Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202485
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1216202485.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci

žalobcu:IntrumJustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,zast.JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. XXXX/XX, L., o zaplatenie 446,6 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 382,67 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 382,67 Eur od 07.04.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 47,50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2016 sa pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s.) domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške
518,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny od 07. 04. 2013 do zaplatenia
titulom nesplatenej pôžičky a aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 06.08.2012 zmluvu o pôžičke
evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 745,56 eur. Podľa
zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 21,31 eur.

Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 149,17 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 14.03.2013 listom - predžalobnou upomienkou vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podaniu žaloby predstavoval sumu 518,86 eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 vzal pôvodný žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 72,26 eur späť a súd uznesením zo dňa 01.03.2016, č.k.11C/24/2016-24 konanie v
časti o zaplatenie 72,26 eur zastavil.

4. Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 14.11.2017, č. k. 11C/24/2016-77, ktorým
žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému
rozsudku podal žalobca v celom rozsahu odvolanie. Žalobca zároveň vo svojom odvolaní uviedol, že
žalobu v časti o zaplatenie istiny 63,93 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 07. 04. 2013 do

zaplatenia berie späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že časť uplatnenej pohľadávky
titulom zaplatenia troch úverových splátok splatných dňa 20.11. 2012, 20. 12. 2012 a 20. 01. 2013, je
v späťvzatej výške (63,93 eur) premlčaná.5. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.03.2019, č. k.
10Co/30/2018-107, tak, že späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 63,93 Eur s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 04. 04. 2013 do zaplatenia pripustil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Rozsudok

súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti zrušil vec vrátil na ďalšie konanie. K zrušeniu rozsudku prišlo
z dôvodu nesprávneho posúdenia premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky.

6. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 382,67 eur spolu s 8,75 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 382,67 Eur od 07.04.2013 do zaplatenia.

7. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Zo Zmluvy o pôžičke evid. č. XXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzavreli dňa 06.08.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté
finančné plnenie vo výške 500 eur, s výškou mesačnej splátky 21,31 Eur, počtom mesačných splátok 36,

konečnou splatnosťou 08/2015, výškou úrokovej sadzby 32,02 % ročne, RPMN 32,02 %, pri celkových
nákladoch spotrebiteľa 245,56 eur. Žalovaný uhradil sumu vo výške 149,17 eur.

10. Právny predchodca žalobcu dňa 14.03.2013 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 10.09.2012 prvé dve splátky vo
výške 21,31 eur (systémom priradené k mesiacu september a október). Za mesiac november 2012 pri
splatnosti splátky 20.11.2012 sa žalovaný dostal dňa 21.11.2012 do omeškania so splátkou vo výške
21,31 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k zosplatneniu došlo dňa 20.04.2013.

12. Nárok, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako
osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3

písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom
riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( Obch. Z. ) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II, článok XIV

zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie,
nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konanie sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za
preukázané, že žaloba žalobcu je v časti, ktorá zostala predmetom konania po právoplatnosti čiastočne

zastavujúcich uznesení, dôvodná. V intenciách právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktorým je tunajší súd viazaný a ktorý uviedol, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého
(nesplateného) dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu
začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich
po splatnosti prvej z nich, a tým aj ku skráteniu premlčacej doby, nakoľko ust. § 103 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné interpretovať tak, že
pri väčšom počte omeškaných splátok a následnej zročnosti celého (nesplateného) dlhu je potrebné za
nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba (celého nesplateného dlhu),
považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádzala zročnosti celého (nesplateného) dlhu, pretože ak
nenastane zročnosť celého (nesplateného) dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne a postupne

začína plynúť aj premlčacia doba týchto jednotlivých splátok, a týka sa to aj splátok, ktoré sa stanú
splatnými v medziobdobí (do uplatnenia práva požadovať zaplatenie celého nesplateného dlhu), teda
nie je možná taká interpretácia predmetných ustanovení, podľa ktorej by následným zosplatnením
(vyhlásením splatnosti) celého (nesplateného) dlhu došlo spätne k zmene začiatku behu premlčacej
doby týchto jednotlivých splátok. V posudzovanej veci mala splatnosť celého nesplateného dlhu nastať

na základe predžalobnej upomienky zo dňa 14. 03. 2013, pričom premlčacia doba zosplatnenej zvyšnej
časti dlhu začala plynúť od splatnosti tomu bezprostredne predchádzajúcej splátky, teda odo dňa 21.
02. 2013 a nakoľko bola žaloba podaná na súd prvej inštancie dňa 15. 02. 2016, v čase podania
žaloby nemohla ešte uplynúť trojročná premlčacia doba a žalobou uplatnená pohľadávka nemôže byť
premlčaná, keď uvedené platí vo vzťahu k mesačnej splátke splatnej dňa 21. 02. 2013. Súd má z

vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o
pôžičke, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej. Táto zmluva bola medzi pôvodným
žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 06.08.2012 pod evid. č. XXXXXXX na dobu 36 mesiacov na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver (pôžička) vo výške 500 eur, s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 21,31 eur počnúc mesiacom september 2012 a so splatnosťou vždy k 20. dňu v

príslušnom mesiaci s konečnou splatnosťou v auguste 2015, pričom žalovaný mal zaplatiť za poskytnutú
pôžičkucelkovúčiastkuvovýške745,56Eur.Žalovanýuhradilspolusumu149,17eur,pričomdňa10.09.
2012 uhradil prvé dve splátky vo výške 21,31 eur, ktoré boli systémom priradené k mesiacom september
a október, avšak ďalšie splátky už neuhrádzal, preto sa so splátkou za mesiac november 2012 vo výške
21,31 eur pri splatnosti splátky dňa 20. 11. 2012 dostal dňa 21. 11. 2012 do omeškania s tým, že právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 14. 03. 2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo, pričom z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že k zosplatneniu došlo dňa 20. 04. 2013.
Z uvedeného vplýva, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 136,19 Eur (72,26+63,93) s
príslušenstvom, má žalobca voči žalovanému nárok na úhradu sumy 382,67 Eur s príslušenstvom.

20. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do
omeškania a teda je žalobcovi povinný uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne od 07.04.2013 do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec
na ďalšie konanie, tunajšiemu súdu vznikla povinnosť rozhodnúť o náhrade trov celého konania.

27. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP, podľa ktorého v konaní úspešnému

žalobcovi patrí proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v rozsahu 47,50 %. Žalobca mal teda
úspech v časti 73,75 %, úspech žalovanému v konaní potom predstavuje 26,25% (100% - 73,75 %), čo
predstavuje celkový úspech žalobcu 47,50 % (73,75% - 26,25 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.

V Bratislave dňa 03.09.2019

JUDr. Hana Posluchová
sudkyňa