval tak chladne, ale vulgárne slová

z jeho strany nepočul. Mal. E. s otcom nechcela ísť. Nespomína si konkrétne, čo mal. E. rozprávala,
nepočul ju rozprávať. Mal. E. nato, keď tam prišli policajti, reagovala myslím si, že normálne, lebo to už
za tie roky vnímala ako rutinu.

Svedkyňa Mgr. X. U. k veci uviedla, že pokiaľ sa týka obžalovanej, začali k nej chodiť ešte nejako

počas roku 2011, počas rozvodu. Koľkokrát bola prítomná pri stretnutí od 1.6.2013 do 13.10.2013 to
si nepamätá ale myslí si, že v roku 2013 prebehlo poradenstvo medzi rodičmi, teda obžalovanou a
poškodeným K. D. ml. Poradenstvo bolo s každým rodičom zvlášť, čo si vyžiadala obžalovaná s tým, že
sa obáva konfliktov. Obžalovaná sa zmienila o tom, že v minulosti bola mal. E. napadnutá otcom. Riešili
to s otcom, samozrejme ten to popiera a nie je to ich kompetencia riešiť, či to bolo alebo nebolo. S mal. E.
hovorila,vtýchprvýchrokoch2012až2014mal.E.nejakosňounekomunikovala,ažpočasporadenstva

v roku 2016, keď tam boli obaja rodičia a mal. E.. Tých stretnutí bolo niekoľko, nakoľko ich účelom bolo,
aby sa otec na dcéru nakontaktoval a ich stretávanie sa znovu obnovilo. Presne, čo rozprávala mal. E.,
si nepamätá, vie, že otca odmietala a povedala, že nechce k nemu ísť, ale čo sa týka neverbality, na
otca celkom dobre reagovala a osobne má taký pocit, že sa to celkom dobre vyvíjalo. Také stretnutie,
kde by bola ona, otec a mal. E., nebolo, lebo mal. E. takéto stretnutie odmietala. Rodičia na poradenstve

celkom dobre spolupracovali až do chvíle, než zistili, že obžalovaná si ich bez ich vedomia nahráva, na
čom to padlo. Obžalovaná s poškodeným K. D. ml. nejako zvlášť nekomunikovali. Bolo vidieť, že majú
vážny konflikt medzi sebou a pokiaľ aj komunikovali, obžalovaná poškodeného K. D. ml. provokovala
a on potom reagoval podráždene. Mal. E. pred poškodeným K. D. ml. reagovala a komunikovala v
pohode,dokoncajejtentopovedal,žekeďnechceštakneprídemamal.E.reagovala,žeprečoneprídeš,

reagovala na otca dobre, len nechcela s ním byť sama. Myslí si, že spolupráca medzi obžalovanou a
poškodeným K. D. ml. a mal. E. by mohla fungovať, pokiaľ by obžalovaná nezačala s nahrávaním, čím
sa narušila vzájomná dôvera. Takéto poradenstvo sa ohľadom styku so starými rodičmi nerealizovalo,
iba ohľadom otca. O takéto poradenstvo mala záujem aj stará matka, avšak keď potom telefonovali
obžalovanej, aby uskutočnili spoločnú konzultáciu, obžalovaná to odmietla s tým, že toto si budú riešiť na

stretávaniach mal. E. so starými rodičmi. Prvé poradenstvo, týkajúce sa otca, sa realizovalo v roku 2013
aprebiehaloasi6až7mesiacov.Vrámcitohtoporadenstvaneprebehloanistretnutierodičovsmal.E..V
rámciporadenstvariešiliajto,akomôžurodičiaovplyvniť,abysastykrealizoval.Doporučilaobžalovanej,
abysavyjadrovalapredmaloletouootcovipozitívne,abyjupodporovala,leboonabolavlastnespojovací
článok medzi otcom a dieťaťom. Otcovi tiež radili, aby sa skľudnil na tých stretnutiach, aby nevyvolával

konflikty. Osobne nebola prítomná pri stretnutiach mal. E. s otcom, ale obžalovaná im ukázala z nich
nejaké videá. Prvotnou príčinou, prečo sa stretnutia nerealizovali boli konflikty medzi rodičmi a z toho
dôvodu oni nekomunikovali a mal. E. bola akoby medzi dvomi mlynskými kameňmi a preto ochladol jej
vzťah voči otcovi, odcudzili sa. Obžalovaná na poradenstvách verbalizovala záujem, aby sa stretnutia s
otcommal.E.astarýmirodičmiD.zrealizovali,avšaktakobžalovanáakoajpoškodenýK.D.ml.nechceli

spolupracovaťnatom,abysaichvzájomnývzťahzlepšil.Pokiaľsatýkavideí,čoimprinieslaobžalovaná,
videla na nich, že poškodený K. D. ml. stojí za plotom, obžalovaná v záhrade a mal. E. tam pobehuje.
Poškodený K. D. ml. sa snaží mal. E. motivovať, aby išla k nemu, ona nejde a hovorí, že nechce ísť k
nemu a toto sa tam opakuje. Pokiaľ sa týka toho, či obžalovaná dohovára nejakým spôsobom dcére,
pamätá si, že hovorí E. choď. Spomína si tiež nato, že obžalovaná hovorí poškodenému K. D. ml. nech

si otvorí bránku a ide dovnútra. Nepamätá si, že by sa obžalovaná nejako negatívne na poškodeného
K. D. ml. vyjadrila, vyslovene mu nenadávala, hovorila mu pred dieťaťom nech jej neberie silu, nech ju
nechá tak, asi v takom zmysle. Tie videá, ktoré im na poradenstve obžalovaná predložila, boli z roku
2015 - 2016. Ukazovala im ich v roku 2016 počas druhého poradenstva. Na videách okrem verbálnych
výziev nevidela iné formy motivácie maloletej zo strany obžalovanej k stretnutiu s poškodeným K. D.

ml. Na týchto videách verbálnym výzvam nezodpovedalo neverbálne chovanie obžalovanej ale videla
len pár ukážok. Nepamätá si, že by jej mal. E.Š. hovorila, že by jej mal niekedy otec ublížiť alebo by
sa k nej mal nejako zle chovať.

Svedkyňa N.. Ľ. Ú. k veci uviedla, že spisovú dokumentáciu mal. E. D. viedla v čase, keď pracovala

na ÚPSVaR v Senici. Vedenie spisovej dokumentácie ukončila 31.8.2012. Obžalovanú poznala len ako
klientku,sktoroupracovala.Vie,žetamboliproblémyohľadomrealizáciestykuotcasdieťaťom.Nevie,či
jej dala nejakým spôsobom obžalovaná na vedomie, že sa mal. E. nechce stretávať s otcom. Nespomína
si, že by obžalovaná s maloletou vyhľadala psychologickú pomoc ale spomína si, že s rodinou pracovalpsychológ referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Senica. Sčasti raz realizovali stretnutie
poškodenej S. D. s maloletou u nich na úrade. Je možné, že v rámci tohto stretnutia sa s maloletou
rozprávala,alepresnetonevieanevieuviesť,čoprípadnejejmal.E.hovorila.Nepamätási,čisaniekedy

na úrade stretla mal. E. aj s otcom. Zúčastnila sa aj stretnutia otca s dieťaťom, ktoré sa malo realizovať
v Borskom Mikuláši ale stretnutie sa nerealizovalo, prečo, to nevie, nepamätá si aká situácia tam bola.

Svedkyňa N.. U. J. k veci uviedla, že s obžalovanou sa pozná z práce, spisovú dokumentáciu mal. E.
D. nevedie. Raz bola prítomná, keď mal poškodený K. D. ml. snahu stretnúť sa v Borskom Mikuláši

s dcérou. Jedná sa o dávnu minulosť, takže si detaily nespomína. Pamätá si, že sa tam išli za úrad
pozrieť ako styk prebieha. Vie, že poškodený K. D. ml. prišiel na stretnutie, videla aj obžalovanú a myslí
si, že tam bola aj maloletá ale detaily si už nepamätá. Nepamätá si v ktorom roku to bolo. Bola pritom,
keď sa jej kolegyňa rozprávala s maloletou priamo v Borskom Mikuláši, čo kolegyni mal. E. hovorila si
nespomína ale určite je to v správe, ktorá je súčasťou nejakého spisu. Nebola svedkom toho, že by stará
matka alebo obžalovaná odhovárali mal. E., aby sa s otcom stretla. Rodičia mal. E. sa zúčastnili na ich

oddelení výchovného poradenstva, ona priamo s rodinou nepracovala, toto mala na starosti Mgr. U..

Svedkyňa K.. V. T. k veci uviedla, že na obžalovanú si spomína ako na svoju klientku, ktorá bola u nej
pred šiestimi rokmi. Dôvod, pre ktorý ju obžalovaná vyhľadala, boli konflikty medzi rodičmi, čo sa týka
starostlivosti o dieťa. Obžalovaná navštívila jej ambulanciu v roku 2012 - 2013 až šesť krát, z toho dva

krátspolusdcérou.Vtedymalajejdcératriapolrokaaobžalovanáchcelazamedziťstretávaniusaotcas
dcérou.Ajvnejakýchsprávach,ktorévovecipísala,ajvsvojomzáznamemápoznačené,žeobžalovaná
žiadala vtedy tri a pol ročnú dcéru, aby povedala, čo jej otec robil. Dieťa spontánne neprodukovalo až
ju obžalovaná pritlačila, aby povedala, čo jej otec robil, povedala, že ju zbil, keď chcela ísť za mamou
a potom tam bolo niečo s jedlom, s nejakou salámou, že jej dal otec jesť a nemal. To je všetko, čo

v tom prípade má poznačené, čo riešila. V jednej zo správ doporučila, aby rodičia podstúpili odborné
psychologické poradenstvo, aby hľadali cestu ako sa o dieťa starať. Ako uviedla, mal. E. nehovorila
spontánne, tri a pol ročné dieťa je veľmi malé a keď mama povie, že takto niečo je, tak ono to zopakuje.
Mal. E. bola s obžalovanou u nej dva krát a to dňa 24.9.2012 a 25.2.2013. Obžalovaná jej spomínala,
že mal. E. odmieta ísť s otcom. Či obžalovaná žiadala nejaké rady ohľadom stretávania otca s dcérou,

si vzhľadom na odstup času nepamätá ale vždy sa snaží viesť rodičov k tomu, aby hľadali cestu ako sa
to dá a nie ako sa to nedá. Tie prvé stretnutia boli skôr o tom, že obžalovaná sa cítila zle z tých stretnutí
s poškodeným K. D. ml., že ju napadol a pritom držala aj malú na rukách a tomuto sa vlastne venovali,
že ako prebiehajú tie stretnutia ako to vplýva na malú a ako to vplýva na obžalovanú. Nemyslí si, že
obžalovaná motivovala maloletú k styku s otcom podľa záznamov, ktoré má, to skôr smerovalo k tomu,

aby sa dieťa nestretávalo s otcom, lebo podľa obžalovanej sú tie situácie pre ňu traumatizujúce. Bolo
tam aj niečo také, že poškodený K. D. ml. sa vyhrážal policajtmi, tak chcela zabrániť takejto situácií.
Poškodeného K. D. ml. si na sedenie nepozvala, pretože obžalovaná s ňou prerušila kontakt. Naposledy
bola obžalovaná u nej na ambulancii dňa 25.2.2013, kedy prišla aj spolu s dcérou a potom už u nej na
ambulancii nebola. Nemá záznam o tom, že by obžalovaná hovorila, že by mala mal. E. po stretnutí s

otcom problém ísť na záchod alebo nejaké takéto problémy. Má len poznačené, že odmieta jesť niektoré
jedlá lebo sú nezdravé. V zdravotnom zázname má tiež poznačené, že obžalovanú poškodený K. D. ml.
fyzicky napadol pred malou, kopol ju, bol surový, agresívny, boli potom na ÚPSVaR nejakým spôsobom
to riešiť, aby nemali konflikty pred malou. Mal. E. jej konkrétne nehovorila ako ju mal otec zbiť, povedala
len „tacin ju zbil.“ Riešila, čo je za tým, ale dieťa pokiaľ sa týkalo otázok o otcovi, unikalo od kontaktu,

nechcelo otcovi rozprávať, rozprávalo len o indiferentných veciach, bola plačlivá a na otázku, či ju otec
bil odpovedala len vtedy, keď ju obžalovaná pobádala. Evidentne bol prítomný u dieťaťa emočný zmätok,
napätie, preto nejaké otázky, tlačenie otázkami na tak malé dieťa je úplne zbytočné.

Znalkyňa PhDr. Zita Michlerová v znaleckom posudku č. 10/2013 z odboru psychológie ako i na

hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že v znaleckom posudku vychádzala jednak z vyšetrenia mal. E.
D., ktoré bolo vykonané 4.10.2013 a 31.10.2013 ako aj z pohovoru s obžalovanou vykonaného dňa
17.10.2013, rovnako vychádzala aj z predloženého spisového materiálu z PZ pod č. ORP-XXXX/OVK-
I.-XXXX. Vykonávala psychologické vyšetrenie mal. E. D., nevykonávala však psychologické vyšetrenie
obžalovanej, poškodeného K. D. ml. a ani poškodených starých rodičov, nakoľko to nebolo predmetom

otázok, ktoré mala posúdiť. Rozumové schopnosti maloletej sa aktuálne nachádzajú v pásme normy,
je schopná primerane vnímať okolitú realitu a reagovať na ňu. Osobnosť maloletej je detská vo vývine,
v emočnej výbave je prítomná bohatá, senzitívna emotivita až emočná nestabilita, ktorá je pre tento
vek primeraná. Podľa anamnestických údajov je dobre adaptovaná na kolektív rovesníkov, neprejavuježiadane adaptačné ťažkosti pri odchode z rodiny do MŠ. Jej sociálna adaptabilita je však nerovnomerne
rozvinutá. Ťažkosti adaptívne sa správať sa objavujú najčastejšie v súvislosti s riešením rodinnej
problematiky. Dieťa sa regresívne, nadmerne závisle správa vždy, ak je nastolená téma rodinných

vzťahov kontaktu s otcom, resp. témy otca všeobecne. Rozhodnutie, že dieťa sa nechce stretnúť s
otcom, lebo sa ho bojí, aktuálne považuje za spôsob obrany dieťaťa vo veľmi ťaživej a pre neho
neúnosnej situácii. Dieťa nemalo možnosť vytvoriť si k poškodenému K. D. ml. a k jeho rodine silnejšiu
pozitívnucitovúväzbu.Vsymbiotickejnaviazanostinaobžalovanúautomatickypreberájejpresvedčenia
a intuitívne cíti negatívnu väzbu obžalovanej na poškodeného K. D. ml. Rovnako pôsobenie širšej

rodiny môže vyvolávať v dieťati negatívny obraz o otcovi. V posledných rokoch kontakt s otcom je
väčšinou spojený s extrémne konfliktovými situáciami, nepodporujúca matka - obžalovaná, negatívne
naladená rodina, prítomnosť polície, sociálnych pracovníkov. Toto len prispieva k tomu, že dieťa odmieta
zdielanie témy o otcovi, a odmieta ho aj s obžalovanou, voči ktorej sa začínajú objavovať znaky pasívnej
nahnevanosti a vzdoru. Vzdor a odmietanie spolupráce a komunikácie je pre dieťa jediným spôsobom
ako sa vyhnúť konfliktu. Dieťa nemá vybudovaný výraznejší citový vzťah k otcovi, takže o závislosti

sa nedá hovoriť. Dieťa má vytvorený silný emočný vzťah k matke - obžalovanej, čo je vzhľadom na
vek a doterajšiu jeho životnú históriu zrozumiteľné. V symbiotickej naviazanosti na matku - obžalovanú
automaticky preberá jej presvedčenia a intuitívne cíti negatívnu väzbu matky na otca. Táto symbiotická
naviazanosť sa objavuje v situácii záťaže ako regresívne správanie / aktívne vzdorovanie, pasivita,
nekomunikovanie / a v celej šírke sa viaže len na tému rodinných konfliktov. Matka - obžalovaná kontakt

s otcom považuje pre seba i pre dcéru za nie bezpečný a vhodný. Vzhľadom na naviazanosť dieťaťa na
matku i regresívne symbiotické správanie dieťaťa, nie je ničím prekvapujúcim, že dieťa preberá tento nie
bezpečnýobrazotcovhosvetaatakaktívnevzdorujevpriblíženiusaknemuakjehosvetu.Obžalovanou
uvádzaný strach a odmietanie otca možno hodnotiť len ako „vyhovenie“ tlaku okolia. Vzťah, ktorý má
dieťa vytvorený k otcovi je len zrkadlom matkinho prežívania, ktorá v takejto záťaži málo reflektuje

potreby dieťaťa a presadzuje svoje riešenie. Dieťa automaticky preberá matkine vzorce správania.
Pre dieťa v tomto veku a v danej rodinnej konštelácii je aktuálne nemysliteľné, aby urobilo spontánne
rozhodnutie, ktoré by nebolo v súlade s rozhodnutím matky a jej blízkych. Vzťah dieťaťa a otca nie je
vybudovaný, nie je možné aktuálne konštatovať, že by dieťa malo z otca spontánny strach. Odmietanie
kontaktu s otcom a nekomunikáciu o ňom možno hodnotiť v obraze konfliktovosti celej situácie, ktorá

je vyhrotená v podobe extrémnych konfliktov medzi rodičmi a blízkymi príbuznými. Dieťa odmieta byť
bez matky aj v prítomnosti starej matky / matkina matka, ktorú pozná. V akejkoľvek záťaži reaguje
neschopnosťou oddeliť sa od matky. Dieťa automaticky preberá jej vzorce správania. Vzťah, ktorý má
dieťa vytvorený k otcovi je len zrkadlom matkinho prežívania, dieťa je v starostlivosti psychiatra pre
úzkostlivost' a silnú fixáciu na matku. Podľa psychologického vyšetrenia osobnostný vývin aktuálne nie

je narušený, ale objavili sa zmeny v prispôsobivosti na rodinné prostredie a časté regresívne správanie /
správanie na nižšej vekovej úrovni / pri kontakte s okolitým svetom. V prípade, že tento stav bude naďalej
pretrvávaťmôžebyťohrozenácelkováemočnástabilitaavývindieťaťa.Rozhodnutie,žedieťasanechce
stretnúť s otcom, lebo sa ho bojí, aktuálne považuje za spôsob obrany dieťaťa vo veľmi ťaživej a pre
neho neúnosnej situácii. Je nad jeho sily, aby sa v tejto situácii správalo spontánne a zrelo na svoj vek.

V symbiotickej naviazanosti na matku automaticky preberá jej presvedčenia a intuitívne cíti negatívnu
väzbu matky na otca. Matka - obžalovaná tak ako u seba aj u dcéry vníma ako jediné riešenie separáciu
od otca a nekontaktovanie a pre dieťa je najúnosnejšie prispôsobiť sa takémuto riešeniu. Vzhľadom na
zistenia psychiatra i údaje z opakovaných psychologických vyšetrení i znaleckého vyšetrenia možno
konštatovať, že mal. E.Š.J. D.Í. je dieťa ohrozené na svojom vývine vplyvom dlhotrvajúcej vysoko

konfliktnej rodinnej situácii, na ktorej nesú podiel ako rodičia, tak i širšia rodina dieťaťa. Odporúča
ÚPSVaR o monitorovanie jej stavu a nariadenie psychoterapeutickej starostlivosti pre dieťa, ktorá bude
oficiálne kontrolovaná. Dieťa aktuálne netrpí syndrómom zavrhnutého rodiča, jeho vývin je ohrozený
skôr vytváraním pocitu ohrozenia a nedôvery z okolitého sveta. V zhode so znalkyňou PhDr. Niňajovou
uvádza, že otec dieťaťa by nemal byť vylúčený zo života svojej dcéry. Vzhľadom na silné konflikty

odporúča najprv reparovať vzťah s otcom a až potom riešiť vzťah so starými rodičmi. Dieťa si musí
utvoriť pocit bezpečia s otcom a až potom s jeho širšou rodinou. V prípade reparácie vzťahov odporúča
najprv kontakt spoločne s rodičmi za prítomnosti odborníka psychológ / psychiater / až neskôr sa
pokúsiť o samostatný kontakt otca s dieťaťom. Násilné odobratie dieťaťa k otcovi nepovažuje aktuálne
za dobré riešenie pre dieťa. Strach dieťaťa z otca bol len slovne uvádzaný obžalovanou, správanie

dieťaťa možno skôr hodnotiť ako zmes odmietania a odporu. Emocionálne nastavenie dieťaťa je len
preberaním a imitovaním postojov a nálad, ktoré má dieťa možnosť odpozorovať v prostredí, v ktorom
žije. To znamená, ak obžalovaná bude proklamovať strach, tak dieťa v takomto vekovom období ho
bude imitovať, preberať. A psychologicky nevylučuje, že ho dieťa môže prežívať ako autentický, žeho naozaj má. Pri vyšetrení mala informácie od obžalovanej, že dieťa zažilo negatívne skúsenosti s
otcom, rovnako zažilo situáciu, kedy bolo za prítomnosti polície odobraté na styk s otcom, aj keď podľa
ďalších informácií ten styk prebehol bez ujmy pre dieťa, ale to, že dieťa uvádza strach alebo odpor k

tomu kontaktu a odmieta ten kontakt, možno hodnotiť ako komplexnú reakciu na prežité situácie, ktoré
keby sa riešil vzťah s otcom, tzn., že dieťa bolo vyzvané na kontakt s otcom, vyšlo na dvor, rodičia mali
medzi sebou konflikty, že dieťa nie je, resp. informácie o otcovi, ktoré má od obžalovanej, nie sú žiadne
alebo nie sú pozitívne. Priamo sa pýtala obžalovanej, čo hovorí o otcovi dieťaťu, na čo dostala odpoveď,
že o otcovi jej nehovorí, lebo jej nemá čo pozitívne povedať, poškodený K. D. ml. je psychopatický

človek a nemá chuť veci riešiť. Čiže vlastne akoby ten vzťah k otcovi sa vytvára cez obžalovanú, nemá
kde si budovať pozitívny vzťah tým, že nevznikne ten kontakt. Poznamenáva, že vo veci rodiny D.,
následne po podaní znaleckých posudkoch robila ešte ďalšie dve, a nie je jednoduché pre ňu oddeliť
informácie, ktoré sa dozvedela aj pri ďalšej práci s touto rodinou, a tieto informácie jej potvrdili závery,
ktoré robila v tomto posudku o vzťahu dieťaťa k otcovi, že pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi nebolo ani
možné vybudovať, nakoľko dieťa sa s ním nemalo možnosť stretnúť a dlhodobo niekoľko rokov žije v

prostredí, ktoré je negatívne nastavené proti otcovi a preberá imitačné názory a správanie, vzhľadom
na svoj vek nie je schopné urobiť iné rozhodnutie a inak sa vzťahovať k svojmu otcovi, keď k tomu
nebude vedené. Pozitívny vzťah sa buduje aj v komunikácii, čiže obžalovaná sčasti mohla prispieť k
tomu, že dieťa by malo iný vzťah k otcovi. Pozitívny vzťah by sa dal vybudovať jedine tým, ak by už
dieťa teda nemalo vzťah k otcovi, ak by dieťa bolo učené a boli by mu ponúkané pozitívne informácie o

otcovi a pozitívne informácie k vzťahu k nemu zo strany obžalovanej aj zo strany rodinných príslušníkov,
s ktorými žije. V takomto vekovom období najvýznamnejšie pôsobí emotívna najbližšia osoba, v tomto
prípade obžalovaná. Obžalovaná vo svojom rozhovore s ňou uviedla, že nemá čo pozitívne hovoriť o
otcovi svojmu dieťaťu, uviedla informácie, ktoré svedčia preto, že mali a majú veľmi konfliktný vzťah a v
štádiu, keď ona robila pohovor s obžalovanou, nadobudla presvedčenie, že vzhľadom na svoje vtedajšie

vnútorné psychické rozpoloženie, nie je schopná ani ochotná odovzdávať pozitívne informácie o otcovi
a rodinnom prostredí čiže aj starých rodičov. Dieťa v tomto veku sa identifikuje správaním a postojmi
svojich emocionálne najbližších osôb. Je to taká obvyklá reakcia emocionálne nezrelého dieťaťa. Na
tomto princípe je založené aj výchovné položenie, ak rodič chce, aby sa dieťa nejako správalo, malo
nejakénázory,takajaktívnevyvíjatakýtoprístupkdieťaťu,achce,abyprevzalotakétovzorcesprávania.

Je to všeobecný psychologický princíp pôsobenia, či je to chápané, je individuálne. Maloletá odmietala
akúkoľvek komunikáciu o tejto situácii, o otcovi, odmietanie bolo aj v psychodiagnostických metódach,
kedy neverbálnym prejavom odpovedala na otázku, že otec do rodiny nepatrí. Čiže z tohto môžeme
usudzovať skôr na ten odpor ako strach. Môže byť celý komplex dôvodov, prečo sa takýto postoj
vybudoval. Že takýto postoj dieťaťa môže byť súborom viacerých dôvodov, považovala túto reakciu

za primárne ako únikovú situáciu z danej situácie, tzn., že dieťa sa chce tomu vyhnúť - rozprávať
o tom, kresliť, zaoberať sa tým. Takáto konfliktná situácia je pre dieťa vo veku 4 rokov extrémnou
psychologickou záťažou a je veľmi obvyklé u detí v tomto veku, že ju riešia tým, že buď z nej uniknú
alebo sa stotožnia so správaním tej dospelej osoby, ktorej dôverujú a ktorá je prítomná. Je to zmes a
často krát sa to nedá ani psychologicky rozlíšiť, ktorý z tých pocitov a emócií je ten najdôležitejší, často

krát aj u dospelého. Uniknúť v zmysle - nebudem o tom hovoriť, nebudem kresliť, nebudem v tej situácii
- sa vyskytne otec, starí rodičia, ale toto je dosť častá situácia u detí, že nebudú hovoriť. V tomto prípade
je to mal. E. jednoducho nepríjemné, zaťažujúce. K tomu ako maloletá vníma otca a jeho rodinu sa vie
vyjadriť z informácií, ktoré dostala od obžalovanej a zo spisového materiálu, maloletá sa má báť kontaktu
s otcom a jeho rodinou a odmieta ho práve kvôli tomu, že otec a starí rodičia počas jej návštevy sa mali

agresívne správať k dieťaťu a jedenkrát bolo dieťa odobraté za asistencie polície. Takže vzťahovanie
dieťaťa bude také, v akom prostredí vyrastá, nie je schopné urobiť si vlastný nezávislý názor k osobe, a
zvlášť k osobe, o ktorej počuje negatívne informácie. Je vysoko pravdepodobné, že dieťa v tomto veku
preberie negatívne postoje. Keď hovoríme o tom strachu, obžalovaná hovorí, že sa dieťaťu môže niečo
stať a nechce styk s otcom, nemusí to byť vyslovované, ale dieťa môže cítiť strach a obavy obžalovanej

a neochotu ku kontaktu a jednoducho to prebrať. Podľa informácii, ktoré dostala od obžalovanej, mal.
E. vie deň dopredu, že príde otec, dieťaťu nevysvetľuje, čo sa deje, len ju uspokojí, že sa nemusí báť
policajtov. Tak ako uviedla v predošlej odpovedi, obžalovaná ju informovala, že o otcovi mal. E. nehovorí,
nemá jej čo pozitívne povedať. Bojí sa ho, neverí mu, že by E. neublížil, chce, aby bol zakázaný styk s
dcérou, tieto vnútorné pocity obžalovanej nezakladajú ten psychologický predpoklad, že by obžalovaná

chcela alebo bola schopná pripraviť dieťa na styk s otcom, keď sama má k tomu výhrady a odpor. Ak
by tá príprava dieťaťa na stretnutie bola, tak by zrejme k nejakému kontaktu došlo. Zo strany ÚPSVaR
prebiehali aj pokusy o reparáciu rodičovského vzťahu, ktoré dopadli veľmi zle. Informácia obžalovanej,
že dieťa má strach z otca a starých rodičov, nie je v súlade s tým, že dieťa sa v lete roku 2013 stretlo sostarou matkou a malo s ňou kontakt, rovnako ani to, že existujú fotografie z pobytu dieťaťa počas Vianoc
2012, ktoré nevykazujú znaky toho, že by sa tam dieťa bálo alebo malo nejaký problém, to je práve tá
situácia toho stotožnenia sa dieťaťa so situáciou, v ktorej sa nachádza. Tzn., že ak je bez prítomnosti

obžalovanej počas tých Vianoc, vie sa stotožniť s atmosférou, ktorá tam je a zrejme prežívať pozitívne
emócie. Rovnako v lete, ak nenastal konflikt počas kontaktu, dieťa sa zase zidentifikovalo so situáciou,
ktorá tam bola a správalo sa zase nekonfliktne. Toto akoby boli dva signály, že ak je dieťaťu umožnené
kľudné, nekonfliktné stretnutie sa s osobami, vie ukázať aj iné správanie. V tom prípade by sa styk s
otcom a starými rodičmi mohol začať minimálne realizovať, ak hovoríme o tej situácii v roku 2013, čiže

dieťa sa mohlo stretnúť so starou matkou, ak nebol konflikt a bez výraznejších ťažkostí absolvovalo aj
ten pobyt u otca počas Vianoc. To, že mal. E. vníma otca negatívne, môže byť spôsobené vzájomným
konfliktným vzťahom oboch rodičov, čiže z istej časti má úlohu aj obžalovaná, ktorá minimálne nevytvára
pozitívny obraz o otcovi, a vnútorne je nastavená tomu, že chce zakázať styk s otcom a sčasti k tomu
odporu dieťaťa k otcovi prispieva aj otec tým, že tie stretnutia, mnohé sú poznačené atmosférou konfliktu
-hádky,polícia,sociálnyúrad.Dieťasi malomožnosťzažiťkonfliktnésituácie,pretožekonfliktnásituácia

je aj to, že prídu policajti a dieťa sa preberá, dieťa to môže vnímať ako stres, čiže si myslí, že na tom,
že má dieťa odpor k otcovi, v istej miere sa spoluúčastní aj otec prístupom, minimálne prístupom k
obžalovanej. Percentuálne to nevie vyjadriť. To, aký vzájomný vzťah majú rodičia maloletej, významne
vplývaabudevplývaťnaúspešnosťrealizáciestyku,tzn.,žepokiaľsanepodarízneutralizovaťvzájomnú
nevraživosť, tak je veľmi málo pravdepodobné, že budú schopní primerane seba a dieťa nachystať

k tomu kontaktu. Preto im bolo doporučené, aby navštevovali odbornú pomoc, vie, že boli pokusy z
ÚPSVARu o takéto konzultácie, ktoré však neboli úspešné. Starí rodičia patria do kategórie ľudí, ktorí sú
súčasťou sveta otca pre mal. E.. Rovnako boli označení za tých, ktorí sa mali zúčastniť inkriminovanej
situácie, kedy malo byť dieťa bité, tzn., že rovnako ako otec, aj oni sú v skupine ľudí, ku ktorým dieťa
prezentuje odpor a nechuť sa stretnúť. Myslí si, že je to rovnako prebraný postoj a názor dieťaťa od

okolia, v ktorom vyrastá, lebo za daných okolností samostatne autonómne nevie urobiť iné rozhodnutie.
Toto tvrdenie, že je to preberanie vzorcov správania, podporuje aj uvádzaná situácia, kedy dieťa malo
styk so starou matkou bez nejakých väčších problémov a v ktorom obžalovaná vykazovala správanie,
ktorébolominimálneneutrálnevdanomkontakte.Prišlanatostretnutie,zotrvala,pokiaľbolastarámatka
s dieťaťom. Z odborného hľadiska predpokladá, že pokiaľ sprevádzajúca obžalovaná nebude v konflikte

s tým, s kým sa majú stretnúť, vysoko pravdepodobne ani to dieťa nebude v odpore a nebude odmietať
kontakt. Neodpustí si povedať, lebo videla neskôr nahrávku, kedy kontakt bol a obžalovaná nebola v
konflikte, dieťa bolo schopné sa priblížiť k otcovi, dalo sa pohladkať, zobralo si darčeky. Uvádza to preto,
lebo to potvrdzuje to, čo napísala ešte v tom posudku v roku 2013, že správanie obžalovanej, starých
rodičov a otca počas kontaktov, je určujúce k tomu, či ten kontakt prebehne alebo nie. Obžalovaná je

schopná výchovne ovplyvniť správanie dieťaťa tak, aby prišlo k styku s otcom a starými rodičmi, dieťa je
na ňu pozitívne emocionálne naviazané, majú spolu funkčný vzťah, čiže je predpoklad, že by obžalovaná
mohla tento vzťah podporiť. Priamo otázka, či je obžalovaná schopná pripraviť dieťa na styk s otcom a
starými rodičmi, nebola skúmaná týmto psychologickým vyšetrením. Negatívne nastavenie voči starým
rodičom zo strany obžalovanej však významne oslabuje pozitívny výsledok takejto prípravy. Je takmer

nepredstaviteľné, ak nejaká osoba má konfliktný a negatívny postoj a vzťah k nejakej druhej osobe, že je
schopná sprostredkovať o nejakej druhej osobe pozitívny obraz, tzn., že je veľmi málo pravdepodobné,
že keď obžalovaná si myslí, že starí rodičia nemajú pozitívny vzťah k svojej vnučke, že ich osobný
priestor nie je bezpečný pre dieťa, čiže je málo pravdepodobné, že obžalovaná bude schopná zdeliť
svojmu dieťaťu nejakú inú informáciu a motivovať ju, aby išla k ľudom, o ktorých má obžalovaná takýto

názor. Preto je základným predpokladom na úspešnú realizáciu styku to, aby si dospelé zúčastnené
osoby upravili vzťahy. Na toto poukázala aj v ďalších podaných znaleckých posudkoch, kedy odporučila,
aby už dieťa nebolo opakovane psychologicky vyšetrované, lebo problém nie je v dieťati ale v dospelých
osobách, s ktorými žije. Dieťa je zásadne ovplyvniteľné prostredím, v ktorom vyrastá, tzn., že mal. E.
je zásadne ovplyvnená prostredím, informáciami, v ktorom žije a ktoré sa jej dostávajú, prostredím

obžalovanejajejrodinnýchpríslušníkov.Pokiaľsatýkatoho,ževinternetovejTVbolazverejnenárelácia
o prípade mal. E., v rámci ktorej sa obžalovaná aj jej sestra vyjadrujú o tom ako poškodený K. D. ml.
mal. E. bil, surovo sa k nej choval a o tom, že mal. E. k nemu nechce ísť a celý tento rozhovor sa
odohrával v prítomnosti mal. E., ktorá v časti sedela pri obžalovanej a v časti na kolenách jej sestry,
ktorá rozprávala o tom, ako bola obžalovaná zavretá vo väzení, znalkyňa uviedla, že nie je správne, že

dieťa je aj takýmto spôsobom konfrontované s konfliktnou situáciou a môže to vplývať na neho tak, že
sa stotožní s postojmi, informáciami, ktoré tam počuje, to je ten negatívny vplyv prostredia, o ktorom
hovorila, kedy dieťa mnohé informácie môže len začuť alebo opakovane sú mu prezentované a sú mu
pripomínané. Ak by aj dieťa prežilo tieto situácie, bolo by správne, aby bolo v ďalšom živote vedené ktomu,abybolneutralizovanýnegatívnyemočnýnáboj,ktorýsaviaženaprezentovanéudalostianie,aby
sa mu opakovane tieto situácie aj takýmto spôsobom pripomínali. Znalkyňa ďalej uviedla, že v čase, keď
hovorila s obžalovanou, táto význam spoluúčasti otca a jeho rodiny pri výchove maloletej nepripúšťala,

uviedla,žechce,abybolzakázanýstyksdcérou,obávasajehoagresivity,bojísa,žebysamal.E.mohlo
niečo stať. Riešenie a východisko vo veci vidí vo vzájomnej úprave vzťahov jednak rodičov dieťaťa,
jednak starých rodičov aj z jednej aj z druhej strany, ak rodičia nezmenia postoje v tejto situácii, dieťa
bude len „pingpongová loptička“. Nemali by si vyčítať veci, ktoré prebehli počas manželstva, dieťa by
nemalo byť konfrontované s otázkou, prečo k tatovi nechceš ísť, nemalo by byť konfrontované s tým,

že starí rodičia ťa nemajú radi, s tým, že otcovi je vyčítané, že sľubuje darčeky a nedonesie ich, s tým,
že trebárs aj darčeky, ktoré otec a starí rodičia prinesú, by mali byť vhodným spôsobom odovzdané
dieťaťu, obžalovaná by mala byť ochotná zostať v čase kontaktu v blízkosti dieťaťa ale hlavne si myslí,
že by sa nemali hádať, osočovať sa a vyčítať si veci, ktoré sa v ich partnerskom živote stali. Dieťa
o otcovi odmieta odpovedať, nedostala odpoveď od dieťaťa, prečo nechce a prestalo chodiť k otcovi.
Prečo maloletá prestala chodiť k otcovi, mala informáciu len zo spisového materiálu a od obžalovanej.

Dá sa naučiť dieťa, aby pri neplánovanom stretnutí otca na neutrálnom mieste reagovalo podráždene,
kričalo na otca, plakalo a schovávalo sa u obžalovanej aj keď o stretnutí s otcom nevedelo, nemyslí
priamo konkrétne prejavy správania, ktoré konkrétne prejavy správania súvisia s dlhodobým postojom,
ktorý u dieťaťa vznikol dlhoročnou konfliktnou situáciou a je vysoko pravdepodobné, že by dieťa takto
reagovaloajvinýchsituáciách.Akbybolnastolenýtentokontakt,akbyprišloktakémutokontaktu.Vzťah

dieťaťa k otcovi sa nebuduje len v čase, kedy sú v nejakom kontakte počas stretnutí, ale vzťah dieťaťa
k otcovi je možné budovať aj vtedy, keď dieťa otca nevidí a nie je s ním, a to budovanie vzťahu spočíva
v pozitívnych informáciách, ktoré by dieťa malo dostať, a motivovaním dieťaťa k činnostiam, ktoré by
mohli spolu zažívať. Na stretnutiach, ktoré mala možnosť vidieť, zvyčajne o žiadne budovanie vzťahu
nejde, ide len o obyčajný vzájomný konflikt. Minimálne by dieťa od obžalovanej malo počuť, že otec ho

má rád, že mu naozaj chce dať darčeky a že ich naozaj od otca preberie a odovzdá dieťaťu. Nevhodné
správanie otca aj matky počas styku negatívne vplýva na dieťa a neumožňuje mu, aby sa mohlo podľa
svojich potrieb správať. Vždy sa dieťa len stotožní so správaním jednej strany, teda osoby, s ktorou
má najbližší vzťah. V znaleckom posudku v roku 2013 naschvál položila otázku obžalovanej, čo hovorí
dieťaťu o otcovi, na ktorú obžalovaná odpovedala, že mu nemá čo pozitívne povedať a deklarovala

veľmi negatívny vzťah k otcovi dieťaťa. Reakcia obžalovanej bola natoľko presvedčivá, že si myslí, že
dieťa nebolo pozitívne pripravované na styk, pretože je vysoko nepravdepodobné, že ak obžalovaná má
takýto postoj k otcovi dieťaťa a k tejto situácii, že bude dieťa schopná pozitívne motivovať k tomu, aby
sa stretlo s otcom. Osobne ako znalkyňa nebola ani na jednom stretnutí medzi dieťaťom, jeho otcom
a starými rodičmi zo strany otca. Počas vyšetrenia, ktoré realizovala pri podaní znaleckého posudku,

nebol realizovaný kontakt maloletej s otcom. Takáto situácia sa odohrala v čase druhého znaleckého
dokazovania dňa 4.7.2014, kedy po vstupe otca do ambulancie, kde bolo dieťa s obžalovanou, dieťa
prestalo kresliť, krátko otca fixovalo pohľadom a začalo sa mračiť. Ten ju oslovil a prisadol si k nej k
stolu, vtedy dieťa začalo kričať, presunulo sa k obžalovanej, ktorej sa hodilo okolo krku a začalo plakať.
Odmietlo kontakt slovami “di pryč, ja nechcem ísť od maminky, nechcem ísť s tebu do Holíča, nechcem

ťa“. Otec sa snažil prihovárať jej, ona bola stále v náručí obžalovanej, a pýtal sa, kto jej povedal, že ju
zoberie do Holíča, nakoľko sa dieťa neskľudňovalo, požiadala otca, aby vyšiel z ambulancie. Po jeho
odchode sa dieťa celkom rýchlo skľudnilo a začalo kresliť. Prinesená hračka zostala na stoličke a v
závere vyšetrenia si ju dieťa odnieslo domov. Toto znalecké vyšetrovanie však bolo v inej trestnej veci
a jedná sa o znalecký posudok č. 6/2014. Maloletú, pokiaľ sa nedozvie o nevhodnom správaní otca vo

vzťahukmatke,totojehosprávanienemôžeovplyvňovať.Dieťapočasvyšetreniaajvďalšíchznaleckých
dokazovaniach nevykazovalo žiadne odchýlky vo svojom vývine alebo poruchové správanie v bežných
životných situáciách. Narušená sociálna prispôsobivosť bola zistená a pozorovaná len v situácii kontaktu
s otcom a starými rodičmi, obžalovaná bola upozornená, že ak sa bude dieťa opakovane vystavovať
takýmtosituáciám,jeohrozenénasvojomvývine,hlavnevoblastiemocionalityaschopnostinadväzovať

dôverné medziľudské vzťahy. Myslí si, že obžalovaná má rada svoju dcéru, snaží sa pre ňu v živote o
čo najlepšie vie, aj keď je otázne, či to, čo si obžalovaná myslí, že je pre dieťa najlepšie, tak skutočne
aj je. Otázka výchovy v budovaní pozitívneho mužského obrazu otca je nedostatočná.

Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis v znaleckom posudku č. 17/2017 z odboru psychológie ako i na

hlavnom pojednávaní uviedla, že bola súdom poverená posúdiť osobnosť obž. O. D. a jej vzťah k
mal. dcére E. a poškodenému K. D. ml. a jeho rodičom poškodenej S. D. a poškodenému K. D. st. a
vplyv týchto vzťahov na mal. E. D. ako aj vyhotoviť psychologický posudok na obžalovanú a všetkých
poškodených. Znaleckej psychodiagnostiky sa zúčastnili obž. O. D., poškodení K. D. ml. a S. D. apoškodený K. D. st. sa psychodiagnostiky v rámci znaleckého skúmania nezúčastnil. Pokiaľ sa týka
posúdenia osobnosti obžalovanej, táto absolvovala psychologickú diagnostiku v dňoch 31.1.2017 a
2.2.2017. Osobnosť obžalovanej je disharmonická, emočne instabilná, nezrelá, extrovertne orientovaná.

Netrpížiadnouporuchouosobnosti,anipsychickouporuchou.Emocionálnejenevyrovnaná.Jeafektívny
typ s prvkami afektívnej lability, impulzivity a emocionálnej instability. Dáva do vzťahu agresívne napätie
a sprievodnú úzkosť. V emocionálne významných situáciách je možné očakávať paradoxné reakcie,
ktoré rušivo pôsobia na jej mentálny výkon. Má nízku emocionálnu toleranciu, v správaní so znakmi
vzdorovitosti a sklonom ku globalizácií agresivity. Jej prežívanie a nastavenia sú vzťahovačné, s

prvkami subjektivity. Egocentricky je orientovaná na seba s prejavmi spojenými s citovým chladom.
Je hostilná s projekciou hostility na iných, najmä na bývalého manžela a jeho rodičov. Oslabené
má mechanizmy racionálnej sebakontroly. Regulácia správania prostredníctvom rozumových zložiek
funguje zle. Vznikajú neadekvátne riešenia a často koná s prvkami nedisciplinovanosti. Má zníženú
frustračnú toleranciu, nepripúšťa si neúspešnosť, svoje zlyhania racionalizuje. Za rozhodujúci považuje
aktuálny úspech, často bez ohľadu na budúcnosť. Nedostatočne má rozvinuté anticipačné schopnosti,

nepredvída následky svojich konaní a skúsenosť jej je ľahostajná aj pri hrozbe trestu. Voči morálnym
zásadám je skôr ľahostajná, so zníženou úrovňou morálnej cenzúry. Dominujúcou determinantou
jej správania je egocentrické uspokojovanie vlastných potrieb. Kompromisy uzatvára veľmi ťažko
alebo vôbec. V rozhodovacom procese býva rigidná, s neochotou ustúpiť od svojich požiadaviek a
podmienok. V dôsledku svojej egocentrickej orientácie má znížený záujem o iných ľudí s nedostatočne

rozvinutými empatickými schopnosťami. Disponuje zníženou úrovňou sebapoznania. Má neadekvátny
vzťah voči autoritám. Má ambivalentný vzťah voči ľuďom. Prezentuje nereálne postoje vo vzťahu k
medziľudským väzbám, k povinnostiam aj právam iných. Uvedené býva zdrojom konfliktu. Oslabenú
má schopnosť citlivo, pružne a presne vnímať realitu v relevantných súvislostiach, so subjektivizmom
„prekrucuje realitu“, čo vedie k ťažkostiam prispôsobovania sa. Čo sa týka adaptability, v situáciách,

ktoré nevyvolávajú žiadne tenzie, žiadne napätia je predpoklad jej dobrého prispôsobovania sa. V
konfliktných situáciách má zníženú úroveň prispôsobivosti. V záujme sebapresadenia sa a uplatnenia
vlastných záujmov sú v jej komunikácií prvky pseudológie, tzn. sklony ku klamaniu. Obranným
mechanizmom jej osobnosti je kritika vonkajších okolností, často neadekvátne danej situácií. Pri
pocitoch nedostatočného sebapresadenia, kritiku graduje do opozičných tendencií až k agresivite,

kedy sa agresivita môže objavovať priamo v správaní s projekciou hostility na druhých. V sociálnej
situácií, ktorú subjektívne vníma ako významnú sa štylizuje s disimulačnými tendenciami, čo znamená
zapieranie, pretvarovanie sa, zatajovanie. Tým viac menej chce vedome hrať určitú rolu. Nie je
adaptovaným jedincom, ktorý by sa prepracoval istým funkčným a uspokojujúcim spôsobom správania
sa z hľadiska sociálneho fungovania. Má tendenciu k nadhodnocovaniu svojich osobnostných dispozícií

s nedostatočne rozvinutými schopnosťami spätnej väzby a sebareflexie. Nadpriemerne hodnotí svoju
emocionálnu vyrovnanosť. Schopnosť sebaovládania a sebapoznania hodnotí v pásme vyššieho
priemeru. Preceňuje svoje osobnostné dispozície, zodpovednosť, schopnosť komunikovať, schopnosť
riešiť konflikty, ktoré hodnotí v pásme vyššieho priemeru. Neadekvátne vysoko nadhodnocuje svoju
flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa okoliu, ktoré hodnotí ako nadpriemerné. Svoje výkonové dispozície

hodnotí adekvátne v úrovni ich rozvoja, v pásme priemeru. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovanej k mal. E.,
pri motivovaní obžalovanej, aby popísala svoj vzťah k mal. E., obžalovaná neverbalizovala žiadne svoje
materinské emocionálne prežívania vo vzťahu k mal. E.. Subjektívne popisuje svoj vzťah k maloletej
ako kamarátsky a veľmi dobrý. Otvorene vždy s ňou rozpráva, majú kamarátsky vzťah, že sa jej vždy
môže zdôveriť, keď dostane zlú známku. Snaží sa ju viesť, aby bola poslušná, vážila si ľudí, aby vedela

rozlíšiť, čo je pre ňu dobré a čo zlé v živote, aby sa do budúcna nespustila s nejakými zlými kamarátmi.
Snaží sa hlavne, aby mali úprimný vzťah, vždy si hovoria pravdu. To je subjektívna výpoveď obžalovanej
o jej vzťahu k mal. dcére E.. Objektívne ale obžalovaná neakceptuje sociálne a emocionálne potreby
mal. E.. Svojím egocentrickým správaním frustruje maloletú pri uspokojovaní potreby kontaktu s otcom,
starými rodičmi a tým aj s príbuzenstvom otca maloletej. Emocionálne si maloletú privlastňuje so snahou

izolovať ju od jej otca. Verbálne aj neverbálne maloletú manipuluje za účelom oslabovania citovej väzby
k otcovi aj k starým rodičom zo strany otca. Obžalovaná je pasívne agresívna, fyzicky bráni maloletej
kontaktovať otca a rozprávať sa s otcom aj so starou matkou pri ich pravidelných príchodoch k bydlisku
obžalovanej, maloletú otcovi v zmysle uznesenia súdu neodovzdáva, naopak pri stretnutí kontroluje, či
je bránička, ktorá je súčasťou pozemku rodičov obžalovanej dostatočne zavretá a zostáva s maloletou

vo dvore na rodičovskom pozemku, na ktorý ani otec maloletej ani stará matka zo strany otca nemajú
prístup. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovanej k poškodenému K. D. ml., táto má k nemu vysoko negatívny
hostilný vzťah, diskredituje ho a verejne ho obviňuje, v prítomnosti mal. E. sa k nemu správa odmietavo,
verbálne aj pasívne agresívne. S disimulačnými tendenciami a prvkami pseudológie popisuje okolnostipokusov otca maloletej o stretávanie sa s mal. E.. Obžalovaná subjektívne uvádza, že k poškodenému
K. D. ml. má cudzí vzťah, ako keby to bol bežný človek. Už do žiadneho jej okruhu nezapadá. Nemôžu
byť ani priatelia, pretože sa k nej vulgárne vyjadruje, nadáva, oplzlo o nej rozpráva pred tretími osobami,

stále má na ňu hrubé narážky, reálne nemá v záujme byť s dcérou alebo si ju prevziať, pretože keď
mu povie, aby si dcéru zobral sa zarazí, nevie reagovať, pretože s tým nepočíta. Pokiaľ sa týka vzťahu
obžalovanej k poškodenej S. D., obžalovaná má k tejto odmietavý postoj, v prítomnosti mal. E. ju uráža
fabulovanými obvineniami, správa sa k nej pohŕdavo, hostilne, s verbálnou aj neverbálnou agresivitou
ju v prítomnosti maloletej ostentatívne odmieta. Subjektívne obžalovaná uvádza, že vníma svokru ako

bývalú svokru, už neudržiavajú a ani nebudú udržiavať vzťahy. Nemá k nej žiaden vzťah, necíti k nej nič.
Občas, keď pri stretnutiach po nej kričí, dostane z nej strach. Kričí na ňu, že je chorá a mala by sa liečiť.
Má strach, lebo ju stále nenávidí a je tam šanca, že by jej chcela ublížiť fyzicky, psychicky aj emočne.
Necíti k nej nič, alebo len strach. Obžalovaná otvorene uviedla a priznáva, že nebuduje pozitívny vzťah
mal. E. k starým rodičom zo strany otca. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovanej k poškodenému K. D. st.,
obžalovaná subjektívne uvádza, že sa nestretávajú a nemá k nemu žiaden vzťah. Nepotrebuje sa s

ním stretávať. Vzhľadom k tomu, čo s ním zažila v minulosti sa s ním bojí byť osamote. S E. sa o ňom
veľmi zriedka bavia. Keď mala 2-3 roky musel zostať v aute, lebo sa ho E. bála. Už veľmi dlho u nich
nebol. Keď sa bavia, či prídu starí rodičia, vie, že je to starý otec z Holíča, tak ho pomenovala E.. E.
sa ho bojí lebo má hrubý hlas a je vysoký, nechutný chlap. Počas stretnutí pár krát po obžalovanej
kričal. Nemyslí si, že by niečo E. spravil, ale pôsobí celkovo nesympatickým dojmom. Obžalovaná

hodnotí všetkých poškodených ako egocentrické, agresívne a podozrievavé osobnosti v neadaptívnej
miere. U všetkých poškodených obžalovaná popiera, že by mohli disponovať akýmkoľvek funkčným
interpersonálnym mechanizmom. Všetkých ich hodnotí ako osobnosti, ktoré produkujú správanie sýtené
mocou a ambíciami s egocentrickým odmietaním ostatných a s pyšným sebapresadzovaním. K iným
ľuďom pristupujú tvrdo, bezcitne a hrozivo. Všetci sú podľa obžalovanej podozrievaví, s intenzívne

kritickýmahostilnýmsprávanímvinterpesonálnomkontakte.Znalkyňadávadopozornosti,žeobjektívne
výsledky psychologickej diagnostiky poškodených K. D. ml. a S. D. nepotvrdzujú charakteristiky, ktorými
ich hodnotí obžalovaná. Pokiaľ sa týka vplyvu vzťahov obžalovanej k poškodenému K. D. ml. a k
poškodeným S. D. a K. D. st. na mal. E., obžalovaná má svojim hostilným správaním a negatívnym
vzťahom k poškodeným negatívny vplyv na zdravý psychický a fyzický vývin mal. E.. Obžalovaná

ostentatívne prezentuje svoj negatívny a hostilný vzťah k poškodeným v prítomnosti mal. E.. Nijakým
spôsobom nemotivuje mal. E. ku stretnutiam s otcom a starou matkou a podľa aj jej vlastného vyjadrenia
vzťah mal. E. k poškodeným nerozvíja. Naopak konanie obžalovanej sa javí akoby stretnutia, kedy za
plotom pozemku jej rodičov, kedy tam čakajú otec a stará matka na stretnutie s maloletou, účelovo
zneužívala na ich diskreditáciu pred maloletou a za účelom oslabovania citovej väzby maloletej k otcovi

a k starej matke. Verbálnym aj neverbálnym správaním bráni kontaktu a interakcii maloletej s otcom aj so
starou matkou zo strany otca. V prítomnosti mal. E. svojím egocentrickým správaním frustruje maloletú,
otca aj starú matku, vyvoláva napätia, uráža otca aj starú matku, obviňuje ich z konaní, ktorých sa
nedopustili, provokuje konfrontačné až konfliktné situácie, takéto stretnutia sú pre maloletú stresujúce.
Komunikačné vzorce mal. E. potom vo vzťahu k otcovi a k starej matke zo strany otca sú negativistické,

odmietavé a verbálne obmedzené, na: preto, lebo, nepovím a podobne. Mal. E. je emocionálne závislá
na matke, dôveruje jej a kopíruje sociálne vzorce správania svojej matky. Mal. E. má tendenciu osvojovať
sinegativistickévzorcesprávaniavovzťahukotcoviastarejmatke,ktorénesúprvkyverbálnejagresivity.
Pokiaľ sa týka vzťahu poškodeného K. D. ml. k mal. E., tento subjektívne uvádza, že ju má rád a záleží
mu na nej. Nechce, aby sa mu malá vzďaľovala a aby ju strácal. Bude sa snažiť vychovať mal. E.

tak, aby bol z nej normálny, slušný človek. Ak nebude vyrastať s otcom, v dospelom veku nebude mať
vytvorený vzťah k mužom. Mal. E. môže napr. pekne maľovať, môže študovať na vysokej škole, ale
keď má v papieroch, že je od 3-4 rokov psychiatrický pacient, je to problém. Lebo obžalovaná asi 2x
volala záchranku na psychiatriu, údajne, že mal. E. mala traumy po stretávke s otcom. Okrem toho vodila
mal. E. po psychologičkách. Keby vedel, čoho sa s obžalovanou dočká, tak by mal. E. nikdy nedovolil

dať do jej starostlivosti. V súčasnosti sa snaží, aby mala mal. E. jednu aj druhú rodinu, starých rodičov
jedných aj druhých. Mal. E. sa bude snažiť dať všetko, čo bude v jeho silách. Vie jednu vec, že mal. E.
nemôže nechať v Borskom Mikuláši u obžalovanej. Chodí sa do školy osobne na mal. E. informovať,
učiteľka mu povedala, že v škole je mal. E. v pohode a kamarátska. Hovoril s jej triednou učiteľkou a s
učiteľkou, čo ju učí matematiku. Bol riešiť, prečo má mal. E. 3 z matematiky. Považuje za nemorálne,

aby sa nestretol s mal. E. a nemohol sa o ňu starať. Poškodený ukazoval fotografie detskej izby, ktorú
má stále pre mal. E. doma pripravenú. Pokiaľ sa týka vzťahu poškodenej S. D. k mal. E., táto subjektívne
uvádza, že by ju najradšej vystískala, chúďatko moje, ona si to nezaslúži dievčatko moje. Je to naša
vnučka, nepozná ani svojich maličkých bratrancov. Mal. E. má strašne rada aj všetci, celá rodina. Chcúsa s ňou stretávať, aby z nej vyrástol normálny človek, obľúbený medzi ľuďmi, aby bola medzi svojimi
blízkymi, aby jej pomáhali s jej starosťami a tešila sa spolu s ňou a mala z nej radosť, aby jej mohli
čítať rozprávky, hrať sa s ňou, chodiť s ňou na výlety a robiť všetko, čo robia starí rodičia so svojimi

vnúčatami. Poškodená uviedla, že ako stará matka nemôže chodiť do školy informovať sa na mal. E.,
ale jej syn K. ako rodič áno. Spolu so synom K. videla v elektronickej žiackej knižke, že mal. E. mala
na vysvedčení 3 z matematiky a to je druháčka na pol roka. Z prvouky mala 2 a to je vec, ktorá sa dá
naučiť. Matematika, to sú príklady, ktoré sa treba učiť. Podľa jej názoru výchovné metódy obžalovanej
mal. E. škodia, nevenuje sa jej a prejavilo sa to na vysvedčení. Objektívne z psychologickej diagnostiky

znalkyňa zistila, že situačne sa nechajú vyprovokovať obžalovanou ku konfrontačným komunikáciám,
čo je psychologicky zrozumiteľné pri dlhotrvajúcej, nedoriešenej a frustrujúcej rodinnej situácií a najmä
pri opakovaných neopodstatnených, verbálne agresívnych vyjadreniach obžalovanej. Pokiaľ sa týka
psychologického posudku na obžalovanú, jej intelektové schopnosti sú štruktúrované bez disproporcií
a celkovo v pásme populačného priemeru, pamäťové schopnosti sú rozvinuté v pásme priemeru,
výkonnosť v pásme priemeru, koncentrácia pozornosti nenarušená. Pokiaľ sa týka psychologického

posudku na poškodeného K. D. ml., pri jeho psychodiagnostike nebola zistená symptomatika duševných
porúch ani osobnosti poškodeného. Intelektové schopnosti sú štruktúrované väzby bez disproporcií
v pásme priemeru, pamäťové schopnosti sú rozvinuté bez klinicky významných znakov, výkonnosť a
pozornosť - pri práci má pomalšie pracovné tempo, psychomotorické tempo je adekvátne. Schopnosť
koncentrácie je v norme, pracuje bez výkyvov pozornosti. Osobnostná štruktúra predstavuje osobnosť

priemerného človeka, v sociálnom kontakte je nevýrazný, radový, s tendenciou k extrovertnej sociabilite.
Jeho osobnosť je zúžená, s obmedzenými zdrojmi radosti, s malou srdečnosťou vo vzťahoch. V
protokole chýbajú humánne projekcie, je egocentricky orientovaný, s oslabenou schopnosťou empatie
a zníženou schopnosťou zdieľať svoje city s druhými. Ľahko podlieha súcitu a mienke iných, je
citlivý na kritiku ale bez výraznejšieho sebavedomia. Neupozorňuje na seba, neusiluje sa o prvé

pozície, má problémy správať sa v skupine prirodzene. Kontakt s realitou nie je narušený. Mechanizmy
racionálnej kontroly správania sú rozvinuté dostatočne. V štandardných sociálnych situáciách jeho
mentálny brzdový systém funguje adekvátne, v energeticky a emocionálne náročných situáciách s
nižšou pružnosťou tohto brzdového systému, so sklonom ku konformným prejavom. Jeho ašpirácie sú
plytké, napĺňanie ambícií je sprevádzané s výraznejším vypätím síl. Prispôsobivosť je priemerná, nie je

prehnane konformný ani rebelujúci. Citlivejšie reaguje na negatívne podnety zo sociálneho prostredia.
V jeho akčných reakciách sú znížené direktívne aj agresívne tendencie. Prítomné sú skôr reakcie
pasivity, čo znižuje jeho schopnosť a efektívnosť presadiť sa v interpersonálnej interakcii a zvyšuje mieru
prežívania frustrácií. Agresívny potenciál sa aktivuje až v stavoch dlhotrvajúcej frustrácie a verbálne
agresívne správanie je situačne reaktívne. V emocionálne náročných situáciách je jeho prispôsobovanie

sprevádzané konfliktami. Tolerancia voči neúspechu je znížená, v obranných mechanizmoch osobnosti
prevláda projekcia a racionalizácia s infantilným podfarbením. Podlieha autokratickému vedeniu, nechá
sa usmerňovať, prejavuje ochotu k spolupráci, ale vyhýba sa sporným hľadiskám. Pokiaľ sa týka
psychologického posudku na poškodenú S. D., u tejto nebola diagnostikovaná symptomatika duševných
porúch ani poruchy osobnosti. Jej intelektové schopnosti sú štruktúrované bez disproporcií v pásme

priemeru, poznávacie procesy sú rozvinuté v norme, pamäť bez klinicky významných znakov, výkonnosť
a pozornosť sú rozvinuté v norme. Štruktúra osobnosti je zrelá, s tendenciou k extrovertnej sociabilite.
Je femínna, skôr pasívna, so sklonom hľadať oporu v niekom silnejšom. Kontakt s realitou nie je
narušený, má väčší prehľad, vo formulácií svojich názorov je zásadová. Emocionálne prejavy sú
menej intenzívne. Mentálny brzdový systém funguje optimálne, schopná je racionálne a účinne riešiť

rôzne situácie bez vytesnenia emócií. Afektivita je chudobná, v správaní je málo nevyužitého napätia,
ktoré by sa dalo mobilizovať. Nízky je počet humánnych odpovedí, má predmetné záujmy. Anxieta
nie je zastúpená v dostatočnej miere, preto možno situačne očakávať navonok zamerané agresívne
prejavy. Situačne má tendencie k verbálnej agresivite, ktorá je najmä reaktívneho charakteru. Na hranici
významnosti skórovala v subškále podozrievavosť. V jej správaní a prežívaní môžu byť prvky nedôvery

k ľuďom, alebo zvýšená ostražitosť k správaniu sa iných. Nepresadzuje sa za každú cenu, nechá
sa usmerňovať, je ľahko ovplyvniteľná. Ťažšie spracováva dlhotrvajúcu frustráciu, má tendencie k
emocionálnym rozladám. Je zodpovedná, racionálne hodnotí vlastné predpoklady, cíti zodpovednosť
za to, či ich dostatočne uplatňuje v prospech úloh. Má zmysel pre povinnosť. Pri sebaposudzovaní
je uvážlivá a zdržanlivá, vie, čo si môže dovoliť, aby to bolo spoločensky prijateľné. Svoje správanie

charakterizuje ako autoritatívne, ale kompetentné, ktoré je dané predovšetkým schopnosťami a životnou
skúsenosťou.Hodnotísaakojedinec,ktorýmádobrédispozíciepredidaktickúčinnosť.Jejsebavedomie
nie je výraznejšie, neupozorňuje na seba, neusiluje sa o prvé pozície. Akceptuje prísnejšie kritériá
morálky. Ďalej znalkyňa uviedla, že zo štruktúry osobnosti obžalovanej sa odvíja aj jej správanie vovzťahu k maloletej aj k poškodeným, a obžalovaná má na maloletú negatívny vplyv. Ona síce verbalizuje,
že má kamarátsky vzťah s dcérou, ale zneužíva skutočnosť, že dostala dcéru do životnej situácie, keď
je dieťa emocionálne závislé výlučne na matke a dieťa nie je schopné vzhľadom na svoju nezrelosť

posúdiť, že má aj inú alternatívu. Dieťa si myslí, že jej jediná alternatíva je matka. Počas psychologickej
diagnostiky alternovala pomenovanie mal. E. ako E. alebo neosobne ako dcéra. Neakceptuje sociálne
a emocionálne potreby mal. E.. Pri stretnutí toto je konkrétne z dátumu 31.12.2016 a posudok bol
vypracovaný 10.3.2017, pri jednom zo stretnutí ako prišiel otec na stretnutie a vzápätí stará matka zo
strany otca, bolo zaujímavé, že k otcovi na stretnutie prichádzala z domu najskôr obžalovaná a mal. E.

vybehla za ňou vo vzdialenosti cca 3-5 metrov a poza chrbát matky maloletá otcovi zamávala a rýchlo
stiahla ruku. Prvá kráčala matka, ktorá neprikráčala k bráničke, bráničku neotvorila, tak poď E., tu ťa otec
čaká, ale zastavila v dostatočnej vzdialenosti na pozemku rodičov, tak aby sa zvukovo počuli všetci, ale
aby nebol žiadny možný fyzický kontakt. Bola zima, maloletá mala čiapku a šál okolo krku. Otec sa začal
maloletej milo prihovárať, mal. E. mala snahu, tendenciu odpovedať otcovi, tak obžalovaná zasiahla a
vytiahla mal. E. šál hore až pod oči, otec sa naďalej prihováral a mal. E. v snahe s otcom komunikovať

si šál stiahla, tak obžalovaná opakovane zabandážovala mal. E. hlavu až po oči, stiahla jej čiapku a
mal. E. zostala len štrbina kadiaľ sa pozerala na otca. Potom obžalovaná prišla za chrbát mal. E., otec
sa naďalej mal. E. milo prihováral a keď mal. E. prejavila pohyb k otcovi, obžalovaná mal. E. držala
fyzicky za ruksak a manipulovala s ním, nebolo zrejmé, či vykladá niečo z ruksaku. Po celý čas tohto
kontaktu obžalovaná manipulovala s ruksakom, čím fyzicky pridržiavala mal. E.Š. na jednom mieste,

tam kde chcela obžalovaná. Otec na tú bandáž hlavy mal. E. reagoval: „Nemôžeš rozprávať, kde máš
jazýček?“, ale milo. Na to obžalovaná verbálne agresívne reagovala na otca: „To chceš, aby vyplazila
jazyk?“. Tu mal. E. prejavila záujem isť k otcovi a zakričala: „Spýtaj sa mamy“. Mal. E. nepovedala choď
preč, povedala spýtaj sa mamy. Všetko musí byť cenzurované cez obžalovanú, čo je psychologicky
zrozumiteľné z pohľadu mal. E., je vyslovene emocionálne závislá na obžalovanej. Poškodený K. D. ml.

obžalovanú oslovil: „Maminko zeber E. za ručičku a zeber ju pred bránku za mnou“, ale milo. Verbalizácia
bola milá, ústretová, neagresívna, neprovokujúca. Obžalovaná s verbálnou agresivitou odpovedala:
„To mi chceš rozkazovať?, to nie je opýtať.“ A mal. E. sa stotožnila s konfrontačným až agresívnym
vzorcom správania sa obžalovanej a na otca zakričala: „Si hluchý?, to neni opýtať.“ Poškodený K. D. ml.
mlčal.Obžalovanáverbálneagresívnepokračovala:„Takýmtoarogantnýmštýlomtuprestaňvystupovať,

dobre?“ Poškodený K. D. ml. sa začal smiať, obžalovaná pokračovala, reagovala: „Prestaň sa smiať a
nesmej sa tomu, čo už vôbec nie je smiešne.“ Mal. E. na otca zachrčala a zahriakla ho: „Nesmieš sa
maminke smiať,“ a objala obžalovanú okolo bedier oboma rukami. Obžalovaná sa otočila a odchádzala
do domu. Pri odchode, už keď boli chrbtom aj mal. E. aj obžalovaná, poškodený K. D. ml. zavolal: „Ahoj
E.“. Na to sa obžalovaná otočila a verbálne agresívne na poškodeného K. D. ml. vykrikovala: „Aké ahoj,

tu budeš stáť!“, až kým nezašla do domu a mal. E. už otca ignorovala. Toto je ilustrácia správania sa
obžalovanej s negatívnym vplyvom na vzťah mal. E. vo vzťahu k otcovi. Vyplýva to z jej egocentrizmu,
citového chladu, subjektivizmu, impulzivity, agresivity, nedostatku sebakontroly, hostilných prejavov a
bezohľadného správania vo vzťahu k mal. E.. Obžalovaná nerozvíja vzťah mal. E. k otcovi a snaží
sa ju izolovať od otca. Rozhodnutie, že mal. E. sa nechce stretnúť s otcom, lebo sa ho bojí, aktuálne

považuje za spôsob obrany dieťaťa vo veľmi ťaživej a pre neho neúnosnej situácií. Obžalovaná otvorene
komunikuje negatívny vzťah k poškodenému K. D. ml. počas kontaktov v prítomnosti maloletej. Mal.
E. sa vzhľadom na veľmi úzky až symbiotický vzťah s matkou identifikuje s jej postojmi k otcovi. Otca
odmieta tak, ako ho odmieta obžalovaná. Rovnako mal. E. odmieta aj ľudí, ktorí predstavujú otcov svet.
Nie je schopná rozhodnúť sa inak ako očakáva obžalovaná. Vzťah mal. E. s otcom je limitovaný postojmi

obžalovanej a prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Žije v atmosfére napätia a strachu, v ktorom je otec
vykresľovaný ako konfliktný a ohrozujúci. Vzťah k rodičom otca D. nebol nikdy pestovaný, nemal byť
kedy budovaný. Starí rodičia D. predstavujú svet otca, o ktorom má mal. E. vybudovaný negatívny
obraz, preto ich odmieta. Mal. E. je plne identifikovaná s negatívnym nastavením voči otcovi a jeho
rodine. Na znaleckom vyšetrení obžalovaná otvorene uviedla a priznáva, že nebuduje pozitívny vzťah

mal. E. k starým rodičom zo strany otca. Z toho vyplýva, že nepripravuje mal. E. a ani nepripravovala
na stretnutia s otcom a ani starými rodičmi. Obžalovaná strach s otca maloletej a zo starej matky zo
strany otca len verbalizuje, ale zo znaleckej diagnostiky nevyplýva, že by prežívala strach. Poškodený
K. D. ml. nedisponuje zvýšenou mierou agresivity, pred ktorou by bolo potrebné mal. E. chrániť. Práve
naopak, v akčných reakciách sú u otca maloletej znížené direktívne a agresívne tendencie, prítomné

sú reakcie pasivity, čo znižuje jeho schopnosť a efektívnosť presadiť sa. V schopnostiach obžalovanej
je, aby mal. E. skutočne pripravovala riadne na styk s otcom aj so starými rodičmi D.. Obžalovaná
netrpí poruchou osobnosti ani duševným ochorením, aj keď je egocentrická, emocionálne chladná a
subjektivistická, vie reálne posúdiť, čo robí. Vie posúdiť, akým manipulačným mechanizmom izolovaťotca od dieťaťa a rovnako tak aj vie posúdiť, akým spôsobom treba riadne pripraviť mal. E. na styk s
otcom a rozvíjať u mal. E. vzťah k otcovi. Obžalovaná robí negatívnu manipuláciu mal. E.Š., otvorene
sa priznáva, že nebude rozvíjať vzťah so starými rodičmi, otvorene uviedla, že otec maloletej nepatrí do

žiadneho jej okruhu a neprejavuje žiadnu snahu riadne mal. E. na styk s otcom pripraviť. Pokiaľ sa týka
poškodenej S. D., z jej psychodiagnostiky vyplýva, že by nebola schopná tolerovať násilie vykonávané
na mal. E. a ani ona sama nie je tak štruktúrovaná. U poškodenej S. D. nebola zistená žiadna duševná
porucha ani porucha osobnosti. Skutočnosť, že styk mal. E. s otcom a starými rodičmi zo strany otca
sa dlhodobo nerealizuje, má negatívny vplyv na jej psychické zdravie a jej vývin. Maloleté dieťa a tým

aj mal. E. potrebuje k svojmu zdravému psychickému a fyzickému vývinu aj svojho otca, aj prostredie
rodiny otca pre utváranie si adekvátnych sociálnych vzorcov správania sa a pre prirodzený emocionálny
vývin. Mal. E. v tomto spôsobe života, ako vyplýva zo spisu, od prvého roku svojho fyzického veku
žije v napätí, vo frustrácií a konfliktoch viažucich sa na prítomnosť otca a prítomnosť starej matky zo
strany otca. Mal. E. si v tejto situácií osvojuje nefunkčné vzorce sociálneho správania sa a tendenciu
reagovať neadekvátne a verbálne agresívne. V dlhodobom časovom vývinovom horizonte mal. E. sa

môže stať, že si bude vytvárať neadekvátny vzťah k mužom, autoritám všeobecne, bude kopírovať
obžalovanú k nedisciplinovanosti a egocentrizmu. Ako znalkyňa zásadne nevychádza zo svojich pocitov,
ale z objektívnej znaleckej expertízy, zo psychodiagnostiky určených osôb a nahrávka, ktorá je podrobne
rozpísaná v znaleckom posudku, nie je jej subjektívnym posudzovaním, ale prepisom skutočnosti. Počas
znaleckého vyšetrovania - psychodiagnostiky sa s určenými osobami nezhovára, vedie diagnostické

interview za účelom spracovania odpovedí, ktorými ju ako znalca poveril súd.

Podľa záznamu k odovzdaným nahrávkam OR PZ Senica, odboru kriminálnej polície, oddelenia
všeobecnej kriminality zo dňa 17.02.2014, švagor obžalovanej W. K. dňa 14.02.2014 odovzdal
vyšetrovateľovi nahrávky na DVD - R nosiči s označením O. D.J. B. Mikuláš r. 2013-2014 videá, z ktorých

bolo zistené, že predložené nahrávky boli vyhotovené v období od 02.11.2013 do 08.02.2014 a netýkajú
sa obdobia, za ktoré bolo obžalovanej vznesené obvinenie.

Zo správy z psychologického posúdenia akreditovaného subjektu Orchidea n. o. zo dňa 28.10.2012
vyplýva, že pri opakovaných osobných stretnutiach i z predchádzajúceho monitorovacieho obdobia je

zjavné, že matka mal. je výrazne pod vplyvom svojej matky a obe sa snažia účelovo brániť v styku otca
s maloletou. Maloleté dieťa sa javí nástrojom na eliminovanie tenzie matky voči exmanželovi. Správanie
matky maloletej sa javí účelové, manipulatívne, matka vedome bráni stretávaniu sa otca s maloletou. Na
základe ich psychologického pozorovania tiež zistili, že matka pozitívne psychicky nepripraví maloletú
na stretnutie s otcom. Dieťa nie je nastavené k stretnutiam s otcom, následne jej tenzia z pravidelného

záujmu otca je prenášaná na dieťa i ostatných dospelých, čo môže v budúcnosti výrazne negatívne
ovplyvniť formovanie jej osobnosti. Výsledkom ich šetrenia je, že matka ako povinná osoba marí výkon
rozhodnutia súdu, nakoľko výzva súdu je bezvýsledná, miesto výkonu určené v rozhodnutí súdu v mieste
bydliska matky nemá základy reálnej podpornej realizácie výkonu styku pre stranu otca a teda realizácia
styku otca s dieťaťom na základe takto stanovených pravidiel súdom ostane i naďalej neúspešná. Otec

ako povinná osoba sa výkonu v zmysle rozhodnutia súdu zúčastňuje, rozhodnutie určené súdom v
plnom rozsahu plní, zúčastňuje sa, pričom otec má všetky predpoklady zvládnuť starostlivosť o dieťa,
zručnosti otca k motivácií maloletej sa javia primerane osvojené. Je podporné, v záujme psychického i
fyzického vývinu maloletej osoby, aby povinná osoba, ktorej je maloleté dieťa zverené do starostlivosti s
určeným rozsahom styku s maloletým pre druhého rodiča, aby táto znášala všetky následky neplnenia

povinností ustanovených v rozhodnutí súdu. Pri výkone rozhodnutia boli urobené všetky opatrenia, ktoré
sú potrebné na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia, predovšetkým na ochranu jeho riadneho
a dôstojného priebehu.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 05.03.2012, Krajský súd v Trnave

o odvolaní navrhovateľa K. D. ml. a odporkyne obž. O. D. proti rozsudku Okresného súdu Skalica
zo 7.4.2011 sp. zn. XC/X/XXXX rozhodol tak, že rozsudok súdu I. stupňa v odvolaním napadnutých
výrokoch zmenil tak, že maloletú na čas po rozvode od 29.4.2011 zveril do osobnej starostlivosti
odporkyne s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľ bol
zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 110,- € so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci,

k rukám odporkyne vopred s účinnosťou od 29.4.2011 naďalej. Dlh zročného výživného za obdobie
od 29.4.2011 do 5.3.2011 vo výške 587,33 € súd povolil navrhovateľovi zaplatiť v splátkach po 20,-
€ mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. Zároveň bolo rozhodnuté, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou v každýpárny týždeň v roku v sobotu od 09.30 hod. do 12.30 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu
od 09.30 hod. do 12.30 hod. bez prítomnosti odporkyne a počas vianočných sviatkov v každý párny
rok 24.12. od 09.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 09.30 hod. do 17.00 hod.

s tým, že odporkyňa je povinná maloletú odovzdať navrhovateľovi v mieste bydliska a navrhovateľ je
povinný maloletú odovzdať odporkyni v mieste bydliska maloletej. Tiež bolo rozhodnuté, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2012 a
vykonateľnosť dňa 16.5.2012.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. XEm/X/XXXX zo dňa 16.11.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.5.2013, súd uložil povinnej obž. O. D.Č. pokutu vo výške 200,- € s tým, že je
povinná túto zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Senica. Proti tomuto
uzneseniu podala povinná obž. O. D. odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XCoE/
X/XXXX zo dňa 7.5.2013 napadnuté uznesenie súdu I. stupňa potvrdil.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. XEm/X/XXXX zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.9.2013, súd opakovane uložil povinnej obž. O. D. pokutu vo výške 200,- € s tým,
že je povinná túto zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Senica.

Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 8.4.2013, súd návrh na zverenie

maloletej do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného matke na maloletú zamietol a rozhodol, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 09.30 hod. do 17.00
hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 09.30 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a počas
vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 09.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12.
od 09.30 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa odovzdať otcovi v mieste jej trvalého

bydliska a otec je povinný dieťa odovzdať matke v mieste jej trvalého bydliska, pričom odovzdanie
bude prebiehať bez prítomnosti rodičov a súrodencov zo strany matky a otca maloletej. Tým sa zmenil
rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa 7.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 5.3.2012 v časti úpravy styku otca s maloletou. Matke,
otcovi a maloletému dieťaťu bola uložená povinnosť podrobiť sa výchovnému poradenstvu na Oddelení

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Senica, zameranému na starostlivosť a jednotný výchovný prístup k dieťaťu,
každému v rozsahu minimálne 20 hodín do konca mesiaca september 2013. Matke a otcovi bola tiež
uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica,

zameranému na zvládnutie vzájomných negatívnych emócií, rozdielnych názorov a komunikačných
problémov, každému v rozsahu minimálne 20 hodín do konca mesiaca september 2013. Zároveň bolo
rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala
matka i otec maloletej odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. XXCoP/XX/XXXX
zo dňa 29.7.2013 rozsudok súdu I. stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do

osobnej starostlivosti otca a o určenie výživného matke na maloletú a vo výrokoch o úprave styku,
zmene rozsudku a o trovách konania potvrdil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa
8.4.2013 nadobudol v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa
29.7.2013, právoplatnosť dňa 27.8.2013.

Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/X/XXXX zo dňa 13.10.2011, súd upravil styk
navrhovateľov S. D. a K. D. st. s mal. E. tak, že navrhovatelia sú oprávnení stretávať sa s maloletou
jeden krát za šesť týždňov v sobotu, v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. počnúc prvou sobotou po
právoplatnosti rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, navrhovateľom odovzdať v

mieste bydliska dieťaťa a navrhovatelia sú povinní dieťa matke vrátiť riadne a včas v mieste bydliska
dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácií styku. Zároveň bolo rozhodnuté, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. XEm/X/XXXX zo dňa 16.11.2012, súd uložil povinnej obž. O.

D. pokutu vo výške 200,- € s tým, že túto je povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
Okresnému súdu Senica. Proti tomuto uzneseniu podala povinná obž. O. D. odvolanie, pričom Krajský
súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCoE/XX/XXXX zo dňa 27.6.2013, napadnuté uznesenie súdu I.stupňa potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. XEm/X/XXXX zo dňa 16.11.2012, nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.7.2013.

Zo správy z odborného poradenstva Mgr. Ivany Závodskej, odborného poradcu referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 23.8.2013 bolo zistené,
že vo vzájomnej komunikácií rodičov, obžalovanej a poškodeného K. D. ml. neprišlo k nijakým zmenám.
Párové poradenstvo pre vzájomnú veľkú konfliktnosť sa zdá byť kontraproduktívne, takisto zapájať
tak malé dieťa do poradenstva, nie je v jeho záujme. Obžalovaná svoj postoj nechce zmeniť, dieťa

otcovi naďalej odmieta dávať. Poradenstvo nesplnilo svoj predpokladaný účel, prognóza odborného
poradenstva sa do budúcna nejaví priaznivá, preto poradenský proces ukončujú.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately zo dňa 14.1.2014 bolo zistené, že dňa 19.06.2013 oznámili Okresnému súdu Senica,
žerealizáciastykuotca-poškodenéhoK.D.ml.sdieťaťomneprebiehaodmesiacafebruár2013.Vyzvali

ich, aby pristúpili k ďalším obmedzeniam, ktoré im vyplývajú z občianskeho súdneho poriadku. Dňa
22.07.2013 oznámili na Okresný súd Senica k č. k. XEm X/XXXX, že realizácia styku otca s dieťaťom
stále neprebieha. Naďalej ich otec v pravidelných telefonických intervaloch informoval prostredníctvom
Linky prvého kontaktu o neuskutočnených stretnutiach s dcérou. Dali na vedomie, že v priebehu jedného
mesiaca sa budú pravidelne osobne zúčastňovať a pozorovať priebeh realizácie styku otca s mal. E.. V

prípade, že matka dieťa otcovi v tomto období neodovzdá, požiadajú súd o osobnú účasť na styku otca s
dieťaťom a zabezpečenie výkonu rozhodnutia. Dňa 27.07.2013 sa pracovníčky sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately PhDr. Zita Kubalaková a Bc. Jarmila Fabiánová osobne zúčastnili stretnutia
otca s mal. E. ako pozorovatelia. Otec na stretnutie prišiel o 09.32 hod. Vystúpil z auta, zobral dve
igelitové tašky. Po príchode k bránke telefonoval matke. Medzitým matka prišla, ale bez mal. E.. Všetko

si nahrávala na telefón. Otec ju požiadal, aby priviedla dcéru E., od februára ju nevidel, nevie vlastne či
žije. Chcel odovzdať dcére sladkosti v igelitových taškách, ale keď ju matka nepriviedla, tak ich zavesil
na bránku. Matka mu odpovedala, že E. odmieta za ním ísť, bojí sa ho, lebo jej v minulosti ubližoval.
Vzájomne si vyčítali, matka za ubližovanie dcéry, otec o neuskutočnených stretávkach. Asi po 15-tich
minútach otec zavolal príslušníkov polície. Matka zobrala igelitové tašky, odišla do domu, otec do svojho

auta a pracovníčky taktiež k autu. Matka po krátkom čase prišla za nimi, povedala, aby išli do domácnosti
a mal. E. sa spýtali, prečo nechce ísť s otcom. Odpovedali jej, že pôjdu, ale až po príchode polície. Po ich
príchode ich matka aj príslušníkov polície pustila do dvora rodinného domu. Otcovi nedovolila. Zostali
stáť pred vstupom do domu. Matka išla dovnútra pre dcéru. Po chvíli sa vrátila s tým, že E. odmieta ísť
von. Poprosila príslušníkov polície, aby zašli za roh domu a E. sa cez okno rozprávala len s nimi. Stará

matka I. ju držala na rukách. Mal. E. málo komunikovala, odmietla ísť s otcom, silno sa držala starej
matky I.. Pozerala však k bránke, kde stál otec. Po odchode išiel otec s príslušníkmi polície do Šaštína-
Stráží na oddelenie spísať zápisnicu.
Dňa 04. 08. 2013 sa pracovníčky oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately PhDr.
Zita Kubalaková a Mgr. Katarína Gembešová osobne zúčastnili styku otca s maloletou E. v zmysle

právoplatného rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XP XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.04.2013, ako
pozorovatelia. Otec na stretnutie prišiel o 09.30 hod. Vystúpil z auta, zobral so sebou tašku, v ktorej
mal igelitovú tašku s ovocím a sladkosťami pre mal. E.. Ako sa otec približoval k bránke, matka bola
na dvore bez mal. E. a všetko si nahrávala na mobilný telefón. Otec požiadal matku, aby priviedla
mal. E.. Matka odpovedala, že ju neprivedie, pretože mal. E. odmieta s ním ísť, pretože jej namáčal

vlásky do kakaa, zamykal ju v izbe a bil ju. Matka stále slovne útočila na otca a vyčítala mu situácie z
minulosti. Otec viackrát vyzval matku, aby mal. E. doviedla k bránke, matka však odmietla so slovami,
že mal. E. nechce k nemu ísť. Otec sa matky spýtal, či niečo mal. E. nepotrebuje. Matka sa vyjadrila,
že otec sa nikdy nespýtal, či niečo E. nepotrebuje a zrazu keď sú prítomné úradníčky, tak ho zaujíma,
čo maloletá potrebuje. Matka uviedla, že potrebuje topánky, oblečenie, otec sa na to vyjadril, že nech

matka mal. E. privedie a on ju zoberie do obchodu a kúpi jej čo potrebuje. Matka opäť odmietla. Otec
napokon zavesil igelitovú tašku na bránu a matka ju zobrala a odišla. Matka mala slovné narážky na
prítomné pracovníčky a arogantne voči nim vystupovala. Celé stretnutie si matka nahrávala na mobilný
telefón. Ako sa otec vzdialil od bránky, tak PhDr. Kubalaková chcela osobne matke odovzdať listovú
zásielku z Okresného súdu Senica, v ktorej bol stanovený termín na výsluch k výkonu rozhodnutia.

Matka sa arogantne vyjadrila, že si myslí, že dlho stáli pri bránke a nechápe, prečo bola nimi zavolaná.
Vyjadrila sa, že zásielku nepreberie, nech jej ju pošlú poštou a uviedla, že ona si zo súdu zásielku
už prebrala. Slovne útočila, že taká inštitúcia ako je súd, by mal mat' vo veciach poriadok a vedieť, či
si niekto zásielku prebral alebo nie. Otec napokon uviedol, že je zbytočné zavolať policajnú hliadku aoznámil im, že ide spísať záznam na policajnú stanicu do Šaštína-Stráží. Dňa 19.08.2013 sa osobne
zúčastnili výsluchu na Okresnom súde Senica, k výkonu rozhodnutia č. k. XEm X/XXXX. Súdne konanie
je v štádiu riešenia a doposiaľ nie je ukončené. Dňa 05.11.2013 obdržali z ORPZ Senica oznámenie,

že bol spracovaný podnet na vzatie do väzby matky dieťaťa obž. O. D., z dôvodu pokračovania
páchania trestnej činnosti vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Umiestnená bola do
cely predbežného zadržania. Okamžite kontaktovali otca K. D. ml., ktorý bol s danou skutočnosťou
oboznámený a ohľadom starostlivosti o dieťa mu bolo poskytnuté sociálne poradenstvo. Otec si ihneď
podal návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci zverenia mal. E. do jeho osobnej starostlivosti.

Uznesením Okresného súdu Senica č. k. XP XX/XXXX zo dňa 08.11.2013 súd návrh otca zamietol,
pretože matka bola na základe príkazu okresného prokurátora dňa 06.11.2013 zo zadržania prepustená.
Dňa 05.11.2013 a následne dňa 06.11.2013 vykonali v domácnosti matky šetrenie z dôvodu zistenia, či
maloletá nie je v ohrození života. Dieťa bolo spokojné, hralo sa, pri odchode s nimi komunikovalo. Otec aj
starí rodičia ich naďalej, väčšinou pri každom stretnutí telefonicky kontaktujú a oznamujú neuskutočnený
styk s dieťaťom. ÚPSVaR Senica hodnotí situáciu v rodine ako veľmi kritickú a vzťahy rodičov mal. E.

i ďalších príbuzných ako hlboko rozvrátené.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený ako listinný dôkaz i znalecký posudok znalcov z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Michala Bolehradského o
duševnom stave obž. O. D., vypracovaný v inom trestnom konaní, z ktorého bolo zistené, že obž. O.

D. je disharmonickou, emočne instabilnou osobnosťou. Znaleckými vyšetreniami nebola u nej zistená
taká psychická porucha, ktorá by mala negatívny vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Jej pobyt na slobode nie je pre spoločnosť zo psychiatrického hľadiska nebezpečný, jej osobnosť nie
je ovplyvniteľná medicínskymi metódami a prostriedkami, ochranná liečba obžalovanej v žiadnej forme
nie je odôvodnená.

V rámci dokazovania bol oboznámený pripojený spis Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX, z
ktorého bolo zistené, že dňa 29.6.2016 bol v predmetnej veci vyhlásený rozsudok, ktorým bola obž.
O. D. uznaná za vinnú z pokračujúceho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s tým, že výkon trestu

jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky a zároveň jej bola uložená povinnosť podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 20.10.2016, ktorým bolo odvolanie
obž. O. D. zamietnuté.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd uznal obž. O. D. za vinnú z
pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, nakoľko
bolo preukázané, že po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marila výkon takého rozhodnutia.

Obž. O. D. spáchanie trestnej činnosti poprela, uviedla, že napriek tomu, že dcéru na stretnutie s otcom
- poškodeným K. D. ml. a starými rodičmi D. prichystala, dcéra sa s nimi stretnúť nechcela, nechcela
vyjsť von z domu, pretože sa bála a nechcela to ani sama poškodeným povedať a povedala to jej, ako
matke, aby toto poškodeným oznámila. Dcéru E. sa pokúšala vhodným spôsobom priviesť či už k jej
otcovi poškodenému K. D. ml., alebo k starým rodičom - poškodeným S. D. a K. D. st., ale vzhľadom k

psychickému stavu dcéry sa na nej nemôže dopúšťať násilia a ani sa nedopúšťa. Pred hliadkou polície
sa dcéru E. nepokúša priviesť na stretnutia s poškodenými, pretože to pre ňu nie je vhodné. Dcéra E. je
úzkostlivá, schováva sa po dome a odmieta ísť von. Dcéru E. pripravuje na styk s poškodenými tak, že
jej vopred vysvetľuje, že sa tento bude realizovať, oznámi jej to, táto reaguje tak, že povie, že s nimi ísť
nechce, lebo sa ich bojí, pretože ju bili. Uviedla, že poškodení S. D. a K. D. ml. sa dopúšťali voči mal.

E. fyzických útokov a psychického vydierania.

Poškodení K. D. ml., S. D. a K. D.Č. st. popreli, že by mal. E. bili, resp. by sa voči nej dopúšťali fyzického
alebo psychického násilia. Správanie obžalovanej počas neuskutočnených stretnutí nepopisovali
súladne s tým, ako uviedla obžalovaná.

V rozpore s tvrdením obžalovanej, že mal. E. sa bojí otca a starých rodičov D. a odmieta ísť s nimi je
stretnutie poškodenej S. D. s mal. E. v materskej škole, kde mal. E., ako vyplýva z výpovede svedkýň K.
S., K. J., J. P. a O. T., zo starej matky strach nemala, bola v pohode, chovala sa normálne a nepozorovalirozdiel medzi správaním mal. E. v kontakte s poškodenou S. D. a v kontakte s nimi. Takisto stretnutie
poškodeného K. D.J. ml. s mal. E. počas Vianoc 2012, kedy mal. E. s otcom normálne komunikovala.

Tvrdenie obžalovanej, že poškodený K. D.Í. ml. a starí rodičia D., mali mal. E. ubližovať, mali ju biť,
prípadne sa voči nej dopúšťať fyzického, resp. psychického násilia, nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané. Bitie a ubližovanie mal. E. zo strany poškodených, uvádzajú vo výpovediach rodičia
obžalovanej a to E. I.Á. a N. I.. Tieto ich tvrdenia však nie sú v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi,
preto súd tieto výpovede rodičov obžalovanej vyhodnotil ako účelové, vykonané v snahe napomôcť

obžalovanej.

Obžalovaná síce tvrdí, že mal. E. na stretnutia s poškodeným K. D. ml. a starými rodičmi D. pripravuje,
ale maloletá stretnutia odmieta. Z výpovede svedkyne E. I. vyplýva, že obžalovaná sa rozpráva s mal. E.
o starých rodičoch D., hovorí jej, že sa nemusí báť, že jej doniesli aj hračku, že snáď nebudú na ňu taký
zlí. Takéto vyjadrenia obžalovanej, nie je možné považovať za skutočné presviedčanie a psychologickú

prípravu mal. E. na stretnutie s poškodenými, skôr pôsobí ako zastrašenie dieťaťa. Úlohou obžalovanej,
akomatkyjekorigovaťpredstavyanázorymal.E.tak,abysavyvíjalivjejzáujme(vzáujmemal.dieťaťa),
ktorým záujmom je aj rozvíjanie kontaktov s otcom a jeho rodinou.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Z výpovede svedkyne Mgr. X. U. vyplýva, že obžalovaná vedela a bola poučená ako viesť mal. E. k
stretnutiam s otcom.

Bolo potrebné dôsledne preskúmať vyjadrenia obžalovanej, že mal. E. na stretnutie s poškodenými a
to jej otcom K. D. ml. a starými rodičmi S. D. a K. D. st. pripravuje, avšak maloletá stretnutia s nimi
odmieta, má z nich strach, pretože ju mali biť a ublížiť jej. Do konania boli preto pribratí znalci z odboru
psychológie a to PhDr. Zita Michlerová a PhDr. Mgr. Elena Fortis.

Znalkyňa PhDr. Zita Michlerová uviedla, že obžalovanou uvádzaný strach a odmietanie otca dieťaťom
hodnotílenakovyhovenietlakuokolia,kedydieťaautomatickypreberámatkinevzorcesprávania.Strach
dieťaťa z otca bol len slovne uvádzaný obžalovanou, správanie dieťaťa možno skôr hodnotiť ako zmes
odmietania a odporu. Emocionálne nastavenie dieťaťa je len preberaním a imitovaním postojov a nálad,

ktoré má dieťa možnosť odpozorovať v prostredí, v ktorom žije. To znamená, ak obžalovaná bude
proklamovať strach, tak dieťa v takomto vekovom období ho bude imitovať, preberať. A psychologicky
nevylučuje, že ho dieťa môže prežívať ako autentický, že ho naozaj má. Informácie o otcovi, ktoré má
od obžalovanej, nie sú žiadne alebo nie sú pozitívne. Priamo sa pýtala obžalovanej, čo hovorí o otcovi
dieťaťu, na čo dostala odpoveď, že o otcovi jej nehovorí, lebo jej nemá čo pozitívne povedať. Pozitívny

vzťah dieťaťa k otcovi nebolo ani možné vybudovať, nakoľko dieťa sa s ním nemalo možnosť stretnúť
a dlhodobo niekoľko rokov žije v prostredí, ktoré je negatívne nastavené proti otcovi a preberá imitačné
názory a správanie, vzhľadom na svoj vek nie je schopné urobiť iné rozhodnutie a inak sa vzťahovať k
svojmu otcovi, keď nebude k tomu vedené. Keď robila pohovor s matkou, nadobudla presvedčenie, že
vzhľadom na svoje vtedajšie vnútorné psychické rozpoloženie, nie je schopná ani ochotná odovzdávať

pozitívne informácie o otcovi a rodinnom prostredí, čiže aj starých rodičoch. Keď hovorí o strachu,
obžalovaná hovorí, že sa dieťaťu môže niečo stať a nechce styk s otcom, nemusí to byť vyslovované, ale
dieťamôžecítiťstrachaobavyobžalovanejaneochotukukontaktuajednoduchotoprebrať.Obžalovaná
saotcabojí,neverímu,žebyE.neublížil,chce,abybolzakázanýjehostyksdcérou,tietovnútornépocityobžalovanej nezakladajú ten psychologický predpoklad, že by obžalovaná chcela alebo bola schopná
pripraviť dieťa na styk s otcom, ak sama má k tomu výhrady a odpor. Z odborného hľadiska predpokladá,
že pokiaľ obžalovaná nebude v konflikte s tým, s kým sa majú stretnúť, vysoko pravdepodobne ani dieťa

nebude v odpore a nebude odmietať kontakt. Preto je základným predpokladom na úspešnú realizáciu
styku to, aby si dospelé zúčastnené osoby upravili vzťahy.

Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis vypovedala, že osobnosť obžalovanej je disharmonická, emočne
instabilná, nezrelá. Oslabené má mechanizmy racionálnej sebakontroly. Regulácia správania

prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle. Vznikajú neadekvátne riešenia a často koná s prvkami
nedisciplinovanosti. Má zníženú frustračnú toleranciu, nepripúšťa si neúspešnosť, svoje zlyhania
racionalizuje. Dominujúcou determinantou jej správania je egocentrické uspokojovanie vlastných
potrieb. Kompromisy uzatvára veľmi ťažko alebo vôbec. V rozhodovacom procese býva rigidná, s
neochotou ustúpiť od svojich požiadaviek a podmienok. V dôsledku svojej egocentrickej orientácie
má znížený záujem o iných ľudí, s nedostatočne rozvinutými empatickými schopnosťami. Kontakt s

realitou - oslabenú má schopnosť citlivo, pružne a presne vnímať realitu v relevantných súvislostiach, so
subjektivizmom prekrucuje realitu, čo vedie k ťažkostiam v prispôsobovaní sa. V konfliktných situáciách
má zníženú úroveň prispôsobenosti. V záujme seba presadenia sa a uplatnenia vlastných záujmov, sú
v jej komunikácií prvky pseudológie, tzn. sklony ku klamaniu. Obranným mechanizmom jej osobnosti
je kritika vonkajších okolností, často neadekvátne v danej situácií. Pri pocitoch nedostatočného seba

presadenia, kritiku graduje do opozičných tendencií až k agresivite, kedy sa agresivita môže objavovať
priamo v správaní s projekciou hostility na druhých. V sociálnej situácií, ktorú subjektívne vníma
ako významnú, sa štylizuje s disimulačnými tendenciami, čo znamená zapieranie, pretvarovanie sa,
zatajovanie. Tým viac-menej chce vedome hrať určitú rolu. Obžalovaná neverbalizovala žiadne svoje
materinské, emocionálne prežívania vo vzťahu k mal. E.. Objektívne ale obžalovaná neakceptuje

sociálne a emocionálne potreby mal. E.. Svojím egocentrickým správaním frustruje maloletú pri
uspokojovaní potreby kontaktu s otcom, starými rodičmi a tým aj s príbuzenstvom otca maloletej.
Emocionálne si maloletú privlastňuje, so snahou izolovať túto od jej otca. Verbálne aj neverbálne
maloletú manipuluje za účelom oslabovania citovej väzby k otcovi aj k starým rodičom zo strany otca.
Obžalovaná je pasívne agresívna, fyzicky bráni maloletej kontaktovať otca a rozprávať sa s otcom aj so

starou matkou. Na znaleckom vyšetrení obžalovaná otvorene uviedla, že nebuduje pozitívny vzťah mal.
E. k starým rodičom zo strany otca. Obžalovaná otvorene komunikuje negatívny vzťah k poškodenému
K. D. ml. počas kontaktov v prítomnosti maloletej. Vzťah mal. E. s otcom je limitovaný postojmi
obžalovanej a prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Obžalovaná strach z otca maloletej a zo starej matky
zo strany otca len verbalizuje, ale zo znaleckej diagnostiky nevyplýva, že by prežívala strach. Poškodený

K. D. ml. nedisponuje zvýšenou mierou agresivity, pred ktorou by bolo potrebné mal. E. chrániť. Práve
naopak, v akčných reakciách sú u otca maloletej znížené direktívne a agresívne tendencie, prítomné
sú reakcie pasivity, čo znižuje jeho schopnosť a efektívnosť presadiť sa. V schopnostiach obžalovanej
je, aby mal. E. skutočne pripravovala riadne na styk s otcom aj so starými rodičmi D.. Obžalovaná
netrpí poruchou osobnosti ani duševných ochorením, aj keď je egocentrická, emocionálne chladná a

subjektivistická, vie reálne posúdiť, čo robí. Vie posúdiť, akým manipulačným mechanizmom izolovať
otca od dieťaťa a rovnako tak aj vie posúdiť, akým spôsobom treba riadne pripraviť mal. E. na styk s
otcom a rozvíjať u nej vzťah k otcovi. Obžalovaná robí negatívnu manipuláciu mal. E., otvorene priznáva,
že nebude rozvíjať vzťah so starými rodičmi, otvorene uviedla, že otec maloletej nepatrí do žiadneho jej
okruhu a neprejavuje žiadnu snahu riadne mal. E. na styk s otcom pripraviť.

Znaleckým dokazovaním, ktoré je jedným z rozhodujúcich dôkazov vo veci, bolo objektívne preukázané,
že obžalovaná manipuluje s mal. E. v snahe zabrániť a zmariť jej styku s poškodenými K. D. ml. - jej
otcom a S. D. a K. D. st. - jej starými rodičmi zo strany otca a znemožniť tak vytvorenie citových väzieb
medzi otcom mal. E. a jeho príbuznými. Koná tak úmyselne a vedome. Neprejavuje reálnu snahu o

psychologickú prípravu mal. E. na styk s poškodenými K. D. ml. a starými rodičmi D., nakoľko, keby sa
tak dialo, dieťa v tak nízkom veku (súd rieši styk poškodených s mal. E. od 1.6.2013 do 13.10.2013), by
jednoznačne bolo ochotné a schopné sa s otcom i starými rodičmi z otcovej strany stretnúť. Obžalovaná
nevyvinula žiadnu aktivitu v tom smere, aby maloletú vo vzťahu k jeho biologickému otcovi a starým
rodičom z jeho strany, či kontaktu s nimi, pozitívne naladila. Je to osobnosť obžalovanej, ktorá je

dôvodom, pre ktorý sa styk poškodených K. D. ml. a starých rodičov D. s mal. E. nerealizuje.

Súd má zato, že vykonaným dokazovaním bola vina obžalovanej zo spáchania skutku jednoznačne
preukázaná a jej následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná. Dokazovanie, v rozsahu, v akom bolov predmetnej veci súdom vykonané, postačuje na spravodlivé a objektívne rozhodnutie vo veci, preto aj
súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovanej a obhajoby ako nedôvodné odmietol,
nakoľko tieto by žiadne nové skutočnosti k objasneniu veci nepriniesli a boli by len zopakovaním už

povedaného.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej, bolo zistené, že obžalovaná je rozvedená,
býva v rodinnom dome v Borskom Mikuláši spolu so svojou dcérou, rodičmi a bratom. Je zamestnaná.
O výchovu dcéry sa riadne stará. V priestupkovom konaní neboli s obžalovanou prejednávané žiadne

priestupky, ktorých prejednávanie spadá do kompetencie obce. Vo výpise z Ústrednej evidencie
priestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyzodňa11.02.2014má29záznamovopriestupkoch
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, z ktorých boli tri vybavené zastavením a ostatné odložením. Podľa odpisu
z registra trestov bola doteraz jeden krát súdne trestaná a to v konaní Okresného súdu Senica sp. zn.
XT/XX/XXXX rozsudkom zo dňa 29.6.2016, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn.

XTo/XX/XXXX zo dňa 20.10.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2016 a ktorý už bol v odôvodnení
tohto rozsudku uvádzaný.

Pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanej a jeho výmery, súd prihliadol v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zák. najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. U obžalovanej bola
zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. teda, že viedla pred spáchaním
teraz posudzovaného trestného činu riadny život. Priťažujúca okolnosť u obžalovanej nebola zistená
žiadna, preto súd pri ukladaní trestu postupoval podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade v rozpätí jeden až päť rokov, o

jednu tretinu. Trest potom ukladal v rozmedzí jeden rok až tri roky a osem mesiacov. Súd ďalej zistil,
že u obžalovanej prichádza do úvahy uloženie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. k rozsudku
Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.6.2016, nakoľko teraz posudzovaná trestná
činnosť tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iné čiastkové útoky už bol súdom I.
stupňa a to Okresným súdom Senica v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX vyhlásený odsudzujúci rozsudok,

ktorý už nadobudol právoplatnosť. Obžalovanej súd potom uložil spoločný trest odňatia slobody pri
strede zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní dva roky a šesť mesiacov, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený a ustanovená skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní tri roky. Súd zároveň
obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a
táto bude tiež povinná počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a

mediačným úradníkom, ktorý bude dohliadať aj na splnenie povinnosti, ktorú súd obžalovanej uložil.
Keďže trest bol ukladaný ako spoločný, súd zároveň zrušil v rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn.
XT/XX/XXXX výrok o vine o pokračovacom trestnom čine, celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Nakoľko obžalovanej bol ukladaný podmienečný trest s
probačným dohľadom, obligatórne jej súd uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii,

nakoľko obmedzenia alebo povinnosti v zmysle § 51 ods. 3 alebo 4, sú súčasťou probačného dohľadu.
Súd má zato, že takto uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere, teda
zabezpečiť jednak prevýchovu obžalovanej ako aj ochranu spoločnosti.

Poškodení K. D. ml., S. D. a K. D.Č. st. sa pripojili s nárokom na náhradu škody do trestného konania

riadne a včas, škodu vyčíslili, túto však nedokladovali. Ohľadom výšky škody by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a preto boli všetci poškodení s nárokmi
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.

1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 8. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018