Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116010355.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2019 samosudca JUDr. Ladislav

Bujňák v trestnej veci obžalovaného N.. H. S., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom W., W. č. XX pre prečin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
N.. H. S. - nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom W., W.
č. XX
u z n á v a s a v i n n ý m, ž e

ako osoba oprávnená konať za spoločnosť ATC TREND s. r. o. so sídlom Košice, Osloboditeľov č.
21, IČO: XXXXXXXX za obdobie mesiacov december 2011, júl 2011 a august 2011 neodviedol v
stanovenej lehote splatnosti zrazené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov Sociálnej poisťovni
- pobočka Košice v celkovej výške 693,39 Eur aj napriek tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných
prostriedkov na plnú úhradu splatného poistného za december 2011 vo výške 388,13 Eur a na čiastočnú
úhradu splatného poistného za júl 2011 vo výške 197,62 Eur za august 2011 vo výške 107,94 Eur, čím
takto Sociálnej poisťovni pobočka Košice spôsobila škodu v celkovej výške 693,69 Eur

t e d a

v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré
zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech
t ý m s p á c h a l

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného, zástupkyne za poškodenú stranu, znalkyne, svedkov, prečítaním výpovedí
svedkov, listinných dôkazov, zistil skutkový a právny stav a rozhodol tak, ako je uvedené v tomto
rozsudku.Obžalovaný N.. H. S. (ďalej len obžalovaný) na HP ( na č. l. 307) ako osoba oprávnená konať za
spoločnosť ATC TREND s. r. o. so sídlom Košice, Osloboditeľov č. 21 (ďalej len ATC) (ako špeciálny
subjekt) poprel spáchanie žalovaného skutku pričom vypovedal, že z hľadiska druhotnej platobnej

neschopnosti nebola jeho spoločnosť schopná uhradiť danú sumu Sociálnej poisťovni. Pracovníčky,
ktoré mali na starosti spracovanie agendy a úhrady následné, z hľadiska nedostatku finančných
prostriedkov, neboli schopné realizovať úhrady Sociálnej poisťovni. On nerealizoval úhrady a z hľadiska
možností financií sa tieto rozdeľovali na najnutnejšie platby. L. H., ktorá realizovala úhrady, tieto úhrady
mala realizovať proporčne mala taký príkaz. On fyzicky nerozhodoval o výške úhrady, dal jej len

všeobecnýpríkaz,žekeďdôjdunejaképeniaze,máichproporčnerozdeliťauviedol,žemalzlýzdravotný
stav, pričom nebol schopný riadne proporčne rozdeľovať finančné prostriedky.
Ďalej vypovedal, že spoločnosť sa zaoberala rôznymi prácami, a v roku 2011 mala komplikované
ekonomické problémy, keďže ako subdodávateľská vykonaná práca nebola riadne vyplácaná, pričom
uviedol, že v tomto roku bola spoločnosť v mínusových hodnotách. Ďalej uviedol. že v spoločnosti
pracovalovroku2011štyriažosempracovníkovstým,ženievšetkýmbolivyplatenémzdovéprostriedky

v plnej výške, pričom priznal, že pani N.. R. ako jeho ekonómka podala na neho trestné oznámenie za
nevyplatenie mzdy stým, že sa zaviazal, že ak bude mať dostatočné finančné prostriedky, tak jej doplatí
nevyplatenú mzdu, pričom ale zároveň uviedol, že je momentálne na invalidnom dôchodku, nepracuje a
v čase, keď uvažoval o návrhu na konkurz spoločnosti, dostal mozgovú príhodu, takže nič nerealizoval.
Zástupkyňa za poškodenú stranu Sociálnu poisťovňu T.. T. I. (ďalej len poškodená) na HP (na č. l.

266) vyvrátila obranu obžalovaného, keď vypovedala, že Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava,
pobočka Košice, ku dňu HP neevidovala zmenu výšky pohľadávky voči spoločnosti ATC za obdobie,
ktoré je predmetom trestného konania, t. j. za júl 2011 evidovala pohľadávku predstavujúcu neuhradené
poistné na sociálne poistenie, ktoré bolo zrazené z miezd zamestnancov avšak neodvedené, určenému
príjemcovi, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vo výške 317,84 Eur. V zmysle znaleckého posudku

však spoločnosť mala v danom mesiaci finančné prostriedky na úhradu len vo výške 197,62 Eur, za
mesiac august 2011 eviduje Sociálna poisťovňa pohľadávku vo výške 376,26 Eur, avšak v zmysle
znaleckého posudku mala spoločnosť finančné prostriedky len vo výške 107,94 Eur a nakoniec za
mesiac december 2011 eviduje neuhradené poistné za zamestnancov vo výške 388,13 Eur, pričom v
zmysle znaleckého posudku spoločnosť túto sumu mohla uhradiť v celom rozsahu, predmetné poistné

bolo predpísané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, ktoré sú v súčasnosti vymáhané formou
súdnej exekúcie a to u T.. X., pod sp. zn. Ex 777/2012, a JUDr. L. pod sp. zn. Ex 2485/2011 a Ex
2487/2011, exekučné konania sú vedené ako neúspešné .
Na otázku obhajkyne uviedla, že splatnosť poistného je stanovená samotným zákonom o Sociálnom
poistení č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého splatnosť poistného v prípade zamestnávateľa nastáva buď

v určenom termíne výplaty, ak takýto termín nie je, nastáva posledným dňom kalendárneho mesiaca,
nasledujúceho po mesiaci za ktoré sa poistné za zamestnancov má odviesť. V danom prípade poistné
za mesiac 7/2011 sa stalo splatným ku dňu 31.8.2011, poistné za mesiac august 2011 sa stalo splatným
30.9.2011 a poistné za december 2011 sa stalo splatným 31.1.2012. Deň splatnosti závisí od oznámenia
samotného konkrétneho zamestnávateľa, v rámci registračného listu zamestnávateľa.

Súd hodnotí a považuje výpoveď poškodenej za vieryhodnú, ktorá je podložená závermi znaleckého
posudku, ako aj vysvetlením jednotlivých procesných úkonov vo vzťahu k samotnému uhrádzaniu
finančných prostriedkov v stanovených lehotách splatnosti poistného na sociálne poistenie.
Svedkyňa N.. I. R. (ďalej len svedkyňa R.) na HP (na č. l. 268) vypovedala, že v ATC v predmetnom
období v roku 2011 pracovala ako účtovníčka, jej pracovnou náplňou bolo zaúčtovávať predložené

doklady, t. j. faktúry, predložené doklady z pokladne a v podstate viesť komplet celé účtovníctvo v zmysle
zákona o účtovníctve. S úhradami nemala nič spoločné, úhrady ani nerealizovala, len účtovala bankové
výpisy, s úhradami pre kohokoľvek, t. j. aj pre Sociálnu poisťovňu a pre daňový úrad, so mzdami
pre zamestnancov nemala nič spoločné. Všetky úhrady, ktoré prichádzali do úvahy len zaúčtovala ako
realizované úhrady a zaúčtovala vyplatené úhrady. Pokyn na úhrady pre vyššie uvedené subjekty, čo

má byť uhradené, čo nemá byť uhradené nedávala,
tieto dával výlučne pán konateľ N.. H. S. - obžalovaný. Fyzicky nemala žiadny prístup k financiám, ani
do pokladne, kde boli peniaze v hotovosti, ani do banky, ani k účtom v bankách. Dispozičné právo s
bankovými účtami obchodnej spoločnosti ATC mal pán S. - obžalovaný, či okrem pána S. mal ešte niekto
iný možnosť dispozície účtov akokoľvek formou, prevodným príkazom v banke, alebo cez internet, cez

internetbanking nevedela povedať. Prístup pre disponovanie akokoľvek s účtami spoločnosti, buď cez
internet podľa nej mal obžalovaný a pani H., nikto iný. Podľa nej len obžalovaný mal dispozičné právo.
Odosielané napr. výplatné pásky boli odosielané zamestnancom. Na spracovanie miezd mali mzdárkupani O., ona urobila mzdy, urobili sa mzdy, vytlačili sa mzdové pásky, také kartičky, pričom obžalovaný
sa nestaral vôbec o ekonomiku firmy.
Súd považuje výpoveď svedkyne za priamy dôkaz svedčiaci o fungovaní spoločnosti a tiež ako

dôveryhodnú bez vnútorných rozporov.
Svedkyňa Z. H. (ďalej len svedkyňa H.) bola na HP prvýkrát vypočutá na č. l. 271 a na požiadane
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len OP) bola vypočutá ešte raz na č. l. 309. Na
HP (na č. l. 272) svedkyňa H. uviedla, že vo firme H. pracovala ako administratívna pracovníčka
od apríla 2010 do marca 2014. Jej pracovnou náplňou bolo spracovávať vyšlé a došlé faktúry, mala

na starosti pokladňu, prevádzkovú a skladovú pokladňu. Pripravovala podklady pre účtovníčku, pre
mzdovú pracovníčku, starala sa o poštu, mala na starosti internetbanking. K úhradám pre sociálnu
poisťovňusavyjadrilavtomzmysle,žeúhrady,ktorésavykonávalicezinternetbankingbolikonzultované
s obžalovaným, boli uhradené vždy až po dohode s obžalovaným a samotnú úhradu vykonala ona.
Mala prístup na internetbanking cez prístupové heslo obžalovaného, ona na svoje meno heslo
nemala. Niekedy prichádzali peniaze do pokladne aj v hotovosti cez pokladničné doklady. Čo sa týka

poplatkov pre sociálnu poisťovňu, vypovedala, že keď obžalovaný povedal, že sa to má uhradiť, tak sa
uhradili, keď nedal pokyn, tak sa neuhrádzali. T. j. ak obžalovaný dal pokyn priamo jej na úhradu pre
sociálnu poisťovňu, tak sa odvody uhradili, keď nedal pokyn, tak sa neuhradili. Každý mesiac sa pýtala
obžalovaného, či má zaplatiť odvody za zamestnancov pre sociálnu poisťovňu. Počítač z ktorého sa cez
internetbanking realizovali úhrady sa nachádzal na pracovisku. Obžalovaný osobne cez internetbanking

nerealizoval - neuhrádzal nejakú platbu pre sociálnu poisťovňu, resp. hocijakú inú platbu. Účtovné
dokladyfirmyATCcelkovonazaúčtovanieexternejúčtovníčkeodovzdávalapravidelneonaatosvedkyni
R.. Obžalovaný v rámci firmy sa v podstate staral o zákazky zákazníkom, pripravoval zmluvy, a pod. Ona
v spoločnosti ATC bola ako stála zamestnankyňa. Jednotlivé odvody do sociálnej poisťovne uhrádzala
cez internetbannking iba ona, na priamy pokyn obžalovaného. Žiadna iná osoba nebola poverená

okrem nej. Odvody do sociálnej poisťovne sa mohli uhrádzať okrem internetbankingu aj v hotovosti,
nespomínala si, že by niekedy v hotovosti niekto iný v hotovosti okrem nej, alebo iného zamestnanca,
alebo obžalovaného uhradil niekto nejakú čiastku. Spoločnosť mala asi 5-6 stálych zamestnancov.
Svedkyňa R., ona a potom boli robotníci ešte, a externá mzdárka.
Vo svojej druhej výpovedi na HP (na č.l. 309) vypovedala, že tráv na svojej predchádzajúcej výpovedi,

pričom niektoré skutočnosti už len zopakovala, pričom zdôraznila, že len obžalovaný bol ten, kto
rozhodol, ktoré a aké sumy sa majú uhrádzať, pričom znova zdôraznila, že mzdy boli vyplácané len v
čiastočnej výške, tiež len na pokyn obžalovaného a čo sa týka sociálnej poisťovne, úhrady boli vyplácané
cez internetbanking na základe pokynu obžalovaného, ktoré vykonávala len ona.
Súdpovažujevýpoveďsvedkynezapriamydôkaz,ktorýmjevyvrátenáobranaobžalovaného,minimálne

v tom, že to bol on kto dával pokyn ktoré a komu a v akej výške budú uhrádzané jednotlivé platby, t.
j. platby pre sociálnu poisťovňu.
Z prečítanej výpovede z prípravného konania (ďalej len PK) svedka N.. P. P. (ďalej len svedok P.)
(na č. l. 32) vyplýva, že bol konateľom spoločnosti WReality s. r. o., Južná trieda č. 66, Košice, ktorá
prenajímala priestory pre spoločnosť ATC. Zmluva o prenájme bola platná od 1.2.2013 na dobu neurčitú

a skončila okamžitým zrušením zmluvy z dôvodu dlhodobého neplatenia dňa 21.3.2014. Obžalovaný si
prenajalajednuveľkúkanceláriupreobchodno-výrobnúčinnosťajednukanceláriupreadministratívno-
ekonomickú činnosť, avšak po krátkom čase prestal obžalovaný platiť nájom. Dohodli sa na splátkovom
kalendári, ktorý nedodržal. Na základe toho bol podaný návrh na exekúciu, bol spísaný majetok ATC,
pričom išlo o starý nábytok, fax, multifunkčné zariadenie, a nejaké staré počítače.

Pokiaľ ide o dokumentáciu, ktorá bola v priestoroch kancelárie ATC, túto vo februári roku 2015 vyložili zo
skríň a uložili v uzamknutej chodbe pred týmito kanceláriami. Následne pani K. zavolala obžalovanému,
aby si prišiel pre dokumentáciu, ktorý tak nekonal, avšak následne si ju po vyložení pod prístrešok na
dvore obžalovaný zobral. Ďalej vypovedal, že obžalovaný bol niekoľkokrát počas spisovania majetku
exekútorkou pustený do prenajatých priestorov, aby si zobral dokumentáciu, ktorú potreboval. Keďže

obžalovaný fyzicky napadol pani K., bol mu zakázaný vstup do objektu a dokumentácia ATC bola
vyložená pod prístrešok na dvore, keďže dohodnutý termín na prevzatie dokumentácie zo skríň na
chodbe obžalovaný nedodržal.
SvedkyňaQ.K.(ďalejlensvedkyňaK.)vPK(nač.l.35)vypovedala,žepracovalavspoločnostiWReality
s. r. o., pričom v tom období mal obžalovaný ako konateľ spoločnosti ATC prenajaté dve kancelárie v

tejto spoločnosti, pričom z dôvodu neplatenia nájmu spoločnosť WReality s. r. o. odstúpila od zmluvy dňa
21.3.2014. Potvrdila predchádzajúcu výpoveď svedka P., keď uviedla, že v spoločnosti ATC prebiehala
exekúcia, pričom bol obžalovaný vyzvaný aby si prišiel prevziať dokumentáciu spoločnosti, pričom začal
na ňu slovne a následne i fyzicky útočiť, pričom si dokumentáciu neprevzal. Táto bola 28.2.2015 cca v20 krabiciach vyložená pred prístrešok spoločnosti, pričom tieto krabice obsahovali všetky písomnosti
uložené v šanónoch a tieto si v tento deň postupne asi na tri krát odviezol obžalovaný.
Výpovede vyššie uvedených svedkov súd považuje za dôkazy, ktoré svedčia o pomeroch v spoločnosti

ATC.
Svedkyňa O. O. (ďalej len svedkyňa O.) v PK (na č. l. 39) vypovedala, že v spoločnosti ATC pracovala
na dohodu o vykonaní práce od roku 2010 do konca roka 2013, pričom spracovávala mzdy, na
základe dokladov od svedkyne H. a teda nebola zodpovedá za úhrady spoločnosti, pričom ďalej
vykonávalavýstupypresociálnu,zdravotnúpoisťovňuadaňovýúradakoajďalšienáležitostiprepotreby

zamestnancov ATC. Pokiaľ ide o výstupy pre sociálnu poisťovňu vyhotovovala elektronické výkazy
odvodov a príspevkov na sociálne poistenie zo mzdového systému, čo bol program na spracovanie
miezd. Mesačné výkazy neodosielala do sociálnej poisťovne, keďže nemala prístup do spoločnosti ATC
- elektronickej podateľne, takže tento výkaz si „sťahovala“ svedkyňa H. a tento zasielala do sociálnej
poisťovne.
K. situáciu v spoločnosti H. dopodrobne nepoznala, keďže neprichádzala do styku s finančnými tokmi ani

s účtovníctvom ani s účtovnými výkazmi, a teda nebola informovaná o tom, či sa odvody platili resp. či sa
vyplácali mzdy. Pokiaľ ide o rozhodovanie o úhradách spoločnosti ATC, o týchto rozhodoval obžalovaný
a nemala vedomosť o tom, že by bol niekto ďalší poverený alebo splnomocnený na zadávanie úhrad.
Keďže spracovávala mesačné výkazy pre sociálnu poisťovňu, upozorňovala obžalovaného, že je
potrebné zaplatiť poistné alebo dohodnúť aspoň splátkový kalendár, keďže jej sociálna poisťovňa začala

zasielať e -maily, týkajúce sa dlžného poistného. C. jej ale argumentoval s tým, že nemá peniaze.
P. uvedenú svedeckú výpoveď súd považuje za priamy dôkaz, ktorý vyvracia obranu obžalovaného
minimálne v tom, že ho svedkyňa upozorňovala, že nie sú zaplatené platby pre sociálnu poisťovňu, t.
j. že o týchto skutočnostiach musel obžalovaný vedieť.
Na HP bol prečítaný záver znaleckého posudku znalkyne doc. N.. H. X. L.. z odboru účtovníctva, v

zmysle obžalobného návrhu OP (na č. l. 106), avšak súd z dôvodu objektivizácie zistených a opísaných
skutočností v znaleckom posudku, a vzhľadom na obranu obžalovaného, túto znalkyňu na HP aj vypočul
(na č. l..380) , pričom zistil, že znalkyňa zotrváva na záveroch znaleckého posudku a tento doplnila v
tom zmysle, že mala za úlohu vyhodnotiť finančnú situáciu, či v období a to ešte pred tým, v období
mesiacov júl až december spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného na

sociálne poistenie za zamestnancov, ktoré zrazila z miezd a za zamestnávateľa. Znaleckým skúmaním
zistila, že predmetná spoločnosť bola schopná uhradiť poistné zrazené z miezd zamestnancov a
to konkrétne vo výške 365,56 Eur. Spoločnosť mala v dňoch splatnosti poistného zrazenú z miezd
zamestnancov dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu predmetného poistného pre sociálnu
poisťovňu za sledovaný mesiac 12/2011 vo výške 388,13 Eur a to aj po zohľadnení úhrad poistného za

zamestnávateľazatenistýmesiac.Vdňochsplatnostipoistnéhozačasťzrazenú zmiezdzamestnancov
za ostatné sledované mesiace, t. z. 07 až XX/XXXX a XX/XXXX až XX/XXXX spoločnosť nemala
dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu predmetného poistného, denné zostatky finančných
prostriedkov spoločnosti v dňoch splatnosti poistného za tieto mesiace po zohľadnení úhrad poistného
za zamestnávateľa splatného v rovnaké dni boli vo výške 305, XX Q., teda spolu čiastočne pri plnej

úhrade mohla spoločnosť zaplatiť sumu 693, 69 Eur. V dňoch splatnosti poistného za zamestnanca a za
zamestnávateľa za sledované mesiace 9/2011 až 11/2014 spoločnosť mala v dňoch splatnosti poistného
dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného za zamestnávateľa iba za sledovaný mesiac
XX/XXXX v celkovej výške 1041,5 Eur. V dňoch splatnosti poistného za zamestnávateľa za ostatné
mesiace, t. z. 9-11/2011 a 01/2012 až 11/2014 spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov

na plnú úhradu. Denné zostatky boli v dňoch splatnosti poistného iba vo výške 299,89 Eur. Spolu
teda za zamestnávateľa spoločnosť bola schopná uhradiť sumu 1440,94 Eur. Spoločnosť k predloženiu
vypracovania znaleckého posudku vôbec nepredložila žiadne účtovníctvo a preto sa vychádzalo iba z
bankových výpisov z pohybov daných dní, zisťovala konečné zostatky daného dňa. Či obžalovaný v
pokladnici mal peniaze to vôbec v znaleckom posudku nie je uvedené, to je len zostatok daného dňa a na

účtebolzostatokvtakejvýške,akotojevtabuľkeuvedené.Toznamená,že31.8.splatnépoistnébolovo
výške 317,84 Eur, ale na účte bolo iba 197,62 Eur. Preto uviedla, „iba čiastočne“, pretože zadanie otázky
bolo na vypracovanie znaleckého posudku takto položené, t. j. či mal na plnú, alebo iba na čiastočnú
úhradu. Nevedela sa vyjadriť v deň splatnosti poistného aké iné záväzky mala obchodná spoločnosť
obžalovaného, lebo spoločnosť nepredložila žiadne účtovníctvo.

U. považuje závery znaleckého posudku ako aj samotnú výpoveď znalkyne na HP za priamy dôkaz
svedčiaci o skutočnosti, že obžalovaný mal v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov, resp.
časť finančných prostriedkov na to, aby riadne a včas uhradil zrazené poistné na sociálne poistenie za
zamestnancov sociálnej poisťovni, resp. mal dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnéhopoistného, resp. na čiastočnú úhradu splatného poistného za obdobie tak, ako je to uvedené v tomto
rozsudku.
Z prečítanej správy o povesti(na č. l. XXX) je zrejmé len to, že obžalovaný má trvalé bydlisko iné

informácie nie sú známe.
Z C. (na č. l. XXX - XXX, č. l. XXX) je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný, avšak vo
všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrnne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. poriadku dospel súd k záveru,
že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchal bez akýchkoľvek
pochybností obžalovaný.
L. neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto v malom rozsahu
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi (sociálnej poisťovni) splatné poistné na sociálne poistenie,

ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech.
C. prečinu je záujem štátu na riadnom odvádzaní platieb, ktoré má určitá osoba - platca zamestnávateľ
zrážať iným osobám - zamestnancom a za ne odvádzať oprávneným príjemcom (sociálnej poisťovni)
tieto platby.
L. - obžalovaným žalovaného prečinu môže byť iba ten, kto má ako platca zákonnú povinnosť odvádzať

za iného (poškodení) t. j. platiteľ dane alebo poistného, t. j. špeciálny subjekt.
U. stránka je založená na úmyselnom zavinení páchateľa - obžalovaného.
V slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej
zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti je zavinenie
obžalovaného. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, teda že každý

zodpovedá zásadne iba za to, čo svojim konaním zavinil. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že
pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoba, pokiaľ toto konanie nebolo
zavinené.
Z vyššie uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že obžalovaný aj keď popiera spáchanie žalovaného skutku
mal v žalovaných obdobiach dostatok resp. časť finančných prostriedkov na úhradu poistného pre

sociálnu poisťovňu zrazenú z miezd zamestnancov.
O tom, či sa tieto úhrada mali, resp. nemali realizovať rozhodol, podľa výpovedí svedkýň R., H. ale
predovšetkým svedkyne O. len obžalovaný.
U. O. ho podľa jej výpovede z PK na túto povinnosť upozorňovala, keďže dostávala upozornenia od
sociálnej poisťovne, avšak obžalovaný na uvedené upozornenia reagoval tak, že nemá „peniaze“ čo

nezodpovedá záverom znaleckého posudku a výpovedi znalkyne, t. j. že mal v rozhodnom čase dostatok
finančných prostriedkov, resp. jeho časť na uhradenie pohľadávok pre sociálnu poisťovňu v plnom
rozsahu, resp. v čiastočnom rozsahu, teda obžalovaný vedel, že ak túto zákonnú povinnosť nesplní,
naplní svojim protiprávnym konaním subjektívnu stránku žalovaného prečinu a to ako špeciálny subjekt.
U.R.aH.vypovedali, želenobžalovanýdávalpokynnaúhradufinančnýchprostriedkovakomusabudú

a v akej výške uhrádzať, pričom svedkyňa H. taktiež vypovedala, že mala prístup na internetbanking,
ale len cez prístupové heslo obžalovaného.
Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaného napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona po objektívnej stránke v tom, že
tento neodviedol v stanovenej lehote splatnosti zrazené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov

presociálnupoisťovňuinapriektomu,žeakošpeciálnysubjektkonajúcizaspoločnosťATCmaldostatok
finančných prostriedkov resp. časť finančných prostriedkov na túto úhradu, čím takto pre iného spôsobil
škodu a sebe zadovážil na úkor iného neoprávnený prospech.
W. sa obžalovaný dopustil ako subjekt s plnou právnou zodpovednosťou.
U. stránka žalovaného prečinu vzhľadom na doposiaľ vykonané procesné úkony vo forme priameho

úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.
T. konania obžalovaného, ktoré malo vôľový charakter s cieleným zameraním, bolo získať neoprávnený
prospech.
L. konania obžalovaného je vysoká, pretože porušil jeden z najvýznamnejších objektov chránených
objektov Ústavy SR a trestným zákonom a to záujem spoločnosti na ochrane pred skresľovaním údajov

hospodárskej a obchodnej evidencie.
U. pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. že pred
spáchaním skutku viedol riadny život a keďže u neho prevažujú poľahčujúce okolnosti v zmysle XX ods.2 ods. 3 Tr. zákona, súd považuje uložený trest vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu XX mesiacov za výchovný a dostačujúci na nápravu obžalovaného.
Aj napriek tomu, že si zástupkyňa za poškodenú stranu sociálnu poisťovňu riadne a včas uplatnila nárok

na náhradu škody, súd sa touto otázkou nezaoberal, keďže pri trestných činoch neodvedenia dane a
poistného si nemôže štát v adhéznom konaní uplatňovať neodvedené poistné ako škodu, t. j. Slovenskú
republiku zastúpenú príslušnou sociálnou poisťovňou nie je možné považovať za poškodenú v zmysle §
46 ods. 3 Tr. poriadku, pričom Slovenská republika zastúpená príslušnou sociálnou poisťovňou má len
postavenie poškodeného podľa § 46 ods. 1 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Košice I.